Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414203680
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414203680.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci

navrhovateľky: JUDr. Jana Kompišová, advokátka, IČO: 42 130 662,
so sídlom Jakubovo nám. 9, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ľuboš Pejhovský, advokát,
so sídlom Komárnická 36, Bratislava, proti odporcovi: Y.B. Y., B.. XX.XX.XXXX, X. X. XXXX/XX, X.,
občan SR, zastúpený: JUDr. Martin Abrahám, advokát, so sídlom Koceľova 25, Bratislava, o zaplatenie
996,48 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 383,45 € spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5,475 % ročne zo sumy 383,45 € od 05.11.2013 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a.

III. O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 03.02.2014, doručeným súdu dňa 13.02.2014, navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy vo výške 996,48 € s príslušenstvom z titulu nezaplatenej odmeny za
poskytnuté právne služby. V návrhu uviedla, že s odporcom dňa 13.09.2013 uzavrela zmluvu o

poskytnutí právnych služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie právnych služieb v nasledovných
oblastiach: a) v dedičskej veci po otcovi odporcu, b) v dedičskej veci po matke odporcu, c) vo veci
usporiadania spoluvlastníckych vzťahov a užívacích pomerov k nehnuteľnostiam (rodinný dom a k nemu
prináležiace pozemky) nachádzajúcim sa v katastrálnom území O. a zapísaným na liste vlastníctva
č. XX, d) vo veci nárokov odporcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania
spoluvlastníckeho podielu odporcu. Navrhovateľka ako licencovaná advokátka zabezpečila všetko
potrebné k tomu, aby legitímne práva odporcu boli chránené a uplatnené.

Po opakovaných poradách s odporcom vypracovala predžalobnú výzvu zo dňa 26.09.2013 adresovanú
dlžníkovi odporcu. Po nasledovných opakovaných telefonických a e-mailových snahách nadviazať s
odporcom kontakt, získať ďalšie informácie ako aj pokyny v predmetnej veci, odporca na dohodnuté
stretnutie dňa 16.10.2013 neprišiel. Pri poslednom telefonickom rozhovore dňa 16.10.2013 odporca
navrhovateľke oznámil, že v predmetnej veci nechce, aby navrhovateľka ďalej ako advokátka konala, a
že celú záležitosť bude riešiť sám a mimo advokátskej kancelárie navrhovateľky. Keďže však odporca
navrhovateľke plnomocenstvo neodvolal, bola navrhovateľka nútená listom zo dňa 21.10.2013 formálne

vypovedaťplnomocenstvoudelenéjejodporcom.Vtenistýdeňnavrhovateľkalistomodporcovioznámila
výpočet hodnoty vykonaných úkonov právnej služby. Odporcovi zároveň zaslala faktúru č. 62/2013 zo
dňa 16.10.2013 vystavenú na sumu 420,- € s DPH a faktúru č. 63/2013 zo dňa 21.10.2013 vystavenúna sumu 576,48 € s DPH, spolu 996,48 € s DPH. Navrhovateľka vo veci vykonala a faktúry vystavila
za nasledovné úkony právnej služby:
a) v dedičskej veci po otcovi odporcu za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom

tarifná odmena vo výške 81,47 € s DPH (základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 60,08 € ako jedna
trinástina výpočtového základu + paušálna náhrada vo výške 7,81 € + 20 % DPH),
b) v dedičskej veci po matke odporcu za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
tarifná odmena vo výške 81,47 € s DPH (základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 60,08 € ako jedna
trinástina výpočtového základu + paušálna náhrada vo výške 7,81 € + 20 % DPH),

c) vo veci usporiadania spoluvlastníckych vzťahov a užívacích pomerov k nehnuteľnostiam za prevzatie
aprípravuzastúpeniavrátaneprvejporadysklientomtarifnáodmenavovýške513,30€sDPH(základná
sadzba tarifnej odmeny vo výške 419,94 € počítaná z hodnoty spoluvlastníckeho podielu odporcu vo
výške 25.500,- €
+ paušálna náhrada vo výške 7,81 € + 20 % DPH),
d) vo veci nárokov odporcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania spoluvlastníckeho

podielu odporcu tarifná odmena vo výške 320,24 € s DPH za tri úkony právnej služby: 1. prevzatie a
prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 91,29 €
počítaná z hodnoty bezdôvodného obohatenia vo výške 2.070,- € + paušálna náhrada vo výške 7,81 €
+ 20 % DPH), 2. ďalšiu poradu s klientom trvajúcu hodinu (základná sadzba tarifnej odmeny vo výške
60,86 € + paušálna náhrada vo výške 7,81 € + 20 % DPH),

3. písomné podanie protistrane (základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 91,29 €
+ paušálna náhrada vo výške 7,81 € + 20 % DPH).
Odporca však na predmetný list navrhovateľky zo dňa 21.10.2013 žiadnym spôsobom nereagoval a
fakturovanú sumu nezaplatil. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľka návrhom uplatnila zaplatenie sumy
vovýške996,48€titulomdlžnejistiny,zaplateniedennéhoúrokuzomeškaniavovýške0,015%zosumy

