Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115222340
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115222340.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX
N., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov
163/66 p r o t i žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807
598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 68 eur a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C/351/2015-38 zo dňa 31.01.2017
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie") rozhodol:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 68 Eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX z 3.6.2014 uvedená v bode 2 - administratívny poplatok vo výške 56,39 Eur za
administratívnenákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyospotrebiteľskomúverespolusovšetkou

administratívou s tým spojenou je
n e p r i j a t e ľ n á.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku."

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho

zákonníka, § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 3.6.2014 formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere pod č. XXXXXXXXX, ktorou žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 100 Eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 23,22 % ročne, čo činí 11,61
Eur a s administratívnym poplatkom vo výške 56,39 Eur - administratívne náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Celkové

náklady spotrebiteľa tak boli vyčíslené na 168 Eur. Žalobca mal žalovanému zaplatiť 168 Eur do
25.11.2014. V zmluve je uvedené RPMN 182,24 % a jeho priemerná hodnota 45,02 %. V zmluve nie je
ani zmienka o uzavretí dohody o splátkach. Tá je uzavretá na osobitnej listine podpísanej účastníkmi v
ten istý deň ako úverová zmluva, t.j. 3.6.2014. Uvedenou dohodou bola zmenená úverová zmluva číslo804300178 tak, že žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 168 Eur v 6 mesačných splátkach po
28 Eur počnúc dňom 25.6.2014. V tejto dohode je RPMN uvedené vo výške 578,99 %.

4. Žalobca platil v splátkach, poslednú uhradil dňa 25.11.2014 a celkovo zaplatil žalovanému 168 Eur.

5. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom
vzťahu teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v
zákona č. 129/2010 Z. z. sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité

na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve
spomínaný údaj chýba, keďže nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN a preto je
potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Už aj z toho dôvodu bolo opodstatnené žalobe
o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovieť. Žalobca totiž mal žalovanému zaplatiť len sumu 100 Eur,
ktorú bral ako úver a keďže mu zaplatil až 168 Eur, bolo dôvodné zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy
68 Eur (56,39 eur poplatok a 11,61 eur kapitalizovaný úrok) predstavujúcej jeho bezdôvodné obohatenie

v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka. Žalobca síce
odôvodňoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, avšak súd prvej inštancie v rámci preskúmavania predmetnej spotrebiteľskej
zmluvy dospel k bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru z dôvodov vyššie uvedených.

6. Súdu je z jeho činnosti známe, že v úverových zmluvách žalovaného sa výška administratívneho
poplatku odvíja od výšky úveru. Napríklad z rozhodnutí vo veci 11C/16/2015 súd zistil, že pri úvere
863,04 Eur poplatok bol 630,68 Eur, pri úvere 2000 Eur poplatok činil 1732 Eur (spis 11C/261/2015)
a pri úvere 800 Eur bol poplatok 240 Eur (spis 11C/42/2012). V tomto spore pri úvere 100 Eur činil
poplatok 56,39 Eur. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere

však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne
sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti
administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok. Poplatok
56,39 Eur predstavuje 56,39 % z úveru. Splatnosť úveru pritom bola dohodnutá na pol roka, to znamená,
že v skutočnosti úroková sadzba by predstavovala cez 100 % p.a., čo by takmer desaťnásobne prevýšilo

priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách. Išlo by nepochybne o dohodu o úrokoch v
rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo jej neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 a § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Zrejme to bolo motívom pre žalovaného vyhnúť sa takémuto posúdeniu cez
stanovenie administratívneho poplatku.

7. Spotrebiteľ by teda mal platiť administratívny poplatok za dodané skutočné plnenie, musí byť preto
predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú
splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej
kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej, keďže administratívny poplatok nepredstavuje hlavný

predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok ako to vyplýva z §
497 Obchodného zákonníka), navyše nebol individuálne dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez
možnosti ovplyvnenia žalobcom). Preto súd prvej inštancie vyhlásil vyššie uvedenú zmluvnú podmienku
za neprijateľnú.

8. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP.

9. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že výška poplatku
je v zmluve jasne uvedená a žalobca vedel posúdiť hodnotu protiplnenia. Žalobca bol pri podpise zmluvy
upovedomený o rozdielnej, nie však nesprávne uvedenej RPMN. Dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel

medzi RPMN v prípade, ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára. Cena plnenia nemôže byť
podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou. U nebankových subjektov
nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Obchodný zákonník
v ust. § 499 okrem platenia úrokov umožňuje aj dojednanie poplatku za rezervovanie peňažných
prostriedkov. Slovenský právny poriadok poplatok za spracovanie zmluvy pripúšťa. Poplatok nie je

v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Záverom poukázal na nesúlad 1. a 2. výroku
rozsudku, keď súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť 68 Eur, avšak výška poplatku, ktorý bol
určený za neprijateľnú podmienku je 56,39 Eur. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 03.06.2014
zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 100,- Eur, ktorý sa zaviazal
splatiť spolu s úrokom v sume 11,61- Eur a administratívnym poplatkom vo výške 56,39,- Eur, teda
celkovo 168,- Eur, a to jednou splátkou. Túto sumu mal zaplatiť do 25.11.2014. Hodnota RPMN bola
v tejto zmluve uvedená vo výške 182,24 %, úrok vo výške 23,22 % ročne z poskytnutého úveru, čo
predstavuje 11,61,- Eur. V ten istý deň bola podpísaná dohoda o plnení v splátkach, kde však bolo

uvedené, že celkovú čiastku vo výške 168,- Eur je dlžník povinný splatiť v 6 mesačných splátkach po
28,- Eur, pričom RPMN bola už uvedená vo výške 578,99 %.

13. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jednou
z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) Zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), absencia
ktorej náležitosti má za následok, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN
predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie celkových nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento
údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady
sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných

produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho - konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho.

14. Odvolací súd považuje uzavretie osobitnej dohody o splátkach úveru za obchádzania zákona č.
129/2010 Z.z. s cieľom vyhnúť sa kontrole neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Žalovaný
v zmluve o spotrebiteľskom úvere z 03.06.2014 uviedol výšku ročnej percentuálnej miery nákladov

182,24 %, ale v dohode o plnení splátkach z toho istého dňa, ktorá mení zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v spôsobe splatenia, je už výška ročnej percentuálnej miery nákladov určená na 578,99 %. Počet
a výška splátok má vplyv na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Takéto konanie žalovaného
vyhodnotila Národná banka Slovenska vykonávajúca dohľad nad subjektmi finančného trhu v oblasti
bankovníctva ako nekalú obchodnú praktiku a rozhodnutím o predbežnom opatrení zo 07.06.2016 sp.

zn.GÚV-709/2016 bola spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., uložená povinnosť zdržať sa používania
nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom je súčasne, alebo v bezprostrednej
časovej následnosti uzatváraná zmluva o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorázovo a dohoda o
splátkach toho istého úveru. Odvolací súd má za to, že spôsob, akým žalovaný uzavrel so žalobkyňou
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a dohodu o plnení v splátkach je klamlivou obchodnou praktikou

v zmysle ustanovenia § 8 ods. 3, 4 Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď nejasným,
nezrozumiteľným, viacvýznamovým a nevhodným spôsobom poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi
informáciu o RPMN.

15. Nesprávne, zavádzajúce uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké

následky ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec. Uvedenie nesprávneho údaja RPMN je
bezo sporu klamaním spotrebiteľa, a preto nie je možné priznať takejto praktike miernejšie dôsledky
ako tie, ktoré predpokladá § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.. Povinnosťou žalovaného
vystupujúcemu v postavení dodávateľa bolo postupovať voči spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou,
a teda uviesť údaj o RPMN zodpovedajúci skutočnosti už v samotnej zmluve o úvere (teda zohľadňujúci

všetky náklady s poskytnutím tohto úveru spojené a zohľadňujúci plnenie dlhu v splátkach), keďže
dodávateľjevporovnanísospotrebiteľomprofesionálomsoskúsenosťamiavýraznelepšímipoznatkami
v oblasti, v rámci ktorej vyvíja podnikateľskú činnosť. Zákon č. 129/2010 Z.z. ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia tejto faktickej nerovnováhy
medzi dodávateľom a spotrebiteľom bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach

spotrebiteľského úveru a vedel čo najlepšie posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho
z uzatvorenej úverovej zmluvy. Bez toho, aby boli v zmluve uvedené objektívne údaje umožňujúce
spotrebiteľovi orientovať sa medzi úvermi poskytovanými rôznymi dodávateľmi a posudzovať výhodnosť
podmienok, za akých má byť spotrebiteľovi úver poskytnutý, nedochádza k naplneniu cieľa zákona ospotrebiteľských úveroch. S ohľadom na ust. § 11 je preto opodstatnené vyhodnotiť úver poskytnutý
žalobcovi ako bezúročný a bez poplatkov.

16. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.06.2014 predstavuje formulárovú zmluvu, ktorej obsah
žalobca ovplyvniť nemohol. Z uvedeného dôvodu zmluvné dojednania podliehajú prieskumu v zmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami

v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

18. V zmysle zmluvy sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť úrok vo výške 23,22 % ročne a administratívny
poplatok vo výške 56,39 Eur. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré
vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide a takto neúmerne vysoký poplatok

bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho
zákonníka). Žalobca ako spotrebiteľ nebol s jeho podstatou oboznámený, poplatok nie je náležite
špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie
nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané.

19. Odvolací súd konštatuje, že je za hranicou rozumného úsudku, aby administratívny poplatok
presahujúci 50 % sumy poskytnutého úveru (100 Eur) sledoval reálne výdavky spojené s poskytnutím
úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené, za stavu, kedy bol spotrebiteľ v zmysle zmluvy povinný
zaplatiť veriteľovi okrem úroku aj administratívny poplatok vo výške 56,39 Eur, je dôvodné dospieť k

záveru, že tento administratívny poplatok v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutie úveru, jeho
podstata a účel je rovnaký ako je to pri úroku. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že dojednanie
o administratívnom poplatku spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech
spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné vyhodnotiť
ho ako neprijateľné a absolútne neplatné. Dojednanie o poplatku podlieha prieskumu v zmysle ust. § 53

Občianskeho zákonníka. Administratívny poplatok nepredstavuje cenu hlavného predmetu plnenia, túto
odráža úrok z úveru, preto súdu nič nebráni skúmať predmetnú zmluvnú podmienku z hľadiska jej ne/
prijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

20. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov a dojednanie o administratívnom poplatku je

neplatné, žalobcovi na základe zmluvy vznikla povinnosť vrátiť žalovanému iba sumu zodpovedajúcu
poskytnutému úveru, t.j. 100 Eur. Žalobca však žalovanému uhradil 168 Eur (istina 100 Eur,
administratívny poplatok 56,39 Eur, úrok 11,61 Eur). Na strane žalovaného tak prijatím plnenia (plnenie
bez právneho dôvodu) vo výške presahujúcej 100 Eur došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vo
výške 68 Eur, ktoré je povinný vydať žalobcovi (§ 451 Občianskeho zákonníka).

21. Správnemu výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie a výroku o
určení zmluvnej podmienky za neprijateľnú zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného
stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

22. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalobca, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa
nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim

procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).