Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/387/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216783
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815216783.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Československá obchodná banka, a.s.,
so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom
Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. cesta
XX, I., t. č. M. T. XX o zaplatenie 3.054,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín č.k. 24C/8/2016-93 zo dňa 30. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.198,07

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.834,65 eur od 7.10.2015 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia /výrok I./, vo zvyšku súd žalobu zamietol /
výrok II./ a nakoniec rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 26 % trov
konania /výrok III./. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou
žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia 3.054,25 eur (istina, úrok z úveru, úrok z omeškania,
poplatky a debetný zostatok), úroku (ako odplaty) vo výške 21,90 % ročne z istiny 1668,26 eur od

7.10.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.644,83 eur (istina,
úroky z úveru a poplatky) od 7.10.2015 do zaplatenia, debetný úrok vo výške 25 % ročne zo sumy
46 eur od 12.9.2013 do zaplatenia a trov konania, všetko titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd
vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 21.11.2011 bola medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 004592225R, na základe
ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 3 000,- eur, ktoré peňažné prostriedky

mohol žalovaný čerpať jednorazovo dňa 21.11.2011. V zmluve sa uvádza, že vyčerpaný a nesplatený
úver sa úročí pevnou úrokovou sadzbou 21,90 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len
"RPMN") na úver je 30,84 % a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, predstavuje čiastku 4.360,30
eur. Priemerná hodnota RPMN bola 20,37 %. Za poskytnutie úveru si strany dojednali poplatok 60,- eur
splatný v deň podpisu zmluvy, za vedenie úveru poplatok 2 eur mesačne. Za predčasné splatenie úveru
bol poplatok vo výške 1 % z výšky splateného úveru pred dňom splatnosti, ak obdobie medzi splatením

úveru a dohodnutým dátumom ukončenia zmluvy presahuje 1 rok; ak toto obdobie nepresahuje 1 rok,
je poplatok za predčasné splatenie úveru 0,5 % z výšky splateného úveru. Žalovaný sa zaviazal dlh
splácať v 36 pravidelných mesačných splátkach vždy k 11. dňu v mesiaci po 113,73 eur s tým, že
posledná splátka bude vypočítaná žalobcom na základe priebehu splácania. Prvá splátka bola splatná
dňa 11.12.2011 a posledná dňa 11.11.2014. Dlžník vzal na vedomie, že dlžná suma, so zaplatením
ktorej bude v omeškaní, bude úročená úrokom z omeškania, ktorej sadzba ku dňu uzavretia zmluvy

je 9,25 % ročne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné
podmienky, predzmluvný formulár štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Písomnostibanka zasiela dlžníkovi poštou na adresu uvedenú v zmluve; ak ide o obyčajnú zásielku, považuje za
doručenú 5. dňom po odoslaní. Ak sa zásielka vráti banke ako nedoručená, účinky nastávajú dňom, keď
bola písomnosť vrátená banke. Podľa čl. 9 bodu 9.1. Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské

úvery (ďalej len "Obchodné podmienky") v prípade, že nastane omeškanie so splatením akejkoľvek
sumy vyplývajúcej zo zmluvy voči banke, resp. z iného vzťahu voči inému subjektu, ktorý mu poskytol
úver, je banka oprávnená vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru písomným oznámením banky odoslaným
dlžníkovi, v ktorom bude deň predčasnej splatnosti oznámený. Podľa čl. 4 bod 4.1. vyčerpaný a
nesplatený úver sa úročí pevnou úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve. Podľa čl. 4 bod 4.2., ak

nastane omeškanie so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy je banka oprávnená účtovať z
dlžnejsumyúrokzomeškaniavovýške,ktorýzverejňujevprevádzkovýchpriestorochbankyprístupných
verejnosti a na internetovej stránke banky. Splátky istiny úveru po termíne splatnosti sa budú naďalej
úročiť úrokovou sadzbou uvedenou v zmluve a navyše sa môžu úročiť aj sadzbou úroku z omeškania.
Úroky a poplatky, ako aj ďalšie záväzky súvisiace so zmluvou neuhradené v termínoch ich splatnosti
sa budú úročiť len sadzbou úroku z omeškania. Dňa 21.11.2011 bola medzi stranami uzatvorená aj

zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal
začínajúc dňom 21.11.2011 zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet číslo 4014765539/7500 v mene
Eur. V bode II (povolené prečerpanie) sa žalobca zaviazal na základe žiadosti žalovaného vyhodnotiť
možnosť poskytnutia povoleného prečerpania účtu. V prípade splnenia stanovených podmienok žalobcu
na poskytnutie povoleného prečerpania účtu uzatvorí žalobca so žalovaným zmluvu o povolenom