996,48 € od 21.10.2013 do zaplatenia zodpovedajúceho ročnému úroku 5,475 % a náhradu zaplateného
súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Odporca vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu žiadal žalobu zamietnuť a priznať odporcovi
náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení odporca namietal, že neprišlo k dohode ohľadom ceny

poskytovania právnych služieb a nebola uzavretá zmluva o poskytovaní právnych služieb, preto
navrhovateľke neprináleží zmluvná odmena, keďže plnenie z dvojstranného úkonu neexistuje. Keďže
odporca je spotrebiteľom, jedná sa o spotrebiteľský vzťah. Zásadným nedostatkom sa odporcovi javí
to, že navrhovateľka svoj nárok opiera výhradne o podpis/existenciu splnomocňovacej listiny; samotné
splnomocnenie pritom jednoznačne definuje vznik žalovaného nároku a viaže tento nárok na existenciu

zmluvy o poskytnutí právnych služieb, ktorá preukázateľne uzavretá nebola. Podpis splnomocnenia
odporcom bez súčasného uzavretia zmluvy o poskytnutí právnych služieb nezakladá práva a povinnosti,
keďže podpis odporcu ako úkon akceptácie návrhu je neurčitý čo do obsahu, čo sa prejavuje aj tým, že
v návrhoch zmlúv navrhovateľka navrhuje iný spôsob účtovania odmeny ako tú, ktorú nakoniec uplatnila
žalobným návrhom. Bez uzavretia zmluvy navrhovateľka nikdy nemohla prevziať zastupovanie, a ak

tak učinila, konala na svoj vlastný účet a riziko a najmä nebola oprávnená vystaviť odporcovi faktúry
za služby. Zmluvy odporca odmietol uzavrieť preto, lebo návrhy zaslané navrhovateľkou obsahovali
podielovú odmenu vo výške 15 %, resp. 20 % z vymoženej sumy v prípadoch, v ktorých výsledky vôbec
neboli jasné a navrhovateľka odporcu nijako nepoučila, že si mieni účtovať za stretnutia a za podpísané
splnomocnenia, resp. z veci, ktorá bola právoplatne ukončená, príp. z veci, kde nebolo možné dosiahnuť

žiaden výsledok. Na záver odporca „mimo merita“ skonštatoval, že navrhovateľka požaduje náhradu
viacerých úkonov, ktoré nie sú preukázané, ako napr. úkon zaslania výzvy dlžníkovi odporcu.

Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 10.06.2014 navrhovateľka uviedla, že argumentácia odporcu je
chybná, keďže fakturácia navrhovateľky nespočíva na vystavení plnej moci, ale na verifikovateľne

urobenej práci. Navrhovateľka uznala, že s odporcom neuzatvorila písomnú zmluvu, došlo však k
uzatvoreniu ústnej zmluvy o právnej pomoci. Platné právo nepožaduje písomnú formu a ustanovuje, že
odmena advokáta sa ustanovuje: a) na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom, b) ak nedôjde
k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

Odporca vo vyjadrení, doručenom súdu krátkou cestou na pojednávaní dňa 17.02.2015, poukázal na
znenie § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
advokácii“), podľa ktorého je advokát povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta,
ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu,inak mu odmena nepatrí. Podľa tvrdenia odporcu sa odporca výšku odmeny preukázateľne dozvedel až
v momente predloženia faktúr navrhovateľkou, žalobný návrh navrhovateľky je tak zjavne nedôvodný.

Navrhovateľka vo vyjadrení doručenom súdu dňa 25.02.2015 poukázala na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 8/2011 zo dňa 09.05.2012, v zmysle ktorého: „Pokiaľ v
prípade niektorých iných zmlúv je absencia dohody o konkrétnej odplate za poskytnuté plnenie spravidla
sankcionovaná neplatnosťou zmluvy, v prípade zmluvy o právnej pomoci je tento následok vylúčený
právnou úpravou, ktorá stanovuje nevyvrátiteľnú domnienku dohody o tarifnej odmene advokáta.“

Navrhovateľka ďalej uviedla, že nie je pravdou, že odporca sa o sume odmeny dozvedel až doručením
faktúr, keď sa on sám vyjadril, že už na druhom stretnutí s navrhovateľkou bola reč o odmene vo výške
800,- €
+ DPH.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: plnomocenstvom udeleným

odporcom navrhovateľke, záznamom z pracovnej porady zo dňa 17.09.2013, písomným podaním
adresovaným dlžníkovi odporcu zo dňa 26.09.2013, vypovedaním plnomocenstva zo dňa 21.10.2013,
listom navrhovateľky - špecifikáciou odmeny - zo dňa 21.10.2013 adresovaným odporcovi, faktúrou č.
62/2013 zo dňa 16.10.2013 a faktúrou č. 63 zo dňa 21.10.2013, oznámením Slovenskej advokátskej
komory o odložení veci zo dňa 21.05.2014, výňatkom zo znaleckého posudku č. 44/2011 zo dňa

16.03.2011
a e-mailovou komunikáciou medzi navrhovateľkou a odporcom. Súd takisto vykonal dokazovanie
výsluchom oboch účastníkov konania.

