Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 48Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513218591
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kleimanová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1513218591.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou v právnej veci navrhovateľky
R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Y. XX, zast. IURISTICO s.r.o. advokátska kancelária so sídlom v
Košiciach, Cimborkova 13, proti odporcovi O2 Slovakia, s.r.o., Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 848
863, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že výpoveď z pracovného pomeru zo strany odporcu navrhovateľke datovaná dňa

XX.X.XXXX j e n e p l a t n áa pracovný pomer naďalej trvá.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania v výške 926,56 EUR advokátskej
kancelárii IURISTICO, s.r.o., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 28.5.2013 sa navrhovateľka domáhala určenia, že výpoveď z
pracovného pomeru zo strany odporcu datovaná dňa 14.1.2013 je neplatná a pracovný pomer
medzi účastníkmi konania naďalej trvá. Dôvodila tým, že odporca jej dňa XX.X.XXXX na pracovisku

doručil výpoveď z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákonníka práce, konkrétne sa jednalo o
organizačné zmeny zo dňa 15.12.2011, na základe ktorých sa stala pre zamestnávateľa nadbytočnou.
Pracovný pomer sa mal skončiť po uplynutí 3-mesačnej výpovednej lehoty dňa 30.4.2013. S výpoveďou
nesúhlasila, preto listom zo dňa 21.3.2013 oznámila zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní a
to na pracovnej pozícii, ktorá zodpovedá pôvodnej práci v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 15.11.2006
v znení doplnkov.

Pre odporcu na základe pracovnej zmluvy vykonávala druh práce označený ako Properties a Facilities
Manager (vedúca oddelenia správy nehnuteľností). Dňa 7.2.2008 z dôvodu očakávaného pôrodu
nastúpila na materskú dovolenku, po jej uplynutí nastúpila na rodičovskú dovolenku. Následne na túto
situáciu plynulo nadväzovala materská a rodičovská dovolenka z dôvodu narodenia a starostlivosti o
jej druhé dieťa. Dňa 15.2.2012 a 5.11.2012 svojmu zamestnávateľovi oznámila, že sa hodlá vrátiť späť
do práce po skončení rodičovskej dovolenky s nástupom do práce dňa 22.12.2012 a žiadala ho, aby

v súlade s ustanovením § 157 zákonníka práce bola zaradená na pôvodnú prácu a pracovisko. Ešte
v priebehu marca a augusta roku 2012 jej bolo pri osobných stretnutiach za prítomnosti finančného
riaditeľa a zástupcu personálneho oddelenia zamestnávateľa oznámené, že na úseku, na ktorom
vykonávala prácu, došlo k viacerým organizačným zmenám a že jej pracovnú náplň toho času vykonáva
iný zamestnanec, ktorý bol prijatý krátko po jej odchode na materskú a rodičovskú dovolenku na jej
zastupovanie a to v rozpore s ustanovením § 157 zákonníka práce na dobu neurčitú. Taktiež bola

informovaná o skutočnosti, že pre ňu zamestnávateľ nemá voľné pracovné miesto. Poukázala na
Organizačnú zmenu zo dňa 11.1.2011.Po návrate z rodičovskej dovolenky, vzhľadom na to, že jej pracovné miesto bolo obsadené
zamestnankyňou s pracovným pomerom na neurčitý čas, jej boli ponúknuté iné voľné pracovné miesta,
pričom ani jedno z nich nezodpovedalo pracovnému zaradeniu v zmysle pracovnej zmluvy. Rozhodla

sa, že u žalovaného chce vykonávať jednu z ponúkaných pracovných pozícií a to pozíciu označenú
ako „Asistent - zástup za MD (Bratislava)“, avšak vzhľadom na to, že mzdové podmienky v tejto pozícii
boli o cca 70 % nevýhodnejšie oproti podmienkam dohodnutým v jej pracovnej zmluve pri pôvodnom
pracovnom zaradení, k dohode o obsadení tohto miesta nakoniec nedošlo.

Navrhovateľkapoukazovalanarozpordátumuvydaniaorganizačnejzmeny.Žalovanývosvojejvýpovedi
uvádza organizačnú zmenu zo dňa 12.12.2011, avšak v zmysle oznámenia zo dňa 11.1.2011 sa
zmeny na úseku financie, kde pracovala, uskutočnili ku dňu 1.2.2011. Navyše uvedená organizačná
zmena nemôže mať vplyv na nadbytočnosť jej osoby a to s ohľadom na ustanovenie § 157 ods. 2
zákonníka práce, v zmysle ktorého je výhradnou zodpovednosťou zamestnávateľa, ak na zastupovanie
zamestnankyne na rodičovskej dovolenke príjme do pracovného pomeru zamestnanca na dobu neurčitú

a nie na dobu určitú tak, aby boli zachované všetky práva zamestnankyne na rodičovskej dovolenke.
V zmysle predmetnej organizačnej zmeny došlo u zamestnávateľa k zlúčeniu oddelení Obstarávanie,
Logistika a Správa nehnuteľností do jedného celku, pričom na čelo takto novovytvoreného oddelenia
sa dostala práve zastupujúca zamestnankyňa, ktorá zastávala pozíciu manažéra oddelenia Správy
nehnuteľností. Sohľadomnaskutočnosť,žezamestnankyňaprijatánazastupovanienavrhovateľkybola

prijatá na dobu neurčitú namiesto na dobu určitú, považuje uvedenú organizačnú zmenu za neplatnú
a má za to, že sa jednalo o zastieraný právny úkon a tzv. fingovanú organizačnú zmenu. Má sa mať
za to, že takáto organizačná zmena nebola nikdy prijatá, teda dôvod výpovede neexistuje a výpoveď
je preto neplatná.

