Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. október 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 17C/150/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108233881
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1108233881.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I samosudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa: D. S., J..

XX.XX.XXXX, E. X, J., zast. Vivid Legal, s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava proti odporcovi: Wennor, a.s.,
IČO: 35 755 971, so sídlom Mraziarenská 6, Bratislava, zast. Mgr. Andrej Maar, advokát, Dunajská 31,
Bratislava o zaplatenie 27 735,08 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 14.10.2008 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia 19 793,75
€ (596 306,54 €) s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty.

V priebehu konania podaním doručeným súdu dňa 27.10.2009 rozšíril návrh na začatie konania a
žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie 27 735,08 € s príslušenstvom. O uvedenom podaní súd rozhodol
uznesením zo dňa 05.05.2010 tak, že zmenu návrhu pripustil.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel Zmluvu o budúcej zmluve dňa 18.08.2005
v znení Dodatku č.1 a Dodatku č.2 (ďalej len "Zmluva"), v ktorej sa dohodli, že odporca postaví do

konca mesiaca júl 2007 byt špecifikovaný v Zmluve v katastrálnom území I., I. Q. Bratislava - S. Č.
J. S., v okrese Bratislava F. na Z.É. W. (L. H. - N.) a následne za podmienok dohodnutých v Zmluve
uzatvoria zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu. Ku dňu podaniu návrhu nebol byt ani bytový dom,
v ktorom sa byt nachádza, skolaudované a ani uzatvorená kúpna zmluva, ktorou by bolo prevedené
vlastnícke právo k bytu. V článku 5 bod 5.2 Zmluvy sa odporca zaviazal, že ukončí práce na bytovom
dome a byte v lehote do konca mesiaca júl 2007 a následne začne kolaudačné konanie bytového
domu a bytu, pričom za deň ukončenia prác na bytovom dome a byte sa na účely Zmluvy rozumie

deň úplného ukončenia stavebných a iných prác na bytovom dome a byte, teda deň, kedy bude bytový
dom a byt v stave plne spôsobilom na kolaudačné konanie vykazujúci maximálne drobné závady a
nedorobky. V zmysle všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Nové mesto č. 7/1996
zo dňa 26.11.1996 o záväzných častiach územného plánu zóny H. - N. I. znení všeobecne záväzného
nariadenia č. 6/2000 zo dňa 13.06.2000 na území H. - N. nebolo možné umiestniť a povoliť bytové domy,
iba rodinné domy. Odporca napriek uvedenej skutočnosti postavil na predmetnom území bytové domy,
hoci vedel, že tieto stavby sú v rozpore so všeobecne záväznou časťou územného plánu vyhláseného

všeobecne závazným nariadením, a teda, že nebude možné bytové domy skolaudovať v zmysle
ustanovení stavebného zákona. Na základe uvedeného odporca porušil svoj záväzok vyplývajúci z
článku 5 bod 5.2 Zmluvy, nakoľko bytový dom a byt v stanovenej lehote nespĺňali podmienky vyžadované
stavebným zákonom na vydanie kolaudačného rozhodnutia, teda neboli v stave plne spôsobilom nakolaudačné konanie. Zmluvná pokuta bola v Zmluve dohodnutá vo výške 0,05% z uhradenej časti
kúpnej ceny za každý aj začatý deň omeškania s termínom ukončenia bytu, najviac 20% kúpnej ceny.
Navrhovateľ si uplatnil u odporcu zmluvnú pokutu v závislosti od termínu uhradenia jednotlivých častí

kúpnej ceny do 14.05.2008, kedy nadobudlo účinnosť všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti
Bratislava - Nové mesto č. 1/2008 zo dňa 16.04.2008, ktoré zmenilo záväzné regulatívy funkčného a
priestorového využitia územia H. - N., a to tak, že na danom území je možné povoliť bytové domy
postavené odporcom. Navrhovateľ následne zistil, že Bytový dom a Byt neboli v stave plne spôsobilom
na kolaudačné konanie nielen z dôvodu rozporu so všeobecne záväznou časťou územného plánu,