Z predloženého plnomocenstva (č.l. 4) vyplýva, že odporca dňa 13.09.2013 splnomocnil navrhovateľku

na zastupovanie v 4 veciach: a) v dedičskej veci po otcovi odporcu, b) v dedičskej veci po matke odporcu,
c)voveciusporiadaniaspoluvlastníckychvzťahovaužívacíchpomerovkpredmetnýmnehnuteľnostiam,
d) vo veci nárokov odporcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania spoluvlastníckeho
podielu odporcu.
Zo záznamu z pracovnej porady advokáta s klientom (č.l. 4) súd zistil, že odporca sa stretol

s navrhovateľkou dňa 17.09.2013 v sídle navrhovateľky, pričom predmetom prerokovania bolo
kompletizovanie dokladov o nároku žalobcu voči jeho synovcovi a odsúhlasenie znenia predžalobnej
výzvy adresovanej synovcovi odporcu. Tento záznam bolo podpísaný navrhovateľkou i odporcom. Z
predžalobnej výzvy to dňa 26.09.2013 (č.l. 5) súd zistil, že navrhovateľka vypracovala predžalobnú
výzvu adresovanú synovcovi odporcu, pričom táto predžalobná výzva musela byť odporcovi predložená,

keďže sa na nej nachádza aj podpis odporcu. Z podrobnej špecifikácie odmeny zo dňa 21.10.2013 (č.l.
8) vyplýva, že navrhovateľka si voči odporcovi uplatnila spolu šesť úkonov právnej služby v štyroch
právnych veciach: a) v dedičskej veci po otcovi odporcu prevzatie a prípravu zastúpenia,
b) v dedičskej veci po matke odporcu prevzatie a prípravu zastúpenia, c) vo veci usporiadania
spoluvlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam prevzatie a prípravu zastúpenia, d) vo veci

uplatňovania pohľadávky z bezdôvodného obohatenia voči dlžníkovi (synovcovi) odporcu prevzatie a
prípravu zastúpenia, ďalšiu poradu s klientom a písomné podanie protistrane. Z faktúry č. 62/2013,
vystavenej dňa 16.10.2013 so splatnosťou dňa 30.10.2013 (č.l. 9), súd zistil, že ňou navrhovateľka
odporcovi vyfakturovala „čiastočnú odmenu vo veci usporiadania spoluvlastníckych vzťahov a užívacích
pomerov k nehnuteľnostiam v Bratislave, Na W. XX“, vo výške 420,- € s DPH. Z faktúry č. 63/2013,

vystavenej dňa 21.10.2013 so splatnosťou dňa 04.11.2013 (č.l. 9), súd zistil, že ňou navrhovateľka
odporcovivyfakturovala„druhúčasťodmenyvoveciusporiadaniaspoluvlastníckychvzťahovaužívacích
pomerov k nehnuteľnostiam v Bratislave, Na križovatkách 42, a to podľa pripojenej špecifikácie“, vo
výške 576,48 € s DPH. Z oznámenia Slovenskej advokátskej komory o odložení veci zo dňa 21.05.2014
(č.l. 42) súd zistil, že sťažnosť odporcu na postup navrhovateľky (neetické a neprofesionálne správanie)

bola Revíznou komisiou Slovenskej advokátskej komory odložená ako nedôvodná, pričom odporca vo
svojej sťažnosti uviedol, že ho navrhovateľka informovala o výške odmeny za právne služby. Revízna
komisia Slovenskej advokátskej komory nezistila žiadne porušenie povinností v súvislosti s poskytnutím
právnych služieb odporcovi. Z podacieho lístku Slovenskej pošty, a.s. č.l. 10 súd zistil, že navrhovateľka
zasielala dňa 22.10.2013 zásielku odporcovi.

Navrhovateľka v rámci výsluchu na pojednávaní dňa 01.07.2014 uviedla, že odporca ju oslovil ako
advokátku s tým, že má problém s domom, ktorého je spoluvlastníkom. Na rokovaniach vyplynulo, že
sa jedná o širší právny problém týkajúci aj dedenia a ďalších nárokov. S odporcom uskutočnila viacerostretnutí, hovorila s ním aj o spôsobe odmeňovania, hodinovej či tarifnej odmene, odporca ju však
zastavil, že tomu sa nemusia venovať, že už komunikoval s viacerými advokátmi a je s tým oboznámený.
Navrhovateľka mu predložila štandardnú zmluvu o právnej pomoci na podpis, odporca si ju zobral domov

na oboznámenie s tým, že sú dohodnutí na tarifnej odmene. Na posledné dohodnuté stretnutie odporca
neprišiel, telefonicky sa vyjadril, že vec bude riešiť inak. Vystavené faktúry odporca neuhradil, ale napísal
sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru, ktorú komora odložila. V sťažnosti odporca uviedol, že už
na druhom stretnutí vedel, že výška odmeny je 800,- eur + DPH, takže odporca si bol vedomý, že
túto sumu má zaplatiť. Písomnú predžalobnú výzvu dlžníkovi odporcu, ktorú navrhovateľka pripravila,

neexpedovala z dôvodu ústneho pokynu od odporcu.

