Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200661
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1011200661.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej
veci žalobcov: 1/ Ing. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. V. XX, O., 2/ Ing. X. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. V. XX, O., právne zastúpených X.. Martou Vícenovou, advokátkou so sídlom Záhorácka
5478/15B, Malacky, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 24. januára 2011,
č. A-2011/0722-DLD, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6. mája 2014,
č. k. 3S/68/2011-160, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave z 11. februára 2016,

č. k. 3S/68/2011-174, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 6. mája 2014, č. k.
3S/68/2011-160, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave z 11. februára 2016, č.
k. 3S/68/2011-174, p o t v r d z u j e .

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na krajskom súde

KrajskýsúdvBratislave(ďalejvtextelen„krajskýsúd“)rozsudkomzo6.mája2014,č.k.3S/68/2011-160
(ďalej v texte len „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“), podľa § 250j ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 24. januára 2011, č. A-2011/0722-DLD (ďalej v texte
len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým Krajský stavebný úrad v Bratislave zmenil rozhodnutie Mestskej

časti Bratislava - Staré Mesto z 23. júna 2010, č. j. 689/2008/27905/2010/URS/Vas/K-107 tak, že do
výrokovej časti rozhodnutia doplnil medzi ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých prvostupňový
správnyorgánrozhodolajustanovenie§90stavebnéhozákona,doplnilzneniepodmienkyč.1výrokovej
častirozhodnutiaonasledovnúvetu„Projektovádokumentáciapreodstránenienepovolenejstavbymusí
obsahovať aj vyhodnotenie vplyvu odstránenia stavby na stabilitu priľahlého svahu a komunikácie a
návrh opatrení, ktorými sa v prípade potreby, respektíve nepredvídateľných okolností zabezpečí stabilita
priľahlého svahu a komunikácie.“ a vo výrokovej časti rozhodnutia, v podmienke 2. zmenil lehotu určenú

na odstránenie stavby z pôvodných 60 dní na 150 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V ostatných
častiach žalovaný ponechal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nezmenené a v platnosti.
Neúspešným žalobcom krajský súd aplikujúc § 250k ods. 1 OSP náhradu trov konania nepriznal.Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na ustanovenia § 244 ods. 1 a ods. 2 OSP,
§ 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 1, ods. 2 a ods. 6 písm. a/ stavebného zákona a skonštatoval, že v
danej veci bolo úlohou krajského súdu preskúmať postup správnych orgánov v správnom konaní a ich

vydané rozhodnutia, a to rozhodnutie žalovaného A-2011/0722-DLD z 24. januára 2011 a rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa č. 689/2008/27905/2010/ORS/Vas/K-107 z 23. júna 2010.

Krajský súd ďalej poznamenal, že žalobcovia v žalobe uviedli tieto námietky: nesúlad s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou, tvrdia, že predložili kvalifikovanú žiadosť o dodatočnú legalizáciu

stavby aj so stanoviskami, že ich prvostupňový správny orgán nepoučil, ako správne majú podať návrhy
na zmenu územného plánu a rozpor s verejným záujmom. Tieto isté námietky uviedli v odvolaní proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. júla 2012.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k
záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia

žalovaného. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcov, ktoré
uviedli vo svojom odvolaní. Správne zistil skutkový stav. Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom
žalovaného, že žalobcovia nepredložili stavebnému úradu kvalifikovanú žiadosť o dodatočné povolenie
stavby, ani požadované doklady, ktorými by preukázali súlad stavby s verejnými záujmami. Všetky
podklady,ktorésanachádzajúvadministratívnomspisepreukazujú,ženavrhovanástavbajevrozpores

verejnými záujmami reprezentovanými predovšetkým záväznými regulatívmi platnej územnoplánovacej
dokumentácie. V sektore, kde bola postavená nelegálna stavba je možné umožniť rekonštrukciu a
dostavbu existujúcich objektov tak, aby výsledná zastavanosť nebola väčšia ako 0,35 a výška objektov
neprevýšila okolitú zástavbu. Index zastavanosti v danej veci je 0,64, čo je výrazné prekročenie
záväzného regulatívu, čo nespochybnili ani žalobcovia.

