Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/10/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010171

Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1117010171.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci vedenej
proti obžalovanému Š.Z. Š., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1
písmeno a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.06.2017 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Š. Š. R. E. M. Ö. K. Q. narodený XX.XX.XXXX X. U., trvale bytom K.D.B., Y. Č.. XXX/XX, toho času
v ÚVTOS a ÚVV Ilava,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

bez vážneho dôvodu nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon väzby a Ústavu

na výkon trestu odňatia slobody v Bratislave na Chorvátskej ulici číslo 5, a to v lehote do 17.09.2016 v
zmysle výzvy na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody, ktorú si osobne prevzal dňa 02.09.2016,
hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/339/2016 zo dňa 02.09.2016,
právoplatným dňa 02.09.2016, odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 8
(osem) mesiacov,

t e d a

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l

- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno l/, § 37 písmeno m/
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému Š. Š.
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný po
tom, čo mu bolo umožnené poradiť sa svojím obhajcom urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno
b/Trestnéhoporiadku,tedažejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobeprokurátoraOkresnej
prokuratúry Bratislava I zo dňa 06.03.2017, č. k. 1 Pv 356/16/1101 - 10. Súd následne postupoval v
súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanému položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno

c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne
„áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného poriadku po súhlasnom vyjadrení
všetkých procesných strán uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo skutku, ktorý je
predmetom obžaloby a uznesením podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v
rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace

s výrokom o treste.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného Š. Š., ako aj čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to aktuálneho
odpisu registra trestov obžalovaného, výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, odpovede na

lustráciu v STA, v GP SR, v ZVJS a v systéme avízo.

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom
uvedenýmv§2odsek12Trestnéhoporiadkudospelsúdkzáveru,ževýsledkydokazovaniavykonaného
pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú uložiť obžalovanému

žiaden z alternatívnych trestov nespojených s trestom odňatia slobody, ako ani trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu, ale obžalovanému bolo možné uložiť iba nepodmienečný trest
odňatia slobody v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona,

ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií
upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V súvislosti s výrokom o treste bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4 Trestného
zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi
nimi. U obžalovaného Š. Š. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l/ Trestného

zákona spočívajúcu v priznaní a úprimnom oľutovaní trestného činu a jednu priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písmeno m/ Trestného zákona spočívajúcu v prechádzajúcom odsúdení obžalovaného za trestné
činy. Vzhľadom na rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností zostávala trestná sadzba
upravená v § 348 odsek 1 Trestného (0 až 2 roky) nezmenená a v jej rámci sa mohol súd pohybovať pri
určení konkrétnej výmery trestu, zohľadniac všetky ostatné do úvahy prichádzajúce kritéria významné

pre ukladanie trestu.Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd považoval za adekvátne obžalovanému uložiť
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorý podľa názoru súdu zodpovedá povahe

spáchanéhoskutku,resp.spôsobujehospáchaniavzmyslejehopopisuvskutkovejvetetohtorozsudku,
ako aj forme zavinenia (priamy úmysel). Iný druh trestu, resp. trest odňatia slobody v nižšej výmere
neprichádzal do úvahy predovšetkým s ohľadom na osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy. Ako
vyplýva z odpisu registra trestov obžalovaného, tento bol doposiaľ 16 krát odsúdený pre rôznorodú
trestnú činnosť, pričom až v siedmich záznamoch sa uvádza trestný čin - prečin marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona. Aj keď po objektívnej
stránke ide o iné konanie napĺňajúce znaky daného prečinu, než je tomu v tomto prípade, stále ide o
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, čo dokumentuje postoj obžalovaného k autorite súdnych
rozhodnutí, resp. rozhodnutí orgánov verejnej moci. Nemožno pritom opomenúť, že stíhaného skutku
sa obžalovaný Š. Š. dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia trestným
rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.05.2016, sp. zn. 0T/68/2016, právoplatného dňa

18.05.2016. Pritom išlo už o druhý trestný čin spáchaný počas uvedenej skúšobnej doby, čo vyplýva z
odsúdenia obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.09.2016, sp. zn.
0T/339/2016, právoplatného dňa 02.09.2016.

Potrebu uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody dokumentuje aj výpis z Ústrednej evidencie

priestupkov obžalovaného, z ktorého vyplývajú nielen priestupky na úseku cestnej premávky, ale aj
priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (drobná krádež dňa 26.02.2016) a priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa §
49 odsek 1 písmeno d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupoch v znení neskorších predpisov (fyzické
napadnutie - úder do oblasti tváre oznamovateľke J. F. dňa 01.05.2016).

Na základe uvedeného je nepochybné, že v osobe obžalovaného ide o recidivistu, ktorý sa opakovane
dopúšťaúmyselnejtrestnejčinnostiainéhoprotiprávnehokonania,čovplnejmiereodôvodňujeuloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému pritom zohľadnil ním uvádzané tvrdenie, že jeho družka trpí
závažným ochorením - leukémiou, čo bolo dôvodom (pohnútkou), prečo nenastúpil výkon trestu odňatia
slobody v súdom určenej lehote. Túto skutočnosť pritom súd zohľadnil už vo vydanom trestnom rozkaze,
nakoľkotátovyplývalaajzobsahuzápisniceovýsluchuvtomčaseobvinenéhozprípravnéhokonania.V
opačnomprípadebymusúdukladaltrestodňatiaslobodyvhornejpolovicizákonomustanovenejtrestnej