Navrhovateľka ďalej v rámci výsluchu na pojednávaní dňa 17.02.2015 uviedla, že dňa 13.09.2013 v
priestoroch advokátskej kancelárie navrhovateľky sa konalo stretnutie s odporcom, odporca sa rozhodol
riešiť svoj zásadný problém - majetkové a užívacie vzťahy k nehnuteľnosti, ktoré spoluvlastní so svojím
bratom. Odporca chcel riešiť dedičskú vec po svojom otcovi a matke, jeho vlastníctvo k predmetnej

nehnuteľnosti a nároky v súvislosti s jej užívaním. Na tieto štyri okruhy prišlo k uzavretiu zmluvy o
poskytnutíprávnychslužieb,pričomzmluvabolauzavretáústne.Vrámciprevzatiaaprípravyzastúpenia
v dvoch dedičských veciach navrhovateľka s odporcom na osobných stretnutiach prebrala systém, kto
a ako nadobúda, ako sa dedí a daruje, ako to prebehlo v rodine odporcu (na základe informatívneho
výpisu z listu vlastníctva dostupného na internete), prebrali jednotlivé majetkové prevody, ktoré viedli k

zapísaniu majetkovoprávneho vzťahu v takej podobe, s ktorou bola odporca nespokojný. Odporca ďalej
uviedol, že chce dosiahnuť väčší spoluvlastnícky podiel, ako vtedy mal. Odporca zaslal navrhovateľke
znalecký posudok na stanovenie hodnoty predmetných nehnuteľností, pričom spolu prebrali právny
stav ohľadom nadobudnutia vyššieho spoluvlastníckeho podielu. Štvrtý okruh sa týkal uplatňovania
pohľadávok (právo na vydanie bezdôvodného obohatenia) odporcu ako spoluvlastníka nehnuteľnosti,

ktorú neužíval. Odporca vychádzal z hodnoty nájmu a uviedol, akú sumu požaduje, pričom táto suma
bola tarifnou hodnotou, z ktorej navrhovateľka vychádzala pri určení tarifnej odmeny. Okrem prevzatia a
prípravy zastúpenia sa v tejto veci konala tiež ďalšia porada s klientom dňa 17.09.2013 a navrhovateľka
pripravila písomné podanie protistrane (predžalobná výzva dlžníkovi odporcu). Navrhovateľka od
odporcu neprevzala žiadne listiny, odporca jej len poslal e-mailom znalecký posudok na stanovenie

hodnoty predmetných nehnuteľností; všetky relevantné údaje boli verejne dostupné na katastri.

Odporca v rámci výsluchu uviedol, že na prvom sedení s navrhovateľkou nebolo o cene povedané nič,
na druhom sedení bolo povedané 800,- € za vybavenie celej veci, na treťom stretnutí bolo povedané, že
odporca nemá šancu a potom z ceny zhodili 100,- €, a potom chceli percentá (podielovú odmenu). Prvé

stretnutie s navrhovateľkou bolo len o tom, že odporca má problém s vydedením a problém darovacej
zmluvy otca. Odporca na začiatku ešte nevedel, čo chce, preto len podpísal plnomocenstvo, aby do
advokátskej kancelárie nemusel stále chodiť, pričom zmluvu dostane e-mailom, podpíše ju a pošle. Na
prvom stretnutí mu k odmene nebolo nič vysvetľované, návrh zmluvy o poskytovaní služieb mu bol
zaslaný až po 3.-4. stretnutí. Keďže však v ňom boli uvedené percentá, a nie tarifná alebo paušálna

odmena, zmluvu nepodpísal. Odporca nevie, čo malo byť predmetom úkonu právnej služby prevzatie
a príprava zastúpenia vo veci dedičstva po matke odporcu a vo veci dedičstva po otcovi odporcu, nič
v týchto veciach nebolo vykonané, po matke mal dediť zo zákona, takže tam nemal dôvod niečo riešiť.
Odporca nevie, prečo boli uvedené v plnomocenstve, on chcel riešiť len vydedenie po otcovi, darovaciu
zmluvu (1/2 rodinného domu) a synovca (ktorý rodinný dom užíval). Odporca chcel, aby mu synovec

platil nájomné, lebo užíval cudzí majetok. Odporca ďalej uviedol, písomné podanie protistrane urobené
bolo, ale on nič neprevzal; podpis na tomto podaní ale môže byť jeho. Podpis na zázname z pracovnej
porady zo dňa 17.09.2013 je jeho vlastný.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľka a odporca sa dňa 13.09.2013

stretli v priestoroch advokátskej kancelárie navrhovateľky za účelom prevzatia právneho zastúpenia
navrhovateľkou vo veci usporiadania spoluvlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam
(rodinný dom a pozemky prináležiace k nemu) medzi odporcom a jeho bratom, resp. synovcom.
Tieto nehnuteľnosti boli predmetom dedičského konania po matke odporcu a otcovi odporcu, resp.
boli predmetom darovacej zmluvy uzavretej medzi otcom odporcu a bratom odporcu. Ako vyplýva z

