Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114012446
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114012446.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného X. N., nar. XX.X.XXXX v Z.-
M. W., pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa §
270 ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
2.11.2017, sp.zn. 2T/158/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. januára 2018 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného X. N., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 2.11.2017, sp.zn. 2T/158/2014 podľa § 41 ods. 3 Tr. zák.
okresný súd u obžalovaného X. N., nar. XX.XX.XXXX, zrušil výroky o vine a náhrade škody v bode
I. rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22.11.2016 sp. zn. 2T/158/2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.02.2017 sp. zn. 3To/92/2016, ktoré výroky nadobudli právoplatnosť

dňa 28.02.2017, a to pre skutok právne posúdený ako zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej
výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe, že

si v presne nezistenom čase v mesiaci február 2010 zaobstaral 2 ks falošných bankoviek nominálnej
hodnoty 100,- Eur s rovnakým sériovým číslom S19315173472, ktoré v nezistenom čase a mieste a
nezisteným spôsobom vyhotovil doteraz neznámy páchateľ, o ktorých vedel, že sa jedná o falzifikát a

následne týmito bankovkami zaplatil poškodenému V. I. za dovoz taxíkom, a to jednou dňa 15.02.2010
v čase približne o 00:30 hod. a druhou dňa 15.02.2010 v čase približne o 12:00 hod., pričom z posudku
Národnej banky Slovenska vyplynulo, že vyššie uvedené bankovky sú falzifikát stupňa nebezpečnosti
„5“ - nepodarený,

s tým, že obžalovanému bola uložená aj povinnosť podľa § 287 ods. 1 Tr. por. nahradiť B. I., nar.

XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., ulica Vl. H. XXXX/XX, ako právnemu nástupcovi poškodeného V. I.,
nar. XX.XX.XXXX, škodu vo výške 154,00 €, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj bol
B. I., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., ulica Vl. H. XXXX/XX, ako právny nástupca poškodeného
V. I., nar. XX.XX.XXXX, podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody
odkázaný na civilný proces,

pričom pri viazanosti skutkovými zisteniami v bode I. zrušeného rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 22.11.2016 sp. zn. 2T/158/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.02.2017
sp. zn. 3To/92/2016 uznal obžalovaného X. N. za vinného z pokračovacieho zločinu falšovania,
pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že

1/ si v presne nezistenom čase v mesiaci február 2010 zaobstaral 2 ks falošných bankoviek nominálnej
hodnoty 100,- Eur s rovnakým sériovým číslom S19315173472, ktoré v nezistenom čase a mieste anezisteným spôsobom vyhotovil doteraz neznámy páchateľ, o ktorých vedel, že sa jedná o falzifikát a
následne týmito bankovkami zaplatil poškodenému V. I. za dovoz taxíkom, a to jednou dňa 15.02.2010
v čase približne o 00:30 hod. a druhou dňa 15.02.2010 v čase približne o 12:00 hod., pričom z posudku

Národnej banky Slovenska vyplynulo, že vyššie uvedené bankovky sú falzifikát stupňa nebezpečnosti
„5“ - nepodarený,
2/ si v presne nezistenom čase v mesiaci február 2010 zaobstaral falošnú bankovku nominálnej hodnoty
100,- Eur so sériovým číslom S19315173472 a falošnú bankovku nominálnej hodnoty 50,- Eur so
sériovým číslom V20970229585, ktoré v nezistenom čase a mieste a nezisteným spôsobom vyhotovil

doterazneznámypáchateľ,oktorýchvedel,žesajednáofalzifikátanáslednetýmitobankovkamizaplatil
poškodenému V. I. za dovoz taxíkom, a to 100,- € bankovkou dňa 18.02.2010 v čase približne o 19:51
hod. a 50,- € bankovkou dňa 18.02.2010 v čase približne o 21:29 hod., pričom z posudku Národnej banky
Slovenska vyplynulo, že vyššie uvedené bankovky sú falzifikát stupňa nebezpečnosti „5“ - nepodarený,

Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na §

37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr.
zák. spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8,5 (osem a pol) roka, pričom podľa § 48 ods.
2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu okresný súd zrušil

· výrok o súhrnnom treste odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov s jeho podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky, ktorý bol obžalovanému uložený podľa § 212 ods.
1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák. trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa

27.07.2016 sp. zn. 7T/54/2016, právoplatným dňa 22.10.2016, ktorým bol zrušený aj výrok o treste
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
1 (jeden) rok, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa
30.03.2015 sp. zn. 7T/28/2015, právoplatným dňa 15.05.2015,

· výrok o treste odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace s jeho podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok, ktorý bol obžalovanému uložený podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. s
použitím § 36 písm. l/ a § 37 písm. m/ Tr. zák. trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa
30.03.2015 sp. zn. 7T/28/2015, právoplatným dňa 15.05.2015,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. okresný súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť B. I., nar. XX.XX.XXXX
v G., trvale bytom G., ulica Vl. H. XXXX/XX, ako právnemu nástupcovi poškodeného V. I., nar.

