Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208016
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7814208016.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu P. C., narodeného XX.XX.XXXX,
bytom v P., M. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, so sídlom v Rožňave,
Šafárikova 8, proti žalovanej O.. M. E., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v P., A. R. XX, zastúpenej JUDr.
Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 45, o zaplatenie 13.000 € s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 16.05.2016 č. k.
8C/136/2015-43 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j erozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 16.05.2016
č. k. 8C/136/2015-43 žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania vo výške

2.468,41 €, na účet právnej zástupkyne žalovanej do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 13.000 € s príslušenstvom a
náhrady trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie na strane
žalovanej malo vzniknúť tak, že dňa 14.9.2011 žalobca spolu so žalovanou a kupujúcimi uzavreli
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol byt č. XX v bytovom dome súpisné č. 1870 a podielu 313/10000

na pozemku parcela č. 4066 a podiel 313/10000 na spoločných častiach a zariadeniach domu k.ú.
P., zapísané na LV č. XXXX. Celá dohodnutá kúpna cena bola vo výške 26.500 €. Tá bola (riadne)
kupujúcimi v lehote dohodnutej v kúpnej zmluve zaslaná na účet predávajúcej.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že kúpna cena mala byť zaplatená nasledujúcim
spôsobom:Suma23.850€bezhotovostnýmprevodomzhypotekárnehoúveruTatraBanky,a.s.pobočka

Rožňava na č. účtu predávajúcej ad 1/ (žalovanej) a sumu 2.650 € kupujúci ad 1/ (C. Z.) sa zaviazal
uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 147,22 €, vždy k 25. dňu v mesiaci, najneskôr do
31.3.2013. Ďalej súd vzal za preukázané, že suma 23.850 € bola uhradená z hypotekárneho úveru dňa
22.9.2011. Kupujúci v období od 14.10.2011 do 4.5.2012 formou splátok v hotovosti uhradili žalovanej
sumu 600 € a dňa 24.6.2012 bola vyplatená zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 2.050 € v hotovosti, čím
bola vyplatená celá kúpna cena.

4. Právne vec posúdil podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Manželstvo strán sporu
zaniklo rozvodom manželstva, a to rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 27.3.2002, č.k. 10C
163/2002-20, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.4.2002. Po rozvode manželstva ich bezpodielové

spoluvlastníctvo nebolo vyporiadané súdnym rozhodnutím, ani dohodou. Strany sa dohodli, že byt bude
užívať žalovaná. Po rozvode manželstva bol predmetný byt predaný, pričom v kúpnej zmluve bolouvedené, že kúpna cena bude zaplatená na účet žalovanej. V zmluve nebola žiadna zmienka o tom,
že by žalovaná mala polovicu kúpnej ceny vyplatiť žalobcovi. Žalobca odôvodnil takúto jej povinnosť
iba ústnou dohodou. Súd výsluchom svedka C. C. (syna strán sporu) mal za preukázané, že k žiadnej

dohode medzi stranami sporu o výplate polovice kúpnej ceny žalobcovi nevie. Svedok sa vyjadril, že
polovica kúpnej ceny má zo strany matky (žalovanej) byť vyplatená jemu na sporenie. Súd teda dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal, že bola nejaká ústna dohoda medzi žalovanou a ním o vyplatení
polovice kúpnej ceny.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanej ako úspešnej strane sporu
plnú náhradu trov konania v celkovej výške 2.468,41 €.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
c/, d/, f/ O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, vyhovel žalobe v celom rozsahu
a priznal mu nárok na náhradu trov celého konania.

8.Zotrvalna(svojom)názore,žesažalovanábezdôvodneobohatilanajehoúkor.PozánikuBSMdošlok
zmene režimu k spornému bytu a byt s poukazom na ust. § 149 ods. 4 OZ prešiel do režimu podielového
spoluvlastníctva, kedy každý z účastníkov konania bol vlastníkom jednej polovice. Logicky teda žalovaná
muselapožiadaťžalobcu,abyspredajombytusúhlasilazároveňsamuselidohodnúťnatom,akoakedy