prečerpaní bežného účtu. Z výpisu z úverového účtu žalovaného súd zistil, že dňa 21.11.2011 bola na
účet žalovaného pripísaná čiastka vo výške 3000 eur. V oznámení o zrušení bežného účtu žalobca
vyzval žalovaného na úhradu debetného zostatku 46 eur z dôvodu, že na základe výpovede zmluvy o
bežnom účte bol dňa 11.9.2013 zrušený žalovaného bežný účet. Z výpisu z bežného účtu žalovaného
súd zistil, že dňa 11.9.2013 (v čase zrušenia účtu žalobcom) bol stav na predmetnom účte - 2,10

eur. Ku dňu 1.3.2014 bol stav na účte - 46 eur. V oznámení o zosplatnení úveru zo dňa 12.11.2013
adresovaného žalovanému sa uvádza, že záväzok zo zmluvy o úvere bol ku dňu 11.11.2013 zosplatnený
z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 1.957,38 eur
do 22.11.2013. Podľa nedatovaného, nepodpísaného vyčíslenia pohľadávky predstavovala pohľadávka
voči žalovanému ku dňu 6.10.2015 sumu spolu 3.008,25 eur, z toho istina 1.668,26 eur, úroky 848,73

eur, úroky z omeškania 363,42 eur a poplatky 127,84 eur. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa §
497, § 503 ods. 1 až 3, § 708 ods. 1 a 2, § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 2 ods. 1, §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 a 2,
§ 451 ods. 2, § 107 ods. 1 a 2, § 121 ods. 1 a 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 2
písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a poľa § 3 nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
31.01.2013. Uviedol, že po právnom posúdení zistených skutočností v zmysle uvedených zákonných
ustanovení dospel k záveru, že žalobný návrh je čiastočne dôvodný. V posudzovanej veci niet sporu
o tom, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.11.2011 žalobca žalovanému ako
dlžníkovi poskytol na jeho požiadanie určité peňažné prostriedky a žalovaný sa zaviazal poskytnuté

peňažnéprostriedkyvrátiťzvýšenéoúrok vpravidelnýchmesačnýchsplátkach.Zmluvaspĺňanáležitosti
zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka a záväzkový vzťah medzi účastníkmi je teda
vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje
tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského
práva. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom -
veriteľom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom a je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 2 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným - spotrebiteľom. Žalovanému potom vznikla
povinnosť vrátiť dlh tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazal. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný

si svoje povinnosti zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne neplnil, žalobcovi nevrátil poskytnuté
peňažné prostriedky v súlade so zmluvou, z ktorého dôvodu žalobca oprávnene, zosplatnil záväzok
žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ku dňu 11.11.2013 listom zo dňa 12.11.2013. Žalobca
si žalobou uplatnil istinu vo výške 1.668,26 eur, ktorú mu súd v celom rozsahu priznal. Žalobca si
podanou žalobou uplatňoval aj vyčíslený riadny úrok (vo výške 21,90 % ročne) ku dňu 6.10.2015 s

tým, že zároveň uplatňoval úrok 21,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 07.10.2015 do zaplatenia.
Zmluvou o úvere si účastníci konania dojednali pevnú úrokovú sadzbu vo výške 21,90 % ročne. Konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá zmluvou o splátkovom úvere dňom 11.11.2014, pričom k zosplatneniu
úveru došlo dňom 11.11.2013, keď žalobca využil svoje právo uvedené v zmluve a žiadal splateniezostatku úveru s príslušenstvom. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných
prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru pritom
nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do

vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie
a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie
po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten
má sankčnú povahu. Podľa súdu zmluvne dohodnuté úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov
mala žalovaná žalobcovi zaplatiť len do splatnosti úveru. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti a tým treba považovať celý dlh žalovaného za splatný, preto od splatnosti úveru
už žalobca nemá nárok na úrok z úveru a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Súd dospel
k záveru, že nie je možné žalobcovi priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, a preto
žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z úveru do splatnosti úveru vo výške 153,55 eur (suma
splatných riadnych úrokov do 11.11.2013 mínus suma zaplatených riadnych úrokov do 11.11.2013) a vo
zvyšnej časti uplatnených úrokov z úveru žalobu zamietol. Súd ďalej považoval za preukázaný nárok