XX.XX.XXXX, škodu vo výške 274,00 €, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. okresný súd odkázal B. I., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., ulica Vl.
H. XXXX/XX, ako právneho nástupcu poškodeného V. I., nar. XX.XX.XXXX, so zvyškom uplatneného
nároku na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 897-903.

Zodôvodneniauvedenéhorozsudkuvyplýva,žeobžalovanýsapočashlavnéhopojednávaniabrániltým,
že nevedel, že peniaze, ktorými platil, sú falošné a nebolo jeho úmyslom, aby platil falošnými peniazmi.

Obrana obžalovaného bola vyvrátená výpoveďou poškodeného V. I. a svedka B. M., ktoré v spojení s
ďalšími na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi utvorili logickú reťaz dôkazov preukazujúcich vinu
obžalovaného. Falošné bankovky mohli byť vytlačené (okopírované) na tlačiarni a papieri, ktoré mal vo
vlastníctve a ktoré vydal svedok G. L. (viď znalecký posudok) a ktorý podľa vlastnej výpovede kopíroval
všetky druhy papierových bankoviek do nominálnej hodnoty 100,00 € vrátane, pričom ich nemal všetky

spočítané. Okresný súd neuveril zmenenej výpovedi svedka V. W. a ako pravdivú považoval jeho
výpoveď z prípravného konania.Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho
posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaný X. N. (aj v prípade skutku 2/)
falošné peniaze dal do obehu ako pravé, a preto ho okresný súd uznal vinným zo spáchania ďalšieho

čiastkového útoku (teda pokračovacieho) zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby
peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák., keď boli naplnené znaky skutkovej podstaty tohto
trestného činu. Obžalovaný sa predmetného trestného činu dopustil jednoznačne vo forme priameho
úmyslu (§ 15 písm. a/ Tr. zák.). Na strane obžalovaného X. N. tiež neboli zistené žiadne okolnosti
vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť (§ 22 a § 23 Tr. zák.).

Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Súd pri zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s

prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale zistil u neho jednu
priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m/ Tr. zák. - bol už za trestný čin odsúdený, ako to vyplynulo z jeho
odpisu registra trestov, pričom bral do úvahy doposiaľ nezahladené odsúdenie pod sp. zn. 2T/77/2008
na podmienečný trest, ktorý bol zrušený pri uložení súhrnného nepodmienečného trestu vo veci pod sp.
zn. 5T/102/2008, ktoré odsúdenie obžalovaný doposiaľ nemá zahladené), ako aj k tomu, že mu bolo

nutné uložiť len trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom s poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák., dospel
k záveru, že obžalovanému X. N. je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 8,5 (osem a pol)
roka (t.j. v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, t.j. podľa §
270 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na úpravu trestnej sadzby z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností
a použitie asperačnej zásady, keď trest mohol ukladať po úprave v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. a podľa

§ 42 ods. 1 Tr. zák. a zásady uvedenej v § 41 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. v sadzbe od 8 rokov do 13 rokov
4 mesiace, nakoľko u neho zistil splnenie podmienok na uloženie spoločného a súhrnného trestu) so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.
zák., nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie sa v jeho prípade súdu nejavilo ako potrebné

(§ 48 ods. 4 Tr. zák.).

Z hľadiska zásad na ukladanie trestov okresný súd zistil splnenie podmienok na uloženie spoločného
trestu vo vzťahu k už právoplatnému rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22.11.2016 sp. zn.
2T/158/2014 (v bode I.) v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.02.2017 sp. zn.