Úkony žalovaného, ktoré viedli k skončeniu pracovného pomeru s osobou navrhovateľky je nutné
posúdiť ako vnútorne rozporné, nie v súlade s príslušnými ustanoveniami zákonníka práve, v rozpore
s eurokonformným výkladom (Smernica Rady EÚ 18/2010) a taktiež ako rozporné s konštantnou
judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (najmä rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev
zo dňa 11.10.2007, sp. zn. C-460/06) na poli ochrany zamestnancov po ich návrate z materskej a

rodičovskej dovolenky. Skutočnosť, že navrhovateľke nebolo umožnené nastúpiť na pôvodnú pracovnú
pozíciu z dôvodu, že ju zastáva iná zamestnankyňa prijatá na jej miesto na dobu neurčitú, je podľa nej
diskriminačným a nezákonným konaním zamestnávateľa.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu, doručenom súdu dňa 19.9.2013, žiadal návrh ako nedôvodný
zamietnuť. K ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. l písm. b) zákonníka práce
došlo v dôsledku Rozhodnutia zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX o zrušení pracovnej pozície
navrhovateľky (pozícia Properties and Facilities Manager - vedúci oddelenia Správy majetku a
nehnuteľností). Tvrdenia navrhovateľky, že po jej nástupe na materskú dovolenku došlo zo strany

zamestnávateľa k obsadeniu danej pozície iným zamestnancom na dobu neurčitú sa nezakladajú
na pravde. Uvedená pozícia bola na základe už spomenutého rozhodnutia o organizačnej zmene z
15.12.2011zrušenáapracovnánáplňbolarozdelenámedziexistujúcepracovnépozícieManažérsprávy
a prevádzky kancelárie a pozíciu Senior manažér, Supply Chain, Facility management a Security. Tieto
pozície zahŕňajú širší alebo užší rozsah práce a zodpovednosti, vyžadujú iný rozsah vzdelania a praxe

ako mala pozícia navrhovateľky. V spoločnosti neexistuje osoba, ktorá pracuje na pozícii s náplňou
práce, ktorá by sa zhodovala s pozíciou s náplňou práce navrhovateľky. V uvedenom čase v spoločnosti
neexistovala a ani neexistuje iná vhodná práca. Navrhovateľke boli prezentované všetky voľné pracovné
pozície v spoločnosti odporcu. Navrhovateľka sama žiadala o pozíciu Asistent - zástup za materskú
dovolenku, ktorú však následne navrhovateľka odmietla vykonávať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pracovnou zmluvou navrhovateľky
zo dňa XX.XX.XXXX, Oznamom o organizačných zmenách na úseku Financie zo dňa XX.X.XXXX,
Rozhodnutím o zrušení pracovnej pozície zo dňa XX.XX.XXXX, výpoveďou zo dňa XX.X.XXXX,

organizačnou štruktúrou odporcu od novembra 2006 do roku 2014, zoznamom voľných pracovných
pozícií odporcu k 14.1.2013, pracovnou zmluvou L. W., a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho
spisu, a zistil nasledovný skutkový stav:Z predloženej pracovnej zmluvy vyplýva, že navrhovateľka bola od XX.XX.XXXX zamestnaná u odporcu
vo funkcii „Properties a Facilities Manager“ s miestom výkonu práce Bratislava. Dňa 7.2.2008 nastúpila
na materskú dovolenku. Listom zo dňa 5.11.2012 oficiálne oznámila zamestnávateľovi záujem vrátiť sa

späť do práce po ukončení rodičovskej dovolenky, ktorá jej uplynie dovŕšením tretieho roku veku dieťaťa,
t.j. 22.12.2012.

Dňa 14.1.2013 vyhotovil odporca Výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 Zákonníka práce. Podľa
čl. II. „Dôvodom na ukončenie pracovného pomeru Zamestnávateľa so Zamestnancom je organizačná

zmena podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce vzhľadom na písomné rozhodnutie Zamestnávateľa
zo dňa 15.12.2011. Vzhľadom na uvedenú organizačnú zmenu sa stal zamestnanec pre zamestnávateľa
nadbytočným. Zamestnávateľ zamestnancovi ponúkol všetky voľné pracovné pozície, zodpovedajúce
zamestnancovej kvalifikácii, ako aj iné voľné pracovné pozície. Zamestnanec o žiadnu z týchto
ponúkaných pracovných pozícií nemá záujem.“ Navrhovateľka túto výpoveď prevzala dňa 14.1.2013,
čo potvrdila svojim podpisom na listine.