ktorý trval do 14.05.2008, ale aj z dôvodu ich rozporu s právoplatným stavebným povolením číslo ÚK
a SP-2004/1202-MBL zo dňa 25.10.2004, ktorým bola povolená stavba "Komplex rodinných domov"
a právoplatným stavebným povolením zmeny stavby pred dokončením číslo ÚK a N.-XXXX/XXXX-S.
zo dňa 30.11.2005, ktorým bola dodatočne povolená zmena stavby "Komplex rodinných domov" aj so
zmenou jej názvu na "Komplex mestských víl", kedže odporca vybudoval namiesto komplexu rodinných
domov, resp. komplexu mestských víl stavbu - bytové domy. Podaním doručeným súdu dňa 27.10.2009

rozšíril svoj návrh o ďalšiu časť zmluvnej pokuty, a to od 14.05.2008 do 05.09.2008, kedy nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie číslo ÚK a N.-XXXX/XXX-D. zo dňa 03.07.2008, ktorým S. Č. Bratislava -
J. mesto, miestny úrad J. S., oddelenie územného konania a stavebného poriadku dodatočne povolila
stavbu bytových domov, medzi ktorými sa nachádza aj predmetný bytový dom a zároveň povolila ich
užívanie. V priebehu konania navrhovateľ uviedol, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu.

Argumentoval tým, že i napriek tomu, že v čase uzatvorenia Zmluvy obsahoval Občiansky zákonník
vo svojom ustanovení § 52 ods. 1 užšiu definíciu spotrebiteľskej zmluvy ako v súčasnosti (po novele
č. 568/2007 Z.z.), v rámci eurokomformného výkladu s poukazom na rozhodnutia Súdneho dvora
Európskych spoločenstiev (Marleasing, C-106/89 a Traghetti del Mediterraneo Spa, C-173/03) je každý
slovenský súd povinný vykladať uvedené ustanovenie, ktoré je implementáciou Smernice Rady č. 93/13/

EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, tak, že spotrebiteľskými
zmluvami sú všetky zmluvy uzatvorené medzi dodávateľom a spotrebiteľom bez ohľadu na zmluvný typ.
Zároveň poukázal na odsek 2 uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka a tiež na ustanovenie
§ 54 ods. 2, podľa ktorých ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom a v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa článku 5 prvá a druhá veta Smernice, v prípade zmlúv, v
ktorých sa všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy
tieto podmienky vypracované zrozumiteľne a keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť
má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Na základe uvedených argumentov preto podľa navrhovateľa je

potrebné vykladať ustanovenie čl. 5 bod 5.2 Zmluvy tak, že za deň ukončenia prác na Byte a Bytovom
dome sa na účely Zmluvy rozumie deň, kedy je Bytový dom a Byt v stave plne spôsobilom na kolaudačné
konanie a žiadny iný deň.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 27.10.2008, č.k. 15Ro 164/2008, proti ktorému podal odporca

včas odpor. V odpore namietal, že si svoj záväzok vyplývajúci z článku 5 bodu 5.2 Zmluvy splnil,
nakoľko Byt bol v stanovenom termíne dokončený a bola podaná žiadosť o kolaudačné rozhodnutie.
Navrhovateľa v termíne do 31.08.2007 vyzval, aby si predmetný Byt prevzal, pričom navrhovateľ po
prevzatí Bytu začal vykonávať stavebné úpravy. Ďalej uviedol, že navrhovateľ bol vopred informovaný
o rozpore stavby Bytového domu so všeobecne záväzným nariadením mestskej časti ešte pred

uzatvorením zmluvy a tiež bol informovaný o platnom stave územného plánu zóny, ktorý si mohol
kedykoľvek aj sám preveriť, rovnako ako aj o stavebnom povolení, čo vyplýva z čl. 15 bod 15.11 odsek
15.12.6 Zmluvy. Skutočnosť, že kolaudačné konanie trvalo dlhšie, než obe strany Zmluvy očakávali
pri podpise Zmluvy, podľa odporcu neznamená, že došlo k porušeniu právnych povinností odporcu.
Obom zmluvným stranám bol uvedený rozpor známy už pri podpise Zmluvy a s vedomím tohto rizika