žalobcu na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne, ktorý vznikol na základe bodu VI. úverovej zmluvy
(a ktorý sa neskôr v závislosti od úrokovej sadzby ECB menil) z nedoplatkov na splátkach z istiny a
riadneho úroku, ktoré boli splatné k 11. dňu kalendárneho mesiaca a výška ktorého ku dňu 6.10.2015
predstavovala 363,42 eur, ktorú súd žalobcovi v plnom rozsahu priznal. Úrok z omeškania 8,05 % ročne
priznal súd žalobcovi aj od 7.10.2015 (základná úroková sadzba ECB bola 0,50 %) zo sumy 1.834,65

eur (nezaplatená časť istiny 1668,26 eur + 153,55 eur ako riadne úroky + 12,84 eur ako poplatky). Vo
vzťahu k poplatkom, ktoré si žalobca uplatňuje v celkovej výške 127,84 eur súd uviedol, že suma 115
eur (10 eur za upomienku, 105 eur za výzvy) bola tvorená len poplatkami. Je nepochybné, že žalovaný
výšku poplatkov za upomienky nemohol ovplyvniť. Je pravdou, že žalovaný porušil svoje povinnosti a
žalobca ho pred zosplatnením pohľadávky vyzýval na splnenie si svojich povinností. Sumu 10 eur za

upomienku a následne sumy 35 eur za výzvy považoval súd za neprimerané. Aj keby súd zohľadnil
náklady spojené s administratívnou činnosťou a poštovným pri vyhotovení upomienky, uvedené sumy
vysoko prevyšuje takéto náklady. Výška poplatkov je pritom jednostranne určená žalobcom, žalovaný
ju nedokáže žiadnym spôsobom ovplyvniť. Podmienku umožňujúce uplatňovanie poplatkov v uvedenej
výške súd považuje za neprijateľnú, a teda neplatnú podmienku, z ktorej žalovaný nie je povinný plniť

Súd preto zamietol žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia poplatkov vo výške 115 eur. V časti nároku
vyplývajúceho zo zmluvne nepovoleného prečerpania žalobca žiadal priznať istinu z nepovoleného
prečerpania (nepovolený debet) vo výške 46 eur a ním nazvanú "debetnú úrokovú sadzbu" zo sumy 46
eur vo výške 25 % p. a. od 12.09.2013 do zaplatenia. Súd však nemal za preukázané že medzi stranami
došlo k uzatvoreniu Zmluvy o povolenom prečerpaní bežného účtu (článok II zmluvy o bežnom účte)

a aj samotný žalobca v žalobe uviedol, že debetný zostatok nastal v dôsledku zmluvne nepovoleného
prečerpania peňažných prostriedkov. V zmysle uvedeného nebolo prečerpanie na účte povolené a
žalovaný sa tak zmluvne nepovoleným prečerpaním stavu na bežnom účte na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatil (plnenie bez právneho dôvodu). Z oznámenia o zrušení účtu vyplýva, že žalobca najneskôr
dňom 11.9.2013 (v čase zrušenia účtu) vedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil (§ 107 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná na súd dňa
15.10.2015 je nárok žalobcu v tejto časti (debetu vo výške 46 eur) premlčaný (§5b zákona o ochrane
spotrebiteľa). Vzhľadom k tomu, že došlo k premlčaniu uplatneného hlavného nároku nie je možné
priznať ani jeho príslušenstvo - debetný úrok 25 % ročne. Na základe všetkých vyššie uvádzaných
dôvodov, súd považoval za preukázané nároky žalobcu na zaplatenie istiny 1668,26 eur, úroku (ako

odplaty) 153,55 eur, úroku z omeškania 363,42 eur, poplatkov vo výške 12,84 eur a úroku z omeškania
vo výške 8,05% ročne z nezaplatenej istiny, riadneho úroku a poplatkov (v celkovej výške 1.834,65 eur)
od 07.10.2015 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku. Vzhľadom k tomu, že žalobca v žalobnom petite požadoval aj riadny úrok 21,90%
ročne aj za dobu po zosplatnení úveru, poplatky vo výške 115 eur, debetný zostatok vrátane debetného

