Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. marec 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2205202467
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Siebenstichová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2205202467.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Ing. A. T., bývajúceho v D., 2/ V. T., bývajúcej
v R., 3/ S. T., bývajúceho vo S., 4/ O. Z., bývajúcej v G., 5/ C. P. bývajúcej vo S., zastúpených JUDr.
Magdalénou Farkas, advokátkou so sídlom v Bratislave, Staromlynská č. 30, proti žalovaným 1/ Ing.
V. R., bývajúcemu v N., 2/ G. R., bývajúcemu v N., 3/ MUDr. L. R. bývajúcej v N., zastúpenými JUDr.
Helenou Buzgóovou, advokátkou so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske námestie č. 2, o určenie

vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 5 C 40/2005, o dovolaní
žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 20. apríla 2016 sp. zn. 11 Co 214/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovia majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom z 30. septembra 2014 č.k. 5 C 40/2005-452 Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len
„súd prvej inštancie“) určil, že a/ žalobcovia 1/ až 3 sú v podieloch po 1/3 spoluvlastníkmi nehnuteľností
v katastrálnom území N. zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako parcela č. 402/22 - orná pôda vo
výmere 9694 m2 a parcela č. 404/14 - ostatná plocha vo výmere 190 m2, b/ žalobca 4/ je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území N. zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako parcela č.
402/21 - orná pôda vo výmere 1118 m2, c/ žalobca 5/ je výlučný vlastník nehnuteľností v katastrálnom

území N. zapísaným na liste vlastníctva č. XXX ako parcela č. 402/20 - orná pôda vo výmere 41 m2
a parcela č. 402/23 - orná pôda vo výmere 7452 m2, d/ o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia opodstatnene v žalobe
uviedli, že žalovaní nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. Nepreukázali totiž splnenie podmienok
vydržania sporných nehnuteľností v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Tvrdenie držiteľa
o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi

okolnosťami a toto jeho presvedčenie musí byť po celú vydržaciu dobu dôvodné. Otázku, či je držiteľ so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, treba posudzovať objektívne, nestačí preto len subjektívne
presvedčenie držiteľa. Pre vznik držby právnych predchodcov žalovaných bolo nevyhnutné naplnenie
dvoch predpokladov: vôľa s vecou nakladať ako s vlastnou a faktické ovládanie veci. Keďže žalovaní,
ako to preukázali výsledky vykonaného dokazovania, nepreukázali nimi tvrdenú dobromyseľnosť držby,
nebolo už potrebné skúmať splnenie ďalších podmienok vydržania, lebo tieto podmienky musia byť vždy

splnené kumulatívne. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

2. Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 20. apríla
2016 sp. zn. 11 Co 214/2015 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. V odôvodnení uviedol, že
súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k

správnym skutkovým zisteniam a vec následne správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil aj s
dôvodmi rozhodnutia, preto v podrobnostiach na ne odkázal (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Dodal, že žalovanív odvolaní neuviedli žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol
riadne vyporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Žalobcovia mali
naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., pretože k sporným

nehnuteľnostiam bolo v katastri evidované dvojité vlastníctvo, ktoré doporučila vyriešiť súdnou cestou
aj správa katastra. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní dovolanie „z dôvodov uvedených v
ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/ CSP“. Poukázali na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu je

nespravodlivé a spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Podľa ich názoru v priebehu konania
dostatočne preukázali oprávnenú držbu ich právnych predchodcov k sporným poľnohospodárskym
pozemkom. Tieto pozemky im boli pridelené, zaplatili za ne prídelovú cenu a následne ich obrábali.
Žiadali preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (a tiež rozsudok súdu prvej inštancie) zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie, alebo zmeniť v ich prospech.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu žiadali dovolanie odmietnuť alebo zamietnuť. Nesúhlasili s
názorom žalovaných o nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom, lebo odvolací súd
rozhodolvsúladesplatnouprávnouúpravouarozhodnutieajsprávneodôvodnil.Knámietkežalovaných
týkajúcej sa odklonu od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu uviedli, že žalovaní neuviedli, od
konkrétne ktorých rozhodnutí dovolacieho súdu, predstavujúcich ustálenú prax dovolacieho súdu, sa

odvolací súd v danom prípade odklonil.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že
dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia

pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451
ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

6. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný
procesný kódex. Aj za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok,

ktorýmávsystémeopravnýchprostriedkovcivilnéhosporovéhokonaniaosobitnépostavenie.Dovolanie
aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia
inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu
[viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5
Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012 (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte

odkazuje v zátvorke na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu príslušnej spisovej značky)].

7. Už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril záver aktuálny aj
v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej
istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je

tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej
inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,
za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania,
vrátane dovolacieho konania (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 357/2015, 4 Cdo 1176/2015, 5 Cdo 255/2014, 8 Cdo
400/2015). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť

dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

8. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania v CSP nemožno v žiadnom prípade interpretovať
rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých
právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážené sprísnenými

podmienkami prípustnosti dovolania - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch (1 Cdo
26/2017, 2 Cdo 154/2017, 3 Cdo 42/2017, 5 Cdo 12/2017, 7 Cdo 163/2017, 8 Cdo 73/2017).

9. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť
dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho

prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane
[porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS
172/03 (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte odkazuje v zátvorke na „ÚS“, ide o odkaz
na rozhodnutie ústavného súdu príslušnej spisovej značky)].10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho

súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

11. Žalovaní vyvodzujú prípustnosť ich dovolania z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, podľa ktorého je dovolanie
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa
odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

12. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/
konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a
označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom

odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka
správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté
spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu
určitej právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.

13. Pokiaľ dovolateľ v takom dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú súdnu prax
dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže svoje
rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko
alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli. V prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže
pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním

riešil prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce)
rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky; v opačnom prípade by uskutočnil
dovolací súd prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a
dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1
CSP (2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 158/2017, 4 Cdo 14/2017, 7 Cdo 140/2017, 8 Cdo 141/2017; pozri tiež

Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový
poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK, str.1382).

14. Dovolací súd k predchádzajúcim bodom poznamenáva, že rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6
Cdo 149/2017 (v zmysle ktorého ak „dovolateľ prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 421 ods.

1 písm. a/ CSP, t.j. odklonom od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, potom mal v dovolaní výslovne uviesť, od ktorých rozhodnutí
dovolacieho súdu predstavujúcich ustálenú súdnu prax sa odvolací súd pri riešení právnej otázky, od
ktorej záviselo jeho rozhodnutie, odklonil“) bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou, ktorú odmietol Ústavný
súd Slovenskej republiky uznesením z 8. marca 2018 sp. zn. II. ÚS 134/2018.

15. V danom prípade žalovaní v dovolaní uviedli všeobecnú charakteristiku nesprávností, ku ktorým
podľa ich názoru došlo v konaní pred prvoinštančným a odvolacím súdom, avšak neoznačili konkrétne
rozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce právne názory, od ktorých sa odvolací súd odklonil a zaujal
iný právny názor, než aký zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu.

16. Vzhľadom na to, že dovolanie neuvádza spôsobom zodpovedajúcim § 421 ods. 1 písm. a/ CSP
(pozri tiež body 12. a 13. tohto uznesenia dovolacieho súdu), konkrétne z čoho dovolatelia vyvodzujú
prípustnosť ich dovolania, dospel dovolací súd k záveru, že na podklade takéhoto dovolania nemožno
uskutočniť meritórny dovolací prieskum.

17. Najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie žalovaných podľa ustanovenia § 447 písm.
c/ CSP.

18. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.