Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200037
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200037.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Milana Segeča, v právnej veci
žalobcu EURO STEEL, s.r.o., so sídlom Môťovská cesta 9519, 960 01 Zvolen, IČO: 36 057 819,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01
Zvolen, IČO: 47 236 655, za ktorú koná JUDr. Maroš Uhaľ, ako advokát a konateľ, proti žalovanému
Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovaného č. 1638023/2015 zo dňa 06.11.2015, č. 21141361/2015 zo dňa 02.11.2015 a č.
21140753/2015 zo dňa 02.11.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žaloby žalobcu zamieta.

II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 358214/2015 zo dňa 28.04.2015 podľa § 68 ods. 5
zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) vyrubil daňovému
subjektu EURO STEEL, s.r.o. rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2011
v sume 21.938,74 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že dokazovaním, ktoré vykonal
správca dane v spolupráci s dožiadanými daňovými úradmi, z vyjadrení zástupcov odberateľov, u

ktorých preveroval poskytovanie služieb vyplynulo, že k dodávkam oceľových plechov a tyčovej ocele
pre odberateľov došlo bez účasti sprostredkovateľa, k uzatváraniu obchodov dochádzalo priamo s
kontrolovaným daňovým subjektom. Ani jeden z odberateľov nepotvrdil, že by obchody uzatvárali po
oslovení zástupcami sprostredkovateľských spoločností.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane - prvostupňového správneho orgánu podal žalobca
odvolanie a na základe podaného odvolania rozhodoval ako druhostupňový správny orgán žalovaný,

ktorý rozhodnutím č. 1638023/2015 zo dňa 06.11.2015 napadnuté rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdil. Druhostupňový správny orgán - žalovaný sa stotožnil s dôvodmi
prvostupňového rozhodnutia, keď napokon na záver uzavrel, že dokazovaním, ktoré vykonal správca
dane v spolupráci s dožiadanými daňovými úradmi, z vyjadrení zástupcov odberateľov, u ktorých
preveroval poskytovanie služieb vyplynulo, že k dodávkam oceľových plechov a tyčovej ocele
pre odberateľov došlo bez účasti sprostredkovateľa a k uzavretiu obchodov dochádzalo priamo s
kontrolovaným daňovým subjektom.

3. V zákonnej lehote podal žalobca na tunajší súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktorej navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správnehoorgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.
zn. 23S/8/2016.

4. V podanej žalobe žalobca namietal, že základnou vadou postupu v rozhodovaní daňových
orgánov je nesprávna interpretácia a výklad charakteru spotrebiteľskej zmluvy podľa § 642 a nasl.
Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že z charakteru konkrétnej sprostredkovateľskej zmluvy
vyplýva, že sprostredkovateľ sa zaväzuje vykonávať činnosť pre záujemcu smerujúce k tomu, aby
záujemca mal príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou. Poukázal na to, že z výsluchu jednotlivých

zamestnancov odberateľov vyplynulo, že kontrakt a sprostredkovanie obchodov dojednal konateľ jeho
sprostredkovateľa. Práve pri výsluchu na miestnom zisťovaní u jeho odberateľov sa prejavilo nesprávne
pochopenie predmetu sprostredkovateľskej zmluvy zo strany správcu dane. Otázky kladené správcom
dane boli mätúce, a najmä u odberateľov evokovali dojem, že predmetom výsluchu malo byť zisťovanie,
či za účelom uzavretia obchodu so žalobcom konali oni prostredníctvom sprostredkovateľa, preto ich
odpovede boli zväčša záporné. Predmetom zmluvy o sprostredkovaní nebolo poskytovanie služby

sprostredkovateľa pre našich odberateľov, ako sa mylne domnieval správca dane. V tomto smere
žalobca namietal, že skutkový stav v danej veci zistili nedostatočne, pretože dokazovanie bolo zamerané
úplne iným smerom, ako zamerané byť malo. Žalobca tiež namietal, že správca dane mu svojím
postupom odňal možnosť konať pred iným orgánom Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné a zmätočné. Zmätočné a kontraproduktívne je rozhodnutie v

