Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/193/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116205685
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116205685.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu RENOMAX s.r.o., so sídlom Košice,
Ždiarska 1444/7, IČO: 36668451, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm s.r.o., so sídlom Košice,
Kmeťova 26, proti žalovanej Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO:
35709332, zast. MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Laurinská 3,
IČO: 36861545, o zaplatenie 291,67 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 19C 68/2016-69 z
24.1.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 40,- € tak, že

žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi priznáva trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 75,84 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 40 € do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, konanie o zaplatenie sumy 291,67 € a 5,05 % ročného úroku z omeškania
zo sumy 145,73 € od 24.9.2015 do 6.4.2016 a 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 145,94 €
od 28.11.2015 do 6.4.2016 zastavil a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a napokon žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 291,67 €, 9,05 % ročného úroku z
omeškania zo sumy 145,73 € od 24.9.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy
145,94 € od 28.11.2015 do zaplatenia titulom poistného plnenia a paušálnej náhrady vo výške 40 €.

3. Žalobca skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.6.2015 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Volkswagen Jetta, EČV: KE 550 IF, patriacemu v čase

škodovejudalostipoškodenejspoločnostiPETMAs.r.o.,Košice.Škodováudalosťbolariadnenahlásená
žalovanej, u ktorej má poistený uzatvorené havarijné poistenie a bola zaevidovaná pod číslom poistnej
udalosti 2090152454. Dňa 25.7.2015 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na
motorovom vozidle Volkswagen Jetta, EČV: KE 667 IF, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenej
spoločnosti PETMA s.r.o., Košice, táto škodová udalosť bola takisto riadne hlásená u žalovanej, u
ktorej má poistený uzatvorené havarijné poistenie a bolo zaevidované pod číslom poistnej udalosti
2090154618. Poškodená spoločnosť si motorové vozidlá dala opraviť v dôsledku týchto poistných

udalostíkžalobcovi,ktorémubolilistamioukončenílikvidáciepoistnejudalostič.2090152454z8.9.2015
a poistnej udalosti č. 2090154618 z 12.11.2015 oznámené ukončenia šetrenia predmetných poistných
udalostí. Fakturovaná suma za opravu poškodeného motorového vozidla v dôsledku poistnej udalosti
č. 2090152454 bola vo výške 957,43 € bez DPH - žalovanou bola priznaná a uhradená iba do výšky646,70 € bez DPH, keď žalovaná znížila poistné plnenie o sumu 165 € za spoluúčasť a o sumu 145,73 €
z dôvodu neprimeranej sadzby za jednu hodinu práce a neprimeraných časových jednotiek za práce a z
dôvodu neprimeraného lakovacieho materiálu. Fakturovaná suma za opravu poškodeného motorového

vozidla v dôsledku poistnej udalosti č. 2090154618 bola vo výške 1.334,50 € bez DPH, z ktorej žalovaná
priznalaauhradilačiastku1.023,56€bezDPH,keďpoistnéplnenieznížilaosumu165€zaspoluúčasťa
o sumu 145,94 € z dôvodu krátenia normohodiny a lakovacej konštanty. Neuznaná suma spolu vo výške
291,67 € bola poškodenou spoločnosťou PETMA s.r.o. postúpená na žalobcu zmluvami o postúpení
časti pohľadávky z 9.11.2015 a z 28.12.2015. Právne žalobca uplatnený nárok zdôvodnil poukazom na

ust. § 797 ods. 2, § 788 ods. 1 a 3, § 799 ods. 1 až 3, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“); uplatnené úroky z omeškania právne odôvodnil ust. § 261 ods. 9, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka a § 797 ods. 3 prvá veta OZ s poukazom na skutkový stav, podľa ktorého žalovaná listom
zo dňa 8.9.2015 poistenej spoločnosti oznámila, že v uvedený deň bolo ukončené šetrenie poistnej
udalosti č. 2090152454, na základe čoho posledný deň splatnosti v tomto prípade uplynul dňa 23.9.2015
a listom zo dňa 12.11.2015 poistenej spoločnosti oznámila, že v uvedený deň bolo ukončené šetrenie

poistnej udalosti č. 2090154618, na základe čoho posledný deň splatnosti v tomto prípade uplynul
dňa 27.11.2015. Sumu paušálnej náhrady vo výške 40 € právne odôvodnil žalobca ust. § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“).

4. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu vydanému vo veci uviedla, že po doručení platobného

rozkazu prehodnotila likvidáciu poistnej udalosti a dňa 5.4.2016 poskytla poistné plnenie z poistnej
udalosti č. 2090152454 vo výške 145,73 € na istinu a vo výške 3,93 € na úrok z omeškania z dlžnej
sumy 5,05 % od 24.9.2015 do 6.4.2016 vrátane, t.j. spolu sumu 149,66 € na účet žalobcu a z poistnej
udalosti č. 2090154618 na istinu 145,94 € a na úrok z omeškania sumu 5,25 €, t.j. 5,05 % od 24.9.2015
do 6.4.2016 vrátane, t.j. spolu sumu 151,19 € na účet žalobcu a 93,86 € na náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 76,36 € a ostatných trov konania vo výške 17,50 € na účet právneho zástupcu
žalobcu s tým, že žalovaná sa pomýlila pri výpočte úroku z omeškania, keď správny úrok z omeškania
je 2,62 € (5,05 % od 27.11.2015 do 6.4.2016 z dlžnej sumy), a nie 5,25 €. Naďalej rozporovala uplatnený
úrok z omeškania v prevyšujúcej časti a uplatnenú paušálnu náhradu v sume 40 € s poukazom na to,
že žalobca nemá nárok na výšku úroku z omeškania 9,05 % a paušálnu náhradu v sume 40 €, keďže v

danom prípade nejde o obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ale ide o poskytnutie poistného
plnenia z poistnej zmluvy podľa ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď nie je možné aplikovať
žiadne ustanovenia Obchodného zákonníka tak, ako uvádza žalobca vo svojom návrhu. Na základe
uvedeného žalovaná neuznala žalobcovi paušálnu náhradu v sume 40 € a rovnako úrok z omeškania
vo výške 9,05 %, pričom uhradila úrok z omeškania vo výške 5,05 %.

5. Žalobca ku skutočnostiam uvedeným v odpore argumentoval, že tak postupca (resp. poškodený)
ako aj postupník sú osobami zapísanými v obchodnom registri. Z ustanovenia § 2 ods. 2 Obchodného
zákonníka je zrejmé, že sa jedná o podnikateľov, teda prvá požiadavka relatívnych obchodných
záväzkových vzťahov je naplnená. K možnosti aplikácie ustanovení o úrokoch z omeškania a paušálnej

náhrady podľa Obchodného zákonníka poukázal na ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého sa zmluvy upravené výlučne v Občianskom zákonníku spravujú ustanoveniami o
danom zmluvnom type v Občianskom zákonníku a Obchodným zákonníkom, čo znamená, že všetko
ostatné, čo príslušný zmluvný typ v Občianskom zákonníku priamo neupravuje, bude sa spravovať
všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Na podporu uvedeného citoval z rozsudku

Okresného súdu v Trnave zo dňa 30.10.2013 sp. zn. 25Cbi/7/2013 nasledovné: „Súd pri rozhodovaní
ohľadne aplikácie ustanovení len Občianskeho zákonníka alebo aplikácie všeobecných ustanovení
Obchodného zákonníka a ustanovení Občianskeho zákonníka vo vzťahu ku konkrétnemu zmluvnému
typu obsiahnutého v úprave Občianskeho zákonníka má za to, že vzhľadom na skutočnosť, že ide o
obchodno-právny záväzkový vzťah, ktorý bol uzatvorený medzi podnikateľmi ako zmluvnými stranami

v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou sa v konkrétnom prípade použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka o tom- ktorom zmluvnom type a všetko ostatné, t.j. všeobecné otázky záväzkov súd posúdil
v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka.“

6. Žalobca na základe skutočností uvedených v odpore proti platobnému rozkazu vzal žalobu späť v

časti zaplatenia sumy 291,67 €, uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5,05 % od 24.9.2015 do
6.4.2016 zo sumy 145,73 € a vo výške 5,05 % od 28.11.2015 do 6.4.2016 zo sumy 145,94 € a v tejto
časti žiadal konanie zastaviť. V prevyšujúcej časti trval na žalobe s tým, že výšku uplatňovaných úrokov
z omeškania si uplatňuje v zmysle ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013.7. Súd po právnom posúdení veci podľa § 261 ods. 1, 8, 9, § 369c ods. 1 ObZ, § 806, § 797 ods. 3, § 517
ods.1vetaprvá,ods.2OZ,§3nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.vzneníneskoršíchzmienadoplnkov,