výpovede odporcu, odporca nebol spokojný s tým, že po rodičoch zdedil a stal sa spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností len v rozsahu 1/4, chcel tento svoj spoluvlastnícky podiel zväčšiť, a
rovnako nebol spokojný s tým, že synovec odporcu užíva predmetné nehnuteľnosti v plnom rozsahu
bez toho, aby odporcovi ako spoluvlastníkovi týchto nehnuteľností za toto užívanie platil. Medzinavrhovateľkou a odporcom sa konali prinajmenšom štyri stretnutia, pričom na prvom úvodnom
stretnutí dňa 13.09.2013 bolo podpísané plnomocenstvo udelené navrhovateľke. Druhé rokovanie
prebehlo dňa 17.09.2013, z tohto rokovania existuje záznam z pracovnej porady advokáta s klientom

a jeho predmetom bolo kompletizovanie dokladov o nárokoch odporcu voči jeho synovcovi vo vzťahu
k predmetným nehnuteľnostiam a odsúhlasenie znenia predžalobnej výzvy adresovanej synovcovi
odporcu. Je nesporné, že odporca záznam z pracovnej porady a predžalobnú výzvu podpísal, takže
sa tieto diali s jeho plným vedomím. Odporca navrhovateľke poskytol údaje potrebné na vypracovanie
predžalobnej výzvy a zaslal jej znalecký posudok na stanovenie hodnoty predmetných nehnuteľností.

Súd má tiež zo zhodných tvrdení účastníkov za preukázané, že predmetom týchto rokovaní bolo
jednak riešenie spoluvlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam (odporcom spomínané
vydedenie a darovanie), jednak vymáhanie dlžného „nájomného“ od synovca odporcu. Takisto má
súd za preukázané, že najneskôr na druhom stretnutí navrhovateľka s odporcom riešila odmenu za
poskytnuté právne služby, pričom odporca bol oboznámený so sumou 800,- € + DPH. Navrhovateľka
zaslala odporcovi elektronicky návrh zmluvy o poskytnutí právnych služieb, keďže však odporca s jej

znenímnesúhlasil,návrhzmluvynepodpísal;nikdytaknedošlokuzavretiupísomnejzmluvyoposkytnutí
právnych služieb. Odporca na posledné dohodnuté stretnutie dňa 16.10.2013 neprišiel a navrhovateľke
telefonicky oznámil, že si predmetnú záležitosť bude riešiť inak a že navrhovateľka vo veci už nemá ďalej
konať. Keďže však plnomocenstvo navrhovateľke neodvolal, vypovedala navrhovateľka plnomocenstvo
písomne listom zo dňa 21.10.2013. Dňa 22.10.2013 odporcovi zaslala podrobnú špecifikáciu odmeny,

faktúru č. 62/2013 a faktúru č. 63/2013. Odporca však do dnešného dňa vyfakturovanú odmenu
neuhradil.

Podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii je advokát povinný v priebehu poskytovania právnej služby
informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny

za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí
v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 zákona o advokácii poskytuje advokát právne služby za odmenu a má právo
požadovať za ne primeraný preddavok. Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu

hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a
preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky,
cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z
verejných registrov. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak
nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny

advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene.

Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto
vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 a 5 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Vo

veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je tarifnou hodnotou cena požadovaného
podielu.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je
jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch,

alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa § 13a ods. 1 písm. a), b) a c) Vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b)ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo
iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej.

Podľa § 13 ods. 2 písm. d) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za ďalšiu poradu alebo rokovanie s klientom, kratšie ako jedna hodina.

Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za

každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník) ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splatiť dlh prvého dňa potom, čo ho o splnenie požiadal veriteľ.

Podľa§517ods.1a2Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V zmysle § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

V rámci právneho posúdenia sa súd musel predovšetkým vysporiadať s námietkou odporcu, že právny

úkon - zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom o poskytovaní právnych služieb - je pre nedodržanie
písomnej formy a pre neurčitosť neplatný, resp. že k žiadnemu uzavretiu zmluvy o poskytovaní
právnych služieb nedošlo, preto navrhovateľke odmena nepatrí. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žiadne
ustanovenie zákona ani iného právneho predpisuje neprikazuje v spotrebiteľských vzťahoch všeobecne
a v spotrebiteľských vzťahoch medzi advokátom a spotrebiteľom konkrétne dodržiavanie písomnej

formy. Keďže v súkromnoprávnych vzťahoch platí zásada bezformálnosti, zmluva o poskytovaní
právnych služieb medzi advokátom a spotrebiteľom môže byť uzatvorená aj ústne. V predmetnej veci
mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom došlo k ústnemu
(príp. konkludentnému) uzavretiu dohody o poskytovaní právnych služieb. Odporca sa obrátil na
navrhovateľku so žiadosťou o poskytnutie právnych služieb, za týmto účelom jej poskytol informácie a

