Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114201033
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114201033.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD., a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: B.F.B. správcovská, v.o.s., so
sídlom Radlinského 50/1593, 921 01 Piešťany, správca konkurznej podstaty úpadcu CARGO - V,
s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 4191/53, 940 65 Nové Zámky, IČO: 44 043 961, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Danušou Tichou, advokátkou so sídlom Nám. M. Benku 6, 811
07 Bratislava, o zaplatenie sumy 606,03 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 12C/696/2015-155 zo dňa 29.05.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa pôvodný žalobca, v súčasnosti
úpadca CARGO - V s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 4191/53, 940 65 Nové Zámky, domáhal zaplatenia
náhrady škody v sume 606,03 eura s príslušenstvom, spôsobenej mu prevádzkou nákladného prívesu
EČV: GA 652 YF, poisteného žalovaným podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“). Úspešnému žalovanému priznal nárok na

náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku,účinnéhood1.júla2016(ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“).Zamietnutiežaloby
súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6, 8, § 15 ods. 1 zákona o povinnom
zmluvnom poistení a § 420 ods. 1, 3 a § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozsudku súd
uviedol, že zo zápisu o poškodení čelného skla vozidla bolo čelné sklo poškodené na troch miestach.
Žalobca uvádzal, že toto poškodenie spôsobila odstrelená skalka, avšak súd toto tvrdenie vyhodnotil ako
nereálne, pretože jedna skalka nemohla spôsobiť poškodenie čelného skla na troch miestach súčasne.

Vodič žalobcu U. I. pred OR PZ ODI Galanta pri podaní vysvetlenia uviedol, že odrazený kameň poškodil
čelné sklo vo výhľade vodiča vľavo vo forme praskliny okrúhleho tvaru s priemerom asi 7 cm. Ako
nepravdivé sa preto javia tvrdenia žalobcu o spŕške kameňov, ktoré zasiahli čelné sklo vozidla, a tiež
o tom, že čelné sklo ich vozidla predtým poškodené nebolo. Jeho tvrdenia boli v rozpore s tvrdeniami
vodiča U. I., ktorý spŕšku kameňov neuvádzal, a uvádzal len jednu prasklinu na čelnom skle, nie tri.
Ide len o tvrdenie vodiča, ktoré nebolo podložené a preukázané. Žiadny iný svedok tieto skutočnosti
nepotvrdil a ani žiadny listinný dôkaz uvedené skutočnosti nepreukázal. Nesvedčí o tom ani záznam

o dopravnej nehode, ktorý skutočnosti o odstrelení skalky, resp. kameňa neobsahoval. Tento nebol
ani podpísaný vodičom nákladného prívesu EČV: K. - XXX E., D. Y., ktorý pred OR PZ ODI Galanta
uviedol, že o udalosti popisovanej vodičom žalobcu U. I. nemá vedomosť; nepostrehol, že by ťahačom
spôsobil škodu, že by sa odrazil nejaký kameň z jeho súpravy do iného motorového vozidla a nikto hoani neupozorňoval, nezastavoval, nedával žiadne znamenie na zastavenie, ani nikto za ním neprišiel.
Vec bola po prešetrení odložená, pretože nebolo zistené podozrenie z priestupku.

2. Z uvedeného súd vyvodil záver, že žalobca ako poškodený nepreukázal jednoznačne a bez
pochybností, že došlo k vzniku škody prevádzkou motorového vozidla - nákladného prívesu, ktoré je
poistené u žalovaného ako poisťovateľa tak, ako to má na mysli ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o
povinnom zmluvnom poistení. Žalobca ako poškodený bol povinný preukázať nielen vznik škody, ale
aj príčinnú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla - nákladného prívesu

- a vznikom škody ako následkom, čo nepreukázal. Nepreukázal teda, že škoda bola spôsobená
motorovým vozidlom poisteným u žalovaného, a nebol jednoznačne a bez pochybností zistený a
preukázaný vinník dopravnej nehody, resp. škodovej udalosti. Ide o tvrdenie vodiča žalobcu proti
tvrdeniuvodičanákladnéhoprívesu.Spornýjeajrozsahpoškodenia,keďžalobcauvádzaltripoškodenia
čelného skla, pričom sám vodič žalobcu uvádzal len jedno poškodenie čelného skla. Rovnako teda
ujma, ktorá je ďalším z predpokladov zodpovednosti za škodu, preukázaná nebola. Posledný z

predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorým je zavinenie, tiež preukázaný žalobcom nebol. Ani
stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 03.06.2014 sp. zn. Cpj.5/2014, na ktoré poukazoval
žalobca, nie je spôsobilé potvrdiť jeho nárok, pretože toto sa vzťahuje na prípady náhrady škody na
čelnomsklespôsobenejnamotorovomvozidleinýmmotorovýmvozidlomvrámciprevádzkymotorového
vozidla a čo do zavinenia, ale či a kedy o takúto okolnosť ide, závisí vždy od povahy a okolností

konkrétneho prípadu. Aj keď v prípade poškodenia čelného skla ide o objektívnu zodpovednosť, je
nevyhnutné pri tom posúdiť, či žalobcom označené vozidlo škodu spôsobilo, či práve z neho skalka
odskočila, a ak áno, či mohla spôsobiť a spôsobila takú škodu, ako popisuje žalobca. Z dôvodu, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobu zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť, žalovaného zaviazať na zaplatenie celej žalovanej sumy a priznať mu aj náhradu trov
konania.Uviedol,žesúdprvejinštancievecnesprávneprávneposúdilanazákladevykonanýchdôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z odôvodnenia súdu je zrejmé, že jeho žalobu zamietol
pre nedostatok aktívnej legitimácie. Tvrdenie žalovaného o tom, že sa nepreukázalo spôsobenie škody

vozidlom EČV: K. XXX E., považuje za účelové. Poškodenie bolo zdokumentované poisťovňou a bola
privolaná aj polícia, no tieto inštitúcie nezabezpečili dostatočný dôkazový materiál. Poisťovňa si mohla
vyžiadať od mýtnej polície, aby poskytla záznam o prejazde vozidiel z mýtnych úsekov, kde by bolo
jednoznačne preukázané, či sa vozidlá nachádzali na inkriminovanom mieste. Tiež si mohla z mýtnych
brán vyžiadať fotodokumentáciu, z ktorého by bolo zrejmé, či čelné sklo bolo poškodené alebo nie.

Tvrdenie vodiča Y., že si nie je vedomý, že poškodil čelné sklo vozidla idúceho za ním, považuje
za správne, pretože takejto škody si nie je vedomý ani jeden vodičov. Vodič porušil pravidlá cestnej
premávky, keď vyšiel z vozidlom z nespevnej cesty na štátnu cestu, pričom medzi pneumatikami na
poslednejnápravemalzaseknutékusykameňov.Odpoisťovneaaniodsúdunedostalodpoveď,akomal
preukázať poškodenie čelného skla a ako mal správne postupovať pri tejto poistnej udalosti. Písomnosti

ORPZ ODI Galanta a OR ODI Senec sa nedajú považovať za dôkazový materiál, lebo ani jedna zložka
nevykonala zabezpečenie dôkazov a ani fotodokumentáciu vozidiel. Chýba aj zápis výjazdu polície
podpísaný vodičom U. I.. Polícia pri šetrení tohto prípadu hrubo porušila svoje pracovné povinnosti a
tým ho veľmi poškodila. Vodič I. sa vyjadril len k jednému poškodeniu čelného skla z dôvodu, že drobné
poškodenia čelného skla sa nepovažovali za technickú závadu, pre ktorú sa vozidlo nemôže použiť v

cestnej premávke. Podstatné bolo len poškodenie s priemerom 7 cm a drobné milimetrové poškodenia
neboli dôvodom oznámenia škodovej udalosti. Podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení
bol vznik škody preukázaný a polícia mala zabezpečiť ostatné dôkazové materiály u U. U. LT-U., pretože
jeho vodič nemal oprávnenie vstupovať do areálu tejto firmy, kde by si potrebné dôkazové materiály
mohol zabezpečiť.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Rozsudok považuje za zákonný a dostatočne
odôvodnený. Uviedol, že žalobca nepreukázal vznik škody, ale ani príčinnú súvislosť medzi osobitnou
povahou prevádzky motorového vozidla a vznikom škody ako následkom. Viaceré tvrdenia žalobcu si

odporujú; rozpory neodstránil a nepreukázal ani pravdivosť svojich tvrdení. Pre žalobcu bola kľúčová
výpoveď svedka U. I., avšak ani ten nepotvrdil tvrdenia žalobcu v časti opisu vzniku škody a jej
rozsahu. Cieľom konania, ktoré žalobca inicioval, nie je preveriť správnosť postupu polície; ak mal
výhradyvočijejpostupu,moholpoužiťzákonomdovolenéprostriedky,čovšakneurobil.ZupovedomeniaODI PZ vyplýva, že samotný vodič žalobcu uviedol, že šetrenie ODI nebudú požadovať a na ďalšom
šetrení netrval. Keďže žalobca poznal jeho zamietavé stanovisko, mohol si zabezpečiť dôkazy spôsobilé
preukázať skutočnosti o ním tvrdenej škode, čo neurobil. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom,

resp. nepreukázanie vzniku škody, následku aj čo do rozsahu škody a vzájomnej príčinnej súvislosti,
nemôže viesť k úspechu žalobcu v spore.

5. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie bol uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 32K/20/2017-98 zo dňa
23.08.2017, právoplatným a vykonateľným dňa 01.09.2017, na žalobcu vyhlásený konkurz. Za správcu

bola ustanovená B.F.B správcovská, v.o.s., so sídlom kancelárie Mostná 13, 949 01 Nitra. Podľa § 47
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa
týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené
alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Podľa § 47 ods. 4 tohto zákona v konaniach
prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na

pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Správca listom zo dňa 05.12.2017
navrhol, aby súd pokračoval v súdnom konaní. Zároveň sa správca stal v zmysle citovaných zákonných
ustanovení stranou sporu namiesto úpadcu a umožnil odvolaciemu súdu pokračovať v súdnom konaní.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §

380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2
písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny. Preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo veci postupoval v súlade
s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako
aj s jeho odôvodnením, pretože urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s
ním citovanými, správne aplikovanými v tom čase platnými a účinnými zákonnými ustanoveniami, na
ktoré aj odvolací súd poukazuje.

7. K námietkam žalobcu vzneseným v odvolaní odvolací súd uvádza, že strana, ktorá si žalobou
uplatňuje na súde svoje nároky, musí pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Na žalobcovi spočíva dôkazné bremeno, v rámci ktorého musí navrhnúť relevantné
dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Žalobca v odvolaní súdu aj žalovanému o. i. vytkol,
že neuviedli, ako má on svoje tvrdenia vlastne preukázať. Takýto náhľad na túto záležitosť z pohľadu

aktuálnych procesných ustanovení však nie je právne významný. Súd totiž nemôže jednej zo strán
sporu dávať návody, akými dôkazmi má preukázať skutočnosti, ktoré tvrdí, a po zmene procesného
predpisu od 1. júla 2016 už nemôže ani vykonávať dôkazy za účelom zistenia skutkového stavu, ktoré
strany nenavrhnú; takým konaním by porušil zákon a tým aj zásadu nestrannosti. Určitá výnimka sa
pripúšťa len v sporoch so slabšou stranou pri spotrebiteľských sporoch (§ 295 CSP) a v individuálnych

pracovných sporoch (§ 319 CSP). V tomto smere je potrebné poznamenať, že právnu pomoc stranám
sporu môžu poskytovať advokáti, a nie súd. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca kladie vinu za jeho
dôkaznú núdzu aj polícii, ktorej vyčíta, čo všetko mala a mohla urobiť, aby bol jeho nárok preukázaný.
Takéto námietky odvolací súd hodnotil rovnako ako právne bezvýznamné, keďže súd v civilnom procese
nemá právomoc preverovať postup polície pri nahlásení poistnej udalosti. Ak žalobca mal pochybnosti o

správnosti jej postupu, mohol to prípadne riešiť priamo vo vzťahu k polícii spôsobom, ktorý mu umožňuje
zákon.

8. Odvolací súd na podklade výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie zhodnotil, že
žalobca svoj nárok na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená prevádzkou motorového vozidla,

nepreukázal, a to z dôvodu, že ani len nepriamymi dôkazmi nepreukázal, že škoda mu bola spôsobená
vozidlom žalovaného, v dôsledku čoho nie je daná ani príčinná súvislosť medzi daným skutkom a
vznikom škody na jeho motorovom vozidle. Sporný bol napokon aj rozsah poškodenia, pretože tvrdenia
žalobcu a jeho vodiča sa rozchádzali. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd hodnotil ako taký,ktorý obsahuje všetky náležitosti, uložené zákonom v ustanovení § 220 ods. 2 CSP; je teda presvedčivý,
vyčerpávajúci a s dostatočným zhodnotením skutkového a právneho stavu. Nemožno mu teda pripísať,
že by bol pre nedostatok dôvodov arbitrárny. Odvolací súd sa vzhľadom na to v celom rozsahu stotožnil

s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako mu to umožňuje ustanovenie § 387 ods. 2
CSP. Preto tento rozsudok ako vecne správny v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v
podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

9. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených

v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške
ktorých podľa § 252 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).