úroku 25 % ročne od 12.9.2013 do zaplatenia, ktoré nároky mu súd nepriznal a v tejto časti žalobu
zamietol, nemožno hovoriť o úspechu žalobcu v plnom rozsahu. Preto bolo potrebné zistiť pomer
úspechu žalobcu. Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v
uplatnenej istine bez príslušenstva, ak príslušenstvo (úrok z omeškania) navrhovateľ nevyčíslil vo svojej
žalobe (uznesenie NS SR z 27. novembra 2008, sp. zn. 6Obo 243/2007). Vzhľadom k uvedeného súd

pri určení pomeru úspechu a neúspechu nebral do úvahy uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,05
% ročne, nakoľko tento nebol vyčíslený. Nároky žalobcu potom predstavujú istinu 1668,26 eur + úroky
848,73 eur + úroky z omeškania 363,42 eur + poplatky 127,84 eur + debetný zostatok 46 eur + úrok
21,90% ročne z nezaplatenej istiny, ktorý súd vyčíslil vo výške 421,40 eur (vzhľadom na objektívnunemožnosť stanovenia časového úseku, vypočítal súd uvedený úrok za obdobie od 07.10.2015 do
30.11.2016, t. j. do doby vyhlásenia rozhodnutia) a debetný úrok vo výške 25 % ročne zo sumy 46 eur
od 12.9.2013, ktorý súd vyčíslil vo výške 37,05 eur (vzhľadom na objektívnu nemožnosť stanovenia

časového úseku, vypočítal súd uvedený úrok za obdobie od 12.09.2013 do 30.11.2016, t. j. do doby
vyhláseniarozhodnutia). Uplatnenýnárokžalobcucelkovotedapredstavovalvýšku3.512,70eur,pričom
priznaná mu bola suma v celkovej výške 2.198,07 eur. Vo vzťahu k žalovanej sume 3.512,70 eur
(100%) bol úspech žalobcu 63 % (2.198,07 eur) a úspech žalovaného 37 %. Po odpočítaní úspechu
žalovaného od úspechu žalobcu vzniklo žalobcovi právo na čiastočnú náhradu trov konania vo výške

26 %. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 26 % trov konania
z uplatneného zaplateného súdneho poplatku.
2.ProtitomutorozsudkudovýrokuIII.onáhradetrovkonaniapodalvčasodvolaniežalobca.Poukázalna
to, že v žalobnom petite nevyčíslil úrok z omeškania, tento súd prvej inštancie potom nebral do úvahy pri
stanovenívýškypomerujehoúspechuvoveci,avšaknadruhejstranenevyčíslilvžalobeanipožadovaný
úrok a sankčný úrok a tieto súd prvej inštancie pri stanovení pomeru úspechu žalobcu vo veci vzal do

úvahy. Takéto právne posúdenie súdom prvej inštancie je nesprávne. V zmysle uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/243/2007 zo dňa 27.11.2008 pre pomerné rozdelenie trov
konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, ktoré nie je
v žalobe vyčíslené. Súd prvej inštancie preto nemal pri zisťovaní pomeru úspechu strán v spore vziať
do úvahy žiadne príslušenstvo žalovanej istiny, keď žiadne príslušenstvo žalobca v žalobe nevyčísloval.

Správne tak mal byť stanovený pomer úspechu žalobcu v spore nie na 26 % ale na 44 %. Žalobca preto
žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobca má právo
na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 44 %.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /CSP/ v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutej časti vo výroku III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II., ktorými bolo rozhodnuté vo veci samej nebol

odvolaním strán sporu napadnutý a preto je v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknutý /§ 367 CSP/.
6. V predmetnej veci sa žalobca svojou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 3.054,25 eur (istina,
úrok z úveru, úrok z omeškania, poplatky a debetný zostatok), úroku vo výške 21,90 % ročne z istiny
1668,26 eur od 7.10.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.644,83

eur (istina, úroky z úveru a poplatky) od 7.10.2015 do zaplatenia a debetného úroku vo výške 25 %
ročne zo sumy 46 eur od 12.9.2013 do zaplatenia.
7. O tejto žalobe súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým žalovanému uložil zaplatiť
žalobcovi 2.198,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.834,65 eur od
7.10.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia /výrok I./ a vo zvyšku žalobu

zamietol /výrok II./. V týchto výrokoch je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný.
8. Už na prvý pohľad je nesporné, že žalobca nemal vo veci úspech v plnom rozsahu a preto je potrebné
pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, ktoré stanovuje, že
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd prvej inštancie toto ustanovenie pri

rozhodovaníonáhradetrovkonaniaajpoužil,avšakžalobcavosvojomodvolanínamietajehonesprávnu
aplikáciu, konkrétne v otázke, či pre stanovenie pomeru úspechu strany v spore treba zohľadniť aj
príslušenstvo žalovanej pohľadávky, ak toto nie je v žalobe vyčíslené.
9. Odvolací súd dáva odvolateľovi za pravdu v tom, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
otázku náhrady trov konania, keď na jednej strane pri stanovení pomeru úspechu strán v spore nevzal