mu bude vyplatená časť kúpnej ceny, ktorá mu prináležala za spoluvlastnícky podiel 1/2. Z uvedeného
je zrejmé, že medzi stranami musela jestvovať dohoda, ktorú v konečnom dôsledku potvrdil aj sám
žalobca a taktiež svedok C. C.. Podľa názoru žalobcu, aj keby medzi stranami neexistovala žiadna, či
už ústna alebo písomná dohoda a žalobca požiadal žalovanú o vyplatenie svojho spoluvlastníckeho
podielu k bytu, ktorého úplnú kúpnu cenu preukázateľne prijala na svoj účet žalovaná, je povinná aj

bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody vydať takto získaný majetkový prospech, nakoľko v opačnom
prípade sa bezdôvodne obohatí. Fakt, že žalovaná prijala kúpnu cenu na svoj účet ju neoprávňuje
k tomu, aby si ju celú bez akéhokoľvek právneho dôvodu ponechala aj napriek skutočnosti, že jej
preukázateľne prináleží len jedna polovica.

9. Žalobca poukázal (aj) na vážny nedostatok konania, lebo aj napriek opakovanému predvolaniu
žalovanej súdom, ako aj na návrh žalobcu vypočuť žalovanú, sa táto nedostavila ani na jedno súdne
pojednávanie. Súd tak konal v rozpore so zásadou ústnosti a vo veci aj napriek tomuto nedostatku
rozhodol, pričom svoje rozhodnutie ohľadne tejto veci nijako nezdôvodnil. Poukázal na to, že dôkazy
vyplývajúce z výpovedí osôb majú byť vykonané ústne, a tak súd mal túto osobu vypočuť. Čo sa

týka vykonaného dokazovania poukázal na to, že súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samú, alebo ktoré by potvrdzovali len zhodné
tvrdenia účastníkov. O nevykonaní dôkazov súd rozhodne uznesením a vysvetlí svoje rozhodnutie aj v
rozhodnutí o veci samej (spravidla v rozsudku), čo sa však nestalo.

10. Žalobca namietal aj priznanú náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko rozhodnutie súdu prvej
inštancie v tejto časti je nedôvodné a nepreskúmateľné.

11. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na to, že žalobca účelovo opomenul v žalobe
uviesť skutočnú dohodu, t.j. že suma 13.000 € (polovica kúpnej ceny) má ísť v prospech syna C.. Túto

dohodu rodičov potvrdil aj samotný syn C. ako svedok na pojednávaní pred súdom prvej inštancie.
Žalobca svoje tvrdenie v žalobe nepreukázal. Práve naopak, bolo jednoznačne preukázané, že k ústnej
dohode sporných strán o tom, že žalovaná má vyplatiť žalobcovi polovicu kúpnej ceny, nedošlo. Zároveň
žalovaná poukázala na to, že nárok žalobcu je premlčaný, čo už tvrdila pred súdom prvej inštancie,
pretože k vyplateniu časti kúpnej ceny vo výške 23.850 € došlo dňa 22.9.2011, a následne sa zvyšná

časť kúpnej ceny splácala s tým, že 24.6.2012 bola vyplatená celá kúpna cena. Suma 2.050 € je
neporovnateľná so sumou 23.850 € a žalobný návrh bol podaný žalobcom dňa 13.8.2014. Navrhla, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a zároveň jej priznal náhradu
trov odvolacieho konania.

12. Žalobca v replike poukázal na to, že žalovaná potvrdila ústnu dohodu ohľadom vyplatenia
polovice kúpnej ceny za predaný byt, t. j. vo výške 13.000 € na účet ich syna C. C.. Žalobca
nikdy nepopieral fakt, že túto sumu hodlal dať synovi na jeho ďalšie štúdium. Avšak to, ako žalobca
naloží s týmito finančnými prostriedkami, je pre konanie irelevantné. Účet syna C. mal byť lenplatobným miestom, ale aktívne legitimovaným subjektom práva je žalobca ako podielový spoluvlastník
predanej nehnuteľnosti. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že premlčacia doba nezačala
plynúť dňom uzavretia kúpnej zmluvy t. j. 14.09.2011, ale najskôr 01.04.2013, t. j. nasledujúci deň

po dni, kedy mala byť splatená celá kúpna cena v zmysle kúpnej zmluvy. Žalobca do tohto dátumu
nemal vedomosť o tom, či už došlo k úplnému splateniu kúpnej ceny za byt. Uviedol, že začiatok
plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Ak
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po
skončeníbezdôvodnéhoobohacovaniasa.Vyslovilpresvedčenie,žezostranyžalovanejišlooúmyselné

obohatenie sa, a preto možno uvažovať aj o desať ročnej premlčacej dobe. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

