Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010705
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010705.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a členov
senátu JUDr. Michala Valenta a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného F. Q., stíhaného pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 2T/94/2017-85 zo dňa 23.1.2018, na
verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 3.5.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného F. Q., nar. XX.X.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 2T/94/2017-85 zo dňa 23.1.2018 bol obžalovaný F. Q.
uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona („Tr.zák.“) na skutkovom základe, že napriek tomu, že dňa 24.07.2017 osobne
prevzal jemu adresovanú písomnú výzvu Okresného súdu Bratislava II na nastúpenie do výkonu trestu

odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/236/2015
z 21.10.2016 právoplatným 06.06.2017, a to do 10 dní od jej doručenia do Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Bratislava, s poučením o hrozbe trestného postihu pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v prípade nevyhovenia predmetnej výzve,
v tejto lehote do výkonu trestu odňatia slobody bez uvedenia vážneho dôvodu nenastúpil, v dôsledku
čoho Okresný súd Bratislava I vydal dňa 14.08.2017 príkaz na jeho dodanie do výkonu trestu odňatia

slobody, načo bol dňa 16.08.2017 v čase o 13:40 hod. na Kopčianskej ulici v Bratislave príslušníkmi OO
PZ Petržalka - sever OR PZ v Bratislave V zatknutý a následne dňa 16.08.2017 v čase o 16:20 hod.
dodaný do výkonu trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Bratislava.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), §

38 ods. 2 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, na výkon ktorého bol obžalovaný podľa §
48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti rozsudku v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku („Tr.por.“) podal odvolanie
obžalovaný F. Q. písomným podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 29.1.2018. Odvolanie
obžalovaný zdôvodnil jednak prostredníctvom vtedajšieho obhajcu P.. F. C. písomným podaním

doručeným na prvostupňový súd dňa 25.1.2018, jednak samotný obžalovaný písomným podaním
doručeným na prvostupňový súd dňa 21.2.2018.

Obhajca písomne zdôvodnil odvolanie nasledovne: „Proti uvedenému rozsudku na základe výslovnej
žiadosti a pokynu obžalovaného, ktorými som viazaný, podávam odvolanie proti výroku o treste, ktoré v
zmysle pokynov obžalovaného odôvodňujem nasledovne. S rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V

vo výroku o treste sa môj klient nestotožňuje v tom smere, že podľa jeho názoru by účel trestu v rámci
individuálnej a generálnej prevencie splnil aj peňažný trest a to až do výšky 2.000 eur za súčasnéhouloženiaakéhokoľvekvysokéhonáhradnéhotrestu,resp.uloženietrestupovinnejpráce,ktorésimyslím,
že by mali pre spoločnosť väčší význam ako uloženie nepodmienečného trestu. Chceli by sme poukázať
na tú skutočnosť, že obžalovaný sa ku skutku priznal, svoje konanie úprimne oľutoval, že od počiatku

napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti a preto je tu
viac poľahčujúcich okolností. S ohľadom na tieto dôvody a vzhľadom na poľahčujúce okolnosti je podľa
jeho tvrdenia trest uložený napadnutým rozsudkom prísny a jeho účel by splnil v rámci individuálnej aj
generálnej prevencie aj peňažný trest, resp. trest povinnej práce. Na základe všetkých vyššie uvedených
skutočností navrhujem, aby odvolací súd po náležitom posúdení skutkového a právneho stavu, tomuto

odvolaniu vyhovel a v zmysle § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol sám rozsudkom vo veci a uložil mu peňažný
trest, resp. trest povinnej práce.“

Samotný obžalovaný F. Q. v písomnom zdôvodnení odvolania uviedol, že odvolanie podáva voči výške
uloženého trestu. Následne obžalovaný opísal okolnosti, ktoré ho viedli k spáchaniu skutku s tým, že
svoju vinu v plnom rozsahu priznáva. Písomnú výzvu riadne prevzal, z čoho je zrejmé, že nemal v

