Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/270/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112243323
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112243323.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcov: I. D.

D., U.. XX.XX.XXXX, II. G. D., U.. XX.XX.XXXX, O. R. O. XXXX/XX, XXX XX Ž. - R., Š. O. E., právne
zastúpení Burian & partners, s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483,
proti žalovanému: ARTON, s. r .o., so sídlom Komenského 27, 010 01 Žilina, IČO: 31 595 154, právne
zastúpená Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01
Žilina, IČO: 36 421 910, o zaplatenie 5.980,- eur s prísl. a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie
936,50 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcov I. a II. o zaplatenie sumy 5.980,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške:

- 8,75 % ročne zo sumy 170,- eur od 11.07.2012 do zaplatenia,
- 8,75 % ročne zo sumy 830,- eur od 11.10.2012 do zaplatenia,
- 8,75 % ročne zo sumy 830,- eur od 11.01.2013 do zaplatenia,
- 5,75 % ročne zo sumy 830,- eur od 11.04.2013 do zaplatenia,
- 5,50 % ročne zo sumy 830,- eur od 11.07.2013 do zaplatenia,
- 5,50 % ročne zo sumy 830,- eur od 11.10.2013 do zaplatenia,
- 5,50 % ročne zo sumy 830,- eur od 11.01.2014 do zaplatenia a

- 5,50 % ročne zo sumy 830,- eur od 11.04.2014 do zaplatenia,
zamieta.

Žalobcovia I. a II. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 936,50 eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému priznáva proti žalobcom I. a II. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia I. a II. sa žalobou zo dňa 30.11.2012 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 11.12.2012

domáhali proti žalovanému vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť im
sumu 1.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne: zo sumy 170,- eur od 11.07.2012
do zaplatenia a zo sumy 830,- eur od 11.10.2012 do zaplatenia a súčasne nahradiť im trovy konania.
2. Žalobu žalobcovia I. a II. skutkovo odôvodnili tým, že dňa 01.01.2009 uzavreli so žalovaným nájomnú
zmluvu č. XX/XX-Y., ktorej neoddeliteľnou súčasťou je Príloha č. 1 - Cena a platobné podmienky ( ďalej
len „Zmluva“). Na základe Zmluvy dali žalovanému do nájmu na dobu určitú - 10 rokov časť pozemku
nachádzajúceho sa v k. ú. E., evidovaného na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X, špecifikovaného situačnou

fotografiou a situáciou M 1:1000 podľa bodu 7.8 Zmluvy. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať dohodnuté
nájomné v lehotách splatnosti v zmysle Prílohy č. 1 k Zmluve, teda ročné nájomné vo výške 3.320,- eur v
štvrťročných splátkach vo výške 830,- eur, a to najneskôr do 10. dňa 1. mesiaca kalendárneho štvrťroka,
za ktorý je nájomné splatné. Žalovaný v roku 2012 uhrádzal splatné splátky nájomného nasledovne:dňa 20.02.2012 uhradil sumu vo výške 830,- eur, teda celú splátku nájomného za 1. štvrťrok roku 2012,
dňa 18.06.2012 sumu vo výške 490,- eur, dňa 28.06.2012 sumu vo výške 500,- eur, dňa 29.06.2012
sumu vo výške 500,- eur, spolu 1.490,- eur, teda celú splátku nájomného za 2. štvrťrok roku 2012 a časť

splátky nájomného za 3. štvrťrok roku 2012, konkrétne vo výške 660,- eur. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou časti štvrťročnej splátky za 3. štvrťrok roku 2012 splatnej
dňa 10.07.2012, konkrétne vo výške 170,- eur a s úhradou celej štvrťročnej splátky za 4. štvrťrok
roku 2012 splatnej dňa 10.10.2012, konkrétne vo výške 830,- eur. Prostredníctvom svojho právneho
zástupcu zaslali žalovanému list zo dňa 13.11.2012 - Pokus o mimosúdne urovnanie veci, v ktorom

oslovili žalovaného s tým, že uhradením celej dlžnej sumy istiny vo výške 1.000,- eur najneskôr do 3 dní
odo dňa doručenia tohto listu si nebudú uplatňovať voči žalovanému úroky z omeškania a trovy právneho
zastúpenia ako príslušenstvo pohľadávky. Dlžnú sumu v celkovej výške 1.000,- eur žalovaný v dobe
splatnosti neuhradil, a to ani po výzve nimi zaslanej, čím sa v súlade s ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka dostal do omeškania. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný dostal do omeškania so
zaplatením nájomného, vznikol im nárok požadovať od žalovaného popri zaplatení dlžného nájomného

aj úroky z omeškania, a to v špecifikácii vyššie uvedenej.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 14Ro/417/2012-29 zo dňa 27.08.2013, ktorým návrhu žalobcov
v plnom rozsahu vyhovel.
4. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný na súde dňa 24.09.2013 v zákonnej lehote podal proti
platobnému rozkazu odpor, došlo ex lege k zrušeniu platobného rozkazu podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p.

5. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že ako nájomca uzavrel so žalobcami I. II. ako prenajímateľmi
dňa 01.09.2009 nájomnú zmluvu č. XX/XX-Y., predmetom ktorej bol prenájom pozemku na parc. č.
XXX/X, v k. ú. E., LV č. XXX. Pozemok bol ním prenajatý za účelom inštalácie 1 ks reklamného
zariadenia EUROBIGBOARD o rozmere 960 cm x 360 cm. Nájom bol uzavretý na dobu určitú na 10
rokov s účinnosťou odo dňa inštalácie reklamného zariadenia na prenajatom pozemku alebo najneskôr

odo dňa 01.10.2009. Odo dňa 01.10.2009 začal riadne navrhovateľom za prenajatý pozemok platiť.
Nakoľko umiestnenie reklamného zariadenia podlieha stavebnému konaniu, začal po uzavretí nájomnej
zmluvy vybavovať povolenie na predmetné reklamné zariadenie v zmysle ust. § 71 ods. 1 písm. c)
Stavebného zákona. Žiadosť o umiestnenie reklamného zariadenia mu však bola príslušným stavebným
úradom zamietnutá listom zo dňa 03.04.2012, a to z dôvodu nesúhlasného stanoviska odboru hlavného

architekta Mesta Žilina zo dňa 12.04.2010 a zamietavého stanoviska KRPZ, KDI v Žiline zo dňa
09.11.2010.Nazákladezamietnutiažiadostiovydaniepovoleniapríslušnýmstavebnýmúradomoznámil
listom zo dňa 16.05.2012 žalobcom, že z dôvodu nemožnosti plnenia podľa ust. § 575 Občianskeho
zákonníka došlo k zániku nájomnej zmluvy č. XX/XX-Y. zo dňa 01.09.2009. Je toho názoru, že po
vzniku záväzkového vzťahu došlo k dodatočnej nemožnosti plnenia, ktorú nezavinil a nijakým spôsobom

nevedel ovplyvniť, čo má za následok zánik záväzkového vzťahu. O tejto prekážke boli žalobcovia už v r.
2010 bezodkladne informovaní, po zastavení stavebného konania v r. 2012 boli informovaní aj písomne.
Nakoľko mu nebolo vydané príslušné povolenie na umiestnenie reklamného zariadenia, je potrebné
poukázať aj na tú skutočnosť, že nikdy nevyužíval nájom pozemku na účel, ktorý bol v nájomnej zmluve
dojednaný. V prípade, ak by bol zaviazaný platiť nájomné za to, že na základe objektívnej nemožnosti

plnenia nevyužíval predmet nájmu, bol by takýto výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Na základe
uvedenéhožalovanýpovažovalnávrhžalobcovzanedôvodnýažiadaltentosúdomzamietnuťazaviazať
žalobcov na náhradu trov konania. Zároveň si žalovaný s odkazom na ust. § 97 O.s.p. uplatnil vzájomnou
žalobou voči žalobcom právo na zaplatenie sumy 936,50 eur. Vzájomnú žalobu žalovaný odôvodnil
tým, že z dôvodu zániku nájomnej zmluvy č. 37/09-EP zo dňa 01.09.2009 pre nemožnosť plnenia,

ktorú oznámil žalobcom listom zo dňa 16.05.2012 aj po vzniku tejto právnej skutočnosti omylom uhradil
žalobcomsumuvovýške936,50eurzaobdobie,kedyužnájomzdôvoduzánikunájomnejzmluvynemal
platiť. Podľa nájomnej zmluvy mal platiť nájomné vo výške 3.320 eur ročne, čo predstavuje mesačne
sumu vo výške 276,70 eur. V roku 2012 uhradil žalobcom sumu vo výške 2.320 eur, pričom za obdobie
od 1/2012 do 5/2012 mal uhradiť sumu 1.383,50 eur (276,70 eur x 5 mesiacov = 1.383,50 eur), rozdiel

vo výške 936,50 eur (2.320 eur - 1.383,50 eur = 936,50 eur) uhradil navyše a bez právneho dôvodu,
čím sa žalobcovia bezdôvodne obohatili. Žalovaný tak žiadal súd, aby o vzájomnej žalobe rozhodol tak,
že zaviaže žalobcov I. a II. spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 936,50 eur a nahradiť mu trovy
konania.
6. Žalobcovia I. a II. sa k podanému odporu a vzájomnej žalobe žalovaného vyjadrili podaním zo

dňa 05.03.2014 doručeným súdu dňa 06.03.2014, v ktorom uviedli, že v predmetnej nájomnej zmluve
uzavretej medzi stranami sporu bolo v čl. 3 - Účel nájmu a oprávnenia nájomcu uvedené, že medzi
zmluvnými stranami bolo dojednané, že predmet nájmu - parc. č. XXX/X nachádzajúca sa v k. ú. E.,
LV č. XXX - sa prenajíma za účelom inštalácie reklamného zariadenia - EUROBIGBOARD rozmery 960x 360 cm, 1 ks, pričom žalovaný na strane nájomcu je oprávnený na predmete nájmu tento umiestniť.
V čl. 4 nájomnej zmluvy si dohodli, že predmet nájmu sa prenajíma na dobu určitú, a to na 10 rokov s
účinnosťou odo dňa inštalácie reklamných zariadení na prenajatom pozemku, alebo najneskôr odo dňa

01.10.2009smožnosťoupredĺženianaďalšieobdobie,atovzájomnoudohodou.Včl.6nájomnejzmluvy
boli dojednané povinnosti žalovaného ako nájomcu, a to najmä užívať predmet nájmu v súlade s účelom
dohodnutým v Nájomnej zmluve, teda s účelom vymedzeným v čl. 3 nájomnej zmluvy. Ďalej žalobcovia
odkázali na znenie ust. § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom uviedli, že zmluvné dojednanie
ohľadom účelu nájmu v zmysle ust. čl. 3 nájomnej zmluvy je dojednaním týkajúcim sa spôsobu, akým je

žalovaný ako nájomca oprávnený predmet nájmu užívať. Užívať predmet nájmu je právom nájomcu, nie
jeho povinnosťou. Nájomca je povinný vec užívať iba vtedy, ak táto povinnosť bola výslovne dohodnutá,
alebo ak by sa neužívaním veci táto znehodnotila. Aj zo samotného znenia ust. bodu 3.2 nájomnej
zmluvy vyplýva, že žalovaný je oprávnený, nie však povinný na predmete nájmu umiestniť reklamné
zariadenia. Skutočnosť, že žalovaný predmet nájmu neužíva spôsobom vymedzeným v čl. 3 nájomnej
zmluvy, nemožno stotožňovať s nemožnosťou plnenia v zmysle ust. § 575 Občianskeho zákonníka.