tom, že žalovaný uviedol, že sprostredkovateľom bola vykonaná činnosť v zmysle sprostredkovateľskej
zmluvy, avšak o sprostredkovanie nešlo. Za svojvoľný tiež považuje záver žalovaného v tom, že žalobca
neobchodoval s odberateľmi, hoci daňová kontrola preukázala opak, že teda bol odberateľom dodaný
tovar.Hocižalovanýuznal,žesprostredkovateľoslovilodberateľažalobcusjehoproduktmi,čím vyhovel
jeho skutkovým námietkam, nepovažoval to po právnej stránke za činnosť sprostredkovateľa. Žalobca

tiežnamietal,žesprávcadanevydalodvolanímnapadnutérozhodnutiedňa 28.04.2015,pričomprotokol
o daňovej kontrole vydal dňa 12.08.2013. Protokol o daňovej kontrole bol žalobcovi doručený dňa
26.08.2013. Lehota, v ktorej bolo vydané odvolaním napadnuté rozhodnutie o vyrubení dane je zjavne
neprimeraná. Žalobca tiež namieta, že považuje výsluch svedka R.. V. B. a R.. G. B. vykonaný pri
miestnom zisťovaní, za nezákonný z dôvodu, že správca dane neprizval zástupcu žalobcu k výsluchu

týchto osôb.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe v podstate zopakoval dôvody svojho druhostupňového
rozhodnutia. V obchodných spoločnostiach, v ktorých vykonával dokazovanie správca dane a tovar sa
objednával objednávkami podľa aktuálnej potreby tohto tovaru, teda nebolo potrebné žiadnu zmluvu o

dodávkach tovaru so spoločnosťou EURO STEEL, s.r.o. uzatvárať. Žalovaný z toho uzavrel, že nebolo
potrebné žiadne sprostredkovanie predaja, resp. nákupu tovaru od spoločnosti EURU STEEL, s.r.o.
- žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí nikde netvrdil, že bola vykonávaná
činnosť sprostredkovateľa. V napadnutom rozhodnutí žalovaný viackrát uviedol, že skutočnosť, že p.
N. komunikoval s nákupcami, prípadne inými zamestnancami spoločnosti, ktorí mali na starosti nákup

tovaru, neznamená, že p. N. sprostredkoval predaj tovaru od konkrétneho daňového subjektu (žalobcu).
P. N. u odberateľov nevyvíjal žiadnu činnosť smerujúcu k tomu, aby bola uzavretá obchodná zmluva.
Žalovaný nepovažuje činnosť p. N. za sprostredkovateľskú činnosť podľa Obchodného zákonníka.
Žalovaný vo vyjadrení tiež uviedol, že neodňal žalobcovi možnosť domáhať sa svojho práva na
nezávislom nestrannom súde, čoho dôkazom je žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Žalobca

v tomto bode uvádza dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Neuvádza však,
aký postup chcel uplatniť, a tento postup mu žalobcom nebol umožnený. Neuvádza ako a kde chcel
konať, a túto možnosť konať mu žalovaný odňal. Tvrdenie žalobcu v tomto bode je nezrozumiteľné,
preto sa žalovaný nevie k nemu vyjadriť. Vo vzťahu k prieťahom konania žalovaný vo vyjadrení uviedol,
že správca dane spísal poslednú zápisnicu o ústnom pojednávaní dňa 17.04.2015 a do 15 dní odo

dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom vydal rozhodnutie dňa 28.04.205, ktoré bolo
expedované dňa 30.04.2015. Z uvedených skutočností žalovaný uzavrel, že napadnuté rozhodnutie
bolo vydané v zákonnej lehote v súlade s § 68 Daňového poriadku.

6. Daňový úrad Banská Bystrica - správca dane rozhodnutím č. 20140128/2015 zo dňa 24.04.2015

určil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 13.110,08 Eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie jún 2011. Nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2011 v
sume 6.870,70 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 6.239,33
Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že daňový subjekt dostatočným spôsobomneozrejmil,akýmspôsobombolavykonávanásprostredkovateľskáčinnosť.Samotnézaplatenieprovízie
sprostredkovateľskej spoločnosti nepreukazuje, že k sprostredkovateľskej činnosti naozaj došlo. V
priebehu výkonu kontroly ani vo vyrubovacom konaní daňový subjekt nepreukázal relevantným

spôsobom, že došlo k obstaraniu príležitosti uzavrieť zmluvu o dodaní tovaru s treťou osobou.

7. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie a na základe podaného
odvolanie rozhodoval ako druhostupňový správny orgán žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 21141361/2015
zo dňa 02.11.2015 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Prvostupňový

správny orgán sa v podstate stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí prvostupňového správneho
orgánu, keď napokon uzavrel, že v priebehu daňovej kontroly nebolo daňovým subjektom dostatočne
preukázané, že došlo k vecnému plneniu, čiže k sprostredkovaniu obchodu za obdobie od 01.01.2011
do 30.06.2011, nemohlo dôjsť ani k vzniku daňovej povinnosti pri dodaní služby, preto ani kontrolovaním
daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 v nadväznosti na
§ 49 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z

predmetnej faktúry od dodávateľa Cargo Star, s.r.o.

8. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajší súd žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, v ktorej navrhol rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na Krajskom súde v Banskej Bystrici

pod sp. zn. 23S/10/2016.

9. Daňový úrad - správca dane rozhodnutím č. 20140535/2015 zo dňa 24.04.2015 podľa § 68 ods. 5
a 6 zák. č. 563/2009 Z.z. určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty - žalobcovi rozdiel v sume 9.983,37
Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2011. Nepriznal nadmerný odpočet

za zdaňovacie obdobie december 2011 v sume 9.389,29 Eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť
na dani z pridanej hodnoty v sume 594,17 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým,
že daňový subjekt dostatočným spôsobom neozrejmil, akým spôsobom mu bola sprostredkovateľská
činnosť vykonávaná. Samotné zaplatenie provízie sprostredkovateľskej spoločnosti nepreukazuje, že
k sprostredkovateľskej činnosti naozaj došlo. V priebehu výkonu kontroly ani vo vyrubovacom konaní

daňový subjekt nepreukázal relevantným spôsobom, že došlo k obstaraniu príležitosti uzavrieť zmluvu
o dodaní tovaru s treťou osobou.

10. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie a na základe
podaného odvolania rozhodoval ako druhostupňový správny orgán žalovaný, ktorý rozhodnutím č.

21147153/2015 zo dňa 01.11.2015 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Druhostupňový správny orgán sa stotožnil s dôvodmi uvedenými prvostupňovým správnym orgánom vo
svojom rozhodnutí. Druhostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol, že má za to, že dokazovaním,
ktoré vykonal správca dane v spolupráci s dožiadanými daňovými úradmi, ako aj z vyjadrení zástupcov
odberateľov vyplynulo, že k dodávkam oceľových plechov a tyčovej ocele pre odberateľov došlo bez

účasti sprostredkovateľa a k uzatváraniu obchodov dochádzalo priamo s kontrolovaným daňovým
subjektom. Žalovaný podobne ako správca dane uzavrel, že daňový subjekt svojím konaním porušil §
49 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. V priebehu daňovej kontroly nebolo
daňovým subjektom dostatočne preukázané, že došlo k vecnému plneniu, čiže k sprostredkovaniu
obchodu za obdobie od 01.07.2011 do 31.12.2011. Nemohlo dôjsť ani k vzniku daňovej povinnosti

pri dodaní služby, preto ani kontrolovanému daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane
v zmysle ust. § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z pridanej hodnoty z
predmetnej faktúry od dodávateľa Gargo Star, s.r.o.

11. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom súde žalobu o preskúmanie rozhodnutia

žalovaného, v ktorej navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vec napadla na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.
zn. 23S/11/2016.