3To/92/2016, ktoré výroky (o vine a náhrade škody, pričom výrok o treste bol celý zrušený krajským
súdom, a teda nebolo možné porovnať tresty, resp. uložiť „nie miernejší trest“ v zmysle § 41 ods. 3 Tr.
zák.) nadobudli právoplatnosť dňa 28.02.2017, ohľadom ďalšieho čiastkového útoku pokračovacieho
trestnéhočinu(skutok1/),akoajsúhrnnéhotrestuvovzťahukodsúdeniamOkresnéhosúduBratislavaV
pod sp. zn. 7T/28/2015 a pod sp. zn. 7T/54/2016, resp. vo vzťahu k trestu uloženému trestným rozkazom

Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.03.2015 sp. zn. 7T/28/2015, právoplatným dňa 15.05.2015, a
vo vzťahu k trestu uloženému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.07.2016 sp.
zn. 7T/54/2016, právoplatným dňa 22.10.2016, v ktorých odsúdeniach boli skutky v súbehu so skutkami,
ktoré tvorili pokračovací trestný čin v predmetnej trestnej veci, keďže boli všetky spáchané v období,
ktoré bolo ohraničené prvým skôr pred nimi vyhláseným odsudzujúcim rozsudkom (doručeným trestným

rozkazom) vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/77/2008 (trestný rozkaz musel byť v prípade tohto odsúdenia
obžalovanému doručený v období od jeho vydania, t.j. dňa 30.09.2008, do jeho právoplatnosti, t.j.
do dňa 30.12.2008) a ďalším vyhláseným odsudzujúcim rozsudkom (doručeným trestným rozkazom)
vo veci vedenej pod sp. zn. 7T/28/2015 (ktorý mu bol doručený dňa 06.05.2015), a preto pri uložení
súhrnného trestu zrušil podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. výroky o súhrnnom treste odňatia slobody vo výmere

8 (osem) mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky, ktorý bol
obžalovanému uložený podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák. trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27.07.2016 sp. zn. 7T/54/2016, právoplatným dňa 22.10.2016,
ktorým bol zrušený aj výrok o treste odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace s jeho podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom

Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.03.2015 sp. zn. 7T/28/2015, právoplatným dňa 15.05.2015, ako
aj o treste odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 1 (jeden) rok, ktorý bol obžalovanému uložený podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36
písm. l/ a § 37 písm. m/ Tr. zák. trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30.03.2015 sp.zn. 7T/28/2015, právoplatným dňa 15.05.2015 (nakoľko zrušením súhrnného trestu vo veci 7T/28/2015
satentotrest„akokebyobnovil“,pričombolisplnenézákonnépodmienkynauloženiesúhrnnéhotrestuaj
vo vzťahu k tomuto odsúdeniu, a preto ho súd zrušil ako druhý v poradí), ako aj všetky ďalšie rozhodnutia

natietovýrokyobsahovonadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.

Taktouloženýspoločnýasúhrnnýtrestzavšetkytrestnéčiny(skutky),ktorébolivsúbehuaktoréspáchal
obžalovaný, podľa názoru súdu zabezpečí v prípade obžalovaného najmä ochranu spoločnosti tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí tiež podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest bude nepochybne
vyjadrovať tiež jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. Okresný súd zároveň nezistil splnenie zákonných
podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom na okolnosti, ktoré by mohli
prípadne umožniť aj mimoriadne zníženie trestu, nepoukazoval v priebehu trestného konania ani sám
obžalovaný.

Okresný súd ďalej odôvodnil aj výrok o náhrade škody a o odkázaní s nárokom na náhradu škody na
civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho
obhajcu podaním zo dňa 16.11.2017 na č.l. 905 spisu, ktoré odvolanie odôvodnil podaním zo dňa

5.12.2017 na č.l. 916 spisu.

V odôvodnení odvolania obžalovaný zotrval v otázkach viny na svojich doterajších vyjadreniach v
odvolaniach predchádzajúcich. V otázke trestu mal byť uložený súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu
k rozsudkom, ktoré uviedol vo svojom poslednom rozhodnutí Krajský súd v Trnave.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavili všetky predvolané osoby s
výnimkou poškodeného.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Tr.por. zamietnuť,

nakoľko rozhodnutie okresného súdu považuje za správne a zákonné.

Obhajca obžalovaného zotrval na písomne podanom odvolaní a doplnil ho len, aby súd prihliadol na
mimoriadne zníženie trestu a to vzhľadom na čas, ktorý uplynul od spáchania skutku. Navrhol zmenu
rozsudku v zmysle odvolania ako aj podaného dnešného návrhu.