§ 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. uzavrel, že predmetom sporu je poistné plnenie z havarijného
poistenia, ktoré má svoj základ v poistnej zmluve uzatvorenej medzi poškodenou spoločnosťou PETMA
s.r.o. (postupcom pohľadávky tvoriacej predmet konania na žalobcu ako postupníka) a žalovanou.
Konštatoval, že je nesporný skutkový stav, pokiaľ ide o vznik poistných udalostí, výšku poškodenia
motorových vozidiel, rozsah plnenia a súd mal za nesporný skutkový stav aj v tom, že zmluva bola

uzatvorená medzi dvoma podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Z toho súd právne uzavrel, že
vzhľadom na povahu zmluvných strán pri založení zmluvy, medzi predchodcom žalobcu a žalovanou
bol založený obchodno-záväzkový vzťah podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd uviedol,
že niet pochýb o tom, že Obchodný zákonník neupravuje ako zmluvný typ poistnú zmluvu, ktorá je ako
zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku; tento prípad rieši ust. § 261 ods. 9 ObZ (predtým išlo o
ust. § 261 ods. 6 ObZ v znení účinnom od 1.10.2004), preto podľa ustanovení Občianskeho zákonníka

sa posudzuje nielen samotná poistná zmluva, ale tiež nároky z nej, t.j. vrátane úrokov z omeškania.
Preto súd považoval žalobný návrh, pokiaľ ide o úroky z omeškania uplatnené vo výške prevyšujúcej
5,05 % ročne za nedôvodné, a z tohto dôvodu žalobu v tejto časti zamietol. Vzhľadom na dispozitívny
úkon žalobcu v súvislosti s čiastočnou úhradou v priebehu konania zo strany žalovanej, súd konanie
o zaplatenie sumy 291,67 € a 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 145,73 € od 24.9.2015 do

6.4.2016 a 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 145,94 € od 28.11.2015 do 6.4.2016 podľa ust. §
145 ods. 2 CSP zastavil. Pokiaľ ide o paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40 €, uplatnenú podľa ust. § 369c ods. 1 ObZ v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.,
súd ju mal za dôvodnú, argumentujúc, že v danom prípade ide o obchodno-záväzkový vzťah, súčasne
tento nárok nie je v OZ upravený (na rozdiel od úrokov z omeškania), preto použitím ust. § 261 ods.

9 ObZ dospel k záveru, že jeho aplikáciu nie je možné vylúčiť. Preto žalovanú zaviazal k povinnosti
zaplatiť žalobcovi sumu 40 €.

8. Výrok o náhrade trov konania súd odôvodnil poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd priznal žalobcovi, ktorého neúspech v konaní

bol nepatrný k jeho úspechu (zamietajúci výrok), náhradu trov konania vo výške 100 %.

9. Rozsudok vo výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi 40 € a vo výroku, ktorým žalobcovi bola priznaná
náhrada trov konania vo výške 100 % napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Namietala, že súd nesprávne posúdil paušálnu náhradu nákladov ako
opodstatnene uplatnenú podľa § 369c ods. 1 ObZ s poukazom na to, že v danom prípade ide o
obchodno-záväzkový vzťah a tento nárok nie je vôbec upravený v Občianskom zákonníku, keď zároveň
výšku úrokov z omeškania posudzoval podľa predpisov občianskeho práva. Mala za to, že na celé
príslušenstvo uplatnenej pohľadávky sa musia rovnako použiť predpisy občianskeho práva, preto je

aplikácia uvedeného ustanovenia Obchodného zákonníka vylúčená a z neho vyplývajúcu paušálnu
náhradu nákladov vo výške 40 € súd nemal žalobcovi priznať.

10. Žalobca bol v odvolacom konaní nečinný.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario ) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného
odvolacieho dôvodu, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 25.1.2018 na
úradnejtabulisúduvsúlades §378a§219CSP,adospelkzáveru,že odvolaniežalovanej jedôvodné.