úmysle trest nenastúpiť. Mal ťažké zdravotné problémy, bol v domácom liečení, o čom svedčí fakt, že
keď policajti prišli pre neho, bol doma vo svojom byte. Policajti sú svedkami toho, že mal vážnu infekciu
na ľavej nohe. Po dodaní do výkonu trestu bol na vstupnej zdravotnej prehliadke, kde to aj oznámil
lekárovi a keď mu vzali z rán výtery, lekár mu oznámil, že má v rane vážnu infekciu, išlo o stafylokokné
a streptokokné infekcie, mal dve rany, ktoré mu mokvali a nehojili sa, mal teploty, išlo o tzv. bercov vred

predkolenia, boli mu nasadené dva druhy silných antibiotík a každý druhý deň chodil na preväzy rán.
Bol skoro dva mesiace PN a všetko, čo uvádza, je možné si overiť z jeho zdravotnej dokumentácie v
ústave na výkon trestu. Nie je prvý raz trestaný a vie, čo obnáša, ak sa nedostaví na nástup trestu, ale
zdravotný stav v tom čase mu to nedovoľoval. Chcel si nohu preliečiť a hneď nastúpiť. Volal sudcovi,
ktorý ho odsúdil, ale jeho asistentka mu oznámila, že je na dovolenke, čo si môže súd overiť. Žiada

o zrušenie rozsudku okresného súdu a navrhuje, aby mu bol uložený trest povinnej práce, prípadne
peňažný trest 1.000 až 1.500 eur a v prípade jeho nezaplatenia, aby mu bol náhradný trest navýšený
z pôvodných 3 mesiacov na 6 mesiacov.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila Okresná prokuratúra Bratislava V písomným podaním

doručeným na prvostupňový súd dňa 13.2.2018 nasledovným spôsobom: „Predmetný odsudzujúci
rozsudok Okresného súdu Bratislava V považujem za zákonný a spravodlivý v celom jeho rozsahu.
Mám za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky na priznanie viacerých poľahčujúcich
okolností podľa Trestného zákona, nakoľko samotné priznanie obvineného, resp. obžalovaného, bez
jeho akejkoľvek ďalšej aktivity smerujúcej k objasneniu okolností spáchania predmetného trestného činu

na to nie je postačujúce. V danom prípade i s poukazom na charakter predmetného trestného činu
nie je možné priznanie a oľutovanie spáchania trestného činu obvineným, resp. obžalovaným posúdiť
inak, ako poľahčujúcu okolnosť výlučne podľa § 36 písm. 1) Tr. zák. Vo vzťahu k uloženému druhu
trestu a jeho výmere uvádzam, že tieto považujem za zákonné a dostatočné, a to tak s prihliadnutím
na účel trestu, ako i jednotlivé zásady ukladania trestov. U obžalovaného ide o osobu opakovane sa

dopúšťajúcuúmyselnýchtrestnýchčinov,uktorejvzhľadomnauvedenéneexistujedôvodnýpredpoklad,
že sa účel trestu podarí dosiahnuť i uložením tzv. alternatívneho trestu. Ako vyplýva i z odpisu z
registra trestov, obžalovaný mal už v minulosti možnosť začať viesť riadny život a začleniť sa tak do
spoločnosti (po uložení podmienečných trestov odňatia slobody), čo však nevyužil a naďalej sa trestnej
činnosti dopúšťal. Predpokladať nápravu páchateľa iným druhom trestu, ako nepodmienečným trestom

odňatia slobody, je tak neopodstatnené. V súvislosti s návrhom obžalovaného na uloženie peňažného
trestu taktiež uvádzam, že obžalovaný pri výsluchu v postavení obvineného v prípravnom konaní
uviedol, že v súčasnosti síce pracuje, avšak výlučne v dôsledku toho, že sa nachádza vo výkone trestu
odňatia slobody, pričom predtým nemal žiadne zamestnanie. Rovnako uviedol, že jeho mesačný príjem
predstavuje 300 eur s tým, že inak je nemajetný. S poukazom na uvedené je zrejmé, že obžalovaný

by ani nebol schopný peňažný trest v prípade jeho uloženia zaplatiť. Vzhľadom na uvedené navrhujem,
aby Krajský súd v Bratislave odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Tr.por. zamietol, pretože nie je
dôvodné.“

Spis bol predložený tunajšiemu súdu na rozhodnutie o odvolaní dňa 19.3.2018.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia
okresnej prokuratúry k odvolaniu obžalovaného, uložený trest považuje za zákonný a primeraný a
navrhla odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že bol vtedy práceneschopný s nohou a
neurobil to úmyselne, odkedy prišiel z výkonu trestu, je zamestnaný, nechce sa vrátiť späť do výkonu,

chce uložiť peňažný trest a v prípade, že ho nezaplatí, môže sa mu navýšiť náhradný trest aj na pol
roka. Písomne si žiadosť o odklad nástupu výkonu trestu nepodal.