Predmetomnájomnejzmluvybolichzáväzokakoprenajímateľovprenechaťpredmetnájmužalovanému
ako nájomcovi do užívania 10 rokov a tomu zodpovedajúci záväzok žalovaného ako nájomcu tento
užívať v súlade s podmienkami dojednanými v nájomnej zmluve a platiť za užívanie dojednané nájomné.
Pokiaľ ide o obranu žalovaného ohľadom zániku nájomnej zmluvy z dôvodu dodatočnej nemožnosti
plnenia, sa žalobcovia vyjadrili tak, že v danom prípade nemožno prijať záver, že sa plnenie stalo

nemožným z dôvodu, ktorý udáva žalovaný. V zmysle nájomnej zmluvy prenechanie predmetu nájmu
do užívania žalovaného, či platenie nájomného nebolo viazané na splnenie podmienky, že žalovaný
ako nájomca získa od Mesta Žilina, Stavebného úradu rozhodnutie o povolení reklamného zariadenia.
Rovnako tak v nájomnej zmluve nebol dojednaný zánik pre prípad, ak by žalovaný ako nájomca takéto
rozhodnutie nezískal. Čo sa týka rozhodnutia o zastavení konania o povolení reklamného zariadenia

zo dňa 03.04.2012 predloženého žalovaným, ktorým bolo stavebné konanie zastavené, poukazujú na
odôvodnenie tohto rozhodnutia, v zmysle ktorého žalovaný neodstránil nedostatky svojej žiadosti v
stanovenej lehote a z toho dôvodu stavebný úrad stavebné konanie zastavil. Žalobcovia v ďalšom
poukázalinato,ženájomnázmluvabolauzavretánaurčitúdobu10rokov,pričomjejumožnévypovedať
len v prípade závažného porušenia zmluvy druhou zmluvnou stranou. K skončeniu nájmu tak aj v súlade

s ust. § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedošlo. Nájomná zmluva je stále platná a účinná, na
základe čoho si aj uplatňujú svoj nárok na doposiaľ nezaplatené nájomné. Na základe uvedeného žiadali
žalobcovia vzájomnú žalobu žalovaného zamietnuť.
7. Žalobcovia I. a II. si podaním zo dňa 05.03.2014 uplatnili nárok aj na ďalšie nájomné podľa predmetnej
zmluvy, a to za obdobie roku 2013 a 1. štvrťroku roku 2014 vo výške 830,- eur štvrťročne, v celkovej

výške 4.150,- eur spolu s úrokmi z omeškania: vo výške 8,75 % ročne zo sumy 830,- eur od 11.01.2013
do zaplatenia, vo výške 5,75 % ročne zo sumy 830,- eur od 01.04.2013 do zaplatenia, vo výške 5,5
% ročne zo sumy 830,- eur od 11.07.2013 do zaplatenia, vo výške 5,5 % ročne zo sumy 830,- eur od
11.10.2013 do zaplatenia a vo výške 5,5 % ročne zo sumy 830,- eur od 11.01.2014 do zaplatenia. Súd
tak podanie žalobcov posúdil z procesného hľadiska ako návrh na pripustenie zmeny žaloby podľa ust.

§ 95 ods. 1 O.s.p. a uznesením č. k. 6C/270/2013-64 zo dňa 13.03.2014 zmenu žaloby žalobcov I. a
II. pripustil.
8. Žalobcovia I. a II. podaním datovaným dňa 05.03.2014 doručeným súdu dňa 20.05.2014 si opätovne
uplatnilinárokajnaďalšienájomnépodľapredmetnejzmluvy,atozaobdobieroku2.štvrťrokuroku2014
vo výške 830,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 830,- eur od 11.04.2014

do zaplatenia. Súd teda opakovane na základe tohto podania pripustil podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p. aj
túto zmenu žaloby žalobcov I. a II. uznesením č. k. 6C/270/2013-69 zo dňa 25.09.2014.
9. Žalobcovia I. II. v ďalšom priebehu konania do rozhodnutia vo veci dňa 24.11.2015 zásadne zotrvali
na skutkovej a právnej argumentácii, ktorú uviedli vo svojich písomných podaniach (ako bol ich obsah
uvedený vyššie). Argumentáciu žalobcov I. a II. v spore do rozhodnutia vo veci dňa 24.11.2015 zhrnul

ich právny zástupca v záverečnej reči na pojednávaní dňa 03.11.2015 tak, že pokiaľ ide o samotné
znenie nájomnej zmluvy zo dňa 01.01.2009 bod 3.2. poukazuje na to, že žalovaný ako nájomca je
oprávnený, nie povinný, na predmete nájmu umiestniť reklamné zariadenia, pričom o inštalácii každého
reklamného zariadenia zmluvné strany vyhotovia protokolárny zápis. Rovnako tak aj bod 6.8. nájomnej
zmluvy predpokladá, že reklamné zariadenie nebude na predmete nájmu nainštalované, nakoľko

zmluvné strany sa dohodli, že deň inštalácie reklamného zariadenia je dňom vzniku práva prenajímateľa
fakturovať nájomcovi prvú splátku nájomného, avšak ak reklamné zariadenie nebude inštalované do
30.09.2009 nájomné je splatné od 01.10.2009. Samotný svedok M. L., ktorý nájomnú zmluvu uzavieral
konštatoval, že toto dojednanie bolo nadštandardným a teda bolo doplnené do štandardnej nájomnejzmluvyžalovaného,nazákladevzájomnýchrokovaníúčastníkovnájomnejzmluvy.Zuvedenéhodôvodu
sa nemožno stotožniť s argumentáciou odporcu, že k zániku nájomnej zmluvy došlo v zmysle ust. §
575, resp. § 673 Občianskeho zákonníka. Rovnako tak žalovaný nebol oprávnený ihneď zrušiť nájomnú

zmluvu v zmysle bodu 6.7. z dôvodu, že voľnému pohľadu na reklamnú plochu začne brániť zástavba,
porast alebo iná prekážka, alebo ak by ďalšie využívanie reklamnej plochy mohlo priamo ohroziť
rozvoj podnikateľských aktivít nájomcu. Tento bod nájomnej zmluvy predpokladá existenciu reklamného
zariadenia, ktoré v danom prípade inštalované nebolo. Tiež nedošlo ani k platnému vypovedaniu
nájomnej zmluvy, nakoľko zo strany žalobcov nedošlo k závažnému porušeniu ustanovení nájomnej

zmluvy, pre ktoré by bola možnosť vypovedania nájomnej zmluvy dojednaná. Napokon žalobcovia I. a II.
prezentovali svoj právny názor, že nájomná zmluva je platným právnym úkonom aj z hľadiska jej určitosti
(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Preto žalobcovia navrhovali, aby vzájomnú žalobu žalovaného
súd v plnom rozsahu zamietol, nakoľko žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
10. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného v spore do rozhodnutia vo veci dňa 24.11.2015, túto zhrnul
jeho právny zástupca v záverečnom prednese na pojednávaní dňa 03.11.2015 tak, že žalovaný trvá na

svojich doterajších vyjadreniach a žiada súd, aby žalobu žalobcov zamietol v plnom rozsahu a vyhovel
jeho vzájomnej žalobe z toho dôvodu, že má za to, že nájomná zmluva zanikla, a to z dôvodu nemožnosti
plnenia, resp. následne aj podanou výpoveďou. V prípade, ak by súd na tieto argumenty neprihliadol,
poukazuje na to, že nájomnú zmluvu považuje za neplatnú, a to z dôvodu, že nebol presne, konkrétne
vymedzený predmet nájmu. Ak teda bola nájomná zmluva neplatná, domnieva sa zároveň, že v tom

prípade neprichádza na strane žalobcov I. a II. do úvahy ani nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, pretože reklamné zariadenie na prenajatom pozemku nebolo umiestnené.
11. Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 09.10.2015 a dňa
03.11.2015 za prítomnosti žalobcu I. a právnych zástupcov oboch sporových strán a podľa ust. § 101
ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobkyne II. a žalovaného, keďže títo sa na pojednávania neustanovili a

ich právni zástupcovia o odročenie pojednávania nepožiadali. Napokon na pojednávaní dňa 24.11.2015
v zmysle ust. § 156 ods. 2 veta druhá O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcov I. a II.
v plnom rozsahu zamietol a o vzájomnej žalobe rozhodol tak, že zaviazal žalobcov I. a II. spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 936,50 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151
ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

12. Súd svoje rozhodnutie vo veci zo dňa 24.11.2015 odôvodnil tak, že právne kvalifikoval uplatnený
nárok žalobcami tak, že považoval za nepochybné, že žalobcovia I. a II. sa domáhali voči žalovanému
zaplatenia celkovo sumy 5.980,- eur s prísl. na zmluvnom základe, t. j. vychádzajúc zo zmluvy uzavretej
medzi stranami sporu dňa 01.01.2009 ako zmluvy o nájme podľa ust. § 663 OZ. Žalobcovia si tak
uplatňovali voči žalovanému nárok na zaplatenie nájomného podľa ust. § 671 ods. 1 OZ. Medzi

stranami sporu došlo v jeho priebehu k právnemu sporu ohľadom platnosti predmetnej nájomnej zmluvy
uzavretej medzi nimi dňa 01.01.2009 podľa ust. § 37 ods. 1 O.s.p. z dôvodu neurčitosti ich dojednania o
predmete nájmu. Vzhľadom k tomu, že neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je neplatnosťou absolútnou, na ktorú súd musí prihliadať ex offo (z úradnej moci) aj bez
námietky strán sporu, sa súd primárne zaoberal posúdením otázky platnosti spornej nájomnej zmluvy,

ako dvojstranného právneho úkonu strán sporu, podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, pričom dospel k záveru, že
sporná nájomná zmluva je neplatným právnym úkonom podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, a to práve z dôvodu
žalovaným namietanej neurčitosti dohody o predmete nájmu. Vzhľadom k tomu, že predmet nájmu
je esenciálnou (podstatnou) náležitosťou nájomnej zmluvy podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka,
neurčitosť dohody o predmete nájmu spôsobuje neplatnosť celej nájomnej zmluvy. Súd poukázal na to,

že ak je obsah právneho úkonu zachytený v písomnej forme, je určitosť prejavu vôle účastníkov tohto
právneho úkonu daná obsahom listiny, na ktorej je tento prejav vôle zachytený. Nestačí, že účastníkom
zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je spoznateľné z
textu listiny, t. j. z jej jazykového vyjadrenia. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou
a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Ak

by predsa k tomu došlo, možno použiť výkladové pravidlo upravené v ust. § 35 ods. 2 OZ. V danom
prípade po vykonanom dokazovaní súd uzavrel, že vôľou a úmyslom účastníkov spornej nájomnej
zmluvy bolo pri jej uzatváraní zo strany prenajímateľov prenechanie časti pozemku nachádzajúceho sa
v k. ú. E., evidovaného v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX ako parc. KN-C č. XXX/X vo vlastníctve
prenajímateľov za odplatu do užívania nájomcovi, a to v rozsahu potrebnom na umiestnenie reklamného

zariadenia typu EUROBIGBOARD o rozmeroch 960 cm x 360 cm, pričom k určitému polohovému a
plošnému vymedzeniu časti pozemku parc. KN-C č. XXX/X, ktorá mala byť predmetom nájmu, malo
dôjsť až následne pri samotnej realizácii tohto reklamného zariadenia na mieste samom (po statickom
posúdení a zameraní geodetom pri výstavbe reklamného zariadenia, pričom predmetná výstavba nakonkrétnom mieste bola tiež limitovaná prípadnou existenciou vedení a sietí). K realizácii reklamného
zariadenia na mieste samom však nikdy nedošlo, v danom prípade z dôvodu, že žalovanému ako
nájomcovi nebolo vydané príslušným stavebným úradom stavebné povolenie na predmetné reklamné

zariadenie podľa ust. § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 01.01.2015. Bez
ohľadu na túto skutočnosť, však v čase uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy nebola časť pozemku
nachádzajúceho sa v k. ú. E., evidovaného v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX ako parc. KN-C
č. XXX/X ako predmet nájmu konkretizovaná natoľko, aby bolo možné dospieť k záveru o určitosti
predmetu nájmu ako podstatnej náležitosti zmluvy o nájme podľa ust. § 663 OZ. Logicky nebolo možné

ani ustáliť bez realizácie predmetného reklamného zariadenia, čo konkrétne, t. j. akú časť zemského
povrchu ako časti pozemku parc. KN-C č. XXX/X mali vlastne žalobcovia ako prenajímatelia prenechať
žalovanému ako nájomcovi do užívania, a to za odplatu vo forme nájmu vo výške 3.320,- eur ročne.
Pri tom realizácia predmetného reklamného zariadenia bola len naplnením účelu nájmu, t. j. účelu, na
ktorý mal byť žalovaný ako nájomca oprávnený užívať predmet nájmu. Nebolo možné sa stotožniť ani
s argumentáciou žalobcov, že bol dojednaný rozmer plochy časti dotknutého pozemku parc. KN-C č.