Ďalej krajský súd uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovia mali dostatok
času na zadováženie požadovaných dokladov, a to od roku 2004, kedy požiadali o vydanie
dodatočného stavebného povolenia. Stavebný úrad už 14. októbra 2005 vydal rozhodnutie č.
SU-2004,05/10636,80032-K/135-So, ktorým nariadil podľa § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona

vlastníkovi stavby - žalobcom odstránenie jednopodlažného administratívneho objektu. Od tohto
rozhodnutia žalobcovia vedeli, aké doklady majú stavebnému úradu predložiť, aby zlegalizovali
jednopodlažný administratívny objekt. Dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej
stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na stavebníkovi, keďže on je tým subjektom,
ktorý porušil zákon. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumie súlad s platnou územnoplánovacou

dokumentáciou, záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, záväznými
časťami technických noriem. Ak stavebníci v stanovenej lehote nepredložia kvalifikovanú žiadosť o
dodatočné povolenie stavby, doklady na preukázanie súladu stavby s verejnými záujmami, alebo tieto
doklady síce predložia, ale na ich podklade sa preukáže rozpor stavby s verejnými záujmami, stavebný
úrad nariadi v zmysle § 88a stavebného zákona odstránenie stavby.

Vzhľadom na uvedené krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne
zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Napadnuté rozhodnutie a postup
žalovaného bol podľa krajského súdu z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a námietky
žalobcov, podľa krajského súdu, neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a

správneho orgánu prvého stupňa.

II.

Odvolanie žalobcov

Žalobcovia podali v zákonnej lehote prostredníctvom advokátky proti rozhodnutiu krajského súdu
odvolanie, v ktorom sa domáhali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenil tak,
že žalobe vyhovie a žalovaného zaviaže k náhrade trov konania.

V podanom odvolaní žalobcovia uviedli, že v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd opakovane
uvádza, že žalobcovia mali dostatok času podať kvalifikovanú žiadosť o vydanie dodatočného
stavebného povolania a dostatok času zabezpečiť požadované podklady, taktiež, že stavebníci nepodalikvalifikovanú žiadosť a ich konanie bolo v rozpore s verejným záujmom, ktorý je v tomto prípade
reprezentovaný výlučne platnou územnoplánovacou dokumentáciou.

Podľa žalobcov sa krajský súd nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcov. Žalobcovia poukazovali
na nesúlad rozhodnutia žalovaného s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Sám správny
orgán porušuje svoje „záväzné pravidlá“. Žalobcovia v žalobe uvádzajú podrobne všetky skutočnosti
potvrdzujúce vyššie uvádzané tvrdenia. Je preto prinajmenšom sporné a pochybné dovolávať sa
verejného záujmu v tomto prípade. Verejný záujem má byť daný paušálne, a nie posudzovaný

individuálne len v niektorých prípadoch. Porušenie niektorých pravidiel nie je samozrejme skutočnosťou,
ktorú možno ospravedlniť, ale je otázka , aký verejný záujem je poškodený, v akom rozsahu a či
vykonaním napadnutého rozhodnutia nie je vykonaná podstatne vyššia škoda, ako tá, ktorá mala byť
spôsobená rozporom s verejným záujmom.
K otázke podania kvalifikovanej žiadosti sa žalobcovia podrobne vyjadrili. Uviedli, že takúto žiadosť
podali. Obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, okrem tej, ktorú im stavebný úrad odmietol

vydať. Podľa žalobcov sa krajský súd nevysporiadal ani s námietkou žalobcov, že správny orgán mal
žalobcov poučiť o možnostiach, ktorými je možné dosiahnuť zmenu v územnom pláne. Krajský súd sa
nevysporiadal podľa žalobcov ani so skutočnosťou, že sám správny orgán priznáva porušenie regulatívu
maximálnej zastavanosti. Aj tu by sa žiadalo odôvodnenie v spojení s porušením regulatívu zo strany
správneho orgánu a verejným záujmom deklarovaným územnou plánovacou dokumentáciou. Svojím

konaním správny orgán zneužíva svoje postavenie, keď v konkrétnych prípadoch akceptuje porušovanie
územného plánu a v iných prípadoch sa odvoláva na rozpor s verejným záujmom. Takýmto konaním
správneho orgánu je minimálne porušená zásada rovnosti účastníkov tak, ako to má na mysli § 4 ods.
2 správneho poriadku.