podklady, udelil navrhovateľke plnomocenstvo, opakovane s navrhovateľkou rokoval a radil sa, jednal
s ňou o odmene za poskytnutie právnych služieb a v neposlednom rade nárok navrhovateľky na
zaplatenie odmeny v určitej výške aj uznal (či už pred súdnym konaním v rámci e-mailovej komunikácie,
alebo aj v rámci súdneho konania na súdnom pojednávaní). To všetko je dôkazom toho, že medzi
navrhovateľkou a odporcom došlo k ústnemu (príp. konkludentnému) uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní

právnych služieb. Z podpísaného plnomocenstva pritom nepochybne vyplýva, čo malo byť predmetom
poskytovaných právnych služieb, takže ani odporcovo tvrdenie o neurčitosti právneho úkonu neobstojí.
Súd preto vyhodnotil argumentáciu odporcu v tejto časti za účelovú s cieľom zbaviť sa povinnosti zaplatiť
navrhovateľke odmenu za poskytnuté právne služby.

Ďalšou námietkou odporcu, s ktorou sa musel súd vysporiadať, je tvrdenie, že navrhovateľka v zmysle §
18 ods. 4 zákona o advokácii odporcu vopred neinformovala o výške odmeny za úkony právnej služby,
preto jej odmena za tieto úkony neprináleží. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď odporcu, ako aj
na oznámenie Slovenskej advokátskej komory o odložení veci zo dňa 21.05.2014, z ktorých nepochybne
vyplýva, že navrhovateľka najneskôr na druhom rokovaní uviedla odporcovi výšku odmeny paušálnou

sumou vo výške 800,- € + DPH. Fakt, že odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil a následne návrh
zmluvy o poskytovaní právnych služieb nepodpísal, no súčasne (prinajmenšom konkludentne) súhlasil
s tým, aby navrhovateľka ďalej vo veci ako advokátka konala a právne služby poskytovala, nemôže ísť
k tiaži navrhovateľky. Súd navyše v tejto časti vyhodnotil obranu odporcu ako nedôveryhodnú: odporcasám najskôr navrhovateľke uviedol, že jej fakturovanú sumu zaplatí, a až následne v priebehu sporu
začal tvrdiť, že výška odmeny mu nebola vopred oznámená. Odporca tiež navrhovateľke okrem iného aj
za účelom výpočtu odmeny zaslal znalecký posudok na stanovenie hodnoty predmetných nehnuteľností.

Bez povšimnutia nenechal súd ani to, že Slovenská advokátska komora v rámci šetrenia sťažnosti
porušenie povinností na strane navrhovateľky nezistila.

Po vysporiadaní sa s námietkami odporcu smerujúcimi k základu nároku navrhovateľky na zaplatenie
odmeny za poskytnuté právne služby pristúpil súd k právnemu posúdeniu samotnej výšky odmeny

uplatnenej navrhovateľkou v žalobnom návrhu. Súd pri určení, či navrhovateľkou uplatnená výška
odmeny je v súlade s (ústnou) zmluvou o poskytovaní právnych služieb a účinnou právnou úpravou,
vychádzal z toho, že medzi navrhovateľkou a odporcom nedošlo ku konečnej dohode o výške odmeny,
preto navrhovateľke patrí tarifná odmena. Fakt, že medzi navrhovateľkou a odporcom nedošlo ku
konečnej dohode o výške odmeny, nie je medzi účastníkmi konania sporný. Súd preto musel vychádzať
zo zákonnej úpravy tarifnej odmeny, a nie z dohody medzi účastníkmi (§ 24 ods. 3 zákona o advokácii

a § 1 ods. 2 Vyhlášky). Uvedené je rovnako v súlade s právnym názorom vysloveným v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 8/2011 zo dňa 09.05.2012, na ktorý vo svojom
vyjadrení poukazoval navrhovateľ.
Ako vyplýva z podpísaného plnomocenstva, ako aj z faktúr vystavených navrhovateľkou (resp.
špecifikácie odmeny priloženej k faktúram), navrhovateľka vyfakturovala odporcovi spolu šesť úkonov

právnej služby v štyroch právnych veciach:

a), b) Vo veci dedičstva po otcovi odporcu a vo veci dedičstva po matke odporcu si navrhovateľka voči
odporcovi uplatnila v oboch prípadoch nárok na zaplatenie tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
spočívajúci v prevzatí a príprave zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Súdu však nie je zrejmé,

o čo navrhovateľka svoj nárok opiera; navrhovateľka totiž súdu žiadnym spôsobom nepreukázala, že
v týchto právnych veciach skutočne aj niečo vykonala. Navrhovateľku pritom ako iniciátora súdneho
sporu ťažila nielen povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností, ale rovnako aj povinnosť tieto svoje
tvrdenia preukázať dôkazmi, pričom podľa názoru súdu navrhovateľka dôkazné bremeno v tejto časti
neuniesla. Plnomocenstvo (ktoré jediné obsahuje vymedzenie štyroch právnych vecí) bolo vytvorené

