Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/503/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210208494
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2210208494.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Ing. B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom, R. X,
A., zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Hlbočan, AK so sídlom Vajnorská 20, Bratislava, proti
odporcovi: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. N. Y. č. XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Eva
Skačániová, AK so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o zaplatenie zmluvnej pokuty,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 04. apríla 2014, č.

k. 5C/66/2010-237, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a zaviazal navrhovateľa
zaplatiť odporcovi trovy konania titulom súdneho poplatku vo výške 388,- eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 3.021,30 eur k rukám advokátky odporcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svojerozhodnutiesúdprávneodôvodnilpoužitímust.§100,§101,§103,§110Občianskehozákonníka,
keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku dňa 26. 10.
1998, ktorú sa v zmysle článku 2 zmluvy zaviazal odporca vrátiť najneskôr do 27. 9. 1999 v splátkach a
to prvá splátka 9836,-USD najneskôr do 12. apríla 1999 a druhá splátka 11 728 USD najneskôr do 27. 9.
1999.Odporcavnotárskejzápisnicispísanejdňa26.10.1998uznalpohľadávkunavrhovateľaazaviazal

sa ju zaplatiť najneskôr do 27. 9. 1999, v súlade s dojednaným splátkovým kalendárom. Desaťročná
premlčacia doba v prípade prvej splátky pôžičky uplynula 13. 4. 2009 a v prípade druhej splátky 10
ročná premlčacia doba uplynula ku dňu 28. 9.2009. Odporca uznal v notárskej zápisnici pohľadávku
navrhovateľa len čo do istiny, v dôsledku čoho súd vo veci exekučného konania 8 Er/520/2010, ktorého
exekučným titulom bola vyššie uvedená notárska zápisnica, zamietol žiadosť o udelenie poverenia v
časti vymoženia zmluvnej pokuty vo výške 1 % zo sumy 21 564 USD za každý deň omeškania od 19.

5. 2007 až do zaplatenia. Navrhovateľ podal žalobu na súd osobne dňa 8. 6. 2010 a návrh u súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie dňa 20. 5. 2010, keď exekútor podal žiadosť o vydanie poverenia dňa
21.5.2010.Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že uplynutím zákonom určenej
premlčacej doby svoje právo na súde a to najneskôr k dátumu splatnosti prvej splátky po uplynutí
desiatich rokov k 13. 4. 2009 a k dátumu druhej splátky do 28. 9. 2009 neuplatnil. V dôsledku vznesenej
námietky premlčania zo strany odporcu, keď ten uviedol že v dôsledku premlčania istiny v čase podania

žaloby, sa premlčal aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktoré je právom v spojení s istinou a má
len akcesorickú povahu to malo za následok zánik možnosti navrhovateľa domôcť sa svojho práva. Súd
prvého stupňa poukázal na platnú judikatúru v súvislosti so záväzkami z dohody o zmluvnej pokute z
ktorej vyplynul záver, že tento záväzok je akcesorický záväzkom, a preto sa jeho existencia a dôsledky
viažu na hlavný záväzok. Ak ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického
záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR číslo

R 14/1999). Najvyšší súd Českej republiky v tejto súvislosti zaujal právny názor, že márnym uplynutím
premlčacej doby a vznesením námietky premlčania v súdnom konaní, zaniká vymáhateľná povinnosťdlžníka plniť dlh, a tým sa skončia aj dôsledky omeškania sa dlžníka. Vymáhateľné právo na zaplatenie
zjednanej zmluvnej pokuty po premlčaní zabezpečenej pohľadávky nemôže ďalej trvať, ak vznesie
povinný v súdnom konaní námietku premlčania ( Právne rozhledy, 2009 č.1-NS sp.zn.32Cdo 2480/2007,

Veľké komentáře, Švestka, Spáčil, Škárová, Hulák a kol Občansky zákonník I, 2.vydanie,nakladateľstvo
C.H.BECK na str.592/. V tomto smere súd poukazuje na porovnanie nároku na zaplatenie úrokov z istiny,
v prípade premlčania istiny na premlčanie úrokov. Platí, že po účinnom vznesení námietky premlčania
nie je možné priznať istinu a úroky od okamžiku, keď uplynula premlčacia doba ohľadne práva na
zaplatenie istiny. Iná je však situácia do tohto okamžiku. Pokiaľ právo na zaplatenie úroku vzniklo