Ďalej žalobcovia uviedli, že im bolo krajským súdom doručené na vedomie vyjadrenie žalovaného
bez výzvy na vyjadrenie sa k možnosti prejednania veci bez nariadenia pojednávania. Žalobcovia toto
vyjadrenievzalinavedomie,oboznámilisasvýslovnýmnesúhlasomžalovaného,apretosaodôvodnene
domnievali, že krajský súd vo veci nariadi pojednávanie a umožní žalobcom tak konať pred súdom a
hájiť svoje práva a právom chránené záujmy. Táto možnosť im bola konaním krajského súdu odňatá.

S poukazom na § 157 ods. 2 OSP a vzhľadom na uvádzanú argumentáciu považujú žalobcovia
odôvodnenie rozsudku krajského súdu za nepresvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozsudku patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu tak, ako to vyplýva aj z ustálenej judikatúry
Európskehosúdupreľudsképráva.RovnakosavyjadrilajÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykpovinnosti

súdovodôvodniťsvojerozhodnutia,jasneazrozumiteľnedaťodpovedenaprávneaskutkovorelevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

III.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcov

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že k skutočnostiam uvádzaným v odvolaní
proti rozhodnutiu krajského súdu sa už vyjadroval. Žalovaný považuje svoje rozhodnutie za zákonné
a nepotrebuje zaujímať opätovné stanovisko k žalobcami uvádzaným skutočnostiam. Žalobcovia

v podanom odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu neuviedli podľa žalovaného žiadne nové
skutočnosti.

Ďalej žalovaný uviedol, že s namietanými skutočnosťami sa dostatočným a zákonným spôsobom
vysporiadal vo svojom rozhodnutí a vyhodnotil ich ako nedôvodné, pričom zotrváva na svojom právnom

názore, a rovnako krajský súd ich nevyhodnotil ako skutočnosti majúce za následok nezákonnosť
napadnutého správneho rozhodnutia s potrebou jeho zrušenia.

Žalovaný považuje podané odvolanie za nedôvodné a navrhol, aby bolo rozhodnutie krajského súdu
odvolacím súdom potvrdené.

IV.

Právny názor odvolacieho súduPodľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie

o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu z

dôvodov a v rozsahu uvedenom v žalobcami podanom odvolaní podľa § 212 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP a postupom podľa § 250ja ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 2
SSP bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho súdu (www.nsud.sk) dospel k záveru,
že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
druhej hlavy piatej časti OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi

predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia
správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou

vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
(§ 250i ods. 3 OSP).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP). Preto v správnom súdnictve

súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§
250i ods. 1 veta druhá OSP). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového
ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu
dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné

orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy, t. j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s
prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.

Správnysúdpripreskúmavanízákonnostirozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvkonkrétnejprávnej

veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú
pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady
správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,
ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a
postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný

právny predpis.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že odvolacie námietky žalobcov sú obsahovo totožné so
žalobnými bodmi, s ktorými sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal krajský súd v dôvodoch napadnutého
rozsudku, preto odvolací súd nemohol odvolacím námietkam žalobcov priznať relevanciu. V tomto

smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu. S odôvodnením
rozsudku krajského súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s poukazom na § 219 ods. 1 a 2 OSP
v spojení s § 492 ods. 2 SSP. Naviac odvolací súd konštatuje, že predmetom prieskumu je napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ktoré ako individuálny správny akt bol povinný krajský súd, ako aj odvolací súdpreskúmať, vychádzajúc z individuálnosti každej jednotlivo posudzovanej veci ako konkrétnosti daného
prípadu (jeho osobitosti).