do vzťahu vstupovali, preto aj uzatvorenie kúpnej zmluvy bolo zmluvne viazané až na kolaudáciu
a lehota nebola stanovená pevne od uzatvorenia Zmluvy. V priebehu konania odporca reagoval na
vyjadrenia navrhovateľa ohľadne aplikácie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a namietal, že v
danom prípade nejde o spotrebiteľskú zmluvu, pretože ho nemožno považovať za dodávateľa (teda
osobu, ktorá pri uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti), nakoľko predaj bytov nepatrí medzi predmet jeho podnikania. Aj pri založení
domnienky existencie spotrebiteľskej zmluvy, nemožno podľa jeho názoru aplikovať ustanovenie §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka na ustanovenie čl. 5 ods. 5.2 Zmluvy, pretože obsah ustanovenia
Zmluvy je jednoznačný a upravuje povinnosť odporcu ukončiť stavebné a iné práce na bytovom dome,ktorú si aj splnil, dôkazom čoho je aj fakt, že navrhovateľ Byt prevzal pred kolaudáciou. Zároveň v
uvedenom odseku je upravená povinnosť odporcu podať žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia
deňnasledujúcipodniukončeniaprác.Značneextenzívnyvýklad,resp.ináformuláciatohtoustanovenia

navrhovateľom nezakladá dôvod na aplikáciu uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka, v takom
prípade by sa jednalo o zmenu obsahu tohto ustanovenia Zmluvy, čo však zákonné ustanovenie
nepripúšťa. Dané ustanovenie má slúžiť iba v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľskej zmluvy, čo
ale nie je daná situácia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi -
zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 18.08.2005, dodatok č. 1 k zmluve o budúcej zmluve zo dňa
27.10.2006, príloha č. 1, prehľad finančného vyrovnania zo dňa 04.06.2006, zákazka klientskej zmeny
bytu, dodatok č. 2 k zmluve o budúcej zmluve zo dňa 28.05.2007, všeobecne záväzné nariadenie
mestskej časti Bratislava - Nové mesto č. 1/2008, úplné znenie všeobecne záväzného nariadenia
mestskej časti Bratislava - Nové mesto č. 7/1996 s prílohami, výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty

zo dňa 17.07.2008, faktúra č. Z05003 zo dňa 18.08.2005, potvrdenie o platbe zo dňa 09.09.2005,
faktúra č. Z006 zo dňa 06.02.2006, potvrdenie o prevode finančných prostriedkov z peňažného ústavu
zo dňa 09.02.2006, faktúra č. Z116 zo dňa 09.11.2006, potvrdenie o prevode finančných prostriedkov
z peňažného ústavu zo dňa 20.11.2006, faktúra č. Z055 zo dňa 06.09.2007, potvrdenie o prevode
finančných prostriedkov z peňažného ústavu zo dňa 30.09.2007, list odporcu zo dňa 15.05.2008,

výzva navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 03.06.2008, zápisnica o odovzdaní
a prevzatí bytu a príslušenstva bytu zo dňa 10.09.2007, rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - J. S.
č. ÚK a N.-XXXX/XXX-D. zo dňa 03.07.2008, výzva na zaplatenie druhej časti zmluvnej pokuty zo dňa
14.10.2009 ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 18.08.2005 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podľa § 50a a
nasledovne zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník).