Obžalovaný sa pridržiaval vyjadrenia svojho právneho zástupcu.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 odsek
1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na

to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote
ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil :

· prokurátorka okresnej prokuratúry podala dňa 4.12.2014 pod č. 3 Pv 108/10/2207 - 79 obžalobu na
X. N. pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa §
270 ods. 2 Trestného zákona
· okresný súd vydal dňa 22.11.2016 odsudzujúci rozsudok, proti ktorému podal odvolanie obžalovaný
a okresná prokuratúra

· krajský súd rozhodol dňa 28.2.2017 o podaných odvolaniach tak, že podľa § 321 odsek 1 písm. d),
odsek 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v bode I/ vo výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu a v bode II/ v celom rozsahu, podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a podľa § 319 Trestného poriadku
odvolanie obžalovaného X. N., nar. XX.XX.XXXX zamietol

· okresný súd vydal dňa 25.4.2017 odsudzujúci rozsudok, proti ktorému podal odvolanie obžalovaný
· krajský súd rozhodol dňa 22.8.2017 o podanom odvolaní tak, že podľa § 321 odsek 1 písm. b/, písm.
d/ Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 25.4.2017 sp.zn. 2T/158/2014v celom rozsahu a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu I. stupňa, aby o nej znovu
konal a rozhodol
· okresný súd na hlavnom pojednávaní pred čiastočným zrušením rozsudku krajským súdom vykonal

dokazovanie výsluchom obžalovaného X. N., svedkov B. M., G. L., B. W., V. A., V. W., boli prečítané
svedecké výpovede nebohého poškodeného V. I. a svedkov F. G., rod. Z., R. A. st., R. A. ml., Y. N. a
B. W. ml., bol oboznámený znalecký posudok KEÚ PZ pod č. p.: PPZ-5457/KEU-BA-EXP- 2010 z č.l.
273-276, ako aj zápisnice o rekogníciách, posudky Národnej banky Slovenska a ďalšie listinné dôkazy.

Podľa § 319 Trestného poriadku : Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd konštatuje, že sa predmetnou vecou zaoberal už vo svojom rozhodnutí a to dňa 28.2.2017
sp.zn. 3To/92/2016 ako aj dňa 22.8.2017 sp. zn. 3To/43/2017, kedy napadnutý rozsudok Okresného
súdu v Trnave zo dňa 25.4.2017 sp. zn. 2T/158/2014 opätovne podľa § 321 odsek 1 písm. b/, písm. d/
Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu

I. stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol.

Podľa § 269 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní okresný súd oboznámil listinné dôkazy a v
intenciách uznesenia krajského súdu opätovne vo veci rozhodol odsudzujúcim rozsudkom.

K výroku o vine k skutku v bode 2/

Krajský súd ustálil, že pokiaľ ide o skutok v bode 2/, pre ktorý bol obžalovaný uznaný za vinného v
napadnutom rozsudku, krajský súd nepovažuje argumenty obžalovaného uvedené v jeho odvolaní za

relevantné. V podrobnostiach odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/92/2016 zo
dňa 28.2.2017, ako aj zdôvodnenie v odôvodnení rozsudku súdu I. stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Krajský súd len dopĺňa vo vzťahu ku skutku v bode 2/, že skutky v bodoch 1/, 2/ v zmysle obžaloby
tvoria pokračujúcu trestnú činnosť a dôkazy, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní ako aj na hlavnom

pojednávaní súvisia aj s rozhodnutím o vine ohľadne v bode 1/.

Rovnako ako v bode 1/ aj v bode 2/ je zrejmé, že falošné bankovky mal obžalovaný od G. L., ktorý
podrobne k tomu vypovedal v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný rovnako
ako k bodu 1/ aj k bodu 2/ uviedol, že peniaze, ktoré od G. L. mal a ktorými platil, boli falošné, avšak

on o tejto skutočnosti nevedel.

V tomto smere je potrebné opätovne poukázať na výpoveď poškodeného V. I., ktorý síce obžalovaného
pri rekognícii nevedel označiť, avšak dal k dispozícii telefónne číslo, z ktorého mu zákazník volal dňa
18.02.2010. Ide o telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktoré bolo podrobené lustrácii, pričom z lustrácie bolo

zistené, že ide o telefónne číslo evidované na osobu B. W.. B. W. bol následne vypočutý ako svedok,
ktorý uviedol, že telefónne číslo používa jeho syn V. W.. Svedok V. W. pri svojom výsluchu uviedol, že
obžalovaný si od neho požičal telefón so SIM-kartou písanou na jeho otca a zavolal si taxík na trase z
Brestovian do Trnavy a naspäť. Neskôr sa mu tiež zdôveril, že za tento odvoz taxíkom zaplatil falošnými
bankovkami.