12. Žaloby žalobcu týkajúce sa rozhodnutí o dani z pridanej hodnoty boli v podstate odôvodnené

tým, že základnou vadou v postupe a rozhodovaní daňových orgánov je nesprávna interpretácia
a výklad charakteru sprostredkovateľskej zmluvy podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. V
tomto smere žalobca namieta, že z výsluchu jednotlivých zamestnancov odberateľov vyplynulo, že
kontakt a sprostredkovanie obchodov dojednal konateľ sprostredkovateľa žalobcu. Správca dane včase vydania svojho rozhodnutia disponoval svedeckými výpoveďami zamestnancov odberateľov, ktorí
potvrdili sprostredkovateľskú činnosť. Preto žalobca aj namieta, že došlo k porušeniu jeho práva na
inú ochranu. Žalobca namieta, že nie je mu zrejmé, prečo správca dane tieto dôkazy neuviedol v

rozhodnutiachakojedenzdôkazov,ajkeďichprekonaniearozhodnutiepovažovalzapotrebné.Žalobca
v žalobe zdôraznil, že sprostredkovateľ vykonával činnosť pre žalobcu u odberateľov, keďže kontaktoval
poverených zamestnancov odberateľov, navštevoval ich a ponúkal služby žalobcu a tovar žalobcu. V
tomto smere žalobca poukázal, že k týmto záverom prišiel aj žalovaný v rozhodnutí č. 1638023/2015 zo
dňa 06.11.2015 ohľadne dane z príjmov. Žalobca tiež namietal, že došlo k prieťahom v konaní, keď podľa

jeho názoru rozhodnutia týkajúce sa dani z pridanej hodnoty neboli vydané v zákonnom stanovenej
lehote. Namietal tiež, že správca dane zástupcu žalobcu neprizval k výsluchu svedkov R.. V. B. a R.. G.
B., a z tohto dôvodu považoval ich výsluchy za nezákonný dôkaz.

13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobám týkajúcich sa rozhodnutí o dani z pridanej hodnoty uviedol, že
zo zistení správcu dane vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že žalobca, ako platiteľ, predmetnú

službu neprijal od dodávateľa Cargo Star, a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie DPH. Pokiaľ
si platiteľ - žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. V danom prípade však rozhodujúcou
skutočnosťou je, že žalobca službu vôbec neprijal. K námietkam žalobcu týkajúcich sa nesprávneho
výkladu ust. § 642 Obchodného zákonníka žalovaný uviedol, že sprostredkovania obchodu sa vždy

musí zúčastniť záujemca, sprostredkovateľ a tretia strana. Sprostredkovanie obchodu, o ktorom nemá
vedomosť tretia strana, podľa názoru žalovaného nie je sprostredkovaním. Ak má byť uzatvorená
zmluva medzi dvoma obchodnými spoločnosťami, musia o prípadnom uzatvorení zmluvy vedieť obidve
spoločnosti.Výsledkomčinnostisprostredkovateľanemusíbyťvždyuzatvoreniezmluvy,alejehočinnosť
má smerovať k tomu, aby bola vytvorená príležitosť na uzatvorenie zmluvy. Z dokazovania vykonaného

správcom dane nevyplynul záver, že reálne došlo k poskytnutiu služby, keďže žalobca okrem sporných
účtovných dokladov - faktúr vystavených spoločnosťou Cargo Star, s.r.o. a zmluvou nepredložil žiadne
relevantné dôkazy, ktorými by preukázal reálne poskytnutie služby spoločnosťou Cargo Star, s.r.o., resp.
spoločnosťami TC TRADE, spol. s.r.o. a A.K.S., s.r.o. V súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou
sa prieťahov v konaní žalovaný uviedol, že rozhodnutia správcu dane boli vydané v zákonnej lehote v

súlade s ust. § 68 Daňového poriadku, keď rozhodnutia týkajúce sa dane z pridanej hodnoty boli vydané
v 15 dňovej lehote od spísania poslednej zápisnice o ústnom pojednávaní.

14. Vo vzťahu k námietke ohľadne nezákonného dôkazu žalovaný vo vyjadrení uviedol, že v spise sa
nachádza zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9601402/5/729492/2014/Tur zo dňa 25.02.2014, do ktorej

svedok R.. G. B. aj za prítomnosti splnomocneného zástupcu uviedol, že žalobca a spoločnosti medzi
sebou obchodovali od začiatku podnikania, t. j. od r. 2008, a že žalobcu spoločnosť EURO STEEL,
s.r.o. pred tým nepoznal, na základe čoho je zrejmé, že medzi sebou obchodovali už pred podpísaním
rámcovej zmluvy. Z predmetnej zápisnice je tiež zrejmé, že správca dane prizval na výsluch svedka
aj splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý sa výsluchu aj osobne zúčastnil a svedkovi kládol otázky,

preto tento výsluch a závery z neho vyplývajúce považuje žalovaný za relevantné.

15. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. V danom prípade bolo teda začaté konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. predo dňom
nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z., preto súd pri preskúmavaní zákonnosti postupoval
podľa zákona č. 162/2015 Z.z.

17. Súd na pojednávaní konanom dňa 27.07.2016 v súlade s ust. § 65 ods. 1 SSP spojil na spoločné
konanie veci, ktoré začali na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/8/2016, sp. zn.
23S/10/2016 a 23S/11/2016 s tým, že spoločné konanie sa ďalej bude viesť pod sp. zn. 23S/8/2016.

18. Na pojednávaní konanom dňa 27.07.2016 žalobca zotrval na podaných žalobách. Opätovne vyjadril

nesúhlas so záverom daňových orgánov, že sprostredkovateľ nevykonával žiadnu činnosť. Považoval
za zmätočné, pokiaľ žalovaný v konaní ohľadne dane z príjmu síce uzavrel, že sa vykonávala určitá
činnosť, len ju nepovažoval za sprostredkovateľskú. Nesprávnosť rozhodnutí vidí predovšetkým v tom,
že daňové orgány nesprávne vyložili inštitút sprostredkovania v rozpore s Obchodným zákonníkom.19. Na pojednávaní konanom dňa 27.07.2016 sa k veci vyjadril aj konateľ žalobcu G. W., ktorý uviedol,
že p. N. bol v podstate zástupca prepravnej spoločnosti, ktorá dodávala tovar rôznym obchodným

spoločnostiam. Mal prehľad ohľadne toho, kto by mal záujem o hutnícky materiál a on dohodol stretnutia
so spoločnosťami, ktoré by sa mohli stať odberateľmi žalobcu.

20. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 27.07.2016 zotrval na svojich písomných vyjadreniach k
jednotlivým žalobám. Pokiaľ žalobca spochybňoval skutočnosť, že daňové orgány nedospeli k rovnakým

skutkovým záverom ohľadne dane z príjmu a ohľadne konania DPH, žalovaný uviedol, že daňové orgány
dospeli k rovnakým skutkovým záverom, teda že k sprostredkovateľskej činnosti nedošlo.

21. Správny súd, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov a po
preskúmaní veci a postupu žalovaného, dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu
zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí, preto žaloby žalobcu podľa

§ 190 SSP zamietol.

22. Podľa § 2 písm. j) zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len
„Zákon o dani z príjmu“), na účely tohto zákona sa rozumie základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné
príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných

príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmu, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým
výdavkomvýdavok(náklad)nadosiahnutie,zabezpečenieaudržaniepríjmovpreukázateľnevynaložený
daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6

ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 19 ods. 3 písm. a) Zákona o dani z príjmu, daňovými výdavkami sú aj odpisy hmotného
majetku a nehmotného majetku ( § 22 až 29).

25. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o dani z príjmu, odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné
zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je
účtovaný alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.
Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 až 28 a nehmotného majetku v odseku 8, ak
nejde o hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23.

26. Podľa § 22 ods. 11 Zákona o dani z príjmu, Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného
majetku podľa § 26 ods. 6 až 9, § 27 alebo § 28 účtovaného 1) alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11
k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, okrem majetku vylúčeného z odpisovania, môže daňovník
uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

27. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

28. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

29.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

31.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.32. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

33. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

34. Podstata sporu medzi žalobcom a žalovaným spočíva v rozdielnej interpretácii a v rozdielom výklade
charakteru sprostredkovateľskej zmluvy podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka.

35. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že

bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

36. Zmluva o sprostredkovaní patrí do skupiny obstarávateľských zmlúv a je odvodená od mandátnej
zmluvy. Na rozdiel od ostatných obstarávateľských zmlúv však nie je zmluvou o zastúpení, pretože táto

zmluva prvok zastúpenia, t.j. konanie v mene záujemcu, neobsahuje.