V zmysle uvedeného aj správne orgány postupovali. Ich záver, že žalobcovia ako nositelia dôkaznej
povinnosti nepreukázali, že posudzovaná stavba nie je vybudovaná v rozpore s verejným záujmom, je
správny, keď z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovia relevantnými dôkazmi (dokladmi)
uvedenú skutočnosť nepreukázali.

Pre posúdenie veci je irelevantné tvrdenie žalobcov, že v okolitej zástavbe sa nachádzajú stavby, ktoré
porušujú prijaté regulatívy pre zastavanosť pozemku v uvedenej lokalite.

Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorý postupom podľa § 88a a nasl. stavebného
zákona rozhodol. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nemôže v prejednávanej veci „zohľadňovať“

spôsob existujúceho zastavania okolitej zástavby. Správne súdy sú kompetentné vyhodnocovať výlučne
zákonnosť postupu správnych orgánov a vydaných správnych rozhodnutí v konkrétnej prejednávanej
vecitýkajúcejsažalobcov,t.j.odstránenienepovolenejstavbyžalobcov.Pretoniejemožnékonštatovať,
že by správne orgány porušili princíp rovnosti zbraní. Žalobcovia mali a mohli využiť všetky zákonné
postupy, aby stavbu, ktorú postavili bez právoplatného stavebného povolenia, bolo možné dodatočne

legalizovať, keď výlučne neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcov v správnom konaní
spôsobilo, v konečnom dôsledku, vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Podľa § 3 ods. 3 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona sú správne orgány povinné
poskytovať účastníkom správneho konania poučenia tak, aby účastníci správneho konania, v dôsledku

opomenutia poučovacej povinnosti správneho orgánu, neutrpeli na svojich právach, právom chránených
záujmoch, ujmu. Poučovacia povinnosť správnych orgánov je spojená s konkrétnym správnym konaním.

Poučovacia povinnosť správnych orgánov sa v prejednávanej veci viaže výlučne ku konaniu upraveného
v ustanoveniach § 88a a nasl. stavebného zákona - v konaní o dodatočnom povolení stavby. Z obsahu

administratívneho spisu nemal odvolací súd preukázané, že by správne orgány splnenie poučovacej
povinnosti voči žalobcom opomenuli. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že správne orgány ich nepoučili o
spôsoboch a možnostiach, akými môžu dosiahnuť zmenu územného plánu a záväzných regulatív,
odvolací súd konštatuje, že správnemu orgánu v konaní o dodatočnom povolení stavby neprislúcha
poučovacia povinnosť vo vzťahu k účastníkom správneho konania podľa § 88a a nasl. stavebného

zákona,akýmspôsobomjemožnédosiahnuťzmenuúzemnéhoplánu,akýmipodnetmižalobcoviamôžu
iniciovať rokovanie a konanie o zmene územného plánu.

Odvolací súd nezistil, že v preskúmavanom konaní správne orgány voči žalobcom § 3 ods. 2 posledná
veta správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona porušili.

Podľa článku 2 Ústavy Slovenskej republiky sú štátne orgány povinné konať iba na základe Ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. V uvedenom ustanovení je zakotvený ústavný
princíp legality štátnej moci, ktorý hovorí o viazanosti štátnych orgánov ústavou a zákonmi. Legalita
znamená, že určitá funkcia štátnej moci sa nadobúda a vykonáva právnym spôsobom, resp. v súlade

s právom. Štátne orgány nie sú oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocní zákon, a ak konajú, sú
povinné konať iba spôsobom, ktorý stanovil zákon. Táto zásada zabezpečuje v štáte pre jeho obyvateľov
právnu istotu - majú možnosť predvídať nielen následky svojich právnych úkonov, možnosti a spôsoby
uplatnenia svojich práv voči štátu, ale predovšetkým konanie štátnych orgánov a ich zmysel.

Z právnej úpravy konania o dodatočnom povolení stavby povinnosť správnych orgánov poučovať
účastníkov konania o spôsobe a postupe, ktorým je možné dosiahnuť zmenu územného plánu,
nevyplýva.

Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcovia sa otázkou územného plánu v posudzovanej lokalite mali

zaoberať predovšetkým pred samotným uskutočnením stavby, keď ako občania príslušnej lokality mali
zákonné možnosti minimálne iniciovať zmeny územného plánu v uvedenej lokalite, resp. územno-
plánovacej dokumentácie. Odvolací súd konštatuje, že správne orgány nepochybili a postupovali vsúlade so zákonom, keď v preskúmavanom správnom konaní nemali povinnosť žalobcov poučovať o
spôsobe, akým dosiahnuť zmenu územného plánu v lokalite, v ktorej postavili nepovolenú stavbu.

Z obsahu administratívneho a súdneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že výzvou Mestskej časti
Bratislava - Staré Mesto č. SU-2008/689/12671/2009/L-84-Va z 26.03.2009 (ďalej len „kvalifikovaná
výzva“) boli žalobcovia vyzvaní, aby v lehote 120 dní od jej doručenia preukázali, že dokončená stavba
je realizovaná v súlade s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi
a na stavebný úrad boli vyzvaní predložiť kvalifikovanú žiadosť o dodatočné stavebné povolenie

predmetnej stavby a ďalšie podklady, ktoré boli uvedené vo výzve. Doručeniu tejto kvalifikovanej výzvy
predchádzala žiadosť stavebníka o dodatočné povolenie stavby z roku 2004 ako aj vydanie skorších
správnych rozhodnutí, a to rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu - Krajského stavebného
úradu v Bratislave č. A/2008/1892/MAK z 14.05.2008, ktorým skoršie vydané prvostupňové správne
rozhodnutie (rozhodnutie o odstránení stavby) zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na
ďalšie konanie.

Na kvalifikovanú výzvu správneho orgánu žalobcovia reagovali podaním z 10.07.2009, doručeným
správnemu orgánu 31.07.2009, v ktorom uviedli, že žiadajú o predĺženie lehoty k podaniu žiadosti
a konštatovali, že projektovú dokumentáciu, ktorú predkladali v prílohe žiadosti o legalizáciu stavby,
nemôžu aktualizovať a zabezpečiť vo vypracovaní podľa skutočného vyhotovenia stavby v požadovanej

lehote, nakoľko pôvodní spracovatelia projektovej dokumentácie nie sú žalobcom dostupní a musia sa
obrátiť na iných oprávnených autorizovaných projektantov, z tohto dôvodu ďalšie plnenia uvedené vo
výzve nemôžu realizovať, nakoľko od predmetnej dokumentácie sa práve tieto ostatné plnenia, v zmysle
požiadaviek správneho orgánu, odvíjajú.
Správny orgán oznámením z 05.05.2010, č. 689/2008/19812/2010/URS/Vas, oznámil žalobcom začatie

konania podľa § 88a stavebného zákona, súčasne nariadil v konaní o odstránení nepovolenej stavby
termín pojednávania a miestne zisťovanie na deň 27.05.2010. V oznámení konštatoval, že nakoľko
stavebníci požadované doklady nepredložili v určenej lehote, bolo začaté konanie podľa § 88a
stavebného zákona vo veci nepovolenej stavby „Jednopodlažný objekt na ulici U. V. XX“.

V konaní bolo preukázané, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v poradí už tretím rozhodnutím,
ktorým bolo odstránenie nepovolenej stavby žalobcov nariadené. Žalobcovia boli výzvami správnych
orgánov vyzvaní na predloženie všetkých podkladov a dôkazov, ktorými by preukázali, že stavba, nimi
vybudovaná, bez právoplatného stavebného povolenia, nie je v rozpore s verejným záujmom. Súčasne
boli poučení, aké požadované doklady správne orgány od nich žiadajú. Žalobcovia mali dostatočný

časový priestor minimálne od roku 2004, aby si všetky relevantné doklady k legalizácii stavby zabezpečili
a správnym orgánom ich do vydania napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým správnym
rozhodnutím predložili.

Zadministratívnehospisunemalodvolacísúdpreukázané,žebyžalobcoviaklegalizáciistavbypredložili

potrebné doklady.

Pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo
slobode.

Na žalobcoch bolo bremeno tvrdení, ako aj dôkazné bremeno, aby predložili dôkazy, ktorými by
preukázali, že stavba nie je vybudovaná v rozpore s verejným záujmom, najmä v rozpore s indexom
zastavanosti.

