Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. máj 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/696/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114201033
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114201033.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: CARGO - V s.r.o., IČO: 44 043 961, so sídlom M. R. Štefánika

4191/53,NovéZámky,protižalovanému:KOOPERATIVApoisťovňa,a.s.,ViennaInsuranceGroup,IČO:
00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zast. JUDr. Danuše Tichá, advokátka, so sídlom
Nám. M. Benku 6, Bratislava, o zaplatenie sumy 606,03 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou
Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.1.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 606,03

eura s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že dňa 22.6.2012 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k
poškodeniu čelného skla, za ktorého výmenu žalobca zaplatil 606,03 eura, poistná udalosť bola riadne
nehlásená, nárok na náhradu škody si uplatnil u žalovaného, ktorý ukončil šetrenie, s tým, že nebolo
preukázané, že nehoda bola spôsobená vozidlom EČV: K. XXX E..

2.Okresný súd vo veci vydal dňa 10.6.2015 platobný rozkaz č.k. 18RO/15/2014-26, proti ktorému podal
žalovaný odpor, kde uviedol, že žalobca svoj nárok jednoznačne nepreukázal, záznam o dopravnej

nehode nie je škodcom podpísaný, ODI vec odložil, nakoľko nie je podozrenie z priestupku, čelné sklo
bolo poškodené na troch miestach, je nemožné, aby k takémuto poškodeniu došlo pri jednej škodovej
udalosti, nárok na úrok z omeškania nevznikol.

3.Súd vo veci pojednával v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý
sa vyjadril k veci písomne písomným vyjadrením zo dňa 11.10.2016, 14.2.2017, 25.4.2017.

4.Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že prišlo k poškodeniu čelného skla, žalobca si splnil všetky
povinnosti, neporušil žiadny predpis. Žalobcovi vznikla škoda, ktorú žiada uhradiť. Škodovú udalosť
oznámil poisťovni, žiada aby škoda bola uhradená z PZP vinníka. Ku škodovej udalosti bola privolaná aj
polícia. Všetky tri subjekty teda polícia, poisťovňa aj organizácia šoféra, ktorý škodu zavinil, si zanedbali
svoje povinnosti. Kameň vyletel z dvojmontáže kolesa, ale kamión išiel z nespevnenej cesty, pomedzi
kolesá mal zatlačené kamene, to si mal pred výjazdom na cestu očistiť, šofér ho na to upozornil. Lenže
šofér si bol zrejme vedomý toho, že by mu hrozila pokuta, tak zmizol. Kamene v kolese mali policajti

odfotiť, mali by dôkaz a tak isto mali zisťovať, či vodič stál, bolo by preukázané, že spolu komunikovali.
Všetkydokladydoložili.Jepravda,žetamsícenebol,alezpraxevie,žekamienkymohlibyťajvdrážkach
pneumatiky.Seneckácestajehrkotavá, vodičmoholdostaťspŕškukameňov.Čelnésklovozidlapredtým
nebolo poškodené. Asi mesiac pred škodovou udalosťou boli s vozidlom na STK, čelné sklo bolo vporiadku. Z fotografií vidno, že na čelnom skle bola priehlbina 4-5 cm v priemere. Ostatné priehlbiny
boli menšie. Vznik škody je preukázaný, existujú o tom fotografie, je o tom dôkaz že došlo k poškodeniu
čelného skla z vonkajšej strany. Poukázal na stanovisko NS SR zo dňa 3.6.2014 sp. zn. Cpj/5/2014,

ktoré sa týka poškodených čelných skiel a odkazuje na ust. § 428 OZ. Kontaktovali aj zamestnávateľa
vodiča, ktorý spôsobil škodu, ten už o všetkom vedel. Nemal to odkiaľ vedieť len od svojho vodiča.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, oboznámením sa s obsahom spisu
a to žalobou, záznamom o dopravnej nehode, povinným zmluvným poistením, uplatnením nároku na

náhradu škody, zápisom o poškodení vozidla, listom žalobcu zo dňa 6.7.2012, faktúrou, oznámeniami
o riešení škodovej udalosti, vyjadreniami k oznámeniu škodovej udalosti, dožiadaním podkladov k
poistnej udalosti, oznámením, upovedomením, záznamom o odložení veci, výzvou na plnenie, odporom,
doplnením návrhu, rozhodnutím Obvodného úradu, priestupkovým spisom, vyjadreniami žalovaného,
dokladmi, prílohami, stanoviskom žalobcu a zistil tento skutkový a právny stav:

