Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614202019
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4614202019.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcov: 1./ J. B., nar. XX.XX.XXXX, X./ Q. B.,
nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom W. č. XX, žalobcovia v 1./ a 2./ rade zastúpení Advokátska kancelária
Borgulová & Péteriová, s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 4, proti žalovaným: 1./ L. V., nar. XX.XX.XXXX, 2./
Z. V., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom W. č. XXX, žalovaní v 1./ a 2./ rade zastúpení JUDr. Martinom

Kratochvílom, bytom Prašice, 1. mája 15/15, o uloženie povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov
do vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných v 1./ a 2./ rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany
zo dňa 14. decembra 2016, č. k. 7C/61/2014-147, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.12.2016 č. k. 7C/61/2014-147 pri právnom posúdení podľa
§ 126 ods. 1, § 127 ods. 1 Obč. zák., § 72 ods. 1 až 5, § 73 ods. 1, § 79 ods. 1, 2 a § 80 ods. 1, 2 zák.
č. 251/2012 Z. z., o energetike, spoločne a nerozdielne uložil žalovaným v 1./ a 2./ rade, aby v lehote
10 dní od právoplatnosti rozsudku požiadali príslušného prevádzkovateľa plynárenskej siete o zrušenie
odberného plynového zariadenia na pripojenie rodinného domu žalovaného v 1./ rade na parc. č. XXX/
X v kat. území W., k distribučnej sieti plynárenských zariadení umiestneného na pozemku žalobcov na

parc. č. XXX/X v kat. území W..

2. Žalobcom v 1./ a 2./ rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s poukazom na ust.
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pretože to boli práve žalobcovia v 1./ a 2./ rade, ktorí boli v konaní
plne úspešní a preto im vznikol nárok na náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku
za podanú žalobu, ako aj titulom náhrady trov právneho zastúpenia.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie
považoval žalobu žalobcov v 1./ a 2./ rade za dôvodnú, pretože vybudovaná spoločná plynová prípojka
pre obidva rodinné domy (súp. č. XX a súp. č. XX) vlastnícky patriace žalobcom v 1./ a 2./ rade
a žalovanému v 1./ rade, ku ktorej pripojovací plynovod vedie cez parcelu č. XXX/X (teraz č. XXX/
X) patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1./ a 2./ rade, čím dochádza nad mieru

primeranú pomerom k obťažovaniu žalobcov pri výkone ich vlastníckeho práva, ktoré robí obťažným v
tom, že žalobcom bráni v riadnom užívaní nehnuteľností tým spôsobom, za akým účelom nehnuteľnosti
kupovali. Žalobcovia vo veci uviedli, že si z tohto dôvodu nemôžu vybudovať napr. bazén, altánok alebo
prístavbu.

4. Z čestného prehlásenia P. P., ktorý spolu už s teraz neb. otcom Y. P. predmetné nehnuteľnosti

predali žalobcom vyplýva, že P. P. si nebol vedomí toho, že k užívaniu parcely č. XXX/X (teraz
č. XXX/X) a k plynovej prípojke sa v čase kúpy vzťahovali práva tretích osôb, čo nakoniecdosvedčuje aj tvrdenie žalobcov, že v čase uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy o tomto žiadnu
vedomosť nemali. Riadne užívanie nehnuteľností, t. j. riadny výkon vlastníckeho práva je predmetnou
plynovou prípojkou a vedením plynového potrubia po pozemku žalobcov obmedzujúci, čo vyplýva aj z

povinnosti dodržiavania ochranného a bezpečnostného pásma a minimálnej vzdialenosti od plynovodu
vychádzajúc z technických noriem a právnych predpisov. Takisto bolo preukázané, že tento stav v
súčasnej dobe zhoršuje vzájomné susedské vzťahy medzi žalobcami a žalovanými, ktoré už riešila
polícia aj starosta obce, pričom ich podstata spočíva v tom, že žalovaní napádajú žalobcov v tom smere,
že títo im majú vypínať plyn.

5. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných vyplýva, že by súhlasili s prekládkou plynovej prípojky,
avšak pod tou podmienkou, že 50 % nákladov by hradili žalobcovia. Takéto riešenie by nebolo v rozpore
so stanoviskom žalobcov, ktorí by súhlasili s odstránením prípojky a potrubia na vlastné náklady, ale
vzhľadom k tomu, že neodoberajú plyn, nemôžu tak urobiť. Ako druhú podmienku uviedol právny
zástupca žalovaných udelenie súhlasu v rámci územného a stavebného konania, pričom z dokazovania

vyplynulo, že neudelenie tohto súhlasu vyvolalo predmetný spor, nakoľko žalovaný v 1./ rade udelenie
súhlasu nemôže podmieňovať s tým, čo si žalobcovia v konaní uplatňujú. Z vykonaného dokazovania
vyplynul pre súd prvej inštancie aj ten záver, že žalovaný v 1./ rade má možnosť vybudovať plynovú
prípojku aj tým spôsobom, že sa napojí na plynovod nachádzajúci sa za pozemnou komunikáciou pred
parc. K., ktorá je v jeho vlastníctve.