Dňa 15.12.2011 vydal odporca „Rozhodnutie o zrušení pracovnej pozície“, ktorým zrušil pracovnú
pozíciu„PropertiesaFacillitiesManager,naktorejjevsúčasnostizamestnanápaniR.U.....,momentálne
na rodičovskej dovolenke. Uvedená pracovná pozícia je zrušená za účelom zvýšenia efektivity práce
a zníženia nákladov spoločnosti. Štruktúra zamestnancov sa mení tak, že uvedená pracovná pozícia

zanikne a náplň práce sa rozdelí medzi existujúce pracovné pozície. Toto rozhodnutie nadobúda
účinnosť dňa 15.12.2011.“

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na návrhu tak, ako ho podala písomne. Uvádzala, že do

práce nastúpila po skončení rodičovskej dovolenky v dôsledku prekážky na jej strane (OČR) dňa
14.1.2013. V tento deň jej odporca doručil na pracovisku výpoveď, ktorej neplatnosti sa domáha.
Rozhodnutie zamestnávateľa zo dňa 15.12.2011 považuje za účelové a diskriminačné voči nej. U
zamestnávateľa bolo takmer pravidlom, že so všetkými zamestnankyňami, ktoré sa vracali z materskej
alebo rodičovskej dovolenky došlo ku skončeniu pracovného pomeru a to dohodou alebo inak.

Rozhodnutie zamestnávateľa sa týkalo vyslovene pozície a mena navrhovateľky. Poukázala na to, že po
jej odchode na materskú dovolenku (7.2.2008) bola na jej pozíciu prijatá zastupujúca pracovníčka L. W.,
avšak nie na dobu určitú do nástupu navrhovateľky z materskej dovolenky, ale na dobu neurčitú. Aj po
organizačných zmenách na začiatku roka 2011 a zlúčení pozície navrhovateľky s inými funkciami, resp.
činnosťami a rozhodnutí zamestnávateľa zrušení pracovnej pozície navrhovateľky, na novú pracovnú

pozíciu (v rámci ktorej bola zachovaná časť pracovnej náplne pôvodnej pozície navrhovateľky) bola
zaradená zastupujúca zamestnankyňa L. W.. Odporca sa tak dopustil protiprávneho konania, keď po
zrušení pôvodnej pozície a vytvorení novej pracovnej pozície neponúkol túto novú pozíciu jej, ale obsadil
ju zastupujúcou zamestnankyňou. Pokiaľ ide o ponúkané pozície po jej návrate z rodičovskej dovolenky,
išlo u nich o pracovný pomer na dobu určitú na čas zastupovania materskej a rodičovskej dovolenky,

prípadne aj na polovičný pracovný úväzok, resp. o prácu na úseku marketingu, čo je celkom mimo
jej pracovných skúseností. Z týchto dôvodov navrhovateľka tieto ponuky odmietla najmä preto, že
sa nejednalo o ponuku inej vhodnej práce. Podľa názoru navrhovateľky jej pracovné miesto, ktoré
prešlo organizačnými zmenami a zmenila sa pracovná pozícia pani W., naďalej zotrváva v organizačnej
štruktúre odporcu pracovné miesto na oddelení správy nehnuteľností a majetku - manažér správy a

prevádzky kancelárie, ktoré v roku 2011 zastávala A. S..

Odporca na pojednávaní takisto zotrval na svojom odmietavom postoji k návrhu tak, ako ho vyjadril
v písomnom podaní. Uvádzal, že rozhodnutiu zo dňa XX.XX.XXXX o zrušení pracovnej pozície
navrhovateľky predchádzala veľká organizačná zmena vo februári 2011. V tomto čase boli zlúčené tri

oddelenia a neskôr v novembri 2011 pribudlo aj štvrté oddelenie. Zlúčením týchto pracovných agend
sa vytvorilo nové oddelenie, ktorého vedúcou sa stala pani W.. Pôvodné oddelenie navrhovateľky
v čase, keď odchádzala na materskú dovolenku bolo obsadené 7 ľuďmi, v súčasnosti z týchto ľudí
pracujú len dvaja, s viacerými bol ukončený pracovný pomer, časť oddelenia bola presunutá k inému
zamestnávateľovi podľa dohody zo dňa 12.4.2010. Pracovnú pozíciu, ktorú zastáva pani W. nemožno

stotožniť s pôvodným pracovným miestom navrhovateľky. Táto pracovníčka má úplne iné pracovné
zaradenie a úplne inú pracovnú náplň. Navrhovateľka nastúpila do zamestnania na začiatku existencie
spoločnosti na oddelenie správy nehnuteľností a majetku. Jej hlavnou náplňou boli činnosti spojené so
zabezpečením nového sídla spoločnosti (v tom čase Incheba, Viedenská cesta 5), s jeho vybaveníma zabezpečením všetkých aktivít v tejto oblasti. Po 7 a pol ročnej existencii spoločnosti sú už všetky
práce, na ktoré bola navrhovateľka prijatá, realizované a samostatnou pozíciou ich potrebné vykonávať
nie je. Spoločnosť preto postupne počas rokov 2008 až 2013 rozhodla, že agendu oddelenia správy