XXX/X, a to vychádzajúc z výpovedí žalobcu I. a svedkov G. L.L. a M. L., ktorí sa zhodne vyjadrili, že
výmeratejtočastipozemkuparc.KN-Cč.XXX/Xmalazodpovedaťplochezastavanejzákladovoupätkou
predmetného reklamného zariadenia, keďže každá z uvedených osôb vo svojej výpovedi udávala iný
rozmer tejto základovej pätky (žalobca I. rozmer 5 m x 5 m, svedkyňa L. 3 m x 3 m, alebo 4 m x 3 m,
alebo 4 m x 4 m a svedok L. 2 m x 2 m), ktorý nekorešponduje svojou plošnou výmerou ploche 10 m2.

Na vyvodených záveroch tak nemôže nič zmeniť ani dojednanie strán sporu v bode 4.1 nájomnej zmluvy
o jej účinnosti najneskôr od 01.10.2009 (teda bez ohľadu na to, že by predmetné reklamné zariadenie
nebolo v tomto čase inštalované) a ani v dojednanie v bode 6.8. nájomnej zmluvy, podľa ktorého ak
nebude reklamné zariadenie inštalované do 30.09.2009, nájomné je splatné od 01.10.2009. Skutočnosť,
že žalovaný za určité obdobie až do časti roka 2012 hradil žalobcom nájomné vo výške podľa prílohy č.

1 nájomnej zmluvy, ako aj to, že sa žalovaný podľa bodu 6.8. spornej nájomnej zmluvy zaviazal nájomné
platiť od 01.10.2009 bez ohľadu na to, či predmetné reklamné zariadenie bude nainštalované, nemôže
na záveroch o neurčitosti zmluvného dojednania strán sporu o predmete nájmu nič zmeniť. V kontexte
tohto súd poukázal na to, že neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je neplatnosťou absolútnou, ktorá nastáva bez ďalšieho zo zákona a na takýto právny úkon sa hľadí, ako

keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením a nemôže sa ani
konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Danú zmluvu medzi stranami sporu nebolo
možnéposúdiťaniakozmluvuobudúcejzmluvepodľaust.§50aObčianskehozákonníka,keďžezmluva
o budúcej zmluve musí obsahovať dohodu účastníkov o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy,
čo v prípade budúcej nájomnej zmluvy je aj dohoda účastníkov o určitom predmete nájmu a ani ako

zmluvupodľaust.§50bObčianskehozákonníka,ktorousaúčastnícidohodli,žeobsahzmluvybudeešte
doplnený, a to vzhľadom na to, že podstatou takejto zmluvy je to, že zmluva má platiť aj v prípade, že k
dohodemedziúčastníkmizmluvyozvyškujejobsahunedôjde,čovprípadenájomnejzmluvy,vktorejnie
je vymedzená jej podstatná náležitosť, možné nie je, pretože je absolútne neplatným právnym úkonom.
Pokiaľ sa tak žalobcovia I. a II. v konaní voči žalovanému domáhali zaplatenia celkovo sumy 5.980,-

eur s príslušenstvom (úrokmi z omeškania) titulom plnenia zmluvného peňažného záväzku žalovaného
vzniknutého na základe predmetnej nájomnej zmluvy, súd konštatoval, že takýto návrhom uplatnený
nárokžalobcomI.aII.nevznikolprávezdôvoduneplatnostinájomnejzmluvy.Vďalšomsúdvychádzajúc
zo znenia ust. § 457 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že v danom prípade zo strany žalobcov I. a II. nedošlo k reálnemu plneniu žalovanému, a to vzhľadom k

tomu, že žalovaný nesporne nikdy dotknutý pozemok parc. KN-C č. XXX/X, k. ú. E. žiadnym spôsobom
neužíval. Preto by nebolo možné priznať žalované plnenie žalobcom ako oprávneným osobám podľa
ust. § 457 Občianskeho zákonníka ani titulom práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré by mal
žalovaný získať podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka na základe neplatného právneho úkonu.
Takto skutkovo žalobcovia ani svoj žalobou uplatnený nárok nevymedzili. Na základe vyššie uvedeného

tak súd žalobu žalobcov I. a II. v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. S poukazom na tieto dôvody
rozhodnutia, súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnou argumentáciou sporových strán
týkajúcou sa zániku ich záväzkov zo spornej nájomnej zmluvy podľa ust. § 575 OZ (keďže tento zánik
záväzkov je možný len pri platne uzavretej zmluve, k čomu v danom prípade nedošlo) a ani platnosťou
výpovede nájmu zo strany žalovaného zo dňa 24.09.2013 (logicky ani v tomto prípade nie je možné

vypovedať nájomnú zmluvu, ktorá nebola uzavretá platne). Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaného,
ktorýmsiuplatnilnárokprotižalobcomI.aII.nazaplateniesumy936,50eurzdôvodupeňažnéhoplnenia
bez právneho dôvodu (vzhľadom k tomu, že nájomná zmluva bola už v čase, za ktorý odporca žalobcom
poskytol toto plnenie zaniknutá), čím malo dôjsť na strane žalobcov k bezdôvodnému obohateniu podľaust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, súd konštatoval, že žalobcom vznikla povinnosť podľa ust.
§ 457 Občianskeho zákonníka vrátiť žalovanému všetko, čo podľa neplatnej nájomnej zmluvy dostali. Aj
keď žalovaný nepochybne zaplatil žalobcom vyššiu ako žalovanú sumu 936,50 eur titulom nájomného z

neplatnej nájomnej zmluvy, súd viazaný vzájomným návrhom žalovaného podľa ust. § 457 Občianskeho
zákonníkamoholzaviazaťžalobcovI.aII.naplneniepeňažnéhozáväzkuvydaťbezdôvodnéobohatenie
(§ 451 ods. 1 v spojení s ust. 457 Občianskeho zákonníka) žalovanému ako oprávnenej osobe (§ 456
v spojení 457 Občianskeho zákonníka) len v žalovanej výške 936,50 eur. Súd tak zaviazal žalovaných
I. a II. ako manželov zaplatiť žalovanému žalovanú sumu 936,50 eur solidárne v zmysle ust. § 511 ods.

1 v spojení s ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
13. Proti rozsudku zo dňa 24.11.2015 podali v zákonom stanovenej lehote žalobcovia I. a II. odvolanie
zo dňa 04.12.2015, ktorým sa domáhali jeho zmeny tak, že ich žalobnému návrhu bude v celom
rozsahu vyhovené. Nesúhlasili so závermi súdu prvého stupňa, že medzi stranami sporu nedošlo v
čase uzavretia nájomnej zmluvy ku konkretizácii predmetu nájmu natoľko, aby bolo možné dospieť
k záveru o jeho určitosti. Z výpovede žalobcu I., ako aj z výpovede svedkyne L. a svedka L., ktorí

konali v mene žalovaného vyplynulo, že účastníci zmluvy vedeli konkrétne, ktorá časť dotknutého
pozemku má byť predmetom nájmu a v akom rozsahu. Žalobca I. sa so svedkyňou L. stretol osobne na
mieste samom a vymedzili miesto, kde by malo reklamné zariadenie stáť, resp. kde by mala byť pätka
reklamného zariadenia umiestnená. Vôľa zmluvných strán týkajúca sa konkretizácie časti prenajatého
pozemku na mieste samom bola zrejmá aj z ich následného konania. Žalovaný sa na základe

takto uzatvorenej nájomnej zmluvy pokúšal získať stavebné povolenie na nainštalovanie reklamného
zariadenia a uhrádzal nájomné. Počas celého konania nespochybňoval platnosť nájomnej zmluvy pre
jej neurčitosť a celá procesná obrana sa týkala argumentov ohľadne vzniku dodatočnej nemožnosti
plnenia. Súd prvého stupňa mal pri výklade ustanovení zmluvy postupovať tak, aby preferoval výklad
v prospech platnosti a nie v prospech neplatnosti právneho úkonu. Ďalej žalobcovia poukázali na

to, že žalovaný je spoločnosť, ktorá v rámci výkonu predmetu svojho podnikania bežne uzatvára s
vlastníkmi pozemkov obdobné nájomné zmluvy. Ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí, aj uvedený
návrh nájomnej zmluvy vypracoval žalovaný, pričom sa jednalo o štandardne predkladanú nájomnú
zmluvu na prenájom časti pozemku o štandardnej rozlohe 10 m2. Vzhľadom na vyjadrenia žalovaného
možno predpokladať, že všetky nájomné zmluvy, ktoré sú ním predkladané vlastníkom pozemkov, majú

predmet nájmu vymedzený rovnako ako aj nájomná zmluva v prejednávanom prípade.
14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov zo dňa 11.01.2016 vyjadril nesúhlas s ich
tvrdením, že počas rokovania o uzavretí nájmu bol presne špecifikovaný predmet nájmu, ktorá
skutočnosť nevyplývala ani zo svedeckých výpovedí. Tie sa ohľadom presnej lokalizácie predmetu
nájmu diametrálne rozchádzali. Žalovaný tak navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako

vecne a právne správny potvrdiť.
15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací o podanom odvolaní žalobcov I. a II. rozhodol uznesením č. k.
7Co/59/2016-158 zo dňa 04.05.2016, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221
ods. 1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
16. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na to, že právny úkon je neurčitý, a teda

neplatný vtedy, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak nejednoznačný
- a tým neurčitý - zostáva jeho vecný obsah (vrátane predmetu dojednania), pričom neurčitosť tohto
obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani použitím výkladových pravidiel (§ 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Podľa súdnej praxe nie je neplatnosť právneho úkonu založená v prípadoch, keď síce ide o
vadu, avšak z celého obsahu písomného právneho úkonu možno jeho výkladom, prípadne objasnením

skutkovýchokolností,nazákladektorýchboltentoprávnyúkonurobený,zistiťaurčiť,čobolopredmetom
zmluvy. Možno prisvedčiť odvolateľom, že Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach kladie dôraz na
to, že základným princípom výkladu zmlúv, ktorých výklad umožňuje konštatovať ako platnosť, tak aj
neplatnosť zmluvy, je priorita výkladu, ktorý smeruje k platnosti zmluvy. Ako už bolo konštatované súdom
prvého stupňa, písomná nájomná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi špecifikovala predmet nájmu

vo svojom bode 2 ako časť pozemku parc. KN-C č. XXX/X v k. ú. E., zapísaného na LV č. XXX s tým,
že uvedené miesto bolo dokumentované situačnou fotografiou a situáciou M1:1000 podľa bodu 7.8
tejto zmluvy. O akú veľkú časť predmetného pozemku ide, vyplývalo z bodu 3.1 - účel nájmu, kde bolo
uvedené, že sa pozemok prenajíma za účelom inštalácie reklamného zariadenia, ktorého rozmer 960 x
360 cm bol v tomto bode špecifikovaný. Zároveň bolo v bode 3.2 konštatované, že nájomca je oprávnený

takéto reklamné zariadenie umiestniť. Rovnako od počtu reklamných zariadení sa odvíjala aj výška
dohodnutého nájomného, ktorá bola upravená v prílohe č. 1 predmetnej nájomnej zmluvy. Súd prvého
stupňa vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu I., ako aj svedkyne L., ktorá ako kontaktná osoba zo
strany žalovaného rokovala so žalobcom I. o uzavretí predmetnej nájomnej zmluvy. Na základe týchtodôkazov zistil, že svedkyňa L. bola spolu so žalobcom na mieste samom a povedali si, kde reklamné
zariadenie umiestnia s tým, že v nájomnej zmluve uviedli číslo parcely, ako aj skutočnosť, že pôjde
o časť pozemku, ktorá mala zodpovedať „pätke 3 m x 3 m alebo 4 m x 3 m“. Rovnako svedkyňa

uviedla, že prílohou predmetnej zmluvy bola informatívna kópia z katastrálnej mapy, kde zakreslili
situovanie reklamného zariadenia na nehnuteľnosti žalobcov s tým, že ak by takéto osadenie nebolo
možné kvôli inžinierskym sieťam, tak by sa v rámci tohto pozemku s betónovou pätkou na billboard
hýbalo. Na základe takto zisteného skutkového stavu podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa
dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti nájomnej zmluvy z dôvodu neurčitosti predmetu