Teda skutočnosť, že si obžalovaný zavolal taxík z telefónu evidovaného na osobu B. W. a zaplatil
V. I. falošnými bankovkami, je objektívne preukázaná. Falošné bankovky boli podrobené analýze
a posudkom Národnej banky Slovenska boli zaradené ako falzifikát stupňa nebezpečnosti „5“ -
nepodarený.

Rovnako bolo preukázané, že jeden kus falošnej papierovej bankovky nominálnej hodnoty 100 Eur so
sériovým číslom S 19315173472, ktorou bolo poškodenému dňa 18.02.2010 platné za odvoz taxíkom
na trase Trnava - Brestovany a ktorú poškodený dňa 19.02.2010 vydal na účely trestného konania (č.l.
398), je z hľadiska posudku Národnej banky Slovenska totožný s falzifikátom 100 - eurových bankoviek

použitých na platenie pri skutku v bode 1/ zo dňa 15.02.2010.

Aj v zmysle posudku KEÚ Bratislava boli všetky tieto falzifikáty 100 - eurových bankoviek použité pri
skutkoch 1/ aj 2/ vyhotovené rovnakou technikou tlače na papieri zhodnej štruktúry, farebného odtieňaa reakcie v ÚV svetle, predovšetkým má 100 - eurová bankovka použitá na zaplatenie za odvoz
taxíkom dňa 18.02.2010 sériové číslo zhodné so sériovými číslami vyskytujúcimi sa na 100 - eurových
bankovkách, ktorými obžalovaný opakovane zaplatil poškodenému dňa 15.02.2010.

V súvislosti s 1 ks falošnej papierovej bankovky nominálnej hodnoty 50 Eur so sériovým číslom
V 20970229585, ktorou bolo poškodenému dňa 18.02.2010 platené za odvoz taxíkom na adrese
Brestovany - Trnava a ktorú poškodený dňa 19.02.2010 vydal na účely trestného konania, tiež treba
uviesť, že znaleckým posudkom Národnej banky Slovenska boli definované tie isté atribúty falzifikátu

ako v prípade všetkých v tomto konaní zaistených 100 - eurových bankoviek.

Pokiaľ teda hodnotíme výpoveď poškodeného V. I. v súvislosti s výpoveďou svedka G. L., ďalej svedkov
B. W. a V. W. je zrejmé, že obžalovaný aj 18.02.2010 vedel, že bankovky, ktorými platí za taxík
poškodenému V. I., sú falzifikáty a platil nimi s úmyslom zameniť ich za pravé.

K výroku o treste

Odvolací súd ustálil, že okresný súd nepochybil ani postupom v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre

uloženie spravodlivého trestu.

Rovnakovdôvodochrozsudkudostatočnevyhodnotil,nazákladeakýchmyšlienkovýchpostupovdospel
k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval priťažujúcu okolnosť
v súlade s § 37 písmeno m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Poľahčujúcu okolnosť

nezistil. Správne vyhodnotil prevyšujúce priťažujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 38 odsek 4
Trestného zákona. Trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 270 odsek 2 Trestného poriadku je
7 rokov až 10 rokov. Po úprave za použitia § 38 odsek 4 Trestného zákona (ak prevažuje pomer
priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu)
a za použitia ustanovenia § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, 3 Trestného zákona je trestná sadzba 8 rokov až

13 rokov a 4 mesiace.

Okresnýsúdpostupovalsprávne,keďobžalovanémuuložiltrestodňatiaslobodyvtrvaní8,5(osemapol)
roka. Taktiež správne postupoval, keď obžalovanému uložil spoločný a súhrnný trest odňatia slobody.
Nepochybil ani tým postupom, ktorým podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného

pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu
vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona : Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,

ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona : Ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý
tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa

vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine
o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok
o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti
skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane
nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj

o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším
rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.

Podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona : Za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ

pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje
ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v
čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámerpáchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo
územia Slovenskej republiky.

Podľa § 122 odsek 13 Trestného zákona : Ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj
po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový
skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o
pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd
druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Podľa § 353 odsek 8 Trestného poriadku : Trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky
spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.