a podpísané na prvom úvodnom rokovaní s klientom, teda v čase, keď navrhovateľka ešte žiadnu
činnosť nevykonala, plnomocenstvo samotné preto ako dôkaz neobstojí. Z výsluchu oboch účastníkov
pritom vyplýva, že odporca navrhovateľke v tejto veci neodovzdal žiadne listiny, ktoré by bolo potrebné
študovať, navrhovateľka nikdy neprevzala právne zastúpenie v dedičských konaniach (pričom jedno
dedičské konanie bolo dokonca právoplatne skončené) a predmetom rokovaní s klientom bolo len

všeobecné informovanie klienta o zákonnej úprave dedičského konania. Z vykonaného dokazovania je
ďalejzrejmé,žeodporcaakopredmetsporu,ktorýchcelriešiťprávnoucestou,pociťovalnevysporiadané
spoluvlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam, resp. užívanie týchto nehnuteľností synovcom
odporcu nad rámec spoluvlastníckeho podielu brata odporcu. Dedičské konania, ktoré pre odporcu
neuspokojivému stavu predchádzali, tak predstavovali čiastkovú, predbežnú otázku vo vzťahu k

hlavnému sporu, podľa názoru súdu preto nemali byť vedené ako samostatné veci a prípadná činnosť
vykonaná v ich súvislosti nemala byť fakturovaná ako samostatný úkon právnej služby, za ktorý by
navrhovateľke náležala tarifná odmena, ale mala byť zahrnutá v tarifnej odmene za úkony právnej služby
poskytnuté v súvislosti s hlavným sporom. Keďže však navrhovateľka v tejto časti neuniesla dôkazné
bremeno, súd jej žalobnému návrhu v tejto časti nevyhovel a návrh zamietol.

c) Vo veci usporiadania spoluvlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam si navrhovateľka
voči odporcovi uplatnila nárok na zaplatenie tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby spočívajúci
v prevzatí a príprave zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Súd nepovažoval poskytnutie
tohto úkonu právnej služby za sporné medzi účastníkmi konania, keďže samotný odporca vo svojej

výpovedi uviedol, že s navrhovateľkou na spoločných rokovaniach riešil svoju nespokojnosť s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu, vydedenie zo strany otca, resp. darovanie spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnostiach bratovi odporcu a spôsob, ako jeho spoluvlastnícky podiel navýšiť. Pri určení
tarifnej hodnoty vychádzala navrhovateľka z hodnoty spoluvlastníckeho podielu na predmetných
nehnuteľnostiach patriaceho odporcovi, teda zo sumy 25.500,- € (ako 1/4 zo sumy

102.000,- €, čo je hodnota nehnuteľností stanovená znalecký posudkom č. 44/2011). Základná sadzba
tarifnej odmeny potom predstavovala sumu vo výške 419,94 €. K uvedenému súd uvádza, že z hodnoty
spoluvlastníckeho podielu odporcu by bolo možné vychádzať len v dvoch prípadoch: vo veci zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle§ 10 ods. 5 Vyhlášky alebo v prípade poskytnutia právnej služby týkajúcej sa predmetného
spoluvlastníckeho podielu v zmysle § 10 ods. 2 Vyhlášky. Podľa názoru súdu však nebol naplnený ani
jedenprípad.Navrhovateľkanikdynetvrdila,žeodporcasanaňuobrátilvovecizrušeniaavysporiadania

podielového spoluvlastníctva medzi ním a bratom, pričom toto súdu nevyplýva ani z listinných dôkazov,
aplikácia § 10 ods. 5 Vyhlášky preto neprichádza do úvahy. Rovnako však podľa názoru súdu nie je
možné aplikovať § 10 ods. 2 Vyhlášky. Právna služba poskytnutá navrhovateľkou sa totiž netýkala
spoluvlastníckeho podielu odporcu, ktorý vôbec nebol sporný a odporca s ním ani nijakým spôsobom
nemalnakladať.Naopak,poskytnutáprávnaslužbasamalatýkaťmožnostizväčšeniaspoluvlastníckeho

podielu odporcu, príp. možnosti zvrátiť účinky darovacej zmluvy či vydedenia zo strany otca odporcu,
teda vecí, ktorých hodnotu nie je možné určiť a vyjadriť v peniazoch, resp. ju je možné zistiť len s
nepomernými ťažkosťami. Základná sadzba tarifnej odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom preto mala byť v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky určená ako jedna trinástina
výpočtového základu. Výpočtový základ v roku 2013 činil sumu vo výške 781,- €, jedna trinástina potom
sumu vo výške 60,07 €. Okrem toho navrhovateľke patrí ešte tzv. paušálna náhrada výdavkov (§ 16 ods.