pred premlčaním istiny, je potrebné premlčané právo na zaplatenie úrokov posudzovať samostatne.
(Veľké komentáře, Švestka, Spáčil,Škárová, Hulák a kol. Občanský zákoník I, 2.vydanie,nakladateľstvo
C.H.BECK na str.585 /. Z premlčanej pohľadávky nebolo možné priznať zaplatenie zmluvnej pokuty, ani
do uplynutia premlčania nároku na zaplatenie istiny, potom čo odporca vzniesol námietku premlčania.
Vzhľadom na to nebolo namieste priznať navrhovateľovi zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá má len
akcesorickú povahu, tá nastupuje v prípade porušenia povinnosti žalovaným, ak nezaplatí pohľadávku

riadne a včas, keď táto povinnosť v dôsledku vznesenej námietky premlčania zanikla, zanikol aj nárok
na zaplatenie samotnej zmluvnej pokuty. Súd v dôsledku toho žalobu v ostávajúcej časti zamietol ako
neodôvodnenú. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi
ako úspešnému účastníkovi konania náhradu účelne vynaložených trov konania. Odporca si vyúčtoval
náhradu za zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 388,-eur a za 10 úkonov právnej pomoci

(prevzatie a príprava dňa 12. 7. 2010, podanie odporu proti platobnému rozkazu dňa 12. 7. 2010,
písomné vyjadrenie zo dňa 1. 10. 2010, účasť na pojednávaní dňa 22. 3. 2011, písomné vyjadrenie zo
dňa 29. 5. 2012, účasť na pojednávaní dňa 28. 9. 2012 odvolanie proti uzneseniu o povinnosti zložiť
zálohu na doplnenie znaleckého dokazovania - 1/2 z odmeny, písomné vyjadrenie zo dňa 11. 3. 2013,
písomné vyjadrenie zo dňa 24. 10. 2013 a účasť na pojednávaní dňa 4. 4. 2014 /, jeden úkon právnej

pomoci podľa § 10 ods. 1 vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom
znení, jeden úkon právnej pomoci 310,88 euro. V prípade deviatich úkonov 9 x 310,88 euro =2797,9
euro. V prípade úkonu podaného odvolania, proti výroku uznesenia o uložení povinnosti zložiť zálohu,
súd priznal 1 odmeny podľa § 14 ods.3 písm. b/ citovanej vyhlášky 155,44€. Celkom odmena o výške
2.953,34 eur. Ďalej súd priznal náhradu hotových výdavkov formou režijného paušálu v zmysle § 15 a

16 ods. 3 cit. vyhlášky a to za rok 2010 - 3 úkony á 7,21= 21,63 euro, v roku 2011 1 úkon á 7,41 eur, v
roku 2012 - 2 úkony á 7,63 eur = 15,26 eur, v roku 2013 boli 2 úkony á 7,81 eur =15,62 eur a v roku
2015 1 úkon á 8,04 euro. Spolu režijný paušál 67,96 eur .

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, prostredníctvom

svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 21.090,80
USD od 08.06.2007 do 27.09.2009 a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keď výrok o náhrade
trov konania ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade, ak súd potvrdí rozsudok súdu prvého

stupňa žiada, aby odvolací súd vyslovil vo výroku potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu z dôvodu, že odvolací súd posúdil
právnu otázku: „ Je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie pred premlčaním zabezpečenej
povinnosti, ktorý veriteľ uplatnil na súde v 3 ročnej premlčacej dobe od jeho vzniku a po premlčaní
zabezpečenej povinnosti premlčaný potom, ako dlžník uplatnil námietku premlčania nároku veriteľa na

zmluvnú pokutu.“ Navrhovateľ je toho názoru, že odporca sa dostal do omeškania s vrátením pôžičky
zabezpečeným dojednaním o zmluvnej pokute, keď tento nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý
vznikol pred premlčaním istiny pôžičky (zabezpečenej povinnosti) sa z hľadiska premlčania posudzuje
samostatne, čomu nasvedčuje právna doktrína aj prax súdov (Oľga Ovečková / zmluvná pokuta druhé
- prepracované a doplnené vydanie, rok vydania 2011, str. 167 - 178). Odporca sa mohol brániť

námietkou premlčania výlučne len proti súdnemu uplatneniu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty,
ktorý vznikol po uplynutí premlčacej doby zabezpečenej povinnosti alebo proti súdnemu uplatnenému
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ak bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na súde uplatnený
po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby od vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odporca sa
nemohol ubrániť námietkou premlčania proti súdnemu uplatneniu nároku na zaplatenie časti zmluvnej