6. Pasívnu legitimáciu žalovaného v 1./ rade v tomto spore vyvodil súd z existencie jeho vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ku ktorej predmetná plynová prípojka vedie, pričom je ukončený hlavným
uzáverom plynu na hranici parc. č. XXX/X. Za hlavným uzáverom plynu pokračuje plynová prípojka,
ktorej vlastníkom je odberateľ plynu, t. j. žalovaná v 2./ rade, čím je daná jej pasívna legitimácia v

tomto spore vychádzajúc pritom s obsahom zmluvy o dodávke plynu uzatvorenej medzi SPP a.s., ako
dodávateľom plynu a žalovanou v 2./ rade ako odberateľkou plynu.

7. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 1./ a 2./ rade, žiadajúc odvolací súd, aby v
zmysle § 388 CSP rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že podanú žalobu v plnom rozsahu

zamietne, pričom pre prípad úspechu požadujú náhradu trov konania.

8. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia sú nad mieru obvyklú pomerom
obmedzovaní vo svojich právach. Na jednej strane súd konštatoval, že ust. § 127 Obč. zák., nie je možné
použiť na to, aby sa niekto domáhal, aby povinná osoba niečo vykonala, napr. odstránila, premiestnila

alebo opravila určitým spôsobom niečo a potom ten istý paragraf použil ako podklad svojho rozsudku.

9. Takisto súd opomenul tú skutočnosť, že žalovaní nie sú vlastníkmi odberného plynového zariadenia,
tak ako to vyžaduje ust. § 127 cit. zák. Nesprávne si vyložil aj obsah ust. § 79 a § 80 zák. o energetike,
pričom tieto ustanovenia sa vzťahujú na iné plynovody, a nie na odberné plynové zariadenie. Ako

žalovaní vo svojich výpovediach viackrát uviedli, že námietku premlčania vznášajú podľa § 101 Obč.
zák., a nie podľa § 504 tohto zákona, ako nesprávne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku súd.

10. Ochranné a bezpečnostné pásma, tak ako uvádza OS Topoľčany sa netýkajú odberného plynového
zariadenia, ktoré je predmetom tohto sporu. Súd nedefinoval, ktorá vzdialenosť, aby sa mala vzťahovať

na prejednávaný prípad, čím nesprávne použil ustanovenie právneho predpisu, ktorý sa na daný
prípad nevzťahuje. Takisto doposiaľ nebolo zistené, v akej hĺbke sa vlastne odberné plynové zariadenie
nachádza a teda či vôbec nejakým spôsobom obmedzuje žalobcov ako vlastníkov pozemku.

11. V danom prípade nejde o určenie vlastníckeho práva alebo o jeho neurčenie, čo znamená, že

uplatnené právo podlieha premlčaniu, k čomu podľa ich názoru došlo, pretože žaloba bola podaná na
OS Topoľčany dňa 10.03.2014 a existenciu odberného plynového zariadenia žalobcovia zistili už v r.
2010. Uvedené znamená, že v danom prípade bola žaloba dávno podaná po uplynutí premlčacej lehoty.

12. Vzhľadom k tomu, že žalovaní nie sú vlastníkmi odberného plynového zariadenia, nemôžu napĺňať

ani znak toho, že by týmto odberným plynovým zariadením niekoho obťažovali alebo vážne ohrozovali
výkon jeho práv.

13. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade sa k podanému odvolaniu žalovaných v 1./ a 2./ rade písomne nevyjadrili.14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalovaných v 1./ a 2./ rade zo
dňa 03.01.2017 napadnutý rozsudok OS Topoľčany zo dňa 14.12.2016 č. k. 7C/61/2014-147 procesným

postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že predmetné odvolanie je v prevažnej miere
uplatnených odvolacích dôvodov opodstatnené.

15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákone neustanovuje inak.

16. V prejednávanej veci odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok zo dňa 14.12.2016 č. k.

7C/61/2014-147 procesným postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odôvodnenie stanoviska, resp. záveru súdu, ktoré ho primälo v
podstate vyhovieť podanej žalobe žalobcov v 1./ a 2./ rade v plnom rozsahu, je nepostačujúce, a zároveň
vyznačujúce sa čiastočne aj nepresvedčivosťou, čo je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 veta tretia CSP.
Tento rámec odôvodnenia z hľadiska jeho dôvodov a rozsahu stavia napadnutý rozsudok aj do pozície

predčasnosti, pretože súdu prvej inštancie zaujaté právne závery v niektorých smeroch nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní.

