Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. máj 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/187/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113235243
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2113235243.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1. B. I., nar. XX.X.XXXX, G. X, T., t.č. U. U.
G., zastúpený opatrovníkom: G.. G. G., vyšší súdny úradník Krajského súdu v Bratislave, 2. G. L., nar.
X.X.XXXX, Č. XXX, T., o zaplatenie 3.913,78 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 14Ro/314/2013-28 zo dňa 19.6.2014.

Súd návrh zamieta.

Súd odporcom nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 9.12.2013 doručeným súdu dňa 30.12.2013 domáhal zaplatenia
sumy3.913,78€súrokomzomeškaniazosplátoksplatnýchod21.1.2001do20.2.2013vovýške357,50
€ a úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 3.913,78 € od 21.2.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania z titulu nezaplateného úveru.

Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa a.s. a odporca uzatvorili

Zmluvu o úveru č. XXXXXXXX dňa 2.3.2005. Predmetnou zmluvou sa zaviazala odporcovi poskytnúť
úver vo výške 9.958,18 €. Odporca sa zaviazal vrátiť istinu v splátkach po 150,53 € mesačne vždy k
20. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.1.2011 do 20.2.2013
v počte 26 a v celkovej výške 3.913,78 €. Odporca v 2. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok.

Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že úverová zmluva je absolútnym obchodom, uzatvorená do
31.12.2007 a preto sa na daný vzťah nemôžu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Ďalej uviedol, že Slovenská sporiteľňa a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
10.12.2009 postúpila na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom vo výške 14.617,02 € z toho istina
12.894,74 € a úrok z omeškania 1.722,28 € , ktorý si v konaní neuplatňuje.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk odporcu v 1. rade, po
ktorom je vyhlásené pátranie, zdržiava sa na neznámom mieste, preto mu súd ustanovil opatrovníka

na zastupovanie v konaní.

Podľa § 173 ods. 2 veta tretia Občianskeho súdneho poriadku, súd zruší platobný rozkaz spravidla až
spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.Súd v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zrušil vydaný platobný rozkaz.

Odporca v 2. rade uviedol, že zaplatil ako ručiteľ dňa 7.10.2014 na účet navrhovateľa sumu 3.913,78 €
s variabilným symbolom XXXXXXXXX a predložil doklad o úhrade.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu v 2. rade, listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný
skutkový stav.

Právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa a.s. a odporca v 1. rade uzatvorili Zmluvu o
úveru č. XXXXXXXXXX dňa 2.3.2005. Predmetnou zmluvou sa zaviazala odporcovi poskytnúť úver vo
výške 9.958,18 €. Odporca sa zaviazal vrátiť istinu v splátkach po 150,53 € mesačne k 20. dňu v mesiaci,
so splatnosťou prvej splátky dňa 20.4.2005 a poslednej splátky dňa 20.2.2013, úrok 9,1%, poplatok za
správu úveru 1,66 €, RPMN nebola dohodnutá. Zároveň v rovnaký deň uzatvorila banka s odporcom

v 2. rade Dohodu o ručení.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 10.12.2009 medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s. a navrhovateľom, bola pohľadávka voči odporcom z titulu nesplateného úveru vo výške 14.617,02
€ postúpená na navrhovateľa. Postúpená pohľadávka sa skladala z istiny vo výške 12.894,74 €, úroku z

omeškania 1.722,28 €, počet dní omeškania 1.177, t.j. 3 roky a 82 dní. Splatnosť úveru bola v špecifikácii
postúpenej pohľadávky uvedená 20.2.2013, výška omeškanej splátky bola 5.868,43 €. Postúpenie
pohľadávky oznámil postupca odporcom dňa 29.12.2009.

Navrhovateľ sa v konaní domáha zaplatenia 26 splátok splatných od 20.1.2011 do 20.2.2013,

neuplatňuje si postúpený úrok z omeškania 1.722,28 €. Dňa 29.11.2013 navrhovateľ zaslal odporcom
pokus o zmier, v ktorom im oznámil, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 20.2.2013 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru.

Z prehľadu splátok súd zistil, že odporcovia zaplatili 559,98 € v splátkach, pričom boli v omeškaní od

20.12.2006. Poslednú splátku úveru zaplatili 20.11.2006. Odvtedy nezaplatili žiadnu splátku.

ZpredloženéhopríjmovéhodokladuSlovenskejsporiteľnea.s.súdzistil,žeodporcav2.radezaplatildňa
7.10.2014 na účet navrhovateľa, uvedený v predžalobnej výzve, s variabilným symbolom XXXXXXXXX
sumu 3.913,78 €.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky

alebo v inej právnej forme.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii vznení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho

na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvyopostúpenípohľadávokveriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnou
zmluvou inému.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o postúpení pohľadávok s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči

banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Záväzkový vzťah medzi účastníkmi je potrebné považovať za spotrebiteľský podľa zákona č. 634/1992

Zb. o ochrane spotrebiteľa a je potrebné pri jeho posudzovaní aplikovať tiež zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy. S poukazom na to, aj napriek tomu,
že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, s
prihliadnutím na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, je dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľacitovaného zákona, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že hoci má zmluva o úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou.
Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu

prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po
uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv
Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva
v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v
prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy

veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných
na jeho vykonanie. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom
očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej
praxi súdov (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009)
ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.
júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech

spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu
ústavnýchprávveriteľa.NovelaObčianskehozákonníkavykonanázákonomč.102/2014Z.z.definitívne
normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy,
v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že

Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia,
zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava
Obchodného zákonníka. Cieľom tohto ustanovenia je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné
pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou navrhovateľa, ktorou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov.

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho
veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzavretej
medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom

sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri
postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa.
Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť jeho právne
postavenie.

Z čl. 7.6 všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s. vyplýva, že v prípade
porušeniazmluvnejpovinnostidlžníkabolabankaokreminéhooprávnenávyhlásiťmimoriadnusplatnosť
úverualebozmluvuoúverevypovedať,prípadneodnejodstúpiť.Podľatvrdenianavrhovateľabankatúto
možnosť nevyužila a navrhovateľovi postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu
splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, odstúpením).

Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol
výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že by bola platne postúpená
pohľadávka uplatnená navrhovateľom v konaní, t.j. splátky splatné od 20.2.2011 do 20.2.2013. Tento
záver vyplýva aj z prílohy 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009 (č.l. 22) kde sa uvádza,

že bol postúpený úver splatný 20.2.2013, teda boli postúpené aj splátky, ktoré neboli v čase postúpenia
splatné.

Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť
pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne

išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej
pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda
banka postúpila zmluvou 10.12.2009 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu navrhovateľovi,
postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Totiž keďže ku dňu postúpeniapohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti) banka nebola
oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok
zo dňa 10.12.2009 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ (pre rozpor s § 92 ods. 8

zákonaobankách)anavrhovateľovinapodanienávrhuchýbaaktívnalegitimácia.Uvedenéustanovenie
by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkové vzťahu
pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac
pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále
zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to

vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa (a napokon aj z nariadenia č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej
zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči
spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by
sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou,
osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

Súd z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa návrh v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania odporcov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a vo veci plne úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania

neuplatnili a zo spisu im trovy konania nevyplývajú.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.