nájmu. Výkladom prejavu vôle účastníkov tohto právneho úkonu, ako aj ich následným správaním
mal odvolací súd za to, že medzi účastníkmi nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že bude prenajatá
časť nehnuteľnosti, ktorá zodpovedá veľkosti pätky reklamného zariadenia, ktoré bude umiestnené na
tomto pozemku v časti označenej na informatívnom výpise katastrálnej mapy. Skutočnosť, že úplne
presné polohové určenie tohto zariadenia nebolo medzi účastníkmi nájomnej zmluvy dohodnuté, nie
je dôvodom neplatnosti tohto právneho úkonu. Miesto, v ktorej časti pozemku sa mal tento billboard

nachádzať a z titulu ktorého táto časť mala byť predmetom nájmu, vyplynulo jednak z charakteru
reklamného zariadenia, za účelom inštalácie ktorého sa nájom realizoval, ako aj lokalizácie tejto časti
nehnuteľnosti, či už na spomínanej mape alebo priamo na mieste samom. Súd prvého stupňa tak vo
svojom doterajšom konaní v dostatočnom rozsahu vymedzil rozhodujúce okolnosti pre posúdenie (ne)
platnosti právneho úkonu z hľadiska jeho určitosti podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri

ustálení stavu veci však dôsledne neprihliadal na všetky ním zistené skutočnosti. Odvolací súd tak na
rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že predmetný právny úkon - nájomná zmluva
- nie je neplatným právnym úkonom z dôvodu neurčitosti predmetu nájmu. Vzhľadom na nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, tento následne nedostatočne zistil skutkový stav veci a
odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Keďže súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh pre neplatnosť právneho úkonu, bližšie sa nezaoberal
obranou žalovaného o zániku predmetnej nájomnej zmluvy z dôvodu nemožnosti plnenia a tvrdením
žalobcov o trvaní nájomného vzťahu medzi stranami sporu. V ďalšom konaní tak odvolací súd uložil
súdu prvého stupňa vysporiadať sa s ďalšími dôvodmi, pre ktoré si žalobcovia uplatňujú žalovanú istinu,
ako aj dôvodmi obrany, ktoré uviedol vo svojich vyjadreniach žalovaný a napokon v novom rozhodnutí

zároveň rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
17. Súd prvého stupňa (ďalej len „súd“) tak vec opätovne prejednal na pojednávaní dňa 30.08.2016 v
prítomnosti právnych zástupcov strán sporu a v neprítomnosti žalobcov I. a II. a žalovaného, keďže títo
sa na pojednávanie neustanovili, avšak prostredníctvom svojich právnych zástupcov svoju neprítomnosť
na pojednávaní ospravedlnili, avšak o odročenie pojednávania nepožiadali.

18. V ďalšom konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 04.05.2016 strany sporu neprodukovali
ďalšie dôkazy a na pojednávaní sa obmedzili len na doplnenie svojej argumentácie v spore.
19. Žalobcovia I. a II. na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na podanej
žalobe v celom rozsahu a zamietnutí vzájomnej žaloby, pričom svoju argumentáciu doplnil o vyjadrenie,
že predmetná nájomná zmluva nezanikla z dôvodu nemožnosti plnenia, teda naďalej trvá právny vzťah,

ktorý bol ňou založený medzi zmluvnými stranami, a to najmä z toho dôvodu, že k uzavretiu nájomnej
zmluvy došlo dňa 01.01.2009 a k požiadaniu o vydanie stavebného povolenia na Mestskom úrade Žilina
došlo prvý krát až dňa 04.03.2010, čo je viac ako rok a štvrť odo dňa uzavretia zmluvy a z toho dôvodu
majú za to, že žalovaný si nesplnil žiadnym spôsobom, bez nejakých prieťahov, svoju povinnosť podať
žiadosť o inštaláciu dotknutého reklamného zariadenia, ktoré malo byť inštalované na predmetnom

pozemku a v dôsledku čoho mu nebolo vydané stavebné povolenie, nakoľko už medzičasom, keďže
nastaliprieťahyvpodaníjehožiadosti,tambolumiestnenýinýbillboardodinejkonkurenčnejspoločnosti.
V ďalšom mali za to, že sa v danom prípade nemôže jednať o dodatočnú nemožnosť plnenia, resp.
nemožnosť plnenia, pričom v tomto kontexte poukazujú na ust. § 352 ods. 2 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého záväzok sa stáva nesplniteľným tiež v prípade, keď právne predpisy, ktoré boli vydané po

uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré je
zaviazaný alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené hoci sa oň riadne usiloval.
K aplikácii tohto ustanovenia Obchodného zákonníka dodali, že nakoľko sa jedná o vec, ktorá sa
spravuje Občianskym zákonníkom, poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4 M Cdo
23/2008, v zmysle ktorého Najvyšší súd SR zaujal právny názor, že v podobných prípadoch sa môže

aplikovať Obchodný zákonník i na spory, ktoré sú upravené Občianskym zákonníkom. V rámci právnej
argumentácie žalobcovia I. a II. poukázali bližšie nešpecifikovanú judikatúru Najvyššieho súdu ČR, v
zmysle ktorej územné rozhodnutie, ktoré je zvyšnou podmienkou pre realizáciu kúpnej zmluvy, nie je
úradným povolením, ktoré by bolo vydávané po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy na základe v tejdobe vydaného právneho predpisu, ale ide o správne rozhodnutie vydané na základe skôr vydaných
predpisov. Z uvedeného mali žalobcovia za to, že všeobecné záväzné nariadenie Mesta Žilina bolo
vydané už v roku 2007 a v čase, keď bola táto zmluva uzatváraná už bolo určené, teda nemôže ísť o

dodatočnú nemožnosť plnenia, nakoľko po uzavretí zmluvy nedošlo k tomu dodatočnému dôvodu, ktorý
by zakladal túto dodatočnú nemožnosť plnenia. V kontexte možnosti žalovaného odstúpiť od predmetnej
nájomnej zmluvy podľa ust. § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobcovia argumentovali tým, že
predmet nájmu nemal vady v čase podpisu zmluvy, a to také, aby mohlo dôjsť k odstúpeniu žalovaného
od predmetnej nájomnej zmluvy. V tomto kontexte poukazovali na vyjadrenie žalobcu I. na pojednávaní

dňa 09.10.2015, že už v čase podpisu zmluvy sa na danom mieste staval billboard inej spoločnosti.
20. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril svoj nesúhlas so
záverom odvolacieho súdu, že predmetná nájomná zmluva je platná, avšak rešpektujúc tento záver
opätovne namietal, že predmetná nájomná zmluva zanikla z dôvodu nemožnosti plnenia podľa ust. §
575 Občianskeho zákonníka. V danom prípade išlo o objektívnu právnu nemožnosť, ktorá vznikla až
po uzavretí nájomnej zmluvy a ktorú nespôsobil žalovaný vlastným zavinením. V ďalšom poukázal

žalovaný na to, že po prvý krát požiadal stavebný úrad o vydanie povolenia na umiestnenie billboardu
už žiadosťou zo dňa 01.03.2009. Je pravdou, že bola podaná až dňa 04.03.2010, ale len z toho
dôvodu, že sa vybavovala dokumentácia k umiestneniu predmetného billboardu. Tri krát požiadal
stavebný úrad o stavebné povolenie, avšak tri krát mu nebolo vyhovené. Žalovaný ďalej namietal, že v
čase uzatvorenia nájomnej zmluvy neexistoval na pozemku žalobcov žiadny iný billboard, teda v čase

uzavretia nájomnej zmluvy mu nebola známa žiadna prekážka pre vydanie potrebného stavebného
povolenia. Táto prekážka vznikla až po uzatvorení nájomnej zmluvy. Ak by však súd nemal za to, že
nájomná zmluva zanikla podľa ust. § 575 Občianskeho zákonníka, žalovaný požadoval, aby sa súd ako
predbežnou otázkou zaoberal aj otázkou výpovede nájmu. Napokon sa žalovaný bránil tým, že ak by súd
nepovažoval za dôvodnú jeho predchádzajúcu argumentáciu, nebol v danom prípade povinný v zmysle

ust. § 673 Občianskeho zákonníka platiť nájomné, keďže predmet nájmu nemohol užívať na dohodnutý
účel pre jeho vady, ktoré nespôsobil. Žalovaný tak žiadal naďalej žalobu žalobcov I. a II. zamietnuť a
vyhovieť jeho vzájomnej žalobe.
21. Vzhľadom k tomu, že strany sporu nerozšírili svoje dôkazné návrhy oproti ich dôkazom
produkovaným ešte do rozhodnutia súdu vo veci zo dňa 24.11.2015, ktoré boli súdom vykonané, súd v

zmysle ust. § 185 ods. 2 CSP v ďalšom konaní po rozhodnutí súdu nevykonal. Súd tak pri svojom ďalšom
rozhodnutí vo veci vychádzal zo skutkového stavu zisteného v konaní pred rozhodnutím odvolacieho
súdu akcentujúc právne závery odvolacieho súdu o platnosti predmetnej nájomnej zmluvy uzavretej
medzi stranami sporu. (tento je uvedený v ďalších odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku)
22. Dňa 01.01.2009 uzavreli žalobcovia I. a II. ako prenajímatelia a žalovaný ako nájomca nájomnú

zmluvu č. 37/09-EP (dôkaz predložený žalobcami na č. l. 5 spisu).
23. V ust. čl. 2. nájomnej zmluvy bol predmet nájmu špecifikovaný tak, že prenajímatelia sú vlastníkmi
pozemku parc. č. XXX/X v k. ú. E., LV č. XXX (bod 2.1.1.) a že prenajímajú nájomcovi časť tohto
pozemku, a to v mieste, ktoré je dokumentované situačnou fotografiou a situáciou M 1:1000 podľa ust.
bodu 7.8. zmluvy (podľa tohto bodu súčasťou zmluvy boli sú prílohy: 1. cena a platobné podmienky, 2.

dve situačné fotografie v počte ... ks, 3. situácia 1:1000 s vyznačením pozície RZ). (bod 2.2.1.)
24. Podľa ust. čl. 3. nájomnej zmluvy bol predmet nájmu prenajatý za účelom inštalácie týchto
reklamných zariadení: EUROBIGBOARD 960 cm x 360 cm v počte 1 ks. (bod 3.1.) Nájomca bol
oprávnený na prenajatom pozemku umiestniť reklamné zariadenia uvedeného typu a v uvedenom počte
(bod 3.2.).

25. V ust. čl. 4. nájomnej zmluvy bola dojednaná doba nájmu, a to tak, že predmet nájmu sa prenajíma
na dobu určitú, a to na 10 rokov s účinnosťou odo dňa inštalácie reklamných zariadení na prenajatom
pozemku, alebo najneskôr odo dňa 01.10.2009 s možnosťou predĺženia na ďalšie obdobie, a to
vzájomnou dohodou. (bod 4.1.) Zmluvu počas doby jej platnosti možno zrušiť dohodou zmluvných strán,
resp. výpoveďou niektorej zmluvnej strany, a to pri závažnom porušení ustanovení tejto zmluvy druhou

zmluvnou stranou. (bod 4.2.) Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť 1. deň kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. (bod 4.3.)
26. V ust. čl. 5. nájomnej zmluvy bolo dojednané, že nájomné a platobné podmienky sú dohodnuté
v samostatnej prílohe č. 1 zmluvy. Nájomca sa zaviazal uhrádzať dohodnuté nájomné v zmysle tejto
prílohy, pričom nájomné malo byť každoročne zhodnocované o ročnú mieru inflácie.

