Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/221/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201721
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201721.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: : EnergyCell, s.r.o., IČO: 44 755 970, Pri Zvonici
25, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou POLÁČEK & PARTNERS s.r.o., IČO: 50568124, so sídlom
v Bratislave, Hurbanovo námestie 1, za ktorú koná advokát Pavol Poláček, proti žalovaným: 1)
Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36361518, so sídlom v Bratislave, Čulenova 6, 2) ZSE Energia,
a.s., IČO: 36677281, so sídlom v Bratislave, Čulenova 6, obaja zastúpení spoločnosťou ius aegis, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Ferienčíkova 7, za ktorú koná advokát JUDr. Radoslav Zigo, o žalobe proti inému
zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Žaloba

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.10.2015, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.10.2015,
domáhal uloženia povinnosti:
a. žalovanému v prvom rade spočívajúcej v zákaze pokračovať v porušovaní práva žalobcu na zákonnú
podporu podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie
a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 309/2009 Z.z. alebo zákon); spočívajúcej v zaradení žalobcu do systému
podpory a v poskytnutí podpory doplatkom podľa § 3 ods. 1 písm. c/ a § 4 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 309/2009 Z.z., podľa rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2461/2014/E-OZ zo dňa
25.2.2015 a č. 0007/2015/E zo dňa 27.11.2014, na základe účtovného dokladu vystaveného žalobcom
na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu na výrobu elektriny za celý kalendárny
rok 2015,
b. žalovanému v druhom rade spočívajúcej v zákaze pokračovať v porušovaní práva žalobcu na zákonnú
podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 309/2009 Z.z. a spočívajúcej v zaradení žalobcu do systému
podpory,
c. žalovaným v prvom a druhom rade spoločne a nerozdielne poskytnúť mu podporu odberom elektriny
za cenu elektriny na straty podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 309/2009
Z.z., podľa rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 2461/2014/E-OZ zo dňa 25.2.2015 a
č. 0007/2015/E zo dňa 27.11.2014, na základe účtovného dokladu vystaveného žalobcom na elektrinu,
ktorú žalobca vyrobí vo svojom zariadení na výrobu elektriny a dodá žalovanému v druhom rade za celý
kalendárny rok 2015;
uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca uviedol, že žalovaný v druhom rade ako osoba poverená žalovaným v prvom rade mu listom
zo dňa 15.12.2014 oznámil, že si na základe § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. nemôže v kalendárnom

roku 2015 uplatniť u prevádzkovateľa sústavy právo na podporu vo forme odberu elektriny za cenu
na straty na elektrinu vyrobenú v zariadení na výrobu elektriny. Proti konaniu oboch žalovaných podal
sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.
9/2010 Z.z.), na ktorú mu odpovedali tak, že nie sú a nikdy neboli orgánmi verejnej správy, preto podľa
zákona č. 9/2010 Z.z. nepostupujú; obaja odmietajú a odmietnu všetky faktúry, ktoré vystavil a doručil,
ktorými si bude uplatňovať podporu vo forme doplatku na elektrinu vyrobenú v roku 2015.

3. Žalobca namietal, že zákon č. 309/2009 Z.z. nešpecifikuje formu ani obsah oznámenia podľa § 4
ods. 2 písm. c/, preto na splnenie oznamovacej povinnosti stačí akýkoľvek prejav vôle (posudzovaný
podľa § 34 a nasl. OZ), ktorým prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví poskytne požadované informácie. Okrem toho je podľa jeho názoru oznamovacia povinnosť
zbytočná, nezmyselná, šikanózna a nelegitímna. Pri zariadeniach na výrobu elektriny z obnoviteľných
zdrojov je nemožné presne určiť predpokladané množstvo vyrobenej elektriny na nasledujúci kalendárny
rok, pretože výroba závisí od nepredvídateľných skutočností (počasie, počet slnečných dní, prietok vody
a podobne), ktoré sú nezávislé od výrobcu elektriny. Údaje o predpokladanej výrobe sú tak absolútne
nepresné; navyše, žalovaní disponujú informáciami o predpokladanom ročnom množstve vyrobenej
elektriny. Je zrejmé, že výrobca elektriny, ktorému právny poriadok priznáva právo na podporu v trvaní
15 rokov, má úmysel a vôľu túto podporu aj reálne čerpať. Opačný výklad znižuje právnu istotu a
odporuje samotnej podstate podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a legitímnym očakávaniam
výrobcov elektriny. Sankciou za nesplnenie oznamovacej povinnosti je nemožnosť uplatňovania práva
na odber elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a práva na doplatok za takto vyrobenú elektrinu
na základe účtovného dokladu. Žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť splnil, nakoľko žalovanému v
prvom rade oznámil listom dňa 09.01.2014 uplatnenie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z., ktorého
prílohou bolo cenové rozhodnutie na rok 2013, potvrdenie o pôvode elektriny z OZE na obdobie 2012
až 20125. Navyše, dňa 15.08.2014 uzatvoril so žalovaným v druhom rade ako osobou poverenou
žalovaným v prvom rade (prevádzkovateľom distribučnej siete) zmluvu o dodávke elektriny č. 85/14 na
dobu neurčitú a to za cenu elektriny na straty. V uvedenej zmluve je výslovne uvedené, že predpokladané
ročné množstvo dodávanej elektriny do odovzdávacieho miesta je 570 MWh. Z toho vyplýva, že ešte
pred 15.8.2014 predložil žalovanému v prvom rade informácie podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č.
309/2009 Z.z.

