Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 3T/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317010099
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Gálová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2017:6317010099.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.

augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa obžalovaný Y.. N. T., nar. XX. XX. XXXX
v F. F., trvale bytom U., I. XXX/X, prechodne bytom F., Y. X/A,

za skutok, ktorý mal spáchať tak, že

od presne nezisteného času a presne nezistenej doby v mesiaci august 2016 sa v mieste svojho
prechodného bydliska v F., Y. X/A opakovane vyhrážal zabitím svojej manželke I. T. a svojmu synovi N.
T., ktorému sa pravidelne vyhráža aj tým, že ho vyhodí z domu, nadáva mu, že je debil, so zdvihnutou
rukou sa na neho zaháňa, že ho ide udrieť, a v auguste 2016 ho strčil zo schodov I. poschodia, ale
podarilo sa mu zachytiť zábradlia, čo mu zabránilo, aby nespadol, pričom naposledy sa obom vyhrážal
dňa 28. 11. 2016 v popoludňajších hodinách na už uvedenom mieste tak, že im po predchádzajúcej

hádke obom povedal, že si kúpi v Rakúsku pištoľ, ktorou ich zastrelí, a manželke I. T. povedal, že prídu
Kotlebovci, ktorí ju aj s deťmi dostanú z domu na ulicu, že ju zničí a chce ju vidieť pod zemou,

a ktorý obžaloba kvalifikovala ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
2 písm. b) Trestného zákona

spod obžaloby oslobodzuje,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor podal dňa 10. 04. 2017 obžalobu na Y.. N. T. pre pokračujúci prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. 06. 2017 obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný,
nakoľko nespáchal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba. Na svoju obranu uviedol, že poškodená si
celé trestné oznámenie vymyslela, aby mohla dostať obžalovaného z domu a nasťahovať si tam svoju
rodinu. S poškodenou uzavrel obžalovaný síce manželstvo druhýkrát v roku 2012, ale toto manželstvo jelen formálne. Manželka od leta minulého roku pracuje na turnusy v Rakúsku. Obžalovaný poprel, že by
sa vyhrážal poškodenej alebo svojmu synovi N. Y.., takisto poprel, že by zhodil syna zo schodov, alebo
by sa na neho zaháňal rukou. So synom mal bežné výchovné problémy, týkali sa hlavne toho, že syn má

zlé študijné výsledky v škole, nechodil na prax, nepomáhal mu okolo domu. Ďalšie problémy, ktoré mal
obžalovaný s poškodenou sa okrem výchovným problémom so synom, týkali vzájomného hospodárenia
a financií. Obžalovaný rovnako poprel, že by sa vyhrážal manželke alebo deťom, že zavolá Kotlebovcov,
nakoľko sú Rómovia. Poprel, že by sa s nejakými členmi Kotlebovej strany stretol, prípadne že sa
zúčastnil nejakého ich pochodu, prípadne že by s nejakými telefonoval alebo ich kontaktoval. Takisto

sa nikdy nevyhrážal poškodenej a synovi, že si kúpi zbraň v Rakúsku, kde pracuje taktiež na turnusy, a
že ich zastrelí. Obžalovaný takéto chovanie nemá v povahe. Poukázal aj na to, že v minulosti sa stalo,
že keď sa pohádal s poškodenou, prišiel jej brat a zbil ho. Takisto bez jeho súhlasu žije v rodinnom
dome, ktorý postavil obžalovaný za finančné prostriedky len jeho rodiny, aj synovec poškodenej I. I.Á..
Keďže poškodená trvala na tom, aby I. I. býval u nich, jeho nesúhlas na to nemal vplyv a I. I. zotrval
v rodinnom dome.

Okrem výsluchu obžalovaného, súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie, a to
výsluchom poškodených N. T. Y.. a I. T., výsluchom svedkov X. T. - matky obžalovaného a I. I., prečítaním
výpovedí svedkov, ktoré urobili v prípravnom konaní, V. R., V. V. a E. F., výsluchom znalca z odvetvia
psychiatrie Y.. Y. A., a znalkyne z odvetvia psychológie T.. Y. Q., ako aj ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce

sa na vec a osobu obžalovaného, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