6.Žalobca vo svojej žalobe uvádzal, že dňa 22.6.2012 na štátnej ceste I. triedy č. 62 Senec -
Sládkovičovo došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu zn. SCANIA 6420 EČV: T. - XXX S., a to
tak, že spod kolesa nákladného prívesu PS2 EČV: K. - XXX E. bola odstrelená skalka a tá poškodila
čelné sklo na motorovom vozidle žalobcu. Predložil k žalobe Záznam o dopravnej nehode, ktorý však
nie podpísaný vodičom nákladného prívesu PS2 EČV: K. - XXX E., záznam obsahuje údaj o viditeľnom

poškodení čelného skla, a že nehodu zavinil vodič nákladného prívesu TS 2. O odstrelenej skalke v
zázname nie je nič uvedené.
Žalobca si uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody a to dňa 30.7.2012.
Na zápise o poškodení skiel vozidla zo dňa 25.6.2012 je znázornený typ a rozsah poškodenia, obsahuje
nákres čelného skla a označením troch bodov a praskliny na čelnom skle, vykonaná bola obhliadka

vozidla.
Za výmenu čelného skla bola žalobcovi dňa 26.6.2012 vystavená faktúra na sumu 747,97 eura, splatná
dňa 26.6.2012.
Žalovanýškodovúudalosťriešil,listomzodňa21.8.2012oznámilžalobcovi,žepriprešetrenípredmetnej
škodovej udalosti nebolo dostatočne preukázané, že nehoda bola spôsobená motorovým vozidlom

EČV: K. - XXX E.Q., žiadnym spôsobom nie je preukázané, že škoda bola spôsobená práve ich
poisteným, preto neexistuje právny základ na poskytnutie poistného plnenia a nie je možné zo zmluvy
6540210831 poskytnúť náhradu za uplatňovanú škodu.
Žalobca so stanoviskom žalovaného nesúhlasil, čo mu oznámil listom zo dňa 28.8.2012, následne
žalovaný opätovne vykonal prešetrenie likvidácie škodovej udalosti, v stanovisku zo dňa 4.9.2012

uviedol, že prehlásenie poškodeného nie je postačujúce na preukázanie zodpovednosti ich poisteného,
diskutabilné je poškodenie čelného skla, je takmer nemožné, aby k takému rozsahu škôd došlo pri
jednej škodovej udalosti. Vodič, ktorý mal spôsobiť škodu podľa jeho tvrdenia nebol ani zastavený,
ani oboznámený, že spôsobil škodu. Zotrval na svojom stanovisku, keďže neboli zistené žiadne nové
skutočnosti.

Žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy výzvou zo dňa 23.10.2013, žalovaný zotrval na
svojom stanovisku.
Z upovedomenia OR PZ ODI Galanta vyplýva, že vodič žalobcu U. I. privolal výjazd ODI Galanta,
oznámil, že došlo k poškodeniu čelného skla jeho ťahača od odrazeného kameňa z návesu EČV: K. -
XXX E., ktoré jazdilo pred ním , snažil sa túto jazdnú súpravu zastaviť, ale sa mu to nepodarilo. Vodič

D. Y. uviedol, že si nie je vedomý tejto udalosti.
Nákladný príves EČV: K. - XXX E. bol v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistený u žalovaného
poistnou zmluvou č. 3550030709, žalovaný škodovú udalosť zaevidoval pod číslom 9557247618.
Z výpovede svedka D. Y. zo Záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 16.5.2013 v priestupkovom spise
OR PZ ODI Galanta vyplýva, že tento dňa 22.6.2012 v rámci výkonu svojho povolania ako vodič viedol

vozidlo a nákladný príves EČV : K. - XXX E. na ceste I/62 v okrese Senec aj v okrese Galanta. O udalosti
popisovanej vodičom žalobcu U. I. nemal vedomosť, nikde nepostrehol, že by spôsobil ťahačom škodu,
že by sa odrazil nejaký kameň z jeho súpravy do iného motorového vozidla, nikto ho neupozorňoval,
nezastavoval, nedával žiadne znamenie k zastaveniu, ani nikto za ním neprišiel. Keďže k udalosti došlo
v okrese Senec, bola vec podľa zákona o priestupkoch postúpená na ďalšie rozhodnutie na OR ODI

Senec.
ZpriestupkovéhospisuODIvSencisúdzistil,ževectýkajúcasapriestupkuprotibezpečnostiaplynulosti
cestnej premávky bola odložená, nakoľko vykonaným objasňovaním bolo zistené, že nie je podozrenie
z priestupku, pretože absentuje obligatórny znak zodpovednosti za priestupok, ktorým je zavinenie.7.Podľa § 4 ods. 1 zák.č.381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

8.Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

9.Podľa § 11ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

10.Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

11.Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

12.Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

13.Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

14.Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby, vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