27. V ust. čl. 6. nájomnej zmluvy sa nájomca zaviazal užívať predmet nájmu v súlade s účelom
dohodnutým v zmluve (bod 6.1.1.), vstupovať na pozemok prenajímateľa a správať sa k predmetu nájmu
so starostlivosťou riadneho hospodára (bod 6.1.2.), dbať na čistotu a estetický vzhľad inštalovaných
reklamných zariadení počas doby platnosti zmluvy (bod 6.1.3.) a do 30 dní odo dňa ukončeniaplatnosti zmluvy uviesť predmet nájmu do pôvodného stavu, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak.
Prenajímateľ sa zaviazal odovzdať predmet nájmu do užívania v stave vhodnom na užívanie v súlade
s účelom nájmu (bod 6.2.1.), umožniť nájomcovi, resp. ním povereným organizáciám bezproblémový

prístup k predmetu nájmu za účelom inštalácie reklamných zariadení, údržby reklamných zariadení
a výlepu plagátov na reklamné zariadenia (bod 6.2.2.), zabezpečiť stav predmetu nájmu počas doby
platnosti nájomnej zmluvy v stave vhodnom na jeho užívanie v súlade s účelom nájmu dohodnutým
v nájomnej zmluve (bod 6.2.3.), že neprenajme pozemok alebo stavbu vo vzdialenosti bližšej ako
100 m od reklamných zariadení nájomcu iným subjektom k umiestneniu reklamných, propagačných

a informačných zariadení (bod 6.2.4.) Prenajímateľ zároveň prehlásil, že predmet nájmu je reálne aj
právne spôsobilý k užívaniu nájomcom (bod 6.4.) a že podpisom zmluvy udeľuje výhradne v prospech
nájomcu súhlas k inštalácii reklamného zariadenia (bod 6.5.). Podľa ust. bodu 6.7. zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že nájomca je oprávnený znížiť počet už nainštalovaných reklamných zariadení, alebo
zmluvu ihneď úplne zrušiť, ak voľnému pohľadu na reklamnú plochu začne brániť zástavba, porast,
alebo iná prekážka, alebo ak by ďalšie využívanie reklamnej plochy mohlo priamo ohroziť rozvoj

podnikateľských aktivít nájomcu. Podľa ust. bodu 6.8. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že o inštalácii
každého reklamného zariadenia na predmete nájmu bude vyhotovený protokolárny zápis. Deň inštalácie
reklamného zariadenia uvedený v tomto protokolárnom zápise je dňom vzniku práva prenajímateľa
fakturovať nájomcovi prvú splátku nájomného dohodnutého v zmysle ust. bodu 5.2. zmluvy. Ak však
reklamné zariadenie nebude inštalované do 30.09.2009, nájomné je splatné od 01.10.2009.

28. Podľa ust. čl. 7. prenajímatelia poverili na rokovanie s nájomcom navrhovateľa I. (bod 7.2.) a nájomca
poveril pre rokovanie s prenajímateľmi G. Š.. Ostatné vzťahy zmluvných strán sa mali riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka (bod 7.4). Obsah zmluvy bolo možné
meniť a dopĺňať jedine písomnými dodatkami k zmluve potvrdenými podpismi štatutárnych zástupcov
zmluvných strán.

29. Zmluvu za prenajímateľa nesporne podpísali obaja žalobcovia I. a II. a za nájomcu svedok Ladislav
Kotrč.
30. Podľa prílohy č. 1 k nájomnej zmluve (dôkaz predložený žalobcami na č. l. 8 spisu), datovanej dňa
01.01.2009 a podpísanej nesporne oboma žalobcami a za nájomcu svedkom M. L., bola v ust. čl. 1
dojednaná výška nájomného, a to tak, že nájomné je určené na základe vzájomnej dohody zmluvných

strán v súlade so zákonom č. 18/1996 Z. z. o cenách, ktorý s vykonáva vyhláškou MF SR č. 87/1996 Z.
z., a to nájomné za jednu osadenú konštrukciu reklamného zariadenia ročne: typ reklamného zariadenia
EUROBIGBOARD rozmer 960 cm x 360 cm vo výške 3.320,- eur, teda spolu za predmet nájmu za
1 ks reklamného zariadenia ročne 3.320,- eur so splatnosťou v štvrťročných splátkach o výške: typ
reklamného zariadenia EUROBIGBOARD rozmer 960 cm x 360 cm vo výške 830,- eur, teda spolu za

1 ks reklamného zariadenia štvrťročne 830,- eur (prípadne alikvotnej čiastky), a to najneskôr 10. dňa 1.
mesiaca kalendárneho štvrťroka (alebo jeho časti), za ktoré je nájomné splatné.
31. Strany sporu ako ďalšiu prílohu nájomnej zmluvy predložili listinu označenú ako „M547 Návrh lokality
pre umiestnenie reklamného panelu“, nedatovanú a neopatrenú podpismi zmluvných strán (dôkaz
predloženýžalovanýmnač.l.83spisu)sidentifikačnýmoznačenímlokality:ZA-2547,formát:960x360),

miesto: cintorín E., cestný ťah: T., smer - umiestnenie: smer Q., vpravo za oporný múr, pri autobusovej
zastávke. Na tejto listine sa nesporne podľa tvrdení strán sporu nachádza reprodukcia fotografie daného
cestného ťahu (v zmluve v bode 7.8. označená ako situačná fotografia) s virtuálnym zobrazením
budúceho umiestnenia reklamného zariadenia. Súčasne sa na tejto listine nachádza reprodukcia
orientačnej mapy zo zakrúžkovaním miesta umiestnenia reklamného zariadenia označeného čiernym

bodom.
32. Podľa žalobcami predložených výpisov o pohyboch na bankovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX
(tento je uvedený v predmetnej nájomnej zmluve ako účet prenajímateľov) vyhotoveného cez internet
bankingboloprevedenénatentoúčetzprotiúčtuč.XXXXXXXXXX/XXXX(tentojeuvedenývpredmetnej
nájomnej zmluve ako účet nájomcu) dňa 20.02.2012 suma 830,- eur s variabilným symbolom 3709 (č.

nájomnej zmluvy) a účelom platby: D. D. NJ 1.q.2012, dňa 18.06.2012 suma 490,- eur s variabilným
symbolom 3709 (č. nájomnej zmluvy) a účelom platby: D. D. NJ 2,3,4.q.2012, dňa 28.06.2012 suma
500,- eur s variabilným symbolom 3709 (č. nájomnej zmluvy) a účelom platby: D. D. NJ 2,3,4.q.2012,
dňa 29.06.2012 suma 500,- eur s variabilným symbolom 3709 (č. nájomnej zmluvy) a účelom platby:
D.Í. D. NJ 2,3,4.q.2012. (výpisy ako dôkazy predložené žalobcami na č. l. 9 až 12 spisu)

33. Žalovaný podal na Mestskom úrade Žilina dňa 04.03.2010, dňa 03.11.2010 a dňa 25.03.2011
opakovane 3 žiadosti o stanovisko k povoleniu na inštaláciu predmetného reklamného zariadenia na
pozemku parc. KN-C č. XXX/X, k. ú. E. vo vlastníctve žalobcov. (dôkazy predložené žalovaným na č.
l. 82, 84 a 85 spisu)34. Mesto Žilina, odbor hlavného architekta vydalo na žiadosť žalovaného pod zn. O.. dňa 12.04.2010
nesúhlasné stanovisko k povoleniu na inštaláciu reklamného zariadenia (dôkaz predložený žalovaným
na č. l. 84 spisu), ktorým vyjadrilo svoj nesúhlas s navrhovaným umiestnením 1 ks reklamného bigboardu

o rozmeroch 960 x 360 cm na parc. KN-C č. XXX/X, k. ú. E.. Svoje stanovisko odôvodnilo Mesto Žilina,
odbor hlavného architekta s poukazom na to, že umiestnenie veľkorozmerných reklamných zariadení
na území Mesta Žilina s odporcom a spoločnosťou GRYF bolo riešené a uzavreté komplexne v rokoch
2007 a 2008. V zmysle uvedeného a na základe rozhodnutia č. j. XXXX/C-XXXXX zo dňa 15.12.2008
je na parc. KN-C č. XXX, k. ú. E. zrealizované umiestnenie reklamného zariadenia spoločnosti GRYF.

Odbor hlavného architekta s umiestnením ďalšieho veľkorozmerného reklamného zariadenia pri ul. T. v
blízkosti uvedeného reklamného zariadenia neuvažuje.
35. Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, KDI Žilina vydalo na žiadosť žalovaného pod č. KRP-
KDI-22-458/2010 dňa 09.11.2010 nesúhlasné stanovisko k umiestneniu reklamných zariadení č. M247,
M653 a M457 pri ceste B. v k. ú. Ž. (dôkaz predložený žalovaným na č. l. 39 spisu). Svoje nesúhlasné
stanovisko odôvodnilo tým, že toho času je mesto Ž. presýtené pri ceste B. rôznymi reklamnými a

informačnými zariadeniami, ktoré svojím vyobrazením a umiestnením odpútavajú pozornosť vodičov
motorových vozidiel od situácie v cestnej premávke. KDI zastáva názor, že uvedené zariadenia
budú zamerané na účastníkov cestnej premávky na ceste B., budú odvádzať pozornosť vodičov a
preto predstavujú ohrozenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Zároveň uvedené reklamné
zariadenia sú umiestnené v nehodových úsekoch cesty B..

36. Mesto Žilina ako príslušný stavebný úrad vydalo dňa 03.04.2012 rozhodnutie č. s.:
5999/2012-18947/2012-OS-DOM (dôkaz predložený žalovaným na č. l. 37 spisu), ktorým zastavilo
konanie o povolení reklamného zariadenia: „Reklamný panel o rozmeroch 960 x 360 cm, osadený do
terénu, stojaci na jednej podpore profilu I“ na ul. T. v Ž. na pozemku parc. KN-C č. XXX/X, k. ú. E.
začaté dňa 25.03.2011 podaním žiadosti o povolenie reklamného zariadenia podanú žalovaným, to s

odôvodnením, že žalovaný ako stavebník bol listom stavebného úradu č. s. 10621/2011-41518/2011-
OS-SOM vyzvaný na odstránenie nedostatkov žiadosti o povolenie reklamného zariadenia v lehote
do 26.09.2011 a súčasne konanie prerušil. Zároveň bol stavebník upozornený, že stavebné konanie
v predmetnej veci bude zastavené, pokiaľ nedostatky v určenej lehote neodstráni. Stavebník požiadal
o predĺženie lehoty na doplnenie žiadosti, ktorej stavebný úrad listom č. s.: 5999/2012-8502/2012-

OS-DOM vyhovel a predĺžil ju do 31.03.2012. Nedostatky žiadosti však v stanovenej lehote neboli
odstránené, t. j. neboli doložené: 1. vyjadrenia správcov sietí a zariadení technického vybavenia, či cez
pozemok parc. č. XXX/X, k. ú. E. prechádzajú vedenia, 2. celkovú situáciu s vyznačením reklamného
panelu a jeho odstupových vzdialeností od jednotlivých hraníc susediacich pozemkov, 3. technický
opis konštrukčného riešenia reklamného panelu, jeho inštalácie vrátane údajov o vhodnosti použitých

materiálov z hľadiska bezpečnosti, stability a mechanickej odolnosti nosnej konštrukcie, 4. stanovisko
Mesta Žilina, odboru hlavného architekta a 5. stanovisko Okresného riaditeľstva PZ - ODI. Podľa
vyjadrenia svedka M. L. na pojednávaní dňa 03.11.2011 bolo toto rozhodnutie doručené žalovanému
dňa 12.04.2012, ako to vyplýva z dátumovej pečiatky na žalovaným predloženej fotokópii rozhodnutia,
pričom podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného proti tomuto rozhodnutiu žalovaný nepodal

odvolanie. Súd tak vychádzal z toho, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť po márnom uplynutí 15-
dňovej odvolacej lehoty dňa 28.04.2012.
37. Žalovaný listom zo dňa 16.05.2012 označeným ako „Oznámenie o zániku nájomnej zmluvy“
adresovaným navrhovateľom (dôkaz predložený žalovaným na č. l. 40 spisu) oznamoval žalobcom, že
podľa ust. § 575 Občianskeho zákonníka došlo k zániku záväzku vyplývajúceho z nájomnej zmluvy č.