4. Podľa žalobcu sú žalovaní v prvom a druhom rade pri poskytovaní podpory podľa zákona č. 309/2009
Z.z. orgánmi verejnej správy. Žalovaný v prvom rade prijíma od výrobcov elektriny z obnoviteľných
zdrojov potvrdenia a oznámenia podľa § 4 ods. 2 tohto zákona, posudzuje, či výrobcovia splnili zákonné
požiadavky na poskytovanie zákonnej podpory a potom s nimi uzatvára zmluvy o dodávke elektriny
a poskytuje im zákonnú podporu; de facto rozhoduje o odňatí podpory alebo jej vyplatení. Časť
poskytovania podpory môže preniesť na žalovaného v druhom rade. Ich konanie je upravené právnym
predpisom verejnoprávnej povahy a je monopolizované. Z uvedených dôvodov je podľa názoru žalobcu
odňatie podpory žalovanými nezákonným (od 1.7.2016: iným) zásahom orgánu verejnej správy, voči
ktorému je spôsobilé brániť sa žalobou podľa § 250v zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej len OSP).

5. Nezákonným zásahom žalovaného v prvom rade je záporné posúdenie splnenia podmienok pre
uplatnenie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. a nezaradenie ním prevádzkovaného zariadenia na
výrobu elektriny v kalendárnom roku 2015 do systému podpory v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z.

6. Nezákonným zásahom žalovaného v druhom rade je zaslanie listu zo dňa 15.12.2014, záporné
posúdenie splnenia podmienok pre uplatnenie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z., odopretie
poskytovania podpory vo forme odberu elektriny za cenu elektriny na straty pre ním prevádzkované
zariadenie na výrobu elektriny v kalendárnom roku 2015 a neuhradenie faktúry č. 15001 za odber
elektriny za mesiac január 2015.

7. Žalobca považuje odňatie podpory za vyvlastnenie (m.m. III. ÚS 60/2004, III. ÚS 534/2011, I. ÚS
205/2007). Podľa jeho názoru žalovaní nie sú oprávnení rozhodovať o tom, či mu zaniklo právo na
podporu, ani posudzovať splnenie podmienok pre vznik alebo zánik podpory, pretože mu zákon č.
309/2009 Z.z. takéto oprávnenie nezveruje. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Košice I v
obdobnej veci sp. zn. 9Cb/1/2015, podľa ktorého z uzavretej zmluvy nevyplýva pre žalovaného v prvom

rade možnosť posudzovať splnenie podmienok pre uplatnenie podpory alebo rozhodovať o takomto
nároku.

II. Vyjadrenie žalovaných

8. Žalovaní v prvom a druhom rade v písomnom vyjadrení navrhli žalobu zamietnuť, uplatnili si nárok
na náhradu trov konania. Namietali svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pretože nie sú orgánmi verejnej
správy, ktorým by zákon č. 309/2009 Z.z. zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach iných subjektov
v oblasti verejnej správy a vo veci nedisponuje ani administratívnym spisom. Z uvedeného dôvodu ich
konanie nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve a v tom kontexte namietali aj vecnú
príslušnosť správneho súdu. Žalobca podanou žalobou sleduje len svoj súkromný záujem v rámci
súkromnoprávneho sporu medzi žalobcom ako výrobcom elektriny na jednej strane a žalovaným v prvom
rade ako prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a žalovaným v druhom rade ako subjektom
povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy odberom elektriny na druhej strane;
príslušným na konanie je v takom prípade všeobecný civilný súd. Poukázali na uznesenie Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 38Cb/173/2014 zo dňa 19.1.2015, ktoré sa týka obdobnej veci a bolo potvrdené
uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/44/2015-111 zo dňa 24.3.2015.

9. Okrem uvedeného poukázali aj na to, že žalobcovo zariadenie bolo uvedené do prevádzky pred
15.08.2014 (§ 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z.z.). Preto bol žalobca povinný pri uplatňovaní
podpory na rok 2015 informovať žalovaného v prvom rade o využití práva na podporu vždy k 15.08.
predchádzajúceho kalendárneho roka. Považujú za potrebné stručne sa vyjadriť k tvrdeniam žalobcu,
podľa ktorých žalobca údajne oznámil relevantné údaje v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona aj v
uzatvorenej Zmluve o dodávke elektriny č. 85/2014, ktorú uzatvoril s Odporcom v druhom rade ako
osobou poverenou Odporcom v prvom rade. Odporcovia sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňujú, a
to najmä z dôvodu, že žalobca bol v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona povinný si splniť oznamovaciu
povinnosť voči Odporcovi v prvom rade, navyše Odporca v druhom rade bol Odporcom v prvom rade
splnomocnený v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. b) zákona iba na odber elektriny v súlade s
predmetným ustanovením, pričom Zákon jednoznačne uvádza, že žalobca ako výrobca elektriny má
oznamovaciu povinnosť splniť voči Odporcovi v prvom rade, pričom pri tomto ustanovení zákonodarca
nepoužil žiadne zmocnenie, ako je to v prípade ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) Zákona, a preto je
oznamovacia povinnosť splnená, ak si ju výrobca elektriny s právom na podporu t.j. žalobca splnil voči
Úradu a Odporcovi v prvom rade ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy za splnenia
ostatných podmienok. Odporcovia teda opakovane vo svetle vyššie uvádzaných skutočností konštatujú,
že tvrdenie žalobcu, že si splnil povinnosť oznámiť Odporcovi v prvom rade uplatnenie podpory
podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy
k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok sa nezhoduje s objektívnou skutočnosťou, je účelové a
zavádzajúce. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie sankcie podľa citovaného ustanovenia závisí len
od správania žalobcu (sám žalobca má vplyv na to, či sa v jeho prípade bude alebo nebude aplikovať
predmetné ustanovenie), jeho argumentáciu o zásahu do vlastníckeho práva považujú za nesprávnu a
neopodstatnenú. Na stratu práva na podporu nie je potrebné vydávať žiadne rozhodnutie.

10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných písomne nevyjadril.