15.Z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru,
že žalobe nie je možné vyhovieť a zamietol ju v celom rozsahu z nasledovných dôvodov: Zo zápisu o
poškodení čelného skla vyplýva, že čelné sklo bolo poškodené na troch miestach, žalobca uvádzal, že
toto poškodenie spôsobila odstrelená skalka, uvedené tvrdenie sa súdu javí ako nereálne, pretože jedna

skalka nemôže spôsobiť poškodenie čelného skla na troch miestach súčasne. Vodič žalobcu U. I. pred
OR PZ ODI Galanta pri podaní vysvetlenia uviedol, že odrazený kameň poškodil čelné sklo vo výhľade
vodiča vľavo vo forme praskliny okrúhleho tvaru priemeru asi 7 cm, potom sa javia ako nepravdivé
tvrdenia zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 25.1.2017, že ich vodič mohol dostať spŕšku kameňov
a že čelné sklo ich vozidla predtým poškodené nebolo. Jeho tvrdenia sú v rozpore s tvrdeniami vodiča

U. I., ktorý spŕšku kameňov neuvádzal, a uvádzal len jednu prasklinu na čelnom skle, nie tri. Okrem
toho sa jedná len o tvrdenia vodiča U. I., ktoré nie je podložené a preukázané, žiadnym iným dôkazným
prostriedkom, je to len jeho tvrdenie a výpoveď pred OR PZ ODI Galanta, žiadny iný svedok tieto
skutočnosti nepotvrdil, ani žiadny listinný dôkaz uvedené skutočnosti nepreukázal. Nesvedčí o tom ani
Záznam o dopravnej nehode, ktorý žiadne skutočnosti o odstrelení skalky, resp. kameňa neobsahoval,

nie je podpísaný vodičom nákladného prívesu EČV: K. - XXX E. D. Y., ktorý pred OR PZ ODI Galanta
uviedol, že o udalosti popisovanej vodičom žalobcu U. I. nemá vedomosť, nikde nepostrehol, že by
spôsobil ťahačom škodu, že by sa odrazil nejaký kameň z jeho súpravy do iného motorového vozidla,
nikto ho neupozorňoval, nezastavoval, nedával žiadne znamenie k zastaveniu, ani nikto za ním neprišiel.Vec bola po prešetrení odložená, nakoľko nebolo zistené podozrenie z priestupku. Z uvedeného súd
vyvodil záver, že žalobca ako poškodený nepreukázal jednoznačne a bez pochybností , že došlo k
vzniku škody prevádzkou motorového vozidla - nákladného prívesu, ktoré je poistené u žalovaného

ako poisťovateľa tak ako to má na mysli ustanovenie § 15 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. Žalobca ako
poškodený bol povinný v konaní preukázať nielen vznik škody, ale aj príčinnú súvislosť medzi osobitnou
povahou prevádzka motorového vozidla - nákladného prívesu a vznikom škody ako následkom, čo
nepreukázal. Nepreukázal, že škoda bola spôsobená motorovým vozidlom poisteným u žalovaného,
nebol jednoznačne a bez pochybností zistený a preukázaný vinník dopravnej nehody, resp. škodovej

udalosti, jedná sa o tvrdenie vodiča žalobcu proti tvrdeniu vodiča nákladného prívesu, nebola teda
preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou ujmou . Protiprávny
úkon škodcu v konaní preukázaný nebol ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu. Sporný
je aj rozsah poškodenia, keď žalobca uvádza tri poškodenia čelného skla, pričom sám vodič žalobcu
uvádzal len jedno poškodenie čelného skla. Takže ako ďalší z predpokladov zodpovednosti za škodu,
čo je ujma, tiež nebol jednoznačne preukázaný. Ako posledný z predpokladov zodpovednosti za škodu

ktorým je zavinenie, tiež preukázaný žalobcom nebol. Ani stanovisko občianskoprávneho kolégia NS
SR z 3.6.2014 Cpj.5/2014, na ktoré poukazoval žalobca, nie je spôsobilé potvrdiť nárok žalobcu, pretože
uvedené stanovisko sa vzťahuje na prípady náhrady škody na čelnom skle spôsobenej na motorovom
vozidle iným motorovým vozidlom a to čo do prejavu prevádzky motorového vozidla a čo do zavinenia,
ale či a kedy o takúto okolnosť ide, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu, aj keď sa

v prípade poškodenia čelného skla jedná o objektívnu zodpovednosť, je nevyhnutné pri tom posúdiť ,
či žalobcom označené vozidlo škodu spôsobilo, či práve z neho skalka odskočila, a ak áno, či mohla
spôsobiť a spôsobila takú škodu ako popisuje žalobca.

16.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak

ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu zamietol.

17.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu
trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje

zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, keďže
žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a
v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej
veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.