Poškodený N. T. Y.. vo svojej výpovedi uviedol, že otec sa k nemu správa agresívne, nadáva jemu aj jeho
matke, takisto potvrdil, že sa im vyhrážal, že si kúpi zbraň v Rakúsku, a že ich zastrelí. Často sa stávalo,
že mu nadával do debilov, zaháňal sa na neho rukou, pričom keď ho chcel udrieť, tak sa radšej zamkol

do izby. Takisto svedok potvrdil, že sa obžalovaný vyhrážal jemu a jeho matke, že zavolá Kotlebovcov,
pričom on mal obavy z toho, že by mohli jeho aj jeho matku títo napadnúť. Na otázku sudkyne, či má
svedok strach z Kotlebovcov, či sa s nimi stretol, prípadne niekoho napadli, svedok uviedol, že napadli
jeho kamarátov. Na otázku sudkyne však nevedel uviesť ktorých. Potom však dodal, že napadli jeho
a I. I. a že podali na polícii aj trestné oznámenie. Ďalej svedok zotrval na výpovedi, že ho otec zhodil

zo schodov, avšak nevedel uviesť, prečo to urobil, pričom pri tom nebol prítomný žiadny svedok. S
problémami s otcom sa zdôveroval hlavne I. I..

Z výsluchu svedkyne poškodenej I. T., manželky obžalovaného, súd zistil, že s obžalovaným nemajú
dobrý vzťah, už niekoľko rokov majú oddelené spálne. Obžalovaný robí na turnusy v Rakúsku ako aj

ona. V čase, keď ona pracuje v Rakúsku, o deti sa stará hlavne jej sestra E. F.. Čo sa týka správania
obžalovaného, tak aj na hlavnom pojednávaní svedkyňa - poškodená potvrdila, že obžalovaný na ňu
často kričí, vyhadzuje ju aj deti z domu, vyhráža sa jej bitkou, ako aj tým, že zavolá Kotlebovcov, a
že ju zabije. Zároveň poukázala na to, že dňa 28. 11. 2016 jej obžalovaný povedal, že si kúpi zbraň v
Rakúsku a že ju zastrelí. Keď je poškodená v Rakúsku, tak jej syn telefonuje a sťažuje sa na otca, že

sa obžalovaný na neho zaháňa, že sa mu vyhráža, že ho zastrelí, že ho vyháňa z domu. Nemá však
vedomosť, že by syna niekedy napadol. Vie len o tom, že mal syna strčiť zo schodov, syn sa však chytil
zábradlia, nespadol. Takisto sa dozvedela od sestry E. F., že obžalovaný s niekým telefonoval a povedal,
aby prišli zobrať jej syna a I. I.. Čo sa týka agresívneho správa a vyhrážok obžalovaného, že ju zastrelí,
že si kúpi zbraň v Rakúsku, trvajú už niekoľko rokov, a preto 01. 12. 2016 podala na obžalovaného

trestné oznámenie, nakoľko sa to už nedalo vydržať.

Z výsluchu svedkyne X. T., matky obžalovaného súd zistil, že si nemyslí, že by sa jej syn vyhrážal svojej
manželke a deťom. Poukázala na to, že medzi obžalovaným a poškodenou je veľký vekový rozdiel,
majú aj rozdielne povahy, poškodená je temperamentná. Až do leta minulého roku poškodená nikde

nepracovala, teraz sa zamestnala v Rakúsku. Keď sa presťahovali do Brezna do rodinného domu,
svedkyňa prestala syna úplne navštevovať. Vadilo jej, že poškodená synovi nadáva, kričí na neho. Nikdy
nebola prítomná toho, že by sa syn vyhrážal poškodenej a deťom.

Z výsluchu svedkyne E. F., sestry poškodenej, ktorý urobila v prípravnom konaní, súd zistil, že

obžalovaný sa s poškodenou často hádali. Obžalovaný vyčítal poškodenej hlavne to, že nezarába, že
nemá finančné prostriedky. Svedkyňa bola svedkom toho, že obžalovaný nadával svojmu synovi N., že
je debil neschopný, že sa nemal narodiť, že sa za neho hanbí. Takisto mu povedal, že keď bude plnoletý,
vyhodí ho z domu. Raz bola svedkyňa svedkom toho, že obžalovaný niekomu telefonoval a povedal, žeich treba zobrať do auta, previesť sa s nimi a naučiť ich. Na to svedkyňa povedala obžalovanému, že
prečo to robí synovi, na čo obžalovaný uviedol, že keď ho naserú, prídu dvaja muži, ktorí im ukážu. Čo
sa týka správania obžalovaného, sa jej sťažovala hlavne sestra - poškodená, ktorá jej povedala, že si

obžalovaný kúpi zbraň a že ju zastrelí. Nespomína si, že by sa jej niekedy sťažoval N. T. Y..