nehnuteľností a majetku zvládajú vykonávať dvaja zamestnanci a preto počet osôb počas materskej
dovolenky navrhovateľky klesol z 8-mich na 2. Odporca ponúkol navrhovateľke všetky voľné pracovné
pozície,navrhovateľkaanijednuneprijala,akeďžejuzamestnávateľnemalmožnosťďalejzamestnávať,
dal jej výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Odporca zásadne odmietal obvinenia navrhovateľky
z diskriminácie matiek. Podľa nezávislého prieskumu spoločnosti Aon Hewit bol vyhlásený najlepším

zamestnávateľom za rok 2013 v Slovenskej republike. Po skončení pracovného pomeru navrhovateľky,
bola v spoločnosti, zrejme na podnet navrhovateľky, vykonaná Inšpektorátom práce kontrola na
dodržiavanie pracovno-právnych predpisov pri skončení pracovného pomeru, ktorý nezistil žiadne
nedostatky. Tiež uvádzal, že zamestnankyňa L. W. si v čase rodičovskej dovolenky navrhovateľky
tiež čerpala rodičovskú dovolenku a po návrate bola táto zamestnankyňa na základe rozhodnutia
zamestnávateľa vybratá ako najvhodnejší kandidát na novú pozíciu Senior manažéra Supply Chain,

Facility Management a Security.

Z listinného dôkazu - organizačnej štruktúry predloženej spoločnosťou odporcu (č. listu 57 - 65) súd
zistil, že:

V novembri 2006 na úseku financií bolo vytvorených päť oddelení, z ktorých Oddelenie správy
nehnuteľností a majetku - Properties a Facilities Manager má uvedené meno R. U.. Ostatné oddelenia
vrátane riaditeľa úseku nie sú obsadené.

Vo februári 2008 je v Oddelení správy nehnuteľností pracovná pozícia Properties a Facilities Manager

obsadená R. U. (od 7.2.2008 MD) a pod ňu spadajúce pracovné pozície
- Senior špecialista správy nehnut. a majetku
- Špecialista správy nahnut. a majetku
- Office Administrátor Senior
- Office Administrátor

- Senior špecialista správy a prevádzky kancelárie
- Špecialista správy a prevádzky kancelárie
- Špecialista správy a prevádzky kancelárie.

V marci 2008 je v Oddelení správy nehnuteľností a majetku pracovná pozícia Manažér správy

nehnuteľnostíamajetkuobsadenéL.W.apodňuspadajúcich7pracovnýchpozíciíakovofebruári2008.

V júni 2009 pod pozíciou Manažér správy nehnuteľností a majetku (L. W.) je len 6 pracovných pozícií,
pozícia Senior špecialista správy nehnuteľností v oddelení už nie je.

V apríli 2010 pod pozíciou Manažér správy nehnuteľností a majetku (L. W.) je len 5 pracovných pozícií,
pozícia Špecialista správy a prevádzky kancelárie v oddelení už nie je.

V januári 2011 pod pozíciou Manažér správy nehnuteľností a majetku (L. W.) sú len 3 pracovné pozície
a to

- Senior špecialista správy a prevádzky kancelárie
- Špecialista správy nehnute. a majetku
- Špecialista správy a prevádzky kancelárie.

V októbri 2011 je vytvorená pozícia Senior manažér nákupu, logistiky a správy nehnuteľností (L. W.)

pod ktorú spadajú
- 3 pozície špecialistu nákupu,
- Oddelenie správy nehnuteľností a majetku - Manažér správy a prevádzky
kancelárea (A. S.) + 2 pozície: špecialista správy nehnut.
majetku a špecialista správy a prevádzky kancelárie,

- Oddelenie logistiky - Manažér logistiky (Y. Q.) + 2 pozície špecialista
logistiky.Do 31.3.2013 Pod pozíciu Senior manažér, Supply Chain, Facility Management a Security (L. W.)
spadajú tri oddelenia a to: Oddelenie logistiky, Oddelenie nákupu a Oddelenie správy nehnuteľností a
majetku.

Podľa § 63 ods. l písm. b) zákonníka práce (ďalej len ZP) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu

zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre
neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v

mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Podľa § 64 ods. 1 písm. c) ZP zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe
a to v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je
zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo
osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky.

Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 157 ods. 2 ZP ak sa zamestnankyňa alebo zamestnanec vráti do práce po skončení rodičovskej

dovolenky podľa § 166 ods. 2, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko.
Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na
inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnankyňa a zamestnanec majú právo po skončení
rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 na zachovanie všetkých práv, ktoré mali alebo ktoré im vznikali
včasenástupunatútorodičovskúdovolenkuvpôvodnomrozsahu;tietoprávasauplatniavrátanezmien,

ktoré vyplývajú z právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo z obvyklých postupov u zamestnávateľa.

Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť a
rozsudkom vyhláseným dňa 15.5.2014 návrh navrhovateľky zamietol:

Výpovedný dôvod podľa § 63 ods. l písm. b) ZP možno uplatniť vtedy, keď sa o organizačnej zmene
rozhodne. Z hľadiska právnej povahy rozhodnutia o organizačnej toto rozhodnutie nemá povahu
právneho úkonu, z čoho vyplýva, že účastník pracovného pomeru na súde žiadať, aby súd rozhodol
o jeho neplatnosti. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia o organizačnej zmene, zákonník práce tu vyžaduje

písomnú formu rozhodnutia, jej nedodržanie však nepostihuje neplatnosťou.