Podľa § 317 ods. 1 Tr.por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.

Podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr.zák. kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo
iného orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v lehote
stanovenej súdom, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre
zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr.por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva,

že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len obžalovaným a len ohľadom výroku o
treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení
§ 317 ods. 1 Tr.por. je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten
výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo

napadnutému výroku a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por., čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v
prejednávanej veci bol odvolaním napadnutý iba výrok o treste, odvolací súd bude ďalej prioritne
podrobne rozoberať predovšetkým tento výrok. Odvolací súd pritom zistil, že podané odvolanie je
nedôvodné, čo vyplýva z nasledujúcich skutočností.

Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžalovanému a obhajcovi (v tom čase
bol u obžalovaného dôvod povinnej obhajoby) bola riadne doručená obžaloba a výzva na vykonanie
dôkazov podľa § 240 ods. 3 Tr.por., pričom spolu s prokurátorom boli aj riadne predvolaní resp.
upovedomení o termíne hlavného pojednávania po tom, čo obžalovaný podal odpor voči trestnému

rozkazu vydanému v prejednávanej veci. Hlavné pojednávanie bolo vykonané v zmysle dotknutých
ustanovení Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom poučení
vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne boli súdom zisťované

skutočnosti v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr.por. a súd prijal vyhlásenia obžalovaného,
že je vinný zo žalovaného skutku a vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku a vykoná dokazovanie len ohľadom výroku o treste. Následne boli na
hlavnom pojednávaní oboznámené listinné dôkazy vzťahujúce sa k osobe obžalovaného a po vyhlásení
dokazovania za skončené bolo po záverečných rečiach a poslednom slove rozhodnuté vo veci

rozsudkom tak, ako je uvedené na začiatku tohto odôvodnenia.

Odvolací súd uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní, keď prijal
vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj vykonané dôkazy vprípravnom konaní a bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky
zákonné znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr.zák. a
spáchal ho obžalovaný, ktorý bol v súlade so zákonom uznaný vinným zo spáchania tohto prečinu.

K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza tieto skutočnosti.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov. Základnými ustanoveniami, ktoré musí

súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1 Tr.zák.) a vymedzenie okolností, na ktoré
musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery (§ 34 ods. 4 Tr.zák.).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok generálnej

prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1
Tr.zák.).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3, ods. 4 Tr.zák.).

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.

Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný
zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a ods. 6 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký
druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov
možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica

trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí
súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

Trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. je úmyselným trestným
činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou

trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov (v § 348 ods. 1 Tr.zák. je ustanovená trestná sadzba trestu
odňatia slobody 0 až 2 roky), t. j. ide o prečin (§ 10 ods. 1 písm. b/ Tr.zák.). Teda v prípade spáchania
trestného činu podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. zákonodarca ustanovil s poukazom na vyššie uvedené
ustanovenie § 34 ods. 6 Tr.zák., že súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (či už vo forme
podmienečného odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný), ale môže uložiť iný druh trestu.

Prvostupňový súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Prvostupňový súd uložený trest
odôvodnil tým, že pri úvahách o druhu a výmere trestu zhodnotil všetky zásady ukladania trestu, pri
zabezpečení individuálnej a generálnej prevencie, zohľadnení pomeru poľahčujúcich okolností (priznal

sa k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval - § 36 písm. l/ Tr.zák.) a priťažujúcich okolností
(obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený -§ 37 písm. m/ Tr.zák.), osobu obžalovaného, jeho doterajšie
odsúdenia, okolnosti prípadu, motív konania obžalovaného, jeho pohnútku a spôsobený následok,
postoj obžalovaného k spáchanému skutku, možnosti jeho nápravy vo všetkých súvislostiach s tým, že
obžalovaný bol vo výkone trestu pred spáchaním skutku ostatný krát v roku 2016.

Obžalovaný žiadal v odvolaní uložiť trest nespojený s odňatím slobody, a to peňažný trest alebo trest
povinnej práce.