37. Ustanovenia Obchodného zákonníka v zmluve o sprostredkovaní majú s výnimkou základného
ustanovenia(§642)dispozitívnupovahu.Jevecouzmluvnýchstrán,doakejmierydanúzmluvnúvoľnosť
využijú. Zo základného ustanovenia vyplýva, že ide o odplatnú zmluvu uzavieranú medzi záujemcom a

sprostredkovateľom, pričom táto zmluva na rozdiel od zmluvy o obchodnom zastúpení sa nevzťahuje
na sústavnú, ale na jednorazovú (prípadne opakovanú) činnosť.

38. Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ podľa základného ustanovenia zaväzuje, že
bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu

(sprostredkúvanú zmluvu) s treťou osobou, pričom záujemca sa za toto sprostredkovanie zaväzuje
zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Pri uzavieraní zmluvy o sprostredkovaní je rozhodujúce
presné vymedzenie predmetu sprostredkovania. Z dikcie základného ustanovenia vyplýva, že záväzkom
sprostredkovateľa zo zmluvy o sprostredkovaní je jeho činnosť smerujúca k obstaraniu „príležitosti“ na
uzavretie sprostredkúvanej zmluvy. V prípade, ak sprostredkovateľ takúto činnosť vyvíja, skutočnosť, že

nedošlo k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy, neznamená porušenie zmluvy o sprostredkovaní.

37. Zmluva o sprostredkovaný má tieto podstatné časti:
- určenie (identifikácia) zmluvných strán (záujemca a sprostredkovateľ),
- určenie zmluvy, ktorá sa má uzavrieť (označenie sprostredkúvanej zmluvy) a

- odplatnosť záväzkového vzťahu.

38. Na platnosť zmluvy o sprostredkovaní sa nevyžaduje písomná forma. V záujme právnej istoty
účastníkov zmluvy však možno odporučiť, aby sa táto zmluva uzavrela v písomnej forme.

39. Z pohľadu súdu sa javí ako najproblematickejšia charakteristika činnosti p. B. N., konateľa
spoločnosti Cargo Star s.r.o. do 29.10.2015, ktorá mala podľa tvrdenia žalobcu vyvíjať činnosť
smerujúcu k tomu, aby žalobca mal príležitosť uzavrieť zmluvy na dodávky tovarov s tretími osobami -
odberateľmi ponúkaných tovarov žalobcom.

40. Z výsluchu konateľov jednotlivých spoločností ako odberateľov tovarov od žalobcu a ani z
výsluchu ďalších svedkov (zamestnancov odberateľov žalobcu v pozícii nákupcov hutného materiálu)
nevyplynulo, že by práve vyvíjaná činnosť spoločnosťou Cargo Star s.r.o. - návštevy jej konateľa u
odberateľov žalobcu, vyústila k uzavretiu konkrétnych zmlúv o dodávkach tovaru, či už na základe
písomnej alebo ústnej zmluvy.

41. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že väčšina odberateľov žalobcu obchodovala so žalobcom už
pred rokom 2011, teda pred rozhodným obdobím. Dodávka tovaru od žalobcu sa realizovala na základe
konkrétnych objednávok, ktoré odberatelia zasielali žalobcovi.42. Činnosť, ktorú vykonával p. N. v roku 2011 pri návštevách zamestnancov jednotlivých odberateľov
žalobcu nie je teda možné hodnotiť ako sprostredkovateľskú činnosť v zmysle citovaného ust. § 642

Obchodného zákonníka. Samotný B. N. pri výsluchu zo dňa 11.9.2013 uviedol, že obchody posunul,
resp. ich pre neho zabezpečovali, kontrolovali na Slovensku dodávatelia TC TRADE s.r.o. a A.K.S. s.r.o.,
teda, že sprostredkovanie už nevykonával on, resp. spoločnosť Cargo Star s.r.o..