pokuty, ktorý vznikom pred uplynutím premlčacej doby zabezpečenej povinnosti a ktorý bol na súde
uplatnený v zákonnej 3 - ročnej premlčacej dobe od vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty,
pričom v danom prípade nároky na zmluvnú pokutu vznikali každý deň, keď bol odporca v omeškaní s
vrátením peňažnej čiastky navrhovateľovi. Navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nasúde pred uplynutím 3 ročnej premlčacej doby od vzniku tohto nároku a zároveň navrhovateľ uplatnil
nárok za čas, keď ešte nebola premlčaná zabezpečená povinnosť vrátiť pôžičku. Súd prvého stupňa
pochybilvtom,žeposúdilpremlčanieužvzniknutéhopráva(nárokunavrhovateľanazaplateniezmluvnej

pokuty od odporcu ako premlčanie dohody o zmluvnej pokute) potom, ako uplynula premlčacia doba
zabezpečovanej povinnosti - istiny. Súd prvého stupňa si tak sám v odôvodnení odporuje, keď rozsudok
odôvodnil v rozpore so svojím tvrdením na str. 6 - tretí odsek zhora ....kde uviedol,“ že platí, že po
účinnom vznesení námietky premlčania nie je možné priznať istinu a úroky od okamžiku, keď uplynula
premlčacia doba ohľadne práva na zaplatenie istiny, iná je však situácia do toho okamžiku, pokiaľ

právo na zaplatenie úroku vzniklo pred premlčaním istiny, je potrebné premlčané právo na zaplatenie
úrokov posudzovať samostatne“. Ďalej odvolateľ poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že podpis na pokladničnom doklade nepatrí navrhovateľovi. Odporca v konaní nepochybne
neuniesol dôkazné bremenom tvrdenia o tom, že vraj odporca vrátil navrhovateľovi sumu 900.000,- Sk
v hotovosti dňa 29.03.1999. Súd prvého stupňa sa riadne nevysporiadal s námietkami navrhovateľa, že
nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty od odporcu vo výške 0,1 % denne zo sumy 21.090,80

USD za obdobie od 08.06.2007 do 27.09.2009 nie je premlčaný. Súd prvého stupňa sa tak odklonil od
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2008, sp. zn. 4Cdo/222/2005. Navrhovateľ vo svojom
odvolaní poukázal aj na nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania, keď je toho
názoru,ženavrhovateľtvrdilapreukázalvšetkyrozhodujúceskutočnostipotrebnéprepriznanieúspechu
v tomto konaní a preto má nárok na náhradu trov konania, preto správne súd prvého stupňa mal priznať

navrhovateľovi náhradu trov konania. Súd prvého stupňa nesprávne priznal i výšku trov odporcu, čo
navrhovateľ namieta, keď v tejto časti odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nepreskúmateľné,
nakoľko nie je zrejmé, ako súd dospel k sume za jeden úkon 310,88 eur a potom nie je zrejmé celkové
priznanie náhrady trov konania.

K odvolaniu navrhovateľa zaslal písomné vyjadrenie odporca, prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne, v ktorom uviedol, že považuje odvolanie navrhovateľa za nedôvodné a nedôvodný je aj
návrh navrhovateľa na pripustenie dovolania, lebo navrhovateľom navrhovaná otázka pre dovolací súd
nie je právnou otázkou zásadného významu. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že trvá na tom, že
nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty je premlčaný a súd prvého stupňa preto vecne

správne rozhodol, keď následkom uplatnenej námietky premlčania návrh zamietol. Prvá splátka dlhu
bola splatná 13.04.1999, keď si mohol v prípade jej nezaplatenia uplatniť zmluvnú pokutu po prvý krát
zo sumy 9.836,- USD a ďalej z celej výšky dlhu 27.09.1999. Je nesporné, že nárok na zmluvnú pokutu
od 13.04.1999 z istiny 9.836,- USD sa premlčal 13.04.2002 a celý nárok na zmluvnú pokutu sa premlčal
27.09.2002. Takýto záver je v súlade s tým, že začiatok plynutia premlčacej doby sa spája s dňom,

kedy bola ňou zabezpečovaná povinnosť porušená. V danom prípade bola táto povinnosť porušená
okamihom márneho uplynutia doby splatnosti dlhu, pričom za deň, kedy bola povinnosť porušená treba
považovať prvý deň omeškania dlžníka. Právo na zmluvnú pokutu napriek jeho akcesorike sa stáva
samostatným právom, premlčuje sa nezávisle od premlčania zabezpečovanej povinnosti. Na základe
uvedeného, preto navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdil vo všetkých výrokoch. Odporca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za jeden
úkon právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu t.j. 310,88 eur + 8,04 eur režijný paušál t.j. spolu 318,92 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa pri závislosti rozhodnutia aj o
trovách konania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné pre vadu konania, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred ním.