Predmetom Zmluvy bolo vymedzenie vzájomných práv a povinností súvisiacich s budúcim záväzkom
budúceho predávajúceho (odporcu) previesť na budúceho kupujúceho (navrhovateľa) vlastnícke právo

k bytu a budúcim záväzkom navrhovateľa byt prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu a so záväzkom odporcu
postaviť predmet kúpy špecifikovaný v Zmluve. V článku 5 ods. 5.2 Zmluvy sa odporca zaviazal ukončiť
práce na Bytovom dome a Byte v lehote do konca mesiaca júl 2007 a následne začať kolaudačné
konanie Bytového domu a Bytu. Za deň ukončenia prác na Bytovom dome a Byte sa pre potreby
Zmluvy rozumel deň úplného ukončenia stavebných a iných prác na Bytovom dome a Byte, teda deň,

kedy bude Bytový dom a Byt v stave plne spôsobilom na kolaudačné konanie vykazujúci maximálne
drobné závady a nedorobky. Odporca ako budúci predávajúci sa zaviazal podať žiadosť o vydanie
kolaudačného rozhodnutia po dni ukončenia prác na Bytovom dome a Byte. Účastníci sa ďalej dohodli,
že zároveň, bez zbytočného odkladu po ukončení prác, najneskôr do 31.08.2007 na Bytovom dome a
Byte sa uskutoční preberacie konanie Bytu, na ktorom sa zápisnične uvedú zistené vady a nedorobky,

ktoré bol potom odporca povinný do 45 dní odstrániť. V čl. 11 ods. 11.1.1 bod a) Zmluvy sa zmluvné
strany dohodli na možnosti uplatnenia zmluvnej pokuty zo strany budúceho kupujúceho (navrhovateľa)
vo výške 0,05% z uhradenej časti kúpnej ceny za každý aj začatý deň omeškania s termínom ukončenia
bytu v zmysle odseku 5.2 zmluvy. Dňa 10.09.2007 došlo medzi účastníkmi k odovzdaniu a prevzatiu
bytu a príslušenstva bytu.

Podľa § 50a Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby
uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.Podľa§52ods.3Občianskehozákonníka(účinnéhovčaseuzatvoreniazmluvy)spotrebiteľomjeosoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase rozhodovania súdu) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase rozhodovania súdu) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (účinného v čase rozhodovania súdu) dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinného v čase rozhodovania súdu) spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V prejednávanej veci nebolo sporným, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve
ani to, že si dohodli pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu. Spornou ostala otázka
obsahu povinnosti odporcu, na ktorý sa malo vzťahovať uplatnenie zmluvnej pokuty a v tejto súvislosti
aj otázka, či v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu.

Zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút, ktoré si môžu zmluvné strany dojednať pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti. Z jej obsahu musí byť jednoznačné, pre porušenie akej povinnosti sa zmluvná
pokuta dojednáva.

V danom prípade navrhovateľ sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti odporcu,

ktoré spočívalo v nedodržaní stanoveného termínu dokončenia Bytu a Bytového domu v stave plne
spôsobilom na kolaudačné konanie, nakoľko stavba bola v rozpore so stavebným povolením ako aj
so všeobecne záväznou časťou územného plánu. Pri posudzovaní obsahu dojednaného ustanovenia
súd jednoznačne vyvodil, že odporca mal povinnosť ukončiť práce na Bytovom dome a Byte zo
stavebného hľadiska a teda, že Byt aj Bytový dom mal byť z tohto hľadiska aj plne spôsobilý na

kolaudačné konanie. Uvedené vyplýva z formulácie druhej vety ustanovenia Zmluvy, ktoré stanovuje za
deň ukončenia prác deň úplného ukončenia stavebných a iných prác v spojitosti so záverom vety, kedy
môže Bytový dom a Byt vykazovať k stanovenému termínu maximálne drobné závady a nedorobky.
Z ustanovenia nijakým spôsobom nevyplýva, že odporca mal povinnosť do stanoveného termínu mať
alebo dať do súladu stavbu so stavebným povolením alebo územným plánom, i keď mu takáto povinnosť