XX/XX-Y. zo dňa 01.01.2009. Uvedené odôvodnil žalovaný zásadne tými istými skutočnosťami, ako ich
uviedol v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 23.09.2013.
38. Žalovaný listom zo dňa 24.09.2013 označeným ako „Výpoveď z nájmu“ adresovaným žalobcom (na
č. l. 81 spisu, ktorý bol žalobcom aj doručený, vzhľadom k tomu, že ho v konaní predložili) vypovedal
nájom podľa nájomnej zmluvy č. XX/XX-Y. zo dňa 01.01.2009 s odkazom na ust. čl. 4 bod 4.2 a 4.3

zmluvy a skutočnosť, že ako účastníci sú v súdnom spore, ktorý nebol právoplatne skončený, pričom
meritórne rozhodnutie sa nedá očakávať v krátkom čase. Z tohto dôvodu dáva žalovaný výpoveď pre
prípad právnej istoty v prípade neúspešného skončenia sporu. Žalovaný napokon v liste uviedol, že
zmluvný vzťah sa skončí uplynutím 12-mesačnej výpovednej lehoty odo dňa doručenia výpovede.
39. Žalobca I. na pojednávaní dňa 09.10.2015 ako strana sporu vypovedal (v čase výsluchu ako účastník

konania podľa ust. § 131 ods. 1 O.s.p.) k otázke súdu ohľadom konkretizácie predmetu nájmu, t. j. o akú
časť predmetného pozemku ako predmetu nájmu malo ísť, že konkrétne prišiel za ním p. L., že tam chce
prenajať zhruba 10 m2 za účelom postavenia bigboardu. Je to logické, pretože bigboardy sa stavajú
pri okrajoch hlavných ciest. Išlo teda o plochu cca 10 m2. Na ďalšiu otázku súdu, aby sa vyjadril, či priuzavretí nájomnej zmluvy došlo k upresneniu výmery rozsahu časti pozemku parc. KN-C č. XXX/X ako
predmetu nájmu, žalobca I. uviedol, že v podstate malo ísť o takúto plochu tak, aby sa mohol predmetný
bigboard umiestniť, konkrétne malo ísť o 10 m2, aby sa na tejto ploche dala zriadiť pätka bigboardu,

ktorá má rozmer 5 m x 5 m (pozn. t. j. 25 m2). Hlavne išlo o to, aby sa žalovaný mohol dostať k tomuto
bigboardu a urobiť na ňom údržbu, resp. prelepy.
40. Svedkyňa G. L., rod. Š. (ako osoba oprávnená rokovať za žalovaného s prenajímateľom, uvedená
v zmluve v bode 7.3.) na pojednávaní dňa 03.11.2015 vypovedala, že sa dostala do kontaktu so
žalobcom I., keď bola uzatváraná nájomná zmluva na umiestnenie reklamného zariadenia. Pokiaľ sa

týka žalobkyne II., túto poznala ako spolumajiteľku predmetného pozemku, na ktorý uzatvárala nájomnú
zmluvu. Raz teda bola aj s ňou v kontakte. Pokiaľ ide o predmetnú nájomnú zmluvu, stretla sa so
žalobcom I. niekoľko krát, nedohodli sa na prvý krát, vždy to konzultovali. Výsledkom tak bola nájomná
zmluva, ktorá existuje. Samotnú zmluvu koncipoval jej nadriadený M. L. so žalobcom I., ona ju dala do
administratívnej podoby, teda prepísala ich dohodu do počítača, a to vzhľadom k tomu, že rokovania
medzi nimi boli dlhšie a návrh zmluvy sa pripomienkoval. Potom to išlo na podpis. Predmetom nájmu

malo byť umiestnenie reklamného zariadenia bigboardu na pozemku vo vlastníctve žalobcov. K otázke,
aká časť dotknutého pozemku mala byť predmetom nájmu, svedkyňa uviedla, že boli v teréne, kde si
povedali, kde približne zariadenie umiestnia a v nájomnej zmluve sa udáva parcelné č. a že je to časť
tohto pozemku. Na opätovnú otázku súdu, či sa vie vyjadriť, o akú konkrétnu časť dotknutého pozemku
malo ísť, svedkyňa uviedla, že ako už povedala, boli v teréne a povedali si, kde by mala pätka 3 m x 3 m

(pozn. t. j. 9 m2), alebo 4 m x 3 m (pozn. t. j. 12 m2; v inej časti výpovede svedkyňa uviedla 3 m x 3 m,
alebo 4 m x 4 m, t. j. 16 m2) , stáť a ak by tam boli siete muselo by sa to posunúť v rámci výkopových prác,
kde tieto siete nebudú. K otázke súdu, či napokon pri uzatvorení nájomnej zmluvy došlo k dojednaniu
o presnej lokalizácii a výmere dotknutej časti dotknutého pozemku, ako predmetu nájmu, svedkyňa
uviedla, že v rámci parcely, ktorá nebola výmerou nejako veľká, sa povedalo, že to bude približne tu,

pretože sa to môže ešte zmeniť. Možno konštatovať, že išlo o časť parcely tak, ako to bolo uvedené
v nájomnej zmluve. Bližšie sa to však nešpecifikovalo. Ohľadom lokalizácie si už presne nepamätá,
má pocit, že boli v teréne. Pokiaľ ide informatívnu kópiu z mapy (ako ju predložila na pojednávaní dňa
09.10.2015 strana navrhovateľov a ako je žurnalizovaná na č. l. 87 spisu) sa svedkyňa vo výpovedi
vyjadrila, že to je oficiálna kópia z katastrálnej mapy, ktorá je v mierke a tam približne kolieskom zakreslili,

ako to bude vyzerať. Je to len približné. Predpokladalo sa totiž, že sa zariadenie umiestni takto, ak by
tam však bola nemožnosť osadenia reklamného zariadenia kvôli inžinierskym sieťam, alebo v danom
prípade tam bolo parkovisko, tak v rámci pozemku sa s betónovou pätkou reklamného zariadenia hýbe.
41. Svedok M. L. (podľa jeho výpovede ako osoba podpisujúca za odporcu ako nájomcu spornú nájomnú
zmluvu na základe plnomocenstva do konateľa odporcu Mgr. Branislava Hornunga) na pojednávaní

dňa 03.11.2015 vypovedal, že so žalobcom I. pred podpisom zmluvy 1 x alebo 2 x telefonicky
komunikoval. Svedkyňa G. L. mu predložila možný návrh na umiestnenie reklamného zariadenia na
pozemku žalobcov. Pokiaľ ide o proces umiestnenia reklamného zariadenia, po prvé sa zisťuje, či v
danej lokalite vedia umiestniť reklamné zariadenie, teda je možnosť vydania stavebného povolenia.
Po druhé, ako náhle toto vedia, že sa v danej lokalite dá získať stavebné povolenie, predkladá sa mu

rozpracovaný návrh nájomnej zmluvy, kde sa udávajú konkrétne náležitosti. V danom prípade však
oproti štandardnému vyhotoveniu mala predmetná zmluva určité odlišnosti. V štandardnej nájomnej
zmluve je uvedené, že prvá platba sa vykoná až po vydaní stavebného povolenia. V tomto prípade bola
nájomná zmluva uzavretá s účinnosťou od 01.01.2009, pričom žalobca I. si dal do zmluvy klauzulu, že
nájomné chce najneskôr od 01.10.2009. Išlo o obdobie 9-tich mesiacov po uzavretí nájomnej zmluvy,

čo je v procese vybavovania stavebného povolenia dostatočne dlhá doba na vydanie stavebného
povolenia, preto s daným bodom vyjadril súhlas. K otázke osobných rokovaní z jeho strany so žalobcami
pred uzavretím spornej nájomnej zmluvy v akejkoľvek forme, a to o obsahu a podmienkach spornej
nájomnej zmluvy pred jej podpisom, svedok uviedol, že nerokoval. Návrh zmluvy pripravovala p. L., on
ho odsúhlasil a podpisoval. K otázke, čo konkrétne malo byť predmetnom nájmu podľa spornej nájomnej

zmluvy, svedok uviedol, že prenajatie časti pozemku za účelom umiestnenia reklamného zariadenia.
K otázke, ako bola vymedzená konkrétna prenajatá časť dotknutého pozemku, svedok uviedol, že
štandardne je to pôdorys okolo 10 m2 a nemyslí, že v tomto prípade bola zmluva iná. K otázke, či
vie určiť, ktorá konkrétna časť pozemku tak mala byť predmetom nájmu, svedok vypovedal, že toto sa
vždy dojednáva pri výstavbe na tvári miesta s geodetom, avšak k takémuto zameraniu geodetom pred

uzatvorením nájomnej zmluvy nedošlo, lebo plocha sa nestavala. K otázke súdu, aby sa vyjadril, v akých
rozmeroch a tvare je základová pätka reklamného zariadenia, svedok vypovedal, že to závisí od lokality
umiestnenia, od pomerov stavu podložia, teda zeminy, v konkrétnom prípade ide tak o rozmer podľaposúdenia statika. Bežne však ide o plochu 2 m x 2 m (pozn. t. j. 4 m2). Štandardne si však prenajímajú
pôdorysný záber plochy reklamného zariadenia, ktorý je 10 m2, nie je to však presné.

42. Podľa ust. § 145 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
43. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
44. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.
45.Podľaust.§456OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,predmetbezdôvodného
obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť,
musí sa vydať štátu.

46. Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, musí sa
vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že
obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
47. Podľa ust. § 511 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak právnym
predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z

povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ
oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných
zanikne.
48. Podľa ust. § 575 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak sa plnenie
stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

49. Podľa ust. § 575 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, plnenie nie
je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až
po dojednanom čase.
50. Podľa ust. § 663 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, nájomnou zmluvou
prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo

z nej bral aj úžitky.
51. Podľa ust. § 664 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, prenajímateľ je povinný
prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob
užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
52. Podľa ust. § 665 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, nájomca je

oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu
veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec
riadnym spôsobom.
53. Podľa ust. § 671 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, nájomca je
povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na

hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
54. Podľa ust. § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), strany si
môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto
zákonom.
55. Podľa ust. § 262 ods. 2 ObZ, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

56. Podľa ust. § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení účinnom do 01.01.2015, povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to
nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia,
pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou
alebo pozemkom.

57. Podľa ust. § 75 Stavebného zákona v znení účinnom do 01.01.2015, na konanie o povolení
terénnych úprav, ťažobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných a
propagačných zariadení sa vzťahujú primerane ustanovenia oddielu 4.
58. Ako už bolo uvedené v rozsudku zo dňa 24.11.2015, pokiaľ ide o právne posúdenie žalobcami I.
a II. žalobou uplatneného nároku, je nepochybné, že žalobcovia I. a II. sa domáhali voči žalovanému

zaplatenia celkovo sumy 5.980,- eur s prísl. na zmluvnom základe, t. j. vychádzajúc zo zmluvy uzavretej
medzi stranami sporu dňa 01.01.2009 ako zo zmluvy o nájme podľa ust. § 663 OZ. Žalobcovia I. a II. si
tak ako solidárni veritelia (§ 513 OZ) uplatňovali voči žalovanému nárok na zaplatenie nájomného podľa
ust. § 671 ods. 1 OZ.59. Súd v ďalšom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení č. k.
7Co/59/2016-158zodňa04.05.2016podľaust.§391ods.2CSPvďalšomvychádzalztoho,žedotknutá
nájomná zmluva č. 37/09 - EP zo dňa 01.01.2009 je platným právnym úkonom.

60. Pokiaľ ide o právny režim, ktorým by sa mal riadiť záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi
predmetnej nájomnej zmluvy, súd mal za to, že aj napriek skutočnosti, že v záhlaví zmluvy bolo uvedené:
„Nájomná zmluva č. XX/XX - Y. uzavretá v zmysle ust. § 663 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v platnom znení a ust. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka“ a v ust. čl. 7
bodu 7.4. zmluvy bolo uvedené: „Ostatné vzťahy zmluvných strán sa riadia príslušnými ustanoveniami

Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka“, sa tento záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi
predmetnej nájomnej zmluvy riadi režimom OZ, keďže vyššie citované ustanovenia zmluvy nie je možné
považovať za platné dojednanie podľa ust. § 262 ods. 1 ObZ, keďže tieto ustanovenia z hľadiska svojej
určitosti (§ 37 ods. 1 OZ) nemožno považovať za bezpodmienečnú dohodu účastníkov zmluvy o voľbe
ObZ. Najmä cit. ust. čl. 7 bodu 7.4. zmluvy výslovne stanovovalo, že vzťahy zmluvných strán (zrejme v
zmluve výslovne neupravené) sa budú riadiť tak príslušnými ustanoveniami ObZ, ako aj OZ. Z cit. čl. 7

bodu7.4.zmluvytakniejemožnéobjektívnezistiť,režimuktoréhohmotnoprávnehokódexu(ObZ,čiOZ)
mienili účastníci zmluvy podriadiť svoj zmluvou založený záväzkovo-právny vzťah. Ak ide o právny úkon,
pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma (§ 40 ods. 1 OZ), musí určitosť obsahu
prejavu vôle vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný a nestačí, ak je zmluvným
stranám jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je objektívne zistiteľné z jej textu. Určitosť písomného

prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o
jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu. V danom prípade dohoda o
voľbe ObZ podľa cit. ust. § 262 ods. 1 ObZ vyžaduje písomnú formu (§ 262 ods. 2 ObZ) a teda určitosť
obsahu prejavu vôle musí vyplývať priamo z textu zmluvy a z textu zmluvy nebolo objektívne zistiteľné,
aká bola skutočná vôľa účastníkov v zmluvy pri jej uzatváraní ohľadom prípadnej voľby režimu ObZ.