I. Pri ukladaní súhrnného trestu nestačí na hlavnom pojednávaní prečítať, postupom podľa § 269
Trestného poriadku, len odpis registra trestov, resp. v spise založené rozhodnutie o predchádzajúcom

odsúdení obžalovaného. Súd musí prečítať podstatný obsah trestného spisu, vo vzťahu ku ktorému
sa ukladá súhrnný trest, a tak sa oboznámiť so všetkými okolnosťami, ktoré majú byť podkladom
pre uloženie súhrnného trestu, a tiež aj s ostatnými rozhodujúcimi okolnosťami pre posúdenie
prejednávaného prípadu. Len z odpisu registra trestov, resp. z rozhodnutia nemôže súd objektívne zistiť,
čisanapredchádzajúceodsúdenievzťahuje,resp.nevzťahujefikcianeodsúdenia(súdmoholrozhodnúť

o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe a táto okolnosť ešte nemusí byť zaevidovaná v odpise
registra trestov). (Jtk 19/10, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 1To/59/2010 zo dňa 22.6.2010)

V zmysle vyššie uvedenej legálnej definície pokračovacieho trestného činu (§ 89 ods. 19 Trestného
zákona) sa za čas spáchania pokračovacieho trestného činu, ktorý tvorí jediný skutok, považuje čas

ukončenia trestného činu, t. zn. okamih, kedy bol ukončený posledný útok. (odôvodnenie R 94/2002)

K námietke obžalovaného, že mal byť uložený súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k rozsudkom,
ktoré uviedol vo svojom poslednom rozhodnutí Krajský súd v Trnave, je na mieste uviesť, že podstatný
obsah spisu Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 5T/102/2008 a spisu Okresného súdu Bratislava IV.

sp.zn. 3T/22/2015 bol oboznámený na hlavnom pojednávaní zo dňa 2.11.2017.

K spisu Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 5T/102/2008 odvolací súd uvádza, že skutok bol spáchaný
dňa 29.3.2006, čo je skôr, ako bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III. sp.zn.
2T/77/2008 v období od 30.9.2008 do 30.12.2008. Až neskôr došlo k spáchaniu skutku, ktorý bol

prejednaný pred Okresným súdom Bratislava V. sp.zn. 7T/54/2016, pričom skutok bol spáchaný v
období od 15.12.2014 do 7.1.2015. Doručenie trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III. sp.zn.
2T/77/2008predstavujeupozornenieobžalovanéhonajehonegatívnesprávanie,pričomtátoskutočnosť
vylučuje, aby skutok súdený pred Okresným súdom Bratislava I. pod sp.zn. 5T/102/2008 bol vo
viacčinnom súbehu so skutkom súdeným pred Okresným súdom Bratislava V. pod sp.zn. 7T/54/2016,

ale ide o recidívu.

K spisu Okresného súdu Bratislava IV. sp.zn. 3T/22/2015 je potrebné konštatovať, že trestné konanie
bolo vedené pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorý skutok sa stal v období od mesiaca

15.10.2006 doposiaľ, s výnimkou mesiacov, kedy na výživu prispel a jún 2007, kedy prispel na výživu
sumou 4979,-€ (150.000,-Sk), s výnimkou mesiaca október 2014, kedy uhradil sumu 80,-€ a s výnimkou
obdobiaod09.03.2007do28.07.2009,kedysaobvinenýnachádzalvÚVVaVTOSLeopoldov,pričompri
nástupenahlásilvyživovaciupovinnosťvočidcéreO.,svýnimkouobdobiaod21.10.2012do02.09.2014,
kedy sa nachádzal vo VTOS v Hirtenbergu v Rakúskej republike. Na mieste je uviesť, že pokračovací

trestný čin predstavuje jediný skutok, ktorý je dokonaný momentom, kedy bol ukončený posledný útok.
Trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV. sp.zn. 3T/22/2015 bol doručený obžalovanému dňa
1.4.2016 a nadobudol právoplatnosť dňa 6.4.2017 v súvislosti so späťvzatím podaného odporu. Keďže
ide o prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona je potrebné s poukazom na ust. § 122 ods. 13 Trestného

zákona a ust. § 353 ods. 8 Trestného poriadku interpretovať výraz „doposiaľ“ uvedený v skutkovej vete
trestného rozkazu, ktorý označuje dokonanie trestného činu, ako dátum 1.4.2016, kedy bol doručený
trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV. sp.zn. 3T/22/2015. Uvedený dátum nastal neskôr ako
bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V. sp.zn. 7T/28/2015 dňa 6.5.2015, ktorýpredstavuje upozornenie obžalovaného na jeho negatívne správanie, pričom táto skutočnosť vylučuje,
abyskutoksúdenýpredOkresnýmsúdomBratislavaV.podsp.zn.7T/28/2015bolvoviacčinnomsúbehu
so skutkom súdeným pred Okresným súdom Bratislava IV. pod sp.zn. 3T/22/2015, ale ide o recidívu.