Odvolací súd po posúdení celej veci uvádza, že prvostupňovým súdom uložený trest je v súlade so

zákonom, zodpovedá účelu trestu a je aj trestom spravodlivým, čo vyplýva z tých skutočností, že v osobe
obžalovaného ide o osobu opakovane v minulosti odsúdenú za spáchanie úmyselnej trestnej činnosti
(cca 15 krát), a to aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom predošlé odsúdenia a výkony
nepodmienečných trestov odňatia slobody sa týkajú aj relatívne krátkeho obdobia pred spáchanímtrestného činu v prejednávanej veci (v roku 2014 a 2016), a teda od predošlých odsúdení neprešlo taká
primerane dlhšia doba, aby bolo možné uvažovať pri opätovnom spáchaní úmyselného trestného činu
obžalovaným o uložení alternatívneho trestu, teda trestu nespojeného s odňatím slobody.

Účelu trestu vzhľadom na uvedené skutočnosti zodpovedá práve uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Hoci obžalovaný spáchal prečin menej závažný, vzhľadom na predošlé opakované
odsúdenia obžalovaného za úmyselnú trestnú činnosť, a to aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody
(nepodmienečné tresty odňatia slobody pritom obžalovaný nevykonal iba v dlhom časovom období pred

spáchaním teraz posudzovaného skutku, ale aj v kratšom období, z čoho možno odvodiť, že nemali na
osobu obžalovaného potrebný prevýchovný účinok), nebolo možné obžalovanému uložiť iný druh trestu
ako nepodmienečný trest odňatia slobody, resp. uloženie alternatívneho trestu nespojeného s odňatím
slobody, by bolo v rozpore s účelom trestu.
Ohľadom posudzovania výmery uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody odvolací súd
prihliadol na skutočnosti uvádzané obžalovaným, že nenastúpenie trestu odňatia slobody bolo

spôsobené jeho zdravotným stavom, čo však konanie obžalovaného neospravedlňuje a nezakladá jeho
beztrestnosť, keďže obžalovaný mohol a mal podľa zákona požiadať o odklad výkonu trestu odňatia
slobody, pričom jeho zdravotný stav aj tak nebol takého vážneho stavu, aby nebolo možné trest odňatia
slobody vykonávať v ústave na výkon trestu odňatia slobody, čo vyplýva z tej skutočnosti, že výkon trestu
odňatia slobody nebol u obžalovaného zo zdravotných dôvodov prerušený.

Z týchto dôvodov prvostupňovým súdom uloženie krátkodobého nepodmienečného trestu odňatia
slobody pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 3 mesiace je v súlade so
zákonom a je skôr trestom miernym, pričom však odvolací súd nemohol uvažovať o sprísnení uloženého
trestu vzhľadom na zásadu zákazu reformatio in peius ustanovenú v § 322 ods. 3 Tr.por., podľa ktorého v

neprospech obžalovaného by mohol odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania
prokurátora, ktoré by bolo podané v neprospech obžalovaného, čo v prejednávanej veci nebolo splnené.

Obžalovanému bol pritom ukladaný trest odňatia slobody v trestnej sadzbe 0 až 2 roky, keďže ako
správne určil prvostupňový súd, u obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť (priznanie a

úprimné oľutovanie spáchaného trestného činu podľa § 36 písm. l/ Tr.zák.) a jedna priťažujúca okolnosť
(už bol za trestný čin odsúdený podľa § 37 písm.m/ Tr.zák.), teda za použitia § 38 ods. 2 Tr.zák. (pomer
a miera závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bola vyrovnaná).

Obžalovanému nebolo možné priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr.zák. (napomáhal pri

objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), keďže obžalovaný relevantným spôsobom neprispel
k objasneniu spáchaného trestného činu a len samotné priznanie spáchaného trestného činu nemôže
zároveň zakladať aj priznanie tejto ďalšej poľahčujúcej okolnosti (primerane k tomu R 44/2017).

Ohľadom zaradenia obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia odvolací

súd vychádzal z tých zistení vyplývajúcich zo spisu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného
činu (v roku 2016 za trestný čin krádeže).

Odvolací súd zhrnutím uvádza, že nezistil žiadny relevantný dôvod na zrušenie alebo zmenu

napadnutého rozsudku, a preto podané odvolanie zamietol, keďže nebolo dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.