12. V odvolacom konaní bol napadnutý len výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 40 €, ďalšie
výroky neboli odvolaním napadnuté, preto rozsudok v tejto (odvolaním nenapadnutej) časti nadobudol
právoplatnosť (§ § 380 ods. 1 CSP), a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

13. Žalovaná svoje odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

14.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnunormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný

prípad.

15. Žalovaná konkrétne namietala proti povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 40 € ako paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ObZ.

16. Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a
a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Podstatou nároku na paušálnu náhradu nákladov je, že veriteľ má v prípade omeškania dlžníka s

plnením záväzku, okrem nároku na úrok z omeškania, prípadne nároku na náhradu škody aj zákonný
nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Tento právny inštitút sa
občianskoprávnych vzťahoch neaplikuje, aplikovateľný je len na obchodnoprávne vzťahy, bez ohľadu
na to, či ide o relatívny alebo absolútny obchod.

18. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedenom
v bode 19 odôvodnenia jeho rozsudku a v podrobnostiach naň aj poukazuje, kde súd konštatuje,
že predmetom sporu je poistné plnenie z havarijného poistenia, ktoré má svoj základ v poistnej
zmluve uzatvorenej medzi poškodeným - predchodcom žalobcu a žalovanou, že poistná zmluva
bola uzatvorená medzi dvoma podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, že zmluvami o postúpení

časti pohľadávky medzi postupcom PETMA s.r.o. (poškodeným) a postupníkom RENOMAX s.r.o.
boli postúpené nároky vyplývajúce z poistnej zmluvy uzavretej medzi PETMA s.r.o. a žalovanou
poisťovňou, a že Obchodný zákonník neupravuje ako zmluvný typ poistnú zmluvu, ktorá je upravená len
v Občianskom zákonníku, preto podľa neho sa posudzuje nielen samotná poistná zmluva ale aj nároky
z nej vyplývajúce t.j. aj úroky z omeškania. Preto žalobca, na ktorého bola pohľadávka vyplývajúca z

poistnej zmluvy postúpená poškodeným, má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vyplývajúcich
z občianskoprávnej úpravy (nepochybne len úroky z omeškania podľa občianskoprávnej úpravy, by
prislúchali aj samotnej poškodenej spoločnosti PETMA s.r.o. ak by bola v konaní žalobcom). Samotným
postúpením pohľadávky sa nemení právny charakter nároku, resp. pohľadávky, preto súd prvej inštancie
správne priznal žalobcovi len úroky podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 v znení neskorších zmien

a doplnkov, teda občianskoprávnej úpravy.

19. V nadväznosti na vyššie uvedené, vychádzajúc z občianskoprávneho charakteru pohľadávky
žalobcu, vzniknutej z poistného vzťahu (ktorý sa nezmenil ani postúpením pohľadávky), dospel odvolací
súd k záveru, že žalobcovi nepatrí v prejednávanej veci paušálna náhrada nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky, pretože tento inštitút sa v občianskoprávnych vzťahoch neaplikuje.

20. Odvolací súd preto v súlade v súlade s ust. § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku napadnutom
žalovanou, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 40 € tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

21. Odvolací súd o trovách celého konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak odvolací
súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Konanie
o zaplatenie sumy 291,67 € a 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 145,73 € od 24.9.2015 do
6.4.2016 a 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 145,94 € od 28.11.2015 do 6.4.2016 bolo
zastavené pre čiastočné späťvzatie žaloby, ku ktorému žalobca pristúpil z dôvodu plnenia žalovanou v

tejto časti. Procesne preto zastavenie konania v späťvzatej časti zavinila žalovaná (§ 255 ods. 1 CSP).
V odvolacom konaní bola žalovaná úspešná v časti 40 € a v konaní pre súdom prvej inštancie len v
časti zamietnutia žaloby pokiaľ ide o úroky z omeškania prevyšujúce výšku 5,05 % ročne. Podľa pomeru
úspechu vo veci (§ 255 ods. 2 CSP), v percentuálnom vyjadrení odvolací súd priznal žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 75,84 % (úspech žalobcu je 87,92 % mínus úspech žalovanej 12,08 %), o výške

ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ustanovení § 429 ods.
2 CSP.