V prejednávanom prípade bol skutok spáchaný v mesiaci február do 18.2.2010, skutok súdený pred
Okresným súdom Bratislava V. pod sp.zn. 7T/54/2016 bol spáchaný v období od 15.12.2014 do 7.1.2015
a skutok súdený pred Okresným súdom Bratislava V. pod sp.zn. 7T/28/2015 dňa 15.2.2015. K spáchaniu
uvedených skutkov došlo v období od doručenia trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III.

sp.zn. 2T/77/2008 v období 30.9.2008-30.12.2008 do doručenia trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava V. sp.zn. 7T/28/2015 dňa 6.5.2015. Z uvedeného je zrejmé, že uvedené skutky sa nachádzajú
vo viacčinnom súbehu. Keďže pri uvedených skutkoch ide o viacčinný súbeh, okresný súd postupoval
správne, keď uložil za uvedené skutky súhrnný trest.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že námietka obžalovaného nie je relevantná.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona : Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Z hľadiska vnútroštátneho práva prichádza do úvahy zníženie v osobitnej časti Trestného zákona
ustanovenéhominimatrestnejsadzbypodľaustanovení§39a§118Trestnéhozákona.Medzi"okolnosti
prípadu" podľa osobitného zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona však patrí aj
neprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak nie sú prieťahy zavinené obvineným, v čom je styčný

bod tejto zákonnej úpravy s čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 48 ods. 2 Ústavy, a zároveň premietnutie
čl. 13 Dohovoru do právneho poriadku Slovenskej republiky vo vzťahu k dotknutému porušeniu práv
obvineného. (R 46/2017, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Tdo 76/2015 zo dňa
13. septembra 2016)

K argumentu obžalovaného, aby súd prihliadol na mimoriadne zníženie trestu a to vzhľadom na čas,
ktorý uplynul od spáchania skutku, je na mieste uviesť, že ide o právny inštitút, ktorý možno použiť
len výnimočne. Z hľadiska ust. § 39 Trestného zákona nie je relevantná dĺžka času od spáchania
skutku do právoplatného rozhodnutia o nich, ale pozornosť je potrebné zamerať na zisťovanie, či došlo
k zbytočným prieťahom v konaní alebo nie. Z obsahu spisu je zrejmé, že orgány činné v trestnom

konaní a súdy postupovali v konaní s adekvátnou rýchlosťou, keďže v trestnom konaní bolo potrebné
vypočuť väčší počet svedkov a vypracovať znalecký posudok, pričom k dĺžke konania prispel aj samotný
obžalovaný, keď sa napriek riadne vykázanému doručeniu nedostavil na hlavné pojednávanie alebo si
vôbec neprebral zásielku zo súdu, čo viedlo aj k tomu, že Okresný súd Trnava vydal na obžalovaného
príkaz na zatknutie zo dňa 15.7.2016 (č.l. 617) a obžalovaný bol vzatý do väzby uznesením Okresného

súdu Trnava sp.zn. 2T/158/2014 zo dňa 25.8.2016 (č.l. 630) v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave sp.zn. 5Tos/166/2016 zo dňa 22.9.2016 (č.l. 676). Z uvedeného je zrejmé, že námietka
obžalovaného nie je dôvodná.

Krajský súd ustálil, že okresný súd správne zistil splnenie podmienok na uloženie spoločného trestu vo

vzťahu k už právoplatnému rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 2T/158/2014 zo dňa 22.11.2016 (v
bode I.) v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/92/2016 zo dňa 28.02.2017, ktorý
výrok o vine vo vzťahu k skutku uvedenému pod bodom 1) nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2017.

Výrokmi o náhrade škody a o odkázaní s nárokom na náhradu škody na civilný proces sa odvolací súd

nezaoberal, nakoľko neboli napadnuté odvolaním.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.