Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/263/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117216084
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4117216084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: R Collectors, s.r.o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpený Advokátskou kanceláriou RELEVANS
s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: P. P., nar. XX.
XX. XXXX, bytom A., T. XX/XX, o zaplatenie 603,63 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23. 08. 2017 č. k. 10Csp/142/2017-56 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 52 ods. 1 - 4 OZ, § 9 ods. 2 písm. j/ zák.
č. 129/2010 Z. z., ako aj § 11 ods. 1 uvedeného zákona v znení účinnom od 11. 06. 2010 do 31. 12.
2010, § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a § 39 OZ. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 11. 03. 2011 písomnú zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca

poskytol žalovanej úver 1.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s úrokom 25,50% ročne v 70
splátkach každú vo výške 30,62 eura mesačne spolu s poplatkom za poistenie úveru podľa Sadzobníka
poplatkov žalobcu vo výške 2,62 eura mesačne s tým, že prvá splátka bola splatná 17. 03. 2011, každá
ďalšia k 17-dňu v mesiaci a konečná splatnosť úveru bola stanovená na 17. 12. 2016. V zmluve bola
uvedená RPMN 28,70% a priemerná RPMN 26,49%. Žalovaná vrátila žalobcovi peňažné prostriedky vo
výške 1.1.601,07 eura. Žalovaná sa dostala do omeškania trvajúceho 3 mesiace so zaplatením splátky
splatnej 17. 11. 2014. Žalobca nepreukázal, že žalovanú upozornil na to, že je v omeškaní a na možnosť

zosplatnenia. Oznámil žalovanej listom z 03. 02. 2014, ktorý jej bol doručený 06. 02. 2014, že úver k
03. 02. 2014 zosplatnil a vyzval žalovanú na zaplatenie celej dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy.
Žalovaná dňa 09. 02. 2015 písomne uznala, že jej dlh z predmetnej zmluvy o úvere je 651,16 eura,
ktorú sa zaviazala právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť spolu s úrokom 25,50% ročne a úrokom
z omeškania 5,25% ročne. Žalobca od žalovanej požaduje zaplatenie žalovanej sumy z pohľadávky,
ktorú mal nadobudnúť zmluvou o postúpení od F. banky a.s., preto súd skúmal aktívnu legitimáciu na
strane žalobcu a dospel k záveru, že nie je daná, pretože v konaní nebolo preukázané, že právny

predchodca žalobcu ako postupca písomne vyzval žalovanú a upozornil ju na jej omeškanie podľa §
92 ods. 8 (do 31. 12. 2008 označený ako ods. 7) zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a teda platné
postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu ako postupníka, ktorý nie je bankou. Písomná výzva
upravená v citovanom zákonnom ustanovení je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkoumožnosti ďalšieho právneho úkonu a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je
bankou aj bez súhlasu jej klienta. V prípade, ak tento faktický úkon vykonaný nebol, nemôže byť platná
ani zmluva o postúpení, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu, a preto súd žalobu i napriek

písomnému uznaniu dlhu žalovanou zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
a keďže žalovanej ako úspešnej strane sporu žiadne trovy nevznikli, tak jej ich náhradu nepriznal.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho
zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne zmeny tak, že žalobe bude v celom

rozsahu vyhovené. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vec nesprávne právne posúdil (§
365 ods. 1 písm. h / CSP). Vo svojom odvolaní poukázal na ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2011 Z. z. a
uviedol, že zákon nestanovuje lehotu, v ktorej od písomnej výzvy banky je možné postúpiť pohľadávku
banky voči dlžníkovi. Postúpeniu v zmysle uvedeného ustanovenia zákona bráni len úplne splnenie
záväzku dlžníkom. Súd nesprávne právne i skutkovo posúdil daný prípad, pokiaľ mal za to, že nebola

žalovanej doručená výzva na zaplatenie žalovanej sumy s upozornením na jej omeškanie. K návrhu na
vydanieplatobnéhorozkazužalobcapriložilvšetkypísomnédôkazy,zktorýchjepreukázateľné,ževýzva
žalovanej bola zaslaná, že táto svoj záväzok nesplnila, a že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§
362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti

upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav
a vec správne posúdil i po právnej stránke. Nakoľko odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozsudku, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie
správnosti jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti ďalej uvádza.

8. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, teda či žalobca je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje

žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana
sporu subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane je subjektom povinností, ktoré sú
predmetom sporu, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či

účastníkomobjektívnejealebonieje.Nedostatokaktívnejvecnejlegitimácieznamená,žeten,ktoosebe
tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho
oprávnenia o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom
žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004). Odvolací

súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o absencii aktívnej
legitimácie na strane žalobcu, keď síce predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, ale nepreukázal
splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa F. banka
a.s. voči žalovanej ako dlžníčke.

9. Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.10. Podľa § 525 ods. 1 a 2 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak

postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

11. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách (ZOB), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní zo

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník) aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu, vrátane jej príslušenstva; to neplatí ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo

len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol 1 rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základu vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciou o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanoveným týmto zákonom.

12. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu
iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu
(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslovne uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použitia inštitút

postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“.
Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v Zákone
o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť v súlade so všeobecnými
obchodnými podmienkami. V predmetnom prípade banka túto možnosť nevyužila a žalobcovi postúpila

pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikal
inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ
zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že
by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé
splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní. Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú

pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
Ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti),
banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému
subjektu. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o postúpení pohľadávok z 13. 06. 2017 je pre rozpor so
zákonom neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. Nemožno prisvedčiť námietkam žalobcu, že v

konaní predložil všetky listinné dôkazy spolu so žalobou z ktorej vyplýva, že došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky, pretože z listinného dokladu nachádzajúceho sa na čl. 22 spisu je zrejmé, že pôvodný
žalobca F. banka a.s. síce vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy záväzku s tým, že v prípade, ak
nedôjde k úhrade, bude oprávnená využiť ust. § 565 OZ a vyhlásiť úver predčasne splatným. Doposiaľ
však k takémuto zosplatneniu úveru nedošlo, a preto jeho námietka je irelevantná.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s

ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v odvolacom
konaní jej žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).