Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/161/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616208534
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616208534.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Klaudie Koskovej a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.
r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barbora Korenecová,
advokátka, so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, adresa na doručovanie: POHOTOVOSŤ s. r. o. , JUDr.
Barbora Korenecová, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XXX, o zaplatenie 478,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 17C/186/2016 - 55, zo dňa 06. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta. Žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca
uzatvorilsožalovanouzmluvuoúveredňa21.12.2007,ktoráspadápodrežimspotrebiteľskéhopráva,t.j.
ustanovenia§52anasl.Občianskehozákonníka,kedyzároveňjesúdpovinnývzmysleust.§5bzákona

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na prípadné premlčanie v konaní uplatneného
nároku ex offo, teda aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného spotrebiteľa v zmysle
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nič na tom nemení skutočnosť, že žalovaná spáchala trestný
čin, nakoľko ustanovenie § 5b sa vzťahuje na konania spotrebiteľského charakteru. Napokon v danom
prípade žalovaná v konaní námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku vzniesla. Trestným
rozkazom Okresného súdu Lučenec č. k. 2T/205/2008-56 zo dňa 23.09.2008, právoplatným dňa
16.10.2008, bola žalovaná uznaná vinnou z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného

zákona spáchaným žalovanou práve v súvislosti s vyššie uvedenou úverovou zmluvou, ktorú uzavrela
so žalobcom (veriteľom). Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného Pohotovosť s.r.o.
odkázal s nárokom na náhradu škody na občiansko-právne konanie.

3. Súd sa prednostne zaoberal otázkou premlčania nároku s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007
Z. z., ako aj na žalovanou v konaní vznesenú námietku premlčania a dospel k záveru, že z hľadiska
ustanovení § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka o premlčaní nároku na náhradu škody je žalobcom

uplatnený nárok premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote (ods. 1 § 106), ktorá v danom
prípade uplynula dňa 02.10.2010. Táto lehota začala plynúť odo dňa kedy sa poškodený preukázateľne
dozvedel o tom, že ku škode došlo a kto za ňu zodpovedá t.j. od doručenia trestného rozkazu, ktorý
bol žalobcovi doručený dňa 02.10.2008. Žalobca žalobu na súd podal dňa 30.06.2016, teda po márnomuplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Z dôvodu premlčania uplatneného nároku súd žalobu
žalobcu zamietol.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci
mala plný úspech žalovaná, ktorej však trovy konania nevznikli. Preto súd vyslovil, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Namietal, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom
a nesprávne právne posúdil vec. Žalobca odmieta postavenie žalovanej v danom zmluvnom vzťahu
ako spotrebiteľa. Vzájomný právny vzťah účastníkov zmluvy je obchodnoprávny a uplatnenie právnych
noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je namieste. Zmluva o úvere sa riadi Obchodným zákonníkom,

predmetný spor nie je spotrebiteľský. V predmetnom konaní nie je vhodné poskytovať zvýšenú ochranu
žalovanej, ktorá svojím konaním porušila nielen ustanovenia zmluvy, ale aj zásadu dobrých mravov,
predpisov Obchodného a Občianskeho zákonníka a dopustila sa trestného činu, ktorým spôsobila
žalobcovi škodu.

7. Žalobca sa v konaní domáha náhrady škody s príslušenstvom (nie zaplatenia dlžnej sumy), kedy
s týmto nárokom žalobcu na občianskoprávne konanie odkázal súd rozhodnutím vydaným v trestnom
konaní, v ktorom bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania úmyselného trestného činu úverového
podvodu. Z hľadiska premlčania práva na náhradu škody aj napriek špecifickému charakteru úpravy
treba aplikovať i ust. § 110 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, ak bolo právo na náhradu škody

priznané právoplatným rozhodnutím súdu, prípadne ak povinný uznal svoju povinnosť nahradiť škodu,
neuplatnia sa kombinované premlčacie doby (§ 106), ale desaťročná premlčacia doba so začiatkom
plynutia stanoveným v ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa z trestného rozsudku
dozvedel výšku spôsobenej škody, ktorá je jedným z predpokladov plynutia subjektívnej premlčacej
doby.Začiatokplynutiaobjektívnejpremlčacejdobyjeviazanýnaudalosť,zktorejškodavznikla.Žalobca

má zato, že žalobu podal v objektívnej lehote na náhradu škody.