Súčasnemožnokonštatovať,žežalobcoviaI.aII.akoprenajímatelianepochybnenekonalipriuzatváraní
predmetnej zmluvy v rámci podnikateľskej činnosti, a preto v danom prípade nemožno aplikovať ani ust.
§ 261 ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého sa záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi spravujú treťou časťou
ObZ, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej
činnosti. Rovnako v danom prípade nepochybne nešlo ani o prípady podľa ust. § 262 ods. 2 a 3 ObZ

(v znení zákona č. 500/2001 Z. z. účinnom od 01.01.2002 do 31.01.2013), kedy by išlo o záväzkový
vzťah medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom
ako verejnoprávna inštitúcia, týkajúci sa zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a
podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti (ods. 2), alebo o tzv. absolútny obchod (ods. 3).
61. Súd sa tak v ďalšom, vzhľadom k námietke žalovaného o zániku predmetnej nájomnej zmluvy č. XX/

XX - Y. zo dňa 01.01.2009 z dôvodu podľa cit. ust. 575 ods. 1 OZ, zaoberal otázkou trvania zmluvného
záväzku žalovaného platiť zmluvne dohodnuté nájomné v období, za ktoré si žalobcovia uplatňovali
žalobou nárok na zaplatenie nájomného (teda v období od 01.07.2012 do 30.06.2014, resp. vychádzajúc
z toho, že žalovaný nesporne zaplatil žalobcom I. a II. za III. kalendárny štvrťrok roku 2012 nájomné v
sume 660,- eur, za obdobie od 12.09.2012 do 30.06.2014; keďže uhradenej sume nájomného 660,- eur

pri nájomnom za III. kalendárny štvrťrok 2012 - od 01.07.2012 do 30.09.2012, t. j. 92 dní - zodpovedá
obdobie od 01.07.2012 do 11.09.2012, t. j. obdobie 73 celých dní, výpočet: 830,- eur ako nájomné za
obdobieod01.07.2012do30.09.2012,t.j.92dní/92dnítohtoobdobia=830,-eur/92dní=9,02eurako
nájomné za 1 deň obdobia od 01.07.2012 do 30.09.2012, potom uhradená suma 660,- eur zodpovedá
nájomnému za 73 dní obdobia III. kalendárneho štvrťroka roku 2012, 660,- eur / 9,02 eur / deň = 73,17

dní = po zaokrúhlení na celé dni 73 dní, t. j. obdobie od 01.07.2012 do 11.09.2012).
62. K žalovaným tvrdenej skutočnosti spôsobujúcej nemožnosť plnenia záväzku žalobcov I. a II.
prenechať predmet nájmu (časť ich pozemku parc. KN-C č. XXX/X, k. ú. E.) žalovanému na užívanie
v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie - na inštaláciu 1 kusu reklamného zariadenia typ.
EUROBIGBOARD o rozmere 960 cm x 360 cm - a v tomto stave tento predmet nájmu na svoje náklady

udržiavať došlo najneskôr dňa 28.04.2012, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Mesta Žiliny ako
stavebného úradu rozhodnutie č. s.: 5999/2012-18947/2012-OS-DOM zo dňa 03.04.2012, ktorým bolo
konanie o povolení reklamného zariadenia: „Reklamný panel o rozmeroch 960 x 360 cm, osadený do
terénu, stojaci na jednej podpore profilu I“ na ul. T. v Ž. na pozemku parc. KN-C č. XXX/X, k. ú. E., začaté
dňa 25.03.2011 podaním žiadosti o povolenie reklamného zariadenia podanú žalovaným, zastavené.

Možno tak konštatovať, že v prípade dôvodnosti námietky žalovaného by došlo k zániku predmetnej
nájomnej zmluvy na základe dôvodu podľa cit. ust. § 575 ods. 1 OZ v čase predchádzajúcom obdobiu,
za ktoré si žalobcovia I. a II. uplatňovali svoj nárok na nájomné na základe predmetnej nájomnej zmluvy.
Inak povedané žalobcom by pre uplatňovaný nárok nesvedčal už žiadny zmluvný titul.63. Cit. ust. § 575 ods. 1 OZ upravuje jeden z dôvodov zániku záväzku, a to dodatočnú nemožnosť
plnenia. Na rozdiel od počiatočnej nemožnosti plnenia (§ 37 ods. 2 OZ), v zmysle cit. ust. § 575 ods. 1
OZ pôjde o nemožnosť plnenia len vtedy, ak k tejto nemožnosti došlo až po vzniku záväzku. Záväzok

zaniká, len čo sa plnenie stalo nemožným. Podľa cit. ust. § 575 ods. 2 OZ však plnenie nie je nemožné,
ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase
(t. j. musí ísť o trvalú nemožnosť plnenia).
64. Žalovaný na podporu svojej právnej argumentácie poukázal na právny názor vyslovený Najvyšším
súdom ČR v rozsudku spis. zn. 32Odo 795/2006 zo dňa 10.04.2007. Súd si tak dovolí odcitovať určitú

ťažiskovú časť tohto rozhodnutia, v ktorej je vyslovený právny názor zaujatý Najvyšším súdom ČR:
„Je nepochybné, že zamietavé územné rozhodnutie v danej veci bolo prekážkou pre ťažbu štrkopiesku
na príslušnom území a tým aj pre plnenie kúpnej zmluvy, pretože bez jeho vydania nemohlo byť
s ťažbou štrkopiesku začaté. Táto prekážka by nepôsobila následnú nemožnosť plnenia v prípade,
že by bolo možné plnenie uskutočniť až po dohodnutom čase (porovnaj § 575 ods. 2 obč. zák.).
K takémuto záveru by však bolo možné dospieť len za situácie, že by tu už v čase výskytu vzniku

prekážky (t. j. v okamihu nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia) existovali okolnosti
umožňujúce posúdiť, že plnenie je možné uskutočniť až po dohodnutom čase. Inak povedané, pri
posudzovaní následnej nemožnosti plnenia nemožno prihliadať k udalostiam, ktoré nastali až dodatočne
s odstupom času po vzniku prekážky plnenia. Z uvedeného vyplýva, že pre záver, či možno plnenie
uskutočniť až po dohodnutom čase, sú tak rozhodujúce iba okolnosti, ktoré tu existujú v dobe vzniku

prekážky plnenia. Zo zisteného skutkového stavu v konaní v žiadnom prípade nijako nevyplynulo, že
v čase nadobudnutia právoplatnosti zamietavého územného rozhodnutia by bolo možné z nejakých
okolností usudzovať na to, že ide o právnu prekážku možnosti plniť iba dočasného charakteru a
že v budúcnosti bude ďalším územným rozhodnutím ťažba štrkopiesku v danom území povolená.
Skutočnosť, že sa tak následne stalo (rozhodnutím M. ú. V. N. B. z 30. apríla 2004), nemôže mať preto na

záver o nemožnosti plnenia, vychádzajúci z okolností existujúcich v čase nadobudnutia právoplatnosti
zamietavého územného rozhodnutia, žiadny vplyv. Možno preto uzavrieť, že v dôsledku nadobudnutia
právoplatnosti zamietavého územného rozhodnutia sa plnenie podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
účastníkmi stalo právne plnením nemožným v zmysle § 575 ods. 1 obč. zák., pretože tu v čase
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia neboli dané také okolnosti, z ktorých by bolo možné

usudzovať, že plnenie je možné uskutočniť až po dohodnutom čase. Aplikácia § 575 ods. 2 obč. zák.,
ako sa dožaduje dovolateľ, tak neprichádza do úvahy.“. Súd má za to, že vzhľadom k totožnosti právnej
úpravy ust. § 575 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník v znení zákona č. 509/1991 Sb.,
z ktorej Najvyšší súd ČR vychádzal pri formulovaní cit. právneho záveru s vyššie cit. znením ust. § 575
ods. 1 a 2 OZ, je možné vyššie cit. právny názor Najvyššieho súdu ČR aplikovať aj v prostredí právneho

poriadku platného na území SR.
65. V prejednávanom prípade súd považoval pre posúdenie otázky možného zániku záväzkov strán
sporu z predmetnej nájomnej za právne významné dojednanie účastníkov zmluvy o účele nájmu
obsiahnuté v ust. čl. 3 bodov 3.1., 3.2., čl. 6 bodov 6.1.1., 6.2.2., 6.4. a 6.5. predmetnej nájomnej
zmluvy. Zo znenia týchto ustanovení predmetnej nájomnej zmluvy citovaných v odsekoch č. 24 a 27

odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj z výpovedi žalobcu I. a svedkov G. L. a M. L. (uvedené v odsekoch
č. 40 a 41 odôvodnenia tohto rozsudku) bez najmenších pochybností vyplýva, že predmet nájmu -
určitá časť pozemku parc. KN-C. č. XXX/X, k. ú. E. svojou plochou zodpovedajúca ploche betónovej
pätky predmetného reklamného zariadenia Eurobigboard (ako to konštatoval odvolací súd v uznesení
č. k. 7Co/59/2016-158 zo dňa 04.05.2016) - bol oprávnený (§ 665 ods. 1 OZ) a zároveň povinný

(§ 665 ods. 2 OZ v spojení s dohodou podľa ust. čl. 6 bod 6.1.1. zmluvy) užívať žalovaný výlučne
len za účelom umiestnenia (inštalácie) 1 kusu reklamného zariadenia Eurobigboard o rozmeroch 960
cm x 360 cm. Na druhej strane tak záväzkom žalobcov I. a II. bolo podľa ust. § 664 OZ prenechať
predmet nájmu nájomcovi v stave spôsobilom (fakticky aj právne) na dohodnuté užívanie a v tomto stave
ho na svoje náklady udržiavať. Možno konštatovať, že v danom prípade užívanie predmetu nájmu v

súlade s dojednaným účelom bolo objektívne podmienené povolením príslušného stavebného úradu
podľa cit. ust. § 71 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona vydaného v konaní podľa ustanoví oddielu 4
druhej časti Stavebného zákona. Je možné vzhľadom k obsahu negatívneho vyjadrenia Mesta Žilina,
odboru hlavného architekta vydaného na žiadosť žalovaného pod zn. O.. dňa 12.04.2010, ako aj k
obsahu negatívneho stanoviska Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, KDI Žilina vydaného na žiadosť