13.Žalovanávduplikeuviedla,žežalobcaúčelovozavádza.Porozvodemanželstvažalobcadobrovoľne
opustil spoločnú domácnosť. Od roku 2002 nikdy nežiadal vyplatenie polovice hodnoty bytu. Žalovaná

mala (preto) za to, že žalobca prenecháva byt do jej výlučného vlastníctva, s tým, že v prípade jeho
odpredaja jej pripadne celá kúpna cena. Túto skutočnosť potvrdzuje aj obsah kúpnej zmluvy, kde kúpna
cena mala byť zaplatená na účet žalovanej. Žalovaná nemala dôvod oznámiť žalobcovi, že dňom
24.06.2012 jej bola vyplatená (už) aj zvyšná časť kúpnej ceny. O úhrade sumy 23.850 € dňa 22.09.2011
žalobca vedomosť mal. Žalovaná zotrvala na vznesenej námietke premlčania.

14. Duplika žalovanej bola žalobcovi doručená dňa 20.01.2017.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 470 ods. 2 prvej vety
CSP) a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 380 ods. 2, § 389 ods. 1 písm. b/, § 391 CSP).

16. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 30.06.2016, t. j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

17. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

18. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Keďže odvolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako
aj jeho dôvody bolo treba posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda
podľa príslušných ustanovení O.s.p..

20. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej

ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj o potrebe ústavne
konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

21. Žalobca namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t. j. že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t. j. že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j. že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu bol naplnený odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm.
a/ O.s.p..23. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať

eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,

v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

24. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu zahŕňa v sebe skúmanie správnosti napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie tak z hmotnoprávneho hľadiska ako aj postup súdu z hľadiska
procesnoprávnych predpisov. Na vady konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd prihliada len
vtedy, ak tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods.3 CSP), pričom na ne prihliada

z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či boli alebo neboli uplatnené v odvolaní.

25. Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkové

pochody musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené nielen s poukazom na všetky skutočnosti
zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom
miesta na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej
formy rozsudku je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu obsahovo
nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom

rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom
posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť
rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri
vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom, prípadne o mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť
preskúmateľné. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami, a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.

26. Odvolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti nemá. Odôvodnenie rozsudku je nedostatočné,
pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné. Stranám sporu neozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo
skutkových zistení nevyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti
bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na
nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť
ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových,

z ktorých právne závery vychádzajú. Nepodal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa
relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Z týchto dôvodov odvolací súd musí konštatovať,
žeodôvodnenienapadnutéhorozsudkujeneobhájiteľné,vdôsledkučohojerozsudoknepreskúmateľný.

27. Dôvody, ktoré viedli súd k záveru, že žalobca nepreukázal, že existuje nejaká ústna dohoda

so žalovanou o vyplatení polovice kúpnej ceny, nemajú podľa názoru odvolacieho súdu oporu vo
vykonanom dokazovaní.

28. Podľa ust. § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh

podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva
pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník (po)užíva. O ostatných hnuteľných
veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch
spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre

manželov spoločné.

29. Podľa ust. § 149a OZ, pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149 týkajú
nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.30. Doposiaľ vykonaným dokazovaním bolo preukázané (a nebolo to ani medzi stranami sporu sporné),
že po rozvode manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu nebolo vyporiadané ani súdnym

rozhodnutím ani dohodou.

31. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 149 ods. 4 OZ, v danom prípade ohľadne
nehnuteľnosti / bytu č. 26 v bytovom dome súp. č. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. P., ďalej
len „nehnuteľnosť alebo byt“/ platilo, že sa stal predmetom podielového spoluvlastníctva strán sporu v

rovnakých podieloch. Žalovaná síce tvrdila, že sa so žalobcom dohodli, že byt bude užívať žalovaná,
avšak táto dohoda nič nemení na skutočnosti, že žalobca bol aj naďalej podielovým spoluvlastníkom
predmetného bytu. Práve z tohto dôvodu pri predaji bytu sa vyžadoval nielen súhlas žalovanej ale aj
žalobcu, a tak obidvaja vystupovali na strane predávajúceho.