Pri uplatnení tohto výpovedného dôvodu platí však nielen povinnosť zamestnávateľa ponúknuť
zamestnancovi inú vhodnú prácu podľa ustanovenia § 63 ods. 2 ZP, ale aj ochranná doba podľa
ustanovenia § 64 ZP.

Na základe rozhodnutia výkonného riaditeľa pre financie S účinnosťou od 1.2.2011 za účelom
zefektívnenia fungovania úseku Financie došlo k organizačnej zmene - zlúčeniu oddelení Obstarávanie,
Logistika a Správa nehnuteľností do jedného celku. Zlúčením doteraz samostatných oddelení vzniká
nová pozícia Senior manažér nákupu, logistiky a správy nehnuteľností, ktorú bude zastávať L.

W.. Zanikajú manažérske pozície pôvodných oddelení a Senior manažérovi pre nákup, logistiku a
správu nehnuteľností budú reportovať vedúci jednotlivých tímov - Logistiky, Správy nehnuteľností
a obstarávania. Toto oznámenie o organizačných zmenách na úseku Financie bolo doručené
zamestnancom odporcu dňa 11.1.2011.Generálny riaditeľ spoločnosti odporcu Rozhodnutím zo dňa 15.12.2011 zrušil pracovnú pozíciu
navrhovateľky Properties a Facillities Manager z dôvodu zvýšenia efektivity práce a zníženia nákladov

spoločnosti s účinnosťou od 15.12.2011.

Je preukázané, že obe rozhodnutia o organizačnej zmene na úseku financie, boli vydané za
účelom zvýšenia efektivity práce a zníženia stavu zamestnancov v čase, keď navrhovateľka bola
na materskej dovolenke, o čom bola navrhovateľka informovaná. Táto organizačná zmena či už k

1.2.2011 alebo 15.12.2011, v dôsledku ktorých zanikla pracovná pozícia navrhovateľky, vzhľadom na
ochranu navrhovateľky podľa § 64 ods. 1 písm. c) ZP nemohla mať žiaden vplyv na pracovný pomer
navrhovateľky v danom čase.

Po návrate navrhovateľky z rodičovskej dovolenky zamestnávateľ nemal možnosť zaradiť navrhovateľku
v zmysle § 157 ods. 2 na pôvodnú prácu a pracovisko ani na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve,

pretože takúto prácu už nemal.

V zmysle § 63 ods. 2 písm. b) ZP odporca ponúkol navrhovateľke všetkých 6 pracovných pozícií, ktoré
mal voľné ku dňu 14.1.2013 v Bratislave. Navrhovateľka ani jednu neprijala.

Súd tak mal za preukázané, že výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákonníka práce je daný.
Odporca rozhodnutím zo dňa 15.12.2011 zrušil pracovnú pozíciu navrhovateľky dohodnutú v pracovnej
zmluve zo dňa 15.11.2006. Navrhovateľka sa stala nadbytočnou v súvislosti s organizačnou zmenou
- zrušením jej pracovnej pozície, ponuku iného pracovného miesta v mieste výkonu práce odmietla,
odporca nemá možnosť ďalej ju zamestnávať, preto výpoveď zo dňa 14.1.2013 je platná. Z uvedených

dôvodov súd návrh musel zamietnuť.

Na základe odvolania navrhovateľky voči rozsudku, Krajský súd v Bratislave uznesením č. 3CoPr
15/2014-124 zo dňa 20.11.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia vytýkal prvostupňovému súdu, že sa nezaoberal
otázkami posúdenia splnenia hmotnoprávnych predpokladov výpovede, najmä či výpoveď bola vopred
prerokovaná so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 zák. práce, či výpoveď je podpísaná orgánom
na to oprávneným, že v odôvodnení rozsudku sa nevysporiadal so zásadnými odvolacími námietkami

navrhovateľky týkajúcimi sa neplatnosti organizačnej zmeny, či už z dôvodu nedodržania zákonných
náležitostí(formy),akoajzdôvodurozhodnutianepríslušnýmorgánom,anisargumentáciouoúčelovosti
takejto zmeny a existencii diskrimkinačného konania odporcu k navrhovateľke. Uložil prvostupňovému
súdu v ďalšom konaní doplniť dokazovanie vo vzťahu k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok
výpovede, prípadne doplniť iné dokazovanie potrebné pre rozhodnutie vo veci, výsledky dokazovania

riadne vyhodnotiť, opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo
ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p.