žalovaného pod č. KRP-KDI-22-458/2010 dňa 09.11.2010 konštatovať, že v čase rozhodovania Mesta
Žiliny ako príslušného stavebného úradu o povolení predmetného reklamného zariadenia, t. j. ku dňu
03.04.2012 existovala objektívna prekážka brániaca vydaniu takéhoto povolenia podľa cit. ust. § 71 ods.
1 písm. c) Stavebného zákona a súčasne tak brániaca užívaniu predmetu nájmu v súlade s dojednanýmúčelom - umiestnením reklamného zariadenia. Skutočnosť, že Mesto Žilina ako príslušný stavebný
úrad svojím rozhodnutím č. s.: 5999/2012-18947/2012-OS-DOM zo dňa 03.04.2012 konanie o povolení
predmetného reklamného zariadenia zastavilo podľa ust. § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní v znení zákona č. 527/2003 Z. z. účinnom od 01.01.2004 z dôvodu mimo iného aj
nedoloženia stanoviska Mesta Žilina, odboru architekta mesta, ako aj stanoviska Okresného riaditeľstva
PZ - ODI, na uvedenom závere nemôžu nič zmeniť, a to vzhľadom na to, ako preukázal žalovaný, že
tieto stanoviská boli týmito osobami vydané, avšak boli negatívne a teda aj v prípade ich predloženia
stavebnému úradu, by s určitosťou nemohlo v danom prípade dôjsť k vydaniu príslušného povolenia

podľa cit. ust. § 71 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona. Inak povedané dôvod nevydania príslušného
povolenia podľa cit. ust.§ 71 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona nebol zavinený nájomcom (žalovaným).
Je možné tak konštatovať, že najneskôr v čase nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia
Mesta Žilina ako stavebného úradu č. s.: 5999/2012-18947/2012-OS-DOM zo dňa 03.04.2012, t. j. ku
dňu 28.04.2012 vznikla prekážka, ktorá bránila plneniu záväzku žalobcov I. a II. z predmetnej nájomnej
zmluvy udržiavať predmet nájmu v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, t. j. na umiestnenie

reklamného zariadenia. Súčasne táto prekážka bránila žalovanému ako nájomcovi predmet nájmu
užívať predmet nájmu v súlade s účelom dohodnutým v predmetnej nájomnej zmluve. Zároveň je možné
konštatovať, že vzhľadom k okolnostiam existujúcim (obsah stanovísk Mesta Žiliny, Odboru hlavného
architekta a Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, KDI Žilina) v čase právoplatnosti rozhodnutia Mesta Žiliny
ako príslušného stavebného úradu č. s.: 5999/2012-18947/2012-OS-DOM zo dňa 03.04.2012 nebolo

možné v danom prípade usudzovať na to, že by dotknuté plnenie prenajímateľa podľa predmetnej
nájomnej zmluvy bolo možné uskutočniť až po dohodnutom čase (v budúcnosti), prípadne za sťažených
podmienok, prípadne väčšími nákladmi a teda v danom prípade neprichádzala do úvahy aplikácia
cit. ust. § 575 ods. 2 OZ. Plnenie prenajímateľa (žalobcov I. a II.) sa tak stalo následne po uzavretí
predmetnej nájomnej zmluvy, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Mesta Žiliny ako príslušného

stavebného úradu č. s.: 5999/2012-18947/2012-OS-DOM zo dňa 03.04.2012, t. j. dňom 28.04.2012,
nemožným (vzhľadom k tomu, že negatívne stanoviská Mesta Žiliny, Odboru hlavného architekta a
Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, KDI Žilina boli vydané až po uzavretí predmetnej nájomnej zmluvy
nešlo o počiatočnú nemožnosť plnenia podľa ust. § 37 ods. 2 OZ) a z tohto dôvodu tak v zmysle ust. §
575 ods. 1 OZ jeho záväzok (žalobcov) zanikol.

66. Pri obojstranne zaväzujúcich (synalagmatických) právnych vzťahoch majú korelujúce záväzky
vzájomný charakter plnenia a protiplnenia (takýto charakter má záväzok prenajímateľa prenechať
prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a v tomto stave ju na svoje
náklady udržiavať podľa cit. ust. § 664 OZ a záväzok nájomcu platiť nájomné podľa cit. ust. § 671
ods. 1 OZ). Ak nemožnosťou plnenia zanikne niektorý zo vzájomných záväzkov, nie je udržateľná ani

existencia záväzku na jemu zodpovedajúce protiplnenie, prostredníctvom ktorého mala byť realizovaná
ekonomická hodnota zaniknutého záväzku a samotná kauza záväzkového vzťahu. Vzájomný záväzok
druhejstranynaprotiplneniezanikáspolusozánikompovinnostidlžníkaplniťpredodatočnúnemožnosť.
Vzhľadom k vzájomnosti záväzkov strán sporu z predmetnej zmluvy o nájme, zánikom záväzku jednej
zmluvnej strany - prenajímateľa, t. j. žalobcov I. a II. - podľa cit. ust. § 664 OZ došlo k zániku záväzku

druhej zmluvnej strany - nájomcu, t. j. žalovaného - podľa cit. ust. § 671 ods. 1 OZ, teda v danom
prípade záväzku žalovaného ako nájomcu platiť dohodnuté nájomné. Na tomto závere súdu nemení
nič ani argumentácia žalobcov založená na aplikácii ust. § 352 ods. 2 ObZ, ktorý upravuje zánik
záväzkov pre právnu nemožnosť plnenia, ak právne predpisy, ktoré boli vydané po vzniku záväzku
dlžníka (uzavretí zmluvy) a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú správanie, na

ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené, hoci sa oň riadne
usiloval. Toto ustanovenie upravuje rovnako dodatočnú nemožnosť plnenia, ktorá nastáva až po vzniku
záväzkovo-právneho vzťahu. K argumentácii žalobcov, že v danom prípade nešlo o právne predpisy
vydanépouzavretípredmetnejnájomnejzmluvy(žalobcamibližšieneidentifikovanévšeobecnezáväzné
nariadenie Mesta Žiliny) a teda nemohlo ísť o dodatočnú nemožnosť plnenia, je tak nutné uviesť, že ak

by nešlo o nemožnosť plnenia podľa ust. § 352 ods. 2 ObZ, išlo by o nemožnosť plnenia počiatočnú [teda
už v čase uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy by právne predpisy zakazovali na predmete nájmu
umiestniť reklamné zariadenie dohodnutého typu, resp. by už v čase uzavretia predmetnej nájomnej
zmluvy bolo bez najmenších pochybností zrejmé, že žalovaný nesplní podmienky pre vydanie povolenia
podľa cit. ust. § 71 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, čo však preukázané nebolo] a teda neplatnosť

zmluvy podľa ust. § 37 ods. 2 OZ (platiacu aj pre obchodnoprávne vzťahy v zmysle ust. § 1 ods. 2 ObZ).
Následkom takejto počiatočnej nemožnosti plnenia by bolo to, že žalovanému by ani len nikdy nevznikol
záväzok platiť nájomné žalobcom ako prenajímateľom. Rovnako na závere súdu nemení nič ani znenie
ust. čl. 6 bodu 6.8. zmluvy, v zmysle ktorého sa strany sporu dohodli, že deň inštalácie reklamnéhozariadenia uvedený v protokolárnom zápise o inštalácii reklamného zariadenia na predmete nájmu je
dňom vzniku práva prenajímateľa fakturovať nájomcovi prvú splátku nájomného dohodnutého v zmysle
ust.bodu5.2.(zrejmechybneuvedenévzmluve,pričommaloísťoust.bodu5.1.)zmluvy,pričomakvšak

reklamné zariadenie nebude inštalované do 30.09.2009, nájomné je splatné od 01.10.2009. Aplikácia
tohto ustanovenia by mohla obstáť len za tej podmienky, že umiestnenie reklamného zariadenia na
predmete nájmu by bolo objektívne právne možné, avšak k nevydaniu povolenia podľa cit. ust. § 71
ods. 1 písm. c) Stavebného zákona na toto umiestnenie by došlo na základe subjektívneho zavinenia
žalovaného (čo však v konaní nebolo nijako preukázané).

67. Pokiaľ sa tak žalobcovia I. a II. v konaní voči žalovanému domáhali zaplatenia celkovej sumy 5.980,-
eur s príslušenstvom (úrokmi z omeškania) titulom plnenia zmluvného peňažného záväzku žalovaného
podľa predmetnej nájomnej zmluvy za obdobie od 12.09.2012 do 30.06.2014, je možné konštatovať,
že takýto žalobou uplatnený nárok žalobcom I. a II. nevznikol práve z dôvodu konštatovaného
zániku zmluvných záväzkov strán sporu z predmetnej nájomnej zmluvy najneskôr dňom 28.04.2012,
kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Mesta Žilina ako príslušného stavebného úradu č. s.:

5999/2012-18947/2012-OS-DOM zo dňa 03.04.2012. Na druhej strane tak žalovanému záväzok platiť
nájomné podľa predmetnej zmluvy za obdobie od tretieho kalendárneho štvrťroku roku 2012, t. j. od
01.07.2012 (teda aj od 12.09.2012) do 30.06.2014 už nevznikol a pokiaľ tak žalovaný plnil žalobcom
nájomné za obdobie po dni 28.04.2012, plnil už bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ). Súčasne
možno konštatovať, že žalovaný nemal nikdy žiaden majetkový prospech získaný užívaním predmetnej

časti pozemku žalobcov parc. KN-C č. 471/4, k. ú. Strážov, keďže nikdy na predmetnej časti pozemku
žalobcov neumiestnil žiadne reklamné zariadenie a ani túto časť pozemku žalobcov neužíval ani iným
spôsobom. Ak sa teda žalovaný vzájomnou žalobou domáhal od žalobcov I. a II. ako solidárnych
dlžníkov zaplatenia sumy 936,50 eur ako sumy uhradenej za nájom predmetnej časti pozemku vo
vlastníctve žalobcov za obdobie od 01.06.2012 možno konštatovať, že žalovanému vzniklo podľa

cit. ust. § 456 OZ proti žalobcom I. a II. (ako osobám povinným podľa cit. ust. § 451 ods. 1 OZ)
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej sume 936,50 eur ako bez právneho dôvodu
uhradeného nájomného za obdobie od 01.06.2012 [keďže žalovaný uhradil žalobcom I. a II. za rok
2012 titulom nájomného z predmetnej nájomnej zmluvy nesporne celkovo sumu 2.320,- eur (z toho,
podľa prehľadov pohybov na bankovom účte žalobcu I., sumu 830,- eur, zodpovedajúcu nájomnému za

obdobieod01.01.2012do31.03.2012,dňa20.02.2012;sumu490,-eur,zodpovedajúcučastinájomného
za obdobie od 01.04.2012 do 30.06.2012, až dňa 18.06.2012; sumu 500,- eur zodpovedajúcu zvyšnej
časti nájomného za obdobie od 01.04.2012 do 30.06.2012 a časti nájomného za obdobie od 01.07.2012
do 30.09.2012, až dňa 28.06.2012 a sumu 500, eur, zodpovedajúcu ďalšej časti nájomného za obdobie
od 01.07.2012 do 30.09.2012, až dňa 29.06.2012), pričom nájomnému za obdobie 5 mesiacov roku

2012 mala zodpovedať suma rovnajúca sa päťnásobku podielu sumy ročného nájomného 3.320,- eur
a 12 kalendárnych mesiacov, t. j. 5 x 3.320,- eur / 12 = 1.383,33 eur a teda za obdobie od 01.06.2012
hradil neexistujúcim titulom nájomného z predmetnej nájomnej zmluvy rozdiel sumy 2.320,- eur a sumy
zodpovedajúcej sume nájomného za obdobie od 01.01.2012 do 31.05.2012, t. j. sumy 1.383,33 eur,
teda sumu 936,67 eur = 2.320,- eur - 1.383,33 eur; súd však viazaný žalobným návrhom podľa ust. §

216 ods. 1 CSP nemohol priznať žalovanému právo na zaplatenie vyššej ako žalobou uplatnenej sumy
936,50 eur].
68. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu žalobcov I. a II. v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
S poukazom na dôvody rozhodnutia o žalobe žalobcov, považoval súd za nadbytočné zaoberať sa
ostatnou argumentáciou sporových strán týkajúcou sa zániku záväzkov účastníkov zo spornej nájomnej

zmluvy, ku ktorej malo dôjsť na základe následnej výpovede žalovaného z nájmu zo dňa 24.09.2013
(logicky už nebolo možné vypovedať nájomnú zmluvu, ktorá pred tým zanikla).
69. Pokiaľ tak ide o vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou si uplatnil nárok proti žalobcom na zaplatenie
sumy 936,50 eur z dôvodu peňažného plnenia žalobcom bez právneho dôvodu (vzhľadom k tomu, že
nájomná zmluva bola už v čase - dňa 28.06.2012 a dňa 29.06.2012, kedy žalovaný žalobcom poskytol

toto plnenie zaniknutá), čím malo dôjsť na strane žalobcov k bezdôvodnému obohateniu podľa ust.
§ 451 ods. 1 a 2 OZ, súd poukazuje na záver uvedený v odseku č. 67 odôvodnia tohto rozsudku, v
zmysle ktorého vznikla žalobcom I. a II. povinnosť podľa ust. § 456 OZ vydať žalovanému predmet
bezdôvodného obohatenia v žalovanej sume 936,50 eur. Súd tak zaviazal žalobcov I. a II. ako manželov
zaplatiť žalovanému žalovanú sumu 936,50 eur solidárne v zmysle ust. § 511 ods. 1 v spojení s ust.

§ 145 ods. 2 OZ (k tomu stanovisko Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. Cpj 37/1978 zo dňa 21.12.1978
publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov pod č. R 1/1979).
70. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.71. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
72. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
73. Súd napokon rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to
s poukazom na plný úspech žalovaného vo veci (či už v konaní o žalobe žalobcov, alebo v konaní o
vzájomnej žalobe žalovaného) podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalovaným

I. a II. nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
74. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).