Z výsluchu svedka I., ktorý žije v spoločnej domácnosti s obžalovaným a poškodenou súd zistil, že
jeho matka je sesternica poškodenej. Uviedol, že vie o tom, že obžalovaný nesúhlasil, aby býval v ich
rodinnom dome, ale býval tam so súhlasom poškodenej a hlavne kvôli N. Y.., nakoľko nechcel bývať

s otcom sám. Svedok potvrdil výpoveď poškodených, že obžalovaný sa správal agresívne, často bol
nervózny, hádal sa so svojím synom, nadával mu, že je debil. Takisto svedok bol svedkom toho, ako
obžalovaný s niekým telefonoval a povedal im, že majú jeho a N. niekde zobrať a dať im priúčku.
Takisto bol svedkom, že sa vyhrážal synovi Kotlebovcami, že ich zavolá, spraví s nimi poriadky. Svedok
videl obžalovaného, ako sa zúčastnil pochodu Kotlebovcov vo Valaskej. Svedok zotrvával v spoločnej
domácnosti hlavne kvôli N. Y.., on sám nemal strach z obžalovaného.

Z výsluchu svedkyne V. R. z prípravného konania súd zistil, že je suseda obžalovaného a poškodenej.
Nikdy nebola svedkom nejakého incidentu medzi nimi. Počas návštevy u nich, mali doma všetko
upratané, obžalovaný býva na poschodí, kde má svoju izbu, ako aj N. Y.. a poškodená býva na prízemí.
Podľa svedkyne sa obžalovaný o rodinu dobre staral, robil práce okolo domu, k deťom bol vždy dobrý.

Z výsluchu svedka T. V. súd zistil, že obžalovaného pozná asi 20 rokov a podľa neho je obžalovaný
dobrák, má súcit s ľuďmi, ktorí trpia. O vzťahoch v rodine obžalovaného veľa nevie, ale podľa neho
manželstvo obžalovaného a poškodenej nefungovalo. Nikdy nebol svedkom nejakého incidentu v rodine
obžalovaného.

Z výsluchu svedkyne V. V., triednej učiteľky dcéry obžalovaného a poškodenej X. súd zistil, že maloletá
má slabé študijné výsledky. Podľa svedkyne sa rodičia o dcéru nezaujímajú, obžalovaný chodieva do
školy len vtedy, keď treba zaplatiť nejaký poplatok.

Znalec z odvetvia psychiatrie MUDr. Marek Zelman na hlavnom pojednávaní uviedol, že zotrváva na
záveroch znaleckého posudku. Znalec zistil u obžalovaného prejavy duševnej poruchy - organického
psychosyndrómu ľahkého stupňa. Znalec pri vyšetrení obžalovaného zistil, že jeho vnímanie je
kvantitatívne i kvalitatívne zachovalé, nezistil u neho halucinácie, pseudohalucinácie, ilúzie alebo
pseudoilúzie. Takisto nezistil u neho bludy, systematizovanú či nesystematizovanú paranoiditu, ani

senzitívnu vzťahovačnosť, či významnejšie tatatívne vplyvy. Správanie je plne pod vôľovou kontrolou,
zdvorilé, pasívne podrobivé, spoločenské konvecie dodržiava a autority rešpektuje. Psychomotorické
tempo i psychomotylita sú ľahko spomalené. Osobnosť obžalovaného je diferencovaná, incipientne
ľahko organicky zmenená, bez prejavov psychotickej alterácie, bez manifestných deviantných
charakteristík. Právne povedomie je dostatočné. Znalec nezistil u obžalovaného patologickú

podmienenú agresivitu. Základné črty disociality, asociality a antisociality nie sú prítomné, takisto nezistil
u obžalovaného nelegálne užívanie drog, či zneužívanie psychotropných liečiv. Nezistil u obžalovaného
žiadnu chorobnú pohnútku pre spáchanie predmetného skutku a ani pobyt obžalovaného na slobode
z psychiatrického hľadiska nepovažuje za nebezpečný pre spoločnosť a nenavrhol mu ani žiadne
ochranné liečenie.

Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých PhDr. Marta Halašová
na hlavnom pojednávaní zotrvala na znaleckých posudkoch ohľadne obžalovaného, poškodenej I. T.
a poškodeného N. T. Y.. Znalkyňa vykonala celkové psychologické vyšetrenie obžalovaného, pričom
zistila, že jeho intelektová úroveň je celkovo vrámci normy. Štruktúra osobnostných charakteristík

u obžalovaného dominuje kľud, spokojnosť, vyrovnanosť, dobrý emocionálny vzťah k ostatným,
otvorenosť, sebakritika. Obžalovaný odmieta agresívno-silácky spôsob jednania, je skôr ohľaduplný,
mierny. Žije v rodinnom prostredí, kde ho ostatní členovia rodiny nerešpektujú. Vzhľadom na jeho
dôverčivosť, ohľaduplnosť, tolerantnosť a zmierlivosť, čo patrí k dominantným črtám jeho osobnosti, je z
jeho strany vysoko nepravdepodobné sústavné negatívne reagovanie na manželku a syna (hádky, krik,

vyhrážanie) a agresívne prejavy (bitie, sotenie zo schodov, zaháňanie sa rukou), ktoré sú mu pripisované
zo strany poškodených. Znalkyňa dospela aj k záveru, že výpoveď obžalovaného v prípravnom
konaní je vierohodná. U obžalovaného takisto neboli zistené sklony k fantazijnému spracovaniu
skutočností, patologickému klamstvu, sugescibilite, domýšľavosti, alibistickému spracovaniu situáciealebo účelovému spracovaniu jednotlivých údajov. Neboli zistené žiadne iné faktory, ktoré by znižovali
vierohodnosť jeho výpovede.

Znalkyňa zároveň vyšetrila aj poškodeného N. T. Y.., pričom zistila, že N. Y.. vyrastal a vyrastá vo
výchovnom prostredí, kde jeho otec - obžalovaný nebol a nie je matkiným rovnocenným partnerom, kde
obžalovanýniejedostatočnesilnýmrodičomvovýchovesvojichdetí.ObžalovanýsipretonedokázalsN.
Y.. vybudovať kvalitný vzťah otec - syn. Syn pripisuje vzťahu so širšou rodinou matky a partii - rovesníkov
oveľa väčší význam ako k svojmu otcovi. Má tendenciu disimulovať menšie slabôstky a chyby, chcel by

robiť dobrý dojem, je prítomný u neho nedostatok kritiky a sklon k samoľúbosti. Otcovi pripisuje rétoriku,
ktorá je typická skôr pre jeho rovesnícku skupinu - debil, manták. Otca si neváži, inklinuje k rodine svojej
matky, otcovi nepripisuje dôležitosť, bagatelizuje jeho vklad do vlastníctva, do stavby domu, osobuje si
právorozhodovaťozáležitostiachrodinyrovnakoaleboajvoväčšejmiereakojehootec,pravdepodobne
kvôli tomu, aby sa vyhol nespokojnosti obžalovaného so svojím fungovaním v škole a v domácnosti,
uvádza vykonštruované, zveličené a prekrútené údaje, resp. prežité skutočnosti alebo udalosti alibisticky

a účelovo podáva. To tak za účelom, aby vyčlenil obžalovaného - otca z domácnosti, nakoľko obžalovaný
medzi členmi rodiny jeho matky môže pripadať ako rušivý element. Znalkyňa u N. Y.. nezistila sklony k
fantazijnému spracovaniu skutočností, alebo k patologickému klamstvu, ale vzhľadom na hore uvedené
uvádza vykonštruované a zveličené a prekrútené údaje, preto vierohodnosť jeho výpovede je znížená.

Znalkyňa z vyšetrenia poškodenej I. T. zistila, že u poškodenej dominuje hlavne cesestné presadzovanie
sa, rozladenosť, nestálosť, nespokojnosť, labilita, impulzívnosť. Poškodená má potrebu kontaktu,
je družná, nenútená, niekedy bezstarostná, má rada zmenu a zábavu. Podľa znalkyne nie je
pravdepodobné, že by poškodená dlhodobo bola vystavená agresívnemu správaniu zo strany
obžalovaného. Naopak, popisované správanie sa skôr pozoruje u osôb, ktoré majú podobnú osobnostnú

štruktúru ako poškodená. Rečový prejav poškodenej je na podpriemernej úrovni, nie však pokiaľ
sa vyjadruje k predmetnej téme, slovná zásoba je stereotypná, poškodená reaguje pohotovo a
plynule. Vzhľadom na rovnakú rétoriku u ďalších svedkov, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní, je
pravdepodobné, že sa na obsahu výpovede dohodli, a preto je vierohodnosť výpovede poškodenej
znížená. Poškodená má sklon k domýšľavosti, nadhodnocuje svoj vklad do finančného zabezpečenia

rodiny, spoločného majetku, výchove detí. Jednotlivé situácie a údaje spracováva účelovo tak, aby
vyzneli v jej prospech a naopak v neprospech obžalovaného.