Predmetom konania na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/66/2010 je v súčasnom štádiu konania návrh
navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy
21.090,80-, USD od 8.6.2007 do 27.9.2009.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
ktorým návrh navrhovateľa zamietol a v závislom výroku o trovách konania.Predmetom odvolacieho konania vymedzeným odvolacím dôvodom navrhovateľa bolo vyriešiť otázku,
či došlo zo strany odporcu k dôvodnému vzneseniu námietky premlčania voči uplatnenému nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho odôvodnenia nemožno jednoznačne vyvodiť
z akých konkrétnych dôvodov bol návrh zamietnutý, keďže súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí
neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, pričom súd by

mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež ne jeho celkovú
presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v
konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáha a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá o to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. výstižne určuje, že súd v odôvodnení posúdi zistený skutkový stav

podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd v rámci právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia
nielen vysvetlí, prečo určité zákonné ustanovenie použil, ale zároveň tiež obsah použitého zákonného
predpisu vyloží, a to predovšetkým v tom zmysle, aby bol účastníkmi konania pochopený predovšetkým
vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením v konaní o prejednávanej veci, a prečo
teda logicky muselo byť citované zákonné ustanovenie použité. Súd prvého stupňa pri odôvodnení

napadnutého rozhodnutia pochybil, ak z jeho obsahu nie je zrejmé akými úvahami sa pri rozhodovaní
riadil, z ktorých skutočností vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Potrebné
je potom zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže nastať z dôvodu nedostatku právneho
posúdenia veci ako aj jeho dôvodov. To znamená, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal dostatočne
právnymposúdenímvecizrozhodnutianebolirozpoznateľnéjehonosnédôvody,respektívetietodôvody

nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, to znamená že závery, ku
ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé
a presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať kritériá uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p..
Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu.
Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie
spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz vz. Španielsko z
21.01.1999, tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a obsahovať dostatočné dôvody, na
ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť

vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Geo Riadis vz. Grécko z
23.05.1997, Higgins vz. Francúzsko z 19.02.1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne, skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatňovaním nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu, a že
takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (porovnaj uznesenie z 03.07.2003,
sp. zn. IV.ÚS 115/2003). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 209/2004

vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov aobranou, proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky nastolené
otázky účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný vec, príp. dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatuje skutkový stav, že navrhovateľ dňa 26. 10. 1998
poskytol odporcovi pôžičku vo výške 21.564,- USD, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť najneskôr do
27. 9. 1999 v dvoch splátkach, prvá vo výške 9.836,-USD najneskôr do 12. apríla 1999 a druhá vo
výške 11.728,- USD najneskôr do 27. 9. 1999. Odporca v notárskej zápisnici spísanej dňa 26. 10.

1998 uznal pohľadávku navrhovateľa a zaviazal sa ju zaplatiť najneskôr do 27. 9. 1999. Desaťročná
premlčacia doba v prípade prvej splátky pôžičky uplynula 13.4.2009 a v prípade druhej splátky dňom
28.9.2009. V dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany odporcu, keď ten uviedol že v dôsledku
premlčania istiny v čase podania žaloby, sa premlčal aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktoré je
v spojení s istinou a má len akcesorickú povahu, to malo za následok zánik možnosti navrhovateľa
domôcť sa svojho práva. Následne však súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí poukazuje na

porovnanie nároku na zaplatenie úrokov z istiny, v prípade premlčania istiny na premlčanie úrokov.
Platí, že po účinnom vznesení námietky premlčania nie je možné priznať istinu a úroky od okamžiku,
keď uplynula premlčacia doba ohľadne práva na zaplatenie istiny. Iná je však situácia do tohto
okamžiku. Pokiaľ právo na zaplatenie úroku vzniklo pred premlčaním istiny, je potrebné premlčané právo
na zaplatenie úrokov posudzovať samostatne.(Veľké komentáře,Švestka,Spáčil,Škárová,Hulák a kol.

Občanský zákoník I,2.vydanie,nakladateľstvo C.H.BECK na str.585 /.