do úvahy žalobcom uplatnené úroky z omeškania /pretože neboli v žalobe vyčíslené/ a na druhej strane
vzal do úvahy žalobcom uplatnené úroky a tzv. sankčné úroky /ktoré ale tiež neboli v žalobe vyčíslené
a súd prvej inštancie si ich vyčíslil sám ku dňu svojho rozhodnutia/. Z pohľadu rozhodovania o náhrade
trov konania niet žiadneho rozdielu medzi úrokmi, úrokmi z omeškania, či tzv. sankčnými úrokmi /či už
majú byť v konečnom dôsledku posúdené ako úroky alebo úroky z omeškania/. V každom prípade ide o

príslušenstvo pohľadávky, ktoré žalobca v podanej žalobe nevyčísľoval a preto pri stanovovaní pomeru
úspechu strán v spore malo byť na ne prihliadané rovnako. V tomto smere je preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie o náhrade trov konania nesprávne.10. Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom, ktorý žalobca vyslovil vo svojom odvolaní, že pri
stanovení pomeru úspechu strán v spore pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa na príslušenstvo
pohľadávky, ktoré nebolo v žalobe vyčíslené, nemá prihliadať. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 1MCdo/1/2004, ktorý upravuje skutkovo a právne obdobný prípad a závery
tohto rozhodnutia sú preto aplikovateľné aj v prejednávanej veci, základným meradlom pre nárok na
náhradu nákladov v sporovom konaní je miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci,
prizná sa mu celá náhrada nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude
pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadny účastník nemá právo na

náhradu nákladov konania. Žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu
a naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Ako žalobný petit sa
označuje to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. Petit určuje, o čom má súd vo veci konať
a rozhodovať (predmet sporu). Pokiaľ aj žalobný petit nepozostáva z dvoch samostatných nárokov,
keďže žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo za také nemožno považovať, právny názor, že úspech
žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli

v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný, má ten význam, že každý neúspech
žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej istiny nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, resp. paušálne
považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej časti. Aj v zmysle právnej teórie (Ján Mazák, Ľudovít
Šoltýs: Trovy konania v civilnom procese, mimoriadne vydanie Bulletinu slovenskej advokácie, vydavateľ
Slovenská advokátska komora, rok 1997, str. 52) platí, že plný úspech strany v spore vyžaduje aj úspech

v otázke príslušenstva uplatneného nároku.
11. Pre stanovenie pomeru úspechu strany v spore pri rozhodovaní o náhrade trov konania je tak podľa
odvolacieho súdu potrebné zohľadňovať aj uplatňované príslušenstvo žalovanej pohľadávky a to bez
pohľadu na to, či bolo alebo nebolo žalobcom v žalobe vyčíslené. V prípade nevyčísleného príslušenstva
žalovanej pohľadávky je potom potrebné toto pri stanovovaní pomeru úspechu strán v spore vyčísliť ku

dňu rozhodnutia vo veci samej.
12. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uvedeným spôsobom nepostupoval a preto je jeho
rozhodnutie o náhrade trov konania založené na nesprávnom právnom posúdení a teda nesprávne.
Odvolací súd však musel prihliadnuť na skutočnosť, že proti rozhodnutiu o náhrade trov konania sa
odvolal len žalobca, v prospech ktorého uvedené nesprávne posúdenie súdom prvej inštancie vyznieva /

ak by súd prvej inštancie správne zohľadnil pri stanovení pomeru úspechu strán v spore aj žalobcom
uplatnený úrok z omeškania, bol by pomer úspechu žalobcu v spore ešte nižší ako 26 %/. Odvolacie
konanie je okrem iných ovládané aj zásadou zákazu reformatio in peius, teda zákazu zmeny k horšiemu,
ktorú možno vyvodiť z ustanovení § 379 a § 380 CSP. Táto zásada spočíva v tom, že odvolací súd
je rozhodnutím súdu prvej inštancie viazaný v tom smere, že ho nemôže zmeniť v neprospech strany,

ktorá odvolanie podala a v prospech strany, ktorá odvolanie nepodala. Odvolací súd preto odvolateľom
napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania nemohol zmeniť, napriek tomu,
žejepresvedčenýojehonesprávnosti,pretožetátozmena/stanoveniepomeruúspechužalobcuvspore
v nižšom rozsahu ako to určil súd prvej inštancie/ by bola v neprospech žalobcu, ktorý jediný podal proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie o náhrade trov konania odvolanie.

13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku
III. o náhrade trov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).