Na základe hore uvedeného vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že bez akýchkoľvek
pochybností nebolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý mu kladie za vinu obžaloba,

teda že by sa vyhrážal svojej manželke I. T. ako aj synovi N. T. Y.., že si zaobstará zbraň v Rakúsku,
že ich zastrelí, prípadne vzhľadom na to, že sú Rómovia, pošle na nich Kotlebovcov, a že by aj toto
jeho konanie vzbudilo dôvodnú obavu o život poškodených. Súd v prvom rade zhodnotil na jednej
strane výpoveď obžalovaného, ktorý v celom rozsahu poprel spáchanie predmetného skutku a na druhej
strane výpoveď poškodených I. T. a N. T. Y.., ako aj ďalších rodinných príslušníkov poškodenej - E. F.

- sestry poškodenej a I. I. - syna sesternice poškodenej. Vzhľadom na ďalšie vykonané dokazovanie,
a to hlavne na hore uvedené znalecké posudky znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie, ako aj
na ďalšie výpovede svedkov, a to X. T. - matky obžalovaného, ako aj V. R. a T. V., má súd vážne
pochybnosti o tom, že výpovede poškodených sú pravdivé. Súd v tomto smere musí poukázať na to, že
obžalovaný síce trpí ľahším organickým psychosyndrómom, ale toto jeho ochorenie nemá za následok

agresívne správanie obžalovaného voči svojmu okoliu. Aj znalec z odvetvia psychiatrie uviedol, že
obžalovaný nie je voči svojmu okoliu nebezpečný. Taktiež znalkyňa z odvetvia psychológia zistila u
obžalovaného kľudnú, tolerantnú, dôverčivú povahu, pričom odmietla u neho agresívno-silácky spôsob
jednania, keď obžalovaný žije v rodine, kde ho členovia rodiny nerešpektujú. Naopak poškodená je
agresívnej a impulzívnej povahy a znalkyňa je názoru, že je nepravdepodobné, že by bola dlhodobo

vystavovaná agresívnemu správaniu zo strany obžalovaného. Zároveň znalkyňa poukázala na to, že
výpoveď poškodenej a N. Y.., ako aj E. F. a I. I. vyznievajú naučeno, preto aj vierohodnosť výpovedí
poškodených je podľa nej znížená, naopak výpoveď obžalovaného považuje znalkyňa za vierohodnú. V
tomto kontexte súd poukazuje aj na skutočnosti, že nijakým spôsobom v konaní nebolo preukázané, že
by sa obžalovaný snažil v Rakúsku zaobstarať zbraň, alebo že by mal takéto možnosti na zaobstaranie

si zbrane. Takisto v konaní neboli preukázané kontakty obžalovaného so stranou Mariana Kotlebu. Ďalej
podľa výpovede poškodenej, obžalovaný sa jej mal dňa 28. 11. 2016 vyhrážať, že ju zabije, pričom
poškodená podala trestné oznámenie až 01. 12. 2016. Je zrejmé, že poškodená teda nemohla byť
bezprostredne ohrozená na svojom živote, keď s trestným oznámením počkala niekoľko dní, a nikomusa nezdôverovala o tom, že by sa bála o svoj život a ani v tomto smere nenavštívila políciu alebo iné
orgány. Takisto to potvrdil aj N. T. Y.., ktorý uviedol, že okrem I. I. sa nikomu nezdôveroval s tým, že by
sa bál, že by mohol obžalovaný vyhrážky voči nemu alebo matke uskutočniť.

V zmysle všetkých týchto uvedených skutočností má potom súd vážne pochybnosti o tom, že sa
obžalovaný naozaj dopustil predmetného skutku, a preto v zmysle zásady in dubio pro reo, v
pochybnostiach v prospech obžalovaného, súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285
písm. a) Trestného poriadku. Keby aj bolo preukázané predmetné konanie obžalovaného, nemohlo

vzbudiť tak u poškodene I. T., ako aj u jej syna N. T. Y.. dôvodnú obavu o ich život. Dokazuje to
ich chovanie pred tým, ako podali trestné oznámenie, keď sa poškodená mala síce báť o život a
zdravie svojho syna, ale nechávala ho v spoločnej domácnosti len s obžalovaným, kým ona pracovala
v Rakúsku. Napriek nesúhlasu obžalovaného žil v spoločnej domácnosti s nimi I. I.. Súd je názoru, že
hlavným motívom trestného oznámenia poškodených neboli obavy o ich život, ale skutočnosť, že im
prekážala prítomnosť obžalovaného v spoločnej domácnosti, keď poškodená ako aj jej syn mali iné

predstavy o živote ako mal obžalovaný, v dôsledku čoho dochádzalo medzi nimi k rodinným konfliktom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.