Ustanovenie § 88a ods. 1 prvá veta stavebného zákona v konaní o dodatočnom povolení stavby

predpokladá dodatočné povolenie len takej stavby, ktorá nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými zákonom, a to najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi.
V konaní bolo preukázané, že posudzovaná stavba stavebníkov je vybudovaná v rozpore s územno-
plánovacou dokumentáciou, najmä regulatívom maximálnej zastavanosti pozemku, keď vzhľadom
na samotnú malú výmeru stavebnej parcely a už charakteru pôvodného rodinného domu žalobcov,

je prekročený regulatív maximálnej zastavanosti pozemku, keď sa zastavaná plocha nepovoleným
objektom započítava k zastavanej ploche rodinného domu a výsledný index zastavanosti je 0,64, čo
je výrazné prekročenie záväzného regulatívu, ktorý umožňuje rekonštrukciu a dostavbu existujúcich
objektov tak, aby výsledná zastavanosť nebola väčšia ako 0,35. Žalobcovia neuniesli bremeno tvrdení anepreukázali, že stavba, ktorá je vybudovaná bez právoplatného stavebného povolenia, nie je v rozpore
s verejnými záujmami.

V prejednávanej veci sa posudzovala konkrétna stavba žalobcov postavená bez právoplatného
stavebného povolenia. Pre posúdenie veci je irelevantný charakter zastavanosti iných objektov,
iných rodinných domov alebo iných budov v okolitej zástavbe, keď správne orgány, ako aj súdy,
boli kompetentné posúdiť výlučne charakter posudzovanej stavby stavebníkov vybudovanej bez
právoplatného stavebného povolenia. Odvolací súd, zhodne s názorom krajského súdu, námietky

žalobcov, ktorí poukazovali na princíp porušenia rovnosti zbraní (na charakter zastavovaní okolitej
zástavby), považoval za irelevantné. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že
verejný záujem má byť daný paušálne a nie posudzovaný individuálne len v niektorých prípadoch.
Je potrebné vyhodnocovať charakter stavby vždy vo vzťahu k individuálnym danostiam stavby.
Napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím je individuálnym
správnym aktom a posudzuje splnenie podmienok na dodatočnú legalizáciu nepovolenej stavby v

súlade s ustanoveniami § 88a a nasl. stavebného zákona vždy vo vzťahu ku konkrétnej posudzovanej
stavbe, teda k stavbe stavebníkov - žalobcov. Nie je možné paušálne vyhodnocovať verejný záujem.
V prejednávanej veci sa posudzuje výlučne nelegálna stavba žalobcov, a preto výlučne len vo
vzťahu k posudzovanej stavbe boli kompetentné správne orgány zisťovať, skúmať a vyhodnocovať
všetky zákonné podmienky v súlade s postupom podľa § 88a stavebného zákona. Pokiaľ žalobcovia

tvrdili, že správny orgán konštatuje porušenie regulatívy zastavanosti pozemkov v okolitej zástavbe,
opätovne odvolací súd zdôrazňuje, že posudzuje splnenie regulatívov zastavanosti pozemku vo
vzťahu k posudzovanej stavbe. Naviac, nebolo v konaní sporné, že rodinný dom žalobcov (ktorý
nebol predmetom konania o dodatočnom povolení stavby), ako stavba prekračuje index maximálnej
zastavanosti pozemku. Nie je možné v preskúmavanom konaní „zohľadňovať“, či iné stavby v okolitej

zástavbe porušujú príslušné regulatívy maximálnej zastavanosti pozemku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je vecne
správny, preto podľa § 250ja ods. 3 posledná veta OSP, § 219 ods. 1, 2 OSP a § 492 ods. 2 SSP
napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

V.

Trovy odvolacieho konania

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP, § 250k ods. 1 a contrario OSP a s § 492 ods. 2 SSP tak, že žalobcom vzhľadom
na ich neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovanému zákon priznanie
náhrady trov konania v správnom súdnictve neumožňuje.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.