sadzby. Z uvedeného dôvodu súd nevyhovel návrhu obžalovanému na vykonanie dôkazu výsluchom
jeho družky R. Y. a tento podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku odmietol, nakoľko to pre rozhodnutie
vo veci nebolo podstatné. V tejto súvislosti je ale potrebné dodať, že obhajobné tvrdenie obžalovaného
ho neospravedlňuje do takej miery, že by bolo možné uvažovať o uložení iného druhu trestu. Obžalovaný
totiž mohol využiť iné zákonné možnosti alebo sa o ne aspoň pokúsiť, pokiaľ ide o nástup na výkon trestu

odňatia slobody, a to obzvlášť v tom prípade, že obžalovaný si musel byť vedomý, že mu stále plynie
skúšobná doba podmienečného odsúdenia. Okrem toho má súd za to, že ochorenie jeho družky nebolo
jediným dôvodom nenastúpenia trestu, čo dokumentuje už spomenutý postoj obžalovaného k autorite
súdnych rozhodnutí (alebo iných rozhodnutí orgánov verejnej moci), vychádzajúci z opakovaného
páchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia obžalovaným.

Vo svetle všetkých uvedených skutočností možno považovať trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov za dostatočný, reflektujúci požiadavku generálnej aj individuálnej prevencie a zohľadňujúci v
prípade obžalovaného už aj represívnu funkciu trestu.

Nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho v súlade s § 48 odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Záverom súd považuje za potrebné zmieniť sa k procesnému postupu súdu na hlavnom pojednávaní pri
posudzovaní žiadosti obžalovaného o zmenu ustanoveného obhajcu a následného predloženia návrhu
na odňatie a prikázanie veci, ktorý však svojím obsahom bol námietkou zaujatosti.Obžalovanýažnahlavnompojednávanípožiadalozmenuustanovenéhoobhajcu,pričomnímuvádzané
dôvody v nijakom smere a ničím konkrétnym nepodložil a dôvod na zmenu ustanoveného obhajcu,
resp. oslobodenie ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovania nevyplýval ani z obsahu spisového

materiálu. Súd teda nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mohol obžalovanému vyhovieť a preto jeho
návrh zamietol. V konečnom dôsledku, aj keby súd návrhu obžalovaného podľa § 43 odsek 1, odsek 2
Trestného poriadku vyhovel, bol by skôr ustanovený obhajca povinný plniť si svoje povinnosti aj naďalej
v súlade s § 43 odsek 3 Trestného poriadku až do momentu predpokladanom v tomto ustanovení,
teda súd by mohol vykonať hlavné pojednávanie vrátane vyhlásenia meritórneho rozhodnutia. Súd však

opakuje, že žiaden závažný dôvod na oslobodenie ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovania
nebol preukázaný.

Obžalovaný následne po vyššie uvedenom procesnom rozhodnutí predložil súdu návrh na odňatie
a prikázanie veci, ktoré bolo odôvodnené generálnou námietkou zaujatosti podľa § 31 odsek 1
Trestnéhoporiadku.Obsahomtohtonávrhubolavšeobecnáformuláciaoobave,žesudcoviaOkresného

súdu Bratislava I nebudú nestranne a nezaujato rozhodovať, ktorá bola následne konkretizovaná
skutočnosťou, že súd v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 3T/10/2017 prijal obžalobu aj napriek
pochybnostiam o vine. Následne na otázku samosudcu obžalovaný doplnil, že zaujatosť samosudcu
konajúceho v tejto trestnej veci namieta z dôvodu, že nevyhovel jeho žiadosti o zmenu ustanoveného
obhajcu

Podľa § 62 odsek 1 Trestného poriadku podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne
označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými
prostriedkami podpísané so zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez
zaručeného elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými

prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice
do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná.

S poukazom na citované ustanovenie je nepochybné, že podanie obžalovaného označené ako návrh
na odňatie a prikázanie veci s odkazom na § 23 odsek 1 Trestného poriadku je po obsahovej stránke

námietkou zaujatosti podanou podľa § 31 odsek 4 Trestného poriadku. Z obsahu podania obžalovaného
totiž nevyplýva žiaden iný dôležitý dôvod, než je namietanie zaujatosti konajúceho sudcu v danej
trestnej veci a ostatných sudcov Okresného súdu Bratislava I. Táto námietka zaujatosti sa pritom
výslovne týka procesného postupu súdu v predmetnej trestnej veci (prijatie obžaloby a zamietnutie
návrhu obžalovaného na zmenu ustanoveného obhajcu), v dôsledku čoho bol súd povinný postupovať

podľa § 32 odsek 6 Trestného poriadku, teda o námietke podanej z dôvodu procesného postupu súdu
vôbec nekonal. Tu súd už len dodáva, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi návrhom na odňatie
a prikázanie veci podľa § 23 odsek 1 Trestného poriadku a námietkou zaujatosti podanou podľa § 31
odsek 4 z dôvodu podľa § 31 odsek 1 Trestného poriadku okrem iného aj preto, že ak návrh na odňatie
a prikázanie veci neobsahuje dôležitý dôvod, nebráni takýto návrh vykonaniu nariadeného úkonu (v

prípade nariadeného hlavného pojednávania jeho vykonaniu vrátane vyhlásenia rozhodnutia vo veci),
naopak, pri relevantne (z dôvodov predpokladaných Trestným poriadkom) podanej námietke zaujatosti
nemôže byť úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, podkladom na meritórne rozhodnutie.

Sumarizujúc uvedené súd konštatuje, že podľa obsahu podania obžalovaného išlo o podanie námietky

zaujatosti, nie o návrh na odňatie a prikázanie veci a nakoľko sa námietka zaujatosti týkala iba
procesného postupu súdu, súd o nej nekonal. Na tomto základe boli preto splnené všetky podmienky
pre vykonanie hlavného pojednávania a vyhlásenia tohto rozsudku.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný.Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.