43. Úlohou sprostredkovateľa v zmysle § 642 Obchodného zákonníka je vyvíjať činnosť smerujúcu k

tomu, aby záujemca (v danom prípade žalobca) mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu (písomnú alebo aj
ústnu) na dodávku tovaru (v danom prípade hutného materiálu). V posudzovanom prípade súd zastáva
názor,ženatoabysikonkrétnespoločnosti,ktoréužskôrobchodovalisožalobcom,naďalej objednávali
hutnícky materiál od žalobcu, nebolo potrebné vyvíjať žiadne úsilie. Žiadne sprostredkovanie podľa
Rámcovej zmluvy zo dňa 07.09.2009 a ani podľa Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 28.12.2010 sa preto
neuskutočnilo.

44. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že práve činnosť ktorú vyvíjal p. N. smerovala a vyústila
k tomu, že odberatelia žalobcu si objednávali konkrétny hutnícky materiál u žalobcu na základe
konkrétnych objednávok.

45. Vo svetle vyššie uvedeného súd nemohol akceptovať nosnú žalobnú námietku žalobcu spočívajúcu
v namietaní nesprávnej interpretácie a výkladu ust. § 642 Obchodného zákonníka na daný prípad.

46. Za nedôvodnú súd považuje aj žalobnú námietku o porušených právach a porušení práv na inú
ochranu.

47. Správca dane posudzoval všetky dôkazy predložené žalobcom, prihliadol na skutočnosti, ktoré
vyšli najavo počas vykonávaných daňových kontrol zameraných či už na daň z príjmu alebo na daň z
pridanej hodnoty. So všetkými námietkami žalobcu sa správca dane ako aj neskôr žalovaný vysporiadal,
keď správne posúdil, že obchody medzi žalobcom a jeho odberateľmi sa v roku 2011 uskutočnili bez

sprostredkovania spoločnosťou Cargo Star s.r.o., teda že nedošlo k reálnemu dodaniu služby, v tomto
konkrétnom prípade k sprostredkovaniu. Zistenie skutkového stavu zo strany správcu dane ako aj
žalovaného bolo dostatočné, právne závery v ich rozhodnutiach sú logické a nachádzajú oporu vo
vykonanom dokazovaní.

48. Nedôvodná je tiež žalobná námietka žalobcu týkajúca sa nezákonného dôkazu poukazujúc na
zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 9601402/5/1607296/2013/Rusi zo dňa 26.04.2013, keď namietal,
že vyjadrenia predsedu predstavenstva a člena predstavenstva spoločnosti INSINITY GROUP a.s.,
zaznamenané v predmetnej zápisnici sú nezákonné, z dôvodu, že pri výsluchu nebol prítomný zástupca
žalobcu.

49. Súd obdobne ako žalovaný poukazuje na zápisnicu o ústnom pojednávaní č.
9601402/5/729492/2014/Tur zo dňa 25.2.2014 v ktorej je zachytený výsluch R.. G. B. - člena
predstavenstva INFINITY GROUP a.s. aj za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý sa
výsluchu aj osobne zúčastnil a svedkovi kládol otázky, preto sa nemôže jednať o nezákonný dôkaz.

50. Nedôvodná je taktiež žalobná námietka žalobcu týkajúca sa prieťahov konaní.

51. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň

prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených
dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto

skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým
subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do
15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného
záznamu.52. Ako vyplýva z administratívnych spisov týkajúcich sa jednotlivých žalobou napadnutých rozhodnutí
prvostupňové rozhodnutia boli správcom dane vydané v 15 dňovej lehote po tom ako bola spísaná

posledná zápisnica o ústnom pojednávaní. Napadnuté rozhodnutia boli teda vydané v zákonnej lehote
v súlade s citovaným § 68 ods. 3 daňového poriadku.

53. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a predchádzajúceho konania, na základe vyššie
uvedeného dospel k záveru, že v medziach žalôb sú rozhodnutia žalovaného v súlade so zákonom.

Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu
a svoje rozhodnutia vyčerpávajúco odôvodnil a súd sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil,
preto žaloby ako nedôvodné v súlade s § 190 SSP zamietol.

54. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie
§ 167 ods. 1 SSP a contr..

55. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť
musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v
potrebnompočterovnopisovsprílohamitak,abysajedenrovnopissprílohamimoholzaložiťdosúdneho

spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, povinnosť zastúpenia
advokátom sa vzťahuje aj na spísanie kasačnej sťažnosti (§ 449 SSP).