Na základe uvedeného, sa tak odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa, že súd
prvého si vo svojom rozhodnutí protirečí, nakoľko na jednej strane pripúšťa samostatné posúdenie
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý vznikol pred premlčaním istiny pôžičky (zabezpečenej

povinnosti) a na strane druhej, zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že keďže v čase podania žaloby
bola zabezpečovaná istina premlčaná, premlčal sa aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd prvého
stupňa sa však vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s právnou skutočnosťou, že
navrhovateľ si uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty zo zabezpečovanej istiny za obdobie, keď táto ešte
nebola premlčaná, čo tvorí aj jeho odvolaciu námietku navrhovateľa, keď tento namieta z uvedeného

dôvodu jeho nepreskúmateľnosť, zmätočnosť s čím sa odvolací súd stotožňuje.

Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov upravených novelou
Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb., s účinnosťou od 01. 01. 1992. Zmluvná pokuta
je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju

zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla
veriteľovi škoda. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy nezbavuje záväzku a nemôže ani
odstúpiť od zmluvy. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v
prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, má dlžníka viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Pokutu
možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia

akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak
by bola neplatná (§ 40 ods. 1), musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby
o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je
závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený. K zániku nároku na
zmluvnú pokutu dôjde vtedy, keď nárok na zmluvnú pokutu už vznikol, to znamená bola porušená

zmluvná povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou a zmluvná pokuta je splatná. V tomto štádiu môžu
nastať určité právne skutočnosti, ktoré spôsobujú zánik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nárok
na zmluvnú pokutu zaniká predovšetkým splnením záväzku, t.j. zaplatením zmluvnej pokuty. Nárok na
zmluvnú pokutu môže zaniknúť aj iným spôsobom a to tak na základe jednostranných právnych úkonov,
ako aj na základe dohody. Osobitným prípadom zániku nároku na zmluvnú pokutu je premlčanie práva

na zmluvnú pokutu.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú

skôr,nežzabezpečenápohľadávka(§100ods.2Občianskehozákonníka).Nepremlčujúsatakistopráva
z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový
vzťah trvá (§ 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Všeobecná premlčacia doba podľa Občianskehozákonníka je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho
zákonníka).
Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt

(veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej
dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu
vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie,
kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do

záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený
bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa
premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o
svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým).
Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po
neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje

(vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov
záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania.
Z obsahu spisu vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 26.10.1998 uzatvorená zmluva
o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi pôžičku vo výške
21.564,- USD a to v zmysle čl. I, ktorú sa zaviazal odporca vrátiť navrhovateľovi v zmysle čl. II k rukám

veriteľa v lehote do 27.09.1999 v splátkach podľa čl. III. Podľa čl. III boli dojednané splátky: prvá splátka
vo výške 9.836,- USD do 12.04.1994, druhá splátka vo výške 11.728,- USD do 27.09.1999 v požičanej
mene prípadne v korunách podľa kurzu platného v deň vrátenia celej pôžičky. V zmysle čl. V si dohodli
účastníci konania zmluvnú pokutu pre prípad omeškania dlžníka s vrátením celého dlhu vo výške 1 % za
každý deň omeškania, s povinnosťou úhrady nákladov vymáhania a inkasom dlžnej čiastky po dátume

splatnosti vrátane zmluvnej pokuty. V notárskej zápisnici, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jany
Horváthovej dňa 26.10.1998 pod č. N 135/1998, NZ 135/1998 bolo vydané osvedčenie o vyhlásení a
uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou, v ktorom dlžník K. G. vyhlásil, že dňa 26.10.1998 uzavrel so
B. V. zmluvu o pôžičke, uzavretú podľa § 657 a násl. Občianskeho zákonníka. V bode 2 tejto notárskej
zápisnice odporca vyhlásil, že mu bola poskytnutá pôžička vo výške 21.569,- USD a v bode 3 ako osoba

povinná vyhlásil, že tento svoj dlh v plnom rozsahu čo do základu a výšky uznáva. V bode 4 vyhlásil,
že pôžičku opísanú v čl. I sa zaväzuje splatiť do 27.09.1999 podľa splátkového kalendára uvedeného v
čl. III Zmluvy o pôžičke, ktorá je súčasťou tejto notárskej zápisnice označená ako príloha č 1. V bode 5
odporca vyhlásil, že ak dôjde k plneniu zo strany osoby oprávnenej podľa zmluvy o pôžičke uvedenej
v bode 1 tejto notárskej zápisnice, výslovne súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia jeho záväzku za

podmienok uvedených v predmetnej zmluvy, sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre
výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p. resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.