17. V ďalšom konaní súd prvej inštancie zodpovie otázku, o aký druh občianskoprávnej žaloby v zmysle
§ 137 CSP ide, a takisto zistí, či vzhľadom na charakter požadovaného žalobného petitu zo strany

žalobcov v 1./ a 2./ rade je vôbec daná vecná príslušnosť okresného súdu na rozhodovanie v danej veci.

18. Za predpokladu danosti dostatku vecnej príslušnosti v ďalšom konaní zameria svoju pozornosť na
objasnenie tej skutočnosti, či k parcele žalobcov v 1./ a 2./ rade č. XXX/X teraz parc. č. XXX/X nedošlo k
zriadeniu vecného bremena „in rem“ v zmysle § 151 Obč. zák. Zaťaženie v súvislosti s týmto inštitútom

sa vždy týka nehnuteľnosti a prevodu vlastníckeho práva k nej prechádza ťarcha v podobe vecného
bremena na právneho nástupcu pôvodného vlastníka, a to bez ohľadu na to, či tento právny nástupca
o existencii vecného bremena vedel alebo nie. V tejto súvislosti sa zameria najmä na zistenie toho, či
vôbec vecné bremeno vzniklo, za akých podmienok a ak áno, v čom vlastne spočíva jeho porušenie.

19. V ďalšom konaní z hľadiska právne - argumentačného a najmä v súlade s obsahom zák. č. 251/2012
Z. z., konkrétne § 2 písm. c/, bod 20 za plynovú prípojku bude považovať odberné plynové zariadenie
odberateľa plynu určené na odber plynu, ktoré sa začína za hlavným uzáverom plynu a končí plynovými
spotrebičmi spotrebiteľa. V nadväznosti na možné použitie ust. § 127 Obč. zák., v tomto spore bude
povinnosťou súdu jednoznačne zistiť a aj z právneho hľadiska náležite odôvodniť vlastnícke právo, či

už fyzickej alebo právnickej osoby k tomuto odbernému zariadeniu, pretože povinnosť uložená súdom
podľa tohto zákonného ustanovenia môže byť uložená voči vlastníkovi veci, v danom prípade odberného
plynového zariadenia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku totiž nie je možné ustáliť, či uloženie vo
výroku napadnutej povinnosti bolo žalovaným v 1./ a 2./ rade zrealizované s poukazom na ust. § 127
ods. 1 alebo § 126 Obč. zák. Takisto v ďalšom konaní súd objasní aj tú skutočnosť, či predmetné

odbernéplynovézariadenievsúčasnostiužívajú,t.j.odoberajúprostredníctvomnehoplynobidvestrany
sporu, resp. iba žalovaní v 1./ a 2./ rade. Otázka zistenia vlastníka predmetného odberného zariadenia
je dôležitá aj z pohľadu možnej aplikácie ust. § 81 ods. 1, 2 zák. č. 251/2012 Z. z., pri ktorej by za
predpokladu dosiahnutia dohody medzi vlastníkom a osobou, ktorá potrebu preložky vyvolala, resp.vyvolá, sa mohlo dosiahnuť aj prípadné vyriešenie tohto sporu. Aj zo správy SPP - distribúcia zo dňa
20.10.2014 vyplýva, že za hlavným uzáverom plynu pokračuje odberné plynové zariadenie, ktorého
vlastníkjeodberateľplynu.Súdprvejinštanciepretomusízistiť,čitýmtovlastníkomjesúčasnýodberateľ

plynu, t. j. žalovaná v 2./ rade alebo právni predchodcovia žalobcov v 1./ a 2./ rade, ako bývalí majitelia
parcely č. XXX/X, resp. č. XXX/X.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním prvoinštančného súdu v tom smere, že žaloby týkajúce
sa ochrany vlastníckeho práva premlčaniu nepodliehajú. Z pohľadu vznesenej námietky premlčania sa

súd prvej inštancie v širších súvislostiach zameria na preukázanie existencie určitej dohody o zriadení
predmetného plynového zariadenia, resp. jeho trase medzi právnymi predchodcami strán tohto sporu,
zistenia jej účinnosti, a ak k takejto dohode došlo, tak aj tým, či právo a povinnosti z nej plynúce
nepodliehajú premlčaniu (R 50/1985).

21. Vzhľadom na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalovaných v 1./ a 2./ rade rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

22. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 1, 3 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).