Prvostupňový súd vec opätovne prejednal, doplnil dokazovanie v smere prikázanom odvolacím súdom:

Odporca založil do spisu Základný riadiaci dokument 01 - Organizačný poriadok spoločnosti Telefónica
Slovakia, s.r.o. účinný od 20.5.2011 a od 10.12.2012, z ktorého vyplýva, že organizačnú štruktúru
schvaľuje generálny riaditeľ spoločnosti na základe návrhu výkonného riaditeľa dotknutého úseku. Táto
skutočnosť súvisí s rozhodnutím o zrušení pracovnej pozície navrhovateľky zo dňa 15.12.2011 a teda
právom podpísať takého rozhodnutie len generálnym riaditeľom a nie dvoma konateľmi. Ďalej predložil

Základný riadiaci dokument 02 - Kompetenčný poriadok účinný od 16.10.2012 a dodatok č. 6 k pracovnej
zmluve Y. C., ktorými preukazoval, že Y. C. bola oprávnená za zamestnávateľa podpísať Výpoveď z
pracovného pomeru zo dňa 14.1.2013. Založil tiež Zápisnicu zo stretnutia s Členmi ZR dňa 8.1.2013
o prerokovaní výpovede z pracovného pomeru R. U., čím je splnená povinnosť zamestnávateľa podľa
§ 74 zákonníka práce.

Navrhovateľka zotrvala na doterajších prednesoch, tvrdiac, že zamestnávateľ v dôsledku obsadenia jej
pracovného miesta po nástupe na materskú dovolenku, vôbec nepočítal s tým, že po skončení materskej
a rodičovskej dovolenky ju bude naďalej zamestnávať. Za diskriminačné konanie voči nej považovala ajto, že zamestnávateľ ju počas rodičovskej dovolenky nijako neinformoval o organizačných zmenách od
začiatku roku 2011 a v súvislosti s nimi o vytváraní nových pracovných pozícií, takže nemala možnosť
nejako reagovať na tieto organizačné zmeny, prípadne uchádzať sa o ktorúkoľvek z nich. Poukázala na

to, že zamestnávateľ dňa 27.3.2012 uverejnil na Profesii.sk. inzerciu, ktorou ponúkal voľné pracovné
miesto na pozícii Špecialista správy a prevádzky nehnuteľností / Facilities Specialist - Personálny
leasing, aj tým preukazovala, že organizačná zmena z 15.12.2011 bola len účelovou a simulovanou
zmenou v záujme zrušiť miesto navrhovateľky, aby sa nemohla vrátiť do zamestnania na svoje miesto po
skončení rodičovskej dovolenky. Pokiaľ ide o odporcom predloženú zápisnicu z 8.1.2013 o prerokovaní

jej výpovede, namietala jej formálnu správnosť, keď v zápisnici nie je uvedená konkrétna výpoveď, preto
takéto prerokovanie nemôže byť platné. V súvislosti s tým poukázala na rozhodnutia NS SR č. 1MCdo
2/2008, 5 M Cdo 17/2008 a 1 Cdo 124/2010. Predložila aj e-mailovú komunikáciu zo dňa 14.1.2013 s
Y. C., v ktorej jej navrhovateľka oznamuje, že “po preštudovaní voľných pozícii (na dnešnom stretnutí
- 14.1.2013) mám záujem o pozíciu asistentky na Úseku predaja a služieb zákazníkom, samozrejme
za predpokladu zachovania všetkých dohodnutých podmienok pracovnej zmluvy zo dňa 15.11.2006

- finančné a nefinančné ohodnotenie + doba neurčitá.“ Y. C. navrhovateľke odpovedala, že „pozícia
asistentky na Úseku predaja a služieb zákazníkom bude otváraná tak, ako som Vám prezentovala na
dnešnom stretnutí: na dobu určitú, konkrétne na zástup za MD/RD a za finančných podmienok, ktoré
som Vám uviedla. Ak máte o túto pozíciu za uvedených podmienok záujem, bude voľná 25.3.2013, kedy
pracovníčka odchádza na MD. Na dnešnom stretnutí Vám bola daná platná výpoveď, pokračujte preto

v nariadenom čerpaní dovolenky a následne voľna z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa.“

V Kompetenčnom poriadku účinnom od 16.10.2012 je v ods. 3.12.2. Pracovné zmluvy uvedené:
„Právne úkony v oblasti pracovnoprávnych vzťahov sú oprávnení robiť
a) vedúci zamestnanec v rozsahu uvedenom v Pracovnom poriadku,

b) inak výkonný riaditeľ ľudských zdrojov.
Pokiaľďalejniejeuvedenéinak,podpisovaťpracovnézmluvyarobiťakékoľvekprávneúkonysmerujúce
k zmene a ukončeniu pracovného pomeru je oprávnený podpísať jeden z nasledovných schvaľovateľov:
1. vedúci oddelenia operatívnych služieb ľudských zdrojov
2. výkonný riaditeľ úseku ľudských zdrojov“

V ods. 3.12.4. Vzťahy so zamestnaneckou radou sa uvádza:
„Výkonný riaditeľ úseku ľudských zdrojov a/alebo vedúci oddelenia operatívnych služieb ľudských
zdrojov sú zodpovední za komunikáciu a riadenie vzťahov so zamestnaneckou radou.“

Podľa Dodatku č. 6 k pracovnej zmluve zamestnanca Y. C., je od 1.4.2011 zmenená pozícia
zamestnanca tak, že „Zamestnanec pracuje pre zamestnávateľa ako „Senior manažér operatívnych
služieb ĽZ/ Senior HR Operations Manager“.