Navrhovateľ ako odvolateľ namietal, že odporca sa nemohol ubrániť námietkou premlčania proti
súdnemuuplatneniunárokunazaplateniečastizmluvnejpokuty,ktorývznikolpreduplynutímpremlčacej

doby zabezpečenej povinnosti a ktorý bol na súde uplatnený v zákonnej 3 - ročnej premlčacej dobe od
vznikunárokunazaplateniezmluvnejpokuty,pričomvdanomprípadenárokynazmluvnúpokutuvznikali
každýdeň,keďbolodporcavomeškanísvrátenímpeňažnejčiastkynavrhovateľovi.Navrhovateľuplatnil
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na súde pred uplynutím 3 - ročnej premlčacej doby od vzniku tohto
nároku a zároveň navrhovateľ uplatnil nárok za čas, keď ešte nebola premlčaná zabezpečená povinnosť

vrátiť pôžičku.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí
žiadnym spôsobom neozrejmil, akým spôsobom dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 21.090,80-, USD od 8.6.2007 do 27.9.2009 je

premlčaný. V rozhodnutí súdu prvého stupňa absentuje skutočnosť, či navrhovateľovi vôbec vznikol
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, t.j., či zo strany odporcu došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti
dohodnutej v čl. 5 zmluvy o pôžičke a ďalej z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, kedy
nastala splatnosť tejto zmluvnej pokuty a ktorým momentom tak začala plynúť navrhovateľovi 3-ročná
premlčacia lehota na uplatnenie si svojho nároku na súde. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého

stupňa tak vôbec nie zrejmé, na základe čoho dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu, keď nie je
zrejmé z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Taktiež zákonný
predpis tam nie je vyložený tak, aby bol účastníkmi konania pochopený predovšetkým vzťah medzi
skutkovými zisteniami a právnym posúdením v konaní o prejednávanej veci, a prečo teda logicky muselobyť citované zákonné ustanovenie použité. Odôvodnenie preskúmaného rozhodnutia je tak v celom
svojom rozsahu všeobecné a nekonkretizované pre danú vec.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že zákon pri niektorých právach osobitne upravuje začiatok
plynutia premlčacej doby. Robí tak aj pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti ustanovených
zákonom alebo zmluvou. Pri právach vzniknutých z porušenia práva, začína premlčacia doba plynúť
dňom, keď bola povinnosť porušená. To znamená, že nie je rozhodujúci čas plnenia zmluvnej pokuty, ale
skutočnosť, kedy došlo k porušeniu povinnosti, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Takto vymedzený

začiatok plynutia premlčacej doby nespôsobuje ťažkosti, pokiaľ je zmluvná pokuta dohodnutá v pevnej
sume za porušenie konkrétnej povinnosti. Premlčacia doba začne plynúť dňom porušenia zmluvnou
pokutou zabezpečenej povinnosti. Iná situácia nastáva vtedy, ak je zmluvná pokuta dohodnutá tzv.
narastajúcim spôsobom, napr. percentuálnou výškou z istiny za určitý časový úsek, alebo zmluvná
pokuta bola dohodnutá za každý deň omeškania. V danom prípade aj tu dochádza k začatiu plynutia
premlčacej doby porušením povinnosti, ale táto povinnosť sa v uvedených prípadoch porušuje

opakovane a aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká opakovane, napr. každým dňom omeškania.
Ide tu o opakované porušenie povinnosti a preto premlčacia doba začína plynúť pri každom porušení
povinnosti samostatne.

Neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonným ust. § 157 ods. 2 O.s.p. došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces a tým k odňatiu účastníkov možnosti konať pred súdom. Preto boli splnené
podmienky, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. § 221 ods. 1
psím. f) O.s.p. v celom rozsahu zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec vrátil mu na ďalšie konanie.

Aj keď s ohľadom na vytýkanú vadu konania by bolo nadbytočné (predčasné) zaoberať sa ďalším,

odvolací súd považuje na účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť niekoľko poznámok:

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 226 O.s.p.), bude postupovať v naznačenom smere, v prípade potreby doplniť dokazovanie v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, tu zaoberajúc sa aj odvolacou argumentáciou navrhovateľa,

predovšetkým vo vzťahu aj k naznačenému posúdeniu premlčateľnosti nároku navrhovateľa a vykonané
dokazovanie je potrebné opätovne vyhodnotiť s použitím príslušných zákonných ustanovení, a vo veci
znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3

O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.