8. Okresný súd pochybil v tom, keď na premlčanie prihliadal ex offo s odkazom na ust. § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z., ktoré ukladá súdu túto povinnosť len v spotrebiteľských sporoch, v danom prípade
nešlo o spotrebiteľský spor.

9. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne
posúdil, vo veci správne rozhodol. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
Odvolací súd sa v stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu

potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd
svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP.

13. Žalobca v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom
a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia.

14. Aj keď námietka žalobcu týkajúca sa nesprávnej aplikácie ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. vo veci
konajúcim súdom v prejednávanom prípade je opodstatnená (citované zákonné ustanovenie upravuje
postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offoprihliadať na premlčanie aj bez námietky strany sporu, pričom v danom prípade súd konal o nároku na
náhradu škody), nemá to vplyv na správnosť výsledku rozhodnutia okresného súdu, pretože zo spisu
jednoznačne vyplýva, že sama žalovaná námietku premlčania vzniesla v konaní, čím bola naplnená

podmienka ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej súd na premlčanie prihliadne len na
námietku dlžníka.

15. Občiansky zákonník upravuje premlčateľnosť práv v ustanovení § 100 a nasledujúcich. Ide o
„všeobecnú“ premlčaciu dobu, ktorá je trojročná a uplatní sa všade tam, kde zákon pre určité právo

neupravuje osobitnú premlčaciu dobu. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň zabrániť
tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút
premlčania zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Aby nedochádzalo
k situáciám, kedy by si veriteľ síce svoje právo uplatnil ešte pred uplynutím premlčacej doby, avšak k
jeho priznaniu by došlo až po jej uplynutí, zákon upravuje inštitúty spočívania premlčacej doby (dočasné

zastavenie jej plynutia) a pretrhnutia premlčacej doby (kedy sa zo zákonom stanovených predpokladov
plynutie doby zastaví, ale po odpadnutí prekážky plynutie doby nepokračuje - uplynutá časť lehoty sa
nezohľadní - ale začína plynúť doba od nového začiatku).

16. Pri práve na náhradu škody Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu -

subjektívnu (§ 106 ods. 1) a objektívnu (§ 106 ods. 2). Tieto premlčacie doby začínajú, plynú a končia
nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a objektívna premlčacia doba je trojročná,
alebo desaťročná v prípade, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z
týchto premlčacích dôb a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo na náhradu škody priznať.
Ak sa skončí plynutie jednej z nich právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie

ešte druhá premlčacia doba. V danom prípade súd založil svoje rozhodnutie na preukázanom uplynutí
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Potom nebolo dôvodné a ani právne významné zaoberať sa
aj plynutím 10-ročnej objektívnej premlčacej doby. Odvolacia námietka žalobcu, v zmysle ktorej by
mu podľa jeho názoru malo prislúchať právo uplatniť nárok v 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe
je nedôvodná. Navyše pokiaľ v súvislosti s premlčaním v danom prípade poukazuje na desaťročnú

premlčaciu dobu stanovenú v ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie nesprávne
vykladá. Pokiaľ namieta, že súd mal zároveň, a to odhliadnuc od osobitnej právnej úpravy premlčania
nároku na náhrady škody, aplikovať aj ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že: „ak
bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov
odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť“, treba uviesť, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje k

samotnému „výkonu“ práva, teda práva priznaného právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu
(taktiež ak dlžník právo písomne uznal právne relevantným spôsobom).

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná,

preto žalovanej prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko
však žalovanej preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške
náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) a preto odvolací súd
rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn

6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).

18. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).