vyplýva z iných predpisov. Uvedený záver jednoznačne vyplýva z formulácie povinnosti odporcu,
uvedenej v slovnom spojení "ukončiť práce". Uvedené ustanovenie je z hľadiska posúdenia jeho obsahu
jednoznačné, zrozumiteľné a zrejmé, nijakým spôsobom z neho nevyplýva povinnosť odporcu, ktorú
mu pripisuje navrhovateľ. V tomto smere sa súd stotožnil s argumentom odporcu, že nemožno takýmtoextenzívnym spôsobom vykladať uvedené ustanovenie Zmluvy a v podstate obsah povinností odporcu
rozširovať. Navrhovateľov výklad slovného spojenia, že v stave plne spôsobilom na kolaudačné konanie
znamená aj v súlade so stavebným povolením a všeobecne záväznou časťou územného plánu nie

je v danom prípade dôvodný z hľadiska určenia porušenia zmluvnej povinnosti odporcu. Povinnosť
odporcu v stanovenom termíne mať Bytový dom a Byt v súlade so spomínanými dokumentami a teda
"papierovo" spôsobilom na kolaudačné konanie, z uvedeného ustanovenia nevyplýva. Z uvedeného
možno jednoznačne vyvodiť záver, že zmluvná pokuta nebola na tento prípad dojednaná. V súvislosti s
uvedeným treba skonštatovať, že odporca skutočne postavil Bytový dom a Byt v rozpore so stavebným

povolením a územným plánom, čo aj sám potvrdil, a že navrhovateľovi vznikla ujma s tým spojená,
súd je však toho názoru, že prípadnú ujmu si navrhovateľ nemôže uplatňovať prostredníctvom zmluvnej
pokuty, pretože táto sa na porušenie odporcových povinností vyplývajúcich mu z príslušných predpisov
nevzťahuje.

Čo sa týka spornej otázky, týkajúcej sa uplatňovania predpisov o spotrebiteľských zmluvách na daný

prípad, súd vyhodnotil vzhľadom na eurokomformný výklad, na ktorý poukazoval navrhovateľ, že v
danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
V tomto ohľade neuznal námietku odporcu, že ho nemožno pokladať za dodávateľa, pretože v predmete
podnikania nemá predaj nehnuteľností. Podľa výpisu z obchodného registra odporca má v predmete
činnosti okrem iného uskutočňovanie stavieb a ich zmien, sprostredkovanie nákupu, predaja a prenájom

nehnuteľností. Takto zúžený odporcov výklad svojho predmetu podnikania na účely aplikácie ustanovení
o spotrebiteľských zmluvách je neprijateľný s ohľadom na definíciu podnikania v kontexte s celkovou
podnikateľskou činnosťou odporcu, ktorá spočíva aj v uskutočňovaní stavieb, a ktorá by bez následného
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam strácala zmysel a opodstatnenie. Ohľadne aplikácie
ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu, že

dané ustanovenie, napriek tomu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nemožno použiť, nakoľko obsah
ustanovenia zmluvy je nepochybný. V súvislosti s uplatňovaním ustanovení o ochrane spotrebiteľa
treba tiež skonštatovať, že účelom týchto ustanovení je chrániť spotrebiteľa predovšetkým v ohľade
neprimeraných a nekalých podmienok, ktoré by sa nemali uplatňovať vo vzťahu k spotrebiteľovi a nemali
by viazať spotrebiteľa, teda predovšetkým v prípadoch, keď sú spotrebiteľ a dodávateľ v opačnom

postavení ako v danom spore.

So zreteľom na uvedené právne závery s poukazom na vyššie uvedené a po vyhodnotení vykonaného
dokazovania, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a je potrebné ho v plnom
rozsahu zamietnuť.

Súdvychádzalprirozhodovanízoskutkovéhostavuzistenéhovykonanýmdokazovaním,pričomvýsluch
odporcuvkonanínevykonal,nakoľkohopovažovalzanadbytočnývzhľadomktomu,ževdanomprípade
išlo výlučne o právne posúdenie veci a tiež z dôvodu, že štatutárny zástupca odporcu sa uzatvárania
zmluvy ani ďalších rokovaní ohľadne zmluvy nezúčastnil. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným
dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa

k meritu veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadomktomu,žeodporcasitrovykonanianevyčíslildotrochpracovnýchdníodvyhláseniarozsudku
a iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.,
pričom nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, žea/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.