32. Pokiaľ strany sporu predávali byt kupujúcim, obidvaja vystupovali ako rovnocenní podieloví

spoluvlastníci, s rovnaký podielom na nehnuteľnosti. Ak v kúpnej zmluve bolo uvedené, že finančné
prostriedky z kúpnej ceny budú poukázané na číslo účtu predávajúcej ad.1 (žalovanej), táto formulácia
ibašpecifikujeplatobnémiesto,kammajúbyťfinančnéprostriedkypoukázané.Vžiadnomprípadeztoho
nemožno uzavrieť, že žalobca nemá nárok na polovicu kúpnej ceny, nakoľko zo žiadneho ustanovenia
kúpnej zmluvy nevyplýva, že by sa bol žalobca vzdal nároku na cenu za svoj podiel na nehnuteľnosti.

33. Žalobca argumentoval aj tým, že sa so žalovanou ústne dohodol, že polovicu kúpnej ceny pri predaji
bytu (pripadajúcu žalobcovi) poukáže žalovaná na účet syna C.. Takúto dohodu potvrdil aj syn C. pri
svojej svedeckej výpovedi.

34. Žalovaná namietala existenciu ústnej dohody o výplate polovice kúpnej ceny žalobcovi. Napriek
skutočnosti, že žalovaná namietala existenciu takejto dohody so žalobcom, spolu s vyjadrením k
odvolaniu predložila listinný dôkaz - Pokus o zmier vo veci vysporiadania BSM zo dňa 21.12.2013, z
ktorého sa javí, že bola uzavretá dohoda, že polovicu kúpnej ceny poukáže na účet syna C..

35. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu
dohody so žalovanou o vyplatení polovice kúpnej ceny (žalobcovi).

36. Súd prvej inštancie ale vôbec neskúmal, či bola uzavretá dohoda (o výplate polovice kúpnej ceny
v prospech syna C.) a čo takáto dohoda predstavuje z hľadiska hmotnoprávnych ustanovení, a aké

predpoklady musia byť splnené na platnosť takejto dohody (ak bola uzavretá).

37. Nie je teda zrejmé, či súd prvej inštancie túto dohodu akceptoval alebo nie.

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/

CSP zrušil a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

39. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vypočuje žalovanú a odstráni vytknuté nedostatky, pre ktoré je
jeho rozsudok nepreskúmateľný tým, že ustáli, či bola uzavretá dohoda strán sporu o vyplatení polovice
kúpnej ceny, pripadajúcej žalobcovi, v prospech syna C..

40.Výsledkyvykonanéhodokazovaniavyhodnotípodľazásadstanovenýchv§191CSP,jasným,právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyloží svoje myšlienkové pochody a zo skutkových zistení vyvodí
právne závery, t. j. uvedie ako podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotného
práva a ozrejmí vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane

a právnymi závermi na strane druhej.

41. O žalobe rozhodne rozsudkom majúcim všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho
rozsudok bol jasný, zrozumiteľný, dostatočne odôvodnený a presvedčivý.

42. Z doposiaľ vykonaného dokazovania sa javí, že nárok žalobcu voči žalovanej, podľa názoru
odvolacieho súdu, vyplýva z ust. § 149 ods. 4 OZ, lebo žalobca bol podielovým spoluvlastníkom bytu,
ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 16.09.2011, a preto má proti žalovanej nárok na výplatupolovice hodnoty získanej pri predaji predmetného bytu (keďže celá suma bola poukázaná iba na účet
žalovanej).

43.Žalovanávkonanívznieslanámietkupremlčanianárokužalobcu,vychádzajúcztoho,žekvyplateniu
časti kúpnej ceny došlo dňa 22.09.2011 a dňa 24.06.2012 bola vyplatená celá kúpna cena. Žalobný
návrh bol podaný žalobcom dňa 13.08.2014. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou žalovanej vôbec
nevyporiadal.

44. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).