3 Vyhlášky), ktorá v roku 2013 predstavovala sumu vo výške 7,81 €, a daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods.
3 Vyhlášky). Navrhovateľke tak za tento úkon právnej služby prislúchala tarifná odmena vo výške 81,46
€ (základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 60,07 € + paušálna náhrada vo výške 7,81 €
+ 20 % DPH). Vo zvyšku súd žalobný návrh navrhovateľky v tejto časti zamietol.

d) Vo veci uplatňovania pohľadávky z bezdôvodného obohatenia voči dlžníkovi odporcu si navrhovateľka
uplatnila tarifnú odmenu za tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom, ďalšia porada s klientom a písomné podanie protistrane. Uskutočnenie týchto
troch úkonov právnej služby mal súd za preukázané, keďže ku všetkým trom existoval listinný doklad
(plnomocenstvo,záznamoporadesklientomapredžalobnávýzvadlžníkoviodporcu)avykonanietýchto

úkonov ani nespochybňoval odporca. K argumentácii odporcu, že predžalobná výzva nebola dlžníkovi
odporcu vôbec zasielaná, súd uvádza, že uvedené nie je pre vznik nároku na tarifnú odmenu podstatné.
Podstatné je, že navrhovateľka pripravila toto písomné podanie protistrane na pokyn odporcu, odporca
sa s uvedeným podaním oboznámil a mal možnosť s ním nakladať (čo potvrdzuje fakt, že odporca túto
predžalobnú výzvu podpísal). Či k zaslaniu predžalobnej výzvy adresátovi nedošlo z dôvodu pokynu

klienta, alebo z dôvodu, že poskytovanie právnych služieb bolo predčasne ukončené, nie je významné.
Keďže v zázname z pracovnej porady nebola uvedená dĺžka tejto porady, vychádzal súd z toho, že
trvala kratšie ako jednu hodinu, pretože navrhovateľka nepreukázala opak. Pri stanovení tarifnej odmeny
navrhovateľka vychádzala z výšky pohľadávky (2.070,- €), čo je podľa názoru súdu v súlade
s § 10 ods. 1 Vyhlášky. Navrhovateľka rovnako správne stanovila základnú sadzbu tarifnej odmeny vo

výške 91,29 €. Navrhovateľka však nesprávne stanovila tarifnú odmenu za úkon právnej služby ďalšia
porada s klientom kratšia ako jedna hodina, keďže v zmysle § 13a
ods. 2 písm. d) Vyhlášky za tento úkon právnej služby patrí jedna polovica základnej sadzby tarifnej
odmeny (45,65 €), a nie dve tretiny základnej sadzby tarifnej odmeny (60,86 €). Navrhovateľka pri
výpočtepravdepodobnepostupovalapodľa§14ods.2psíma)Vyhláškyvzneníúčinnomdo31.06.2013,

ktorý však v čase vykonania právneho úkonu už nebol účinný. Súd tak priznal navrhovateľke nárok
na tarifnú odmenu za tri úkony právnej služby v nasledovnej výške: 1. prevzatie a príprava zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom (základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 91,29 € + paušálna náhrada
vo výške 7,81 €
+ 20 % DPH), 2. ďalšia porada s klientom kratšia ako jedna hodina (základná sadzba tarifnej odmeny

vo výške 45,65 € + paušálna náhrada vo výške 7,81 € + 20 % DPH), 3. písomné podanie protistrane
(základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 91,29 € + paušálna náhrada vo výške 7,81 € + 20 % DPH).
Spolu tak súd priznal navrhovateľke tarifnú odmenu vo výške 301,99 € a vo zvyšku žalobný návrh
navrhovateľky v tejto časti zamietol.

Spolu tak súd priznal navrhovateľke nárok na tarifnú odmenu vo výške 383,45 € (81,46 € + 301,99 €) a
vo zvyšku žalobný návrh navrhovateľky ako neodôvodnený zamietol. (výrok I. a výrok II.)

Čo sa týka úroku z omeškania, navrhovateľka si žalobným návrhom uplatnila úrok z omeškania vo výške
5,475 % ročne od 21.10.2013. Navrhovateľka však žiadnym spôsobom nevysvetlila (a v tomto smere ani

nepreukázala), prečo požaduje úrok z omeškania už od 21.10.2013. Vo faktúre č. 62/.2013 vystavenej
sa sumu 420,- € s DPH je dátum splatnosti stanovený na 30.10.2013, vo faktúre č. 63/.2013 vystavenej
na sumu 576,48 € s DPH je dátum splatnosti stanovený na 04.11.2013. Keďže z prvej faktúry č. 62/2013
nie je zrejmé, ako navrhovateľka dospela k uvedenej sume, ani na aké úkony právnej služby sa tátoodmena má vzťahovať (podrobná špecifikácia bola priložená až k faktúre č. 63/2013), považoval súd túto
výzvu na zaplatenie dlhu za neurčitú a preto k nej neprihliadal. Súd preto pri priznaní úroku z omeškania
vychádzalzdátumusplatnostiuvedenéhovofaktúreč.63/2013(§563vkombináciis§517Občianskeho

zákonníka), a navrhovateľke teda priznal úrok z omeškania od 05.11.2013 do zaplatenia. Základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania činila 0,50 %, navrhovateľka tak
mala nárok na úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne (§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z.). Keďže si však navrhovateľka uplatnila úrok z omeškania vo výške 5,475 % ročne, priznal
jej súd úrok z omeškania v tejto výške, pretože nemohol prekročiť jej návrh.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 151 ods. 3 OSP tak, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. (výrok III.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).