Tieto skutočnosti súd vyhodnotil tak, že Y. C., ako vedúca oddelenia služieb ľudských zdrojov, bola

v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákonníka práce poverená zamestnávateľom v mene spoločnosti robiť úkony
súvisiacesovznikomazánikompracovnéhopomeruatedabolaoprávnenázazamestnávateľapodpísať
aj výpoveď z pracovného pomeru danú listom zo dňa 14.1.2013 navrhovateľke.

Podľa § 74 Zákonníka práce Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľ do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,

že k prerokovaniu došlo.

Nesplnenie povinnosti zamestnávateľa prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď alebo
okamžité skončenie pracovného pomeru Zákonník práce formuluje ako hmotnoprávnu podmienku,
nesplnenie ktorej v nadväznosti na znenie ustanovenia § 17 ods. 2 spôsobuje neplatnosť výpovede

alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Odporca predložil súdu Zápisnicu zo stretnutia s členmi ZR dňa 8.1.2013 s týmto textom:„Prítomní (neprítomných prečiarknuť): Y. L., E. S. - prečiarknuté, Y. U., V. L., M. W., E. F. - prečiarknuté.
(Pri menách nie sú podpisy). Dňa 8.1.2013 v Bratislave, Einsteinova 24, bolo so zástupcami
zamestnancov prerokované: - Výpoveď z pracovného pomeru zamestnanca osobné číslo 600009 R. U..

Podpísaním zápisnice je uvedená záležitosť prerokovaná.“ Zápisnicu podpísal Y. L. Predseda ZR a Y.
C. Senior manažér operatívnych služieb ĽZ.

Odporca k tejto zápisnici uviedol, že nie je povinnosťou zamestnaneckej rady spisovať záznam
o priebehu rokovania, nemá k dispozícii prípadnú žiadosť zamestnávateľa zamestnaneckej rade o

prerokovanie výpovede. Táto spolupráca funguje tak, že pani C. zvolala členov zamestnaneckej rady,
osobne im predložila návrh výpovede a oboznámila ich s dôvodmi. Listinné dôkazy k tomuto zápisu
ďalšie nie sú. V prípade potreby navrhol dokazovanie výsluchom Y. C. a Y. L., predsedu zamestnaneckej
rady.

Súdu bola predložená listina Potvrdenie o odmietnutí vyjadriť sa k ponúkaným pracovným pozíciám

s textom „Na osobnom stretnutí dňa 14.1.2013 sa zamestnávateľ, spoločnosť Telefónica Slovakia,
s.r.o. pokúšala s ustanovením § 63 ods. 2 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „ZP“) ponúknuť zamestnancovi R. U. s trv. bydliskom... dátumom
narodenia...,rodnýmčíslom...,osobnýmčíslom...(ďalejlenako„Zamestnanec“)voľnépracovnépozície.
Dolupodpísaní svedkovia potvrdzujú, že Zamestnanec sa odmietol k tejto ponuke zamestnávateľa

vyjadriť. V Bratislave dňa 14.1.2013“. Podpísaní sú svedkovia 1. Y. C. ..., 2. L. W....

Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa podľa § 74 Zákonníka práce, vopred prerokovať výpoveď
s príslušným odborovým orgánom (ako zástupcom zamestnancov) nastanú len vtedy, ak žiadosť

zamestnávateľa o prerokovaní skončenia pracovného pomeru odborovému orgánu obsahuje náležitosti
určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce, to znamená, že dôvod výpovede musí byť vymedzený tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť.

Zo zápisnice zamestnaneckej rady zo dňa 8.1.2013 je zrejmé, že táto nemala k dispozícii konkrétnu

výpoveď zo strany zamestnávateľa. Navyše, dňa 8.1.2013 ešte neexistoval ani tvrdený dôvod výpovede,
pretože až 14.1.2013 došlo k ponukovej povinnosti vhodnej práce v zmysle § 63 ods. 2 zák. práce,
teda dňa 8.1.2013 nemohla navrhovateľka odmietnuť inú prácu a nemohlo dôjsť k skutočnosti, že
zamestnávateľ nemal možnosť navrhovateľku zamestnávať. Ak zamestnanecká rada dňa 8.1.2013
prerokovala výpoveď navrhovateľky (ktorú nemala k dispozícii), jej prerokovanie bolo len formálnym

konaním, ktoré sledovalo nie ochranu zamestnanca tak, ako to vyplýva z obsahu a zmyslu § 74
Zákonníka práce, ale len naplnenie formálnych predpokladov. Takéto konanie súd považuje za rozporné
s ustanovením článku 2 Zákonníka práce, pretože je realizované nie za účelom dosiahnutia výsledkov,
ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len za tým účelom, aby sa formálne dosiahol súlad
so zákonom. Preto je potrebné považovať takýto výkon práva (Prerokovanie dňa 8.1.2013), aj keď

formálne by mohlo byť v súlade so zákonom, za výkon práva len zdanlivý, pretože účelom takéhoto
konania nie je výkon práva, ale snaha poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu (viď rozhodnutie
NS SR 5 M Cdo 17/2008 zo dňa 13.10.2009).

Tieto okolnosti súd vyhodnotil vzhľadom na uvedené tak, že zamestnanecká rada neprerokovala

výpoveď zo dňa 14.1.2013, preto súd vyslovil, že výpoveď zo dňa 14.1.2013 je pre nesplnenie
hmotnoprávnej podmienky v súlade s ustanovením § 74 Zákonníka práce v nadväznosti na ustanovenie
§ 17 ods. 2 Zákonníka práce neplatná.

Súd ďalej konštatuje, že Rozhodnutie generálneho riaditeľa o zrušení pracovnej pozície zo dňa
15.12.2011, na základe ktorého bola daná navrhovateľke výpoveď, považuje len za výlučne účelové, v
snahe formálne zrušiť pracovnú pozíciu navrhovateľky. Dňa 15.12.2011 nedošlo k žiadnej organizačnej
zmene, pretože v organizačnej štruktúre spoločnosti sa zrušovaná pozícia Properties a Facilities
Manager už nenachádzala, pôvodné manažérske funkcie boli zrušené na základe organizačnej zmeny

k 1.2.2011 (viď štvrtý odsek na strane 7 tohto rozhodnutia). Teda na základe tohto „rozhodnutia o
organizačnej zmene“ nie je daný výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Súd poukazuje na
to, že v organizačnej štruktúre odporcu bola pozícia navrhovateľky s jej menom uvedená naposledy v
marci 2008 s poznámkou MD/RD. Od apríla 2010 sa jej pracovná pozícia ani jej meno v organizačnejštruktúre nenachádza (č.l. 62 až 65 v spise). S poukazom na ustanovenie §157 ods. 2 Zákonníka
práce zamestnávateľ bol povinný zachovať jej pracovnú pozíciu vrátane všetkých organizačných zmien,
ktorými táto pracovná pozícia prešla do návratu navrhovateľky do zamestnania z rodičovskej dovolenky.

Je zrejmé, že zamestnávateľ tak neurobil z dôvodu, že na pracovnú pozíciu navrhovateľky v čase jej
materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky prijal zamestnankyňu, s ktorou dohodol pracovný pomer
na dobu neurčitú. Z toho vyplýva, že zamestnávateľ už nepočítal so zamestnávaním navrhovateľky po
návrate z rodičovskej dovolenky, čím vedome porušil svoju povinnosť v zmysle § 157 ods. 2 Zákonníka
práce. Celé konanie odporcu vo vzťahu k navrhovateľke po jej návrate z rodičovskej dovolenky potom

súd hodnotí ako nezákonné, účelové, diskriminačné a v rozpore s dobrými mravmi, pretože sleduje len
jedinú vec a to záujem navrhovateľku nezamestnávať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. Úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov
v celkovej výške 926,56 EUR za trovy právneho zastúpenia. Advokát má v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z.
nárok na odmenu za 11 úkonov právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu v zmysle § 11 ods.

1 písm. a) a b) vyhl. vzhľadom na to, že predmetom konania je určenie neplatnosti právneho úkonu -
neplatnosť výpovede a hodnotu veci nie je možné vyjadriť v peniazoch. Súd potom priznal odmenu podľa
vyúčtovania advokáta takto: prevzatie a príprava zastúpenia 7.3.2013 - 60,07 EUR, písomné podanie
na súd - návrh dňa 28.5.2013 - 60,07 EUR, účasť na pojednávaní dňa 3.12.2013 - 60,07 EUR, účasť na
pojednávaní dňa 4.2.2014, 8.4.2014a 15.5.2014 za každý úkon po 61,85 EUR, vyjadrenie vo veci samej

dňa 1.4.2014 a 12.5.2014 po 61,85 EUR, odvolanie proti rozsudku 19.7.2014 - 61,85 EUR, účasť na
pojednávaní dňa 10.5.2016 a dňa 30.6.2016 po 66,00 EUR, spolu za úkony 683,31 EUR + režijný paušál
3x po 7,81 EUR, 6x 8,04 EUR a 2x 8,58 EUR, spolu RP 88,83 EUR. Odmena a režijné náhrady vo výške
772,14 EUR sa zvyšuje o 20 % DPH, t.j. o 154,42 EUR. Odporca je povinný trovy konania navrhovateľa
celkom vo výške 926,56 EUR v zmysle § 149 ods. l O.s.p. zaplatiť jeho advokátskej kancelárii tak,

ako je uvedené vo výroku.

Súd nepriznal navrhovateľke náhradu cestovných nákladov vo výške 845,01 EUR a náhradu za stratu
času advokáta vo výške 1.636,20 EUR na ceste na pojednávania z Košíc do Bratislavy a späť. Tieto
trovy súd nepovažoval za účelne vynaložené v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom ku charakteru

sporu si navrhovateľka mohla zvoliť právneho zástupcu aj bližšie k miestu bydliska a konajúceho súdu.
V prípade, že chcela byť právne zastúpená advokátom so sídlom v Košiciach, mohol tento požiadať, aby
bol vypočutý dožiadaným súdom, prípadne mal možnosť substitučne splnomocniť advokáta v mieste
sídle konajúceho súdu, čím by sa zabránilo neúčelne vynakladaným trovám na cestovné náhrady a
náhradu za stratu času.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho do-
ručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo.

V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 42 ods. 3 O.s.p. sa

musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť
tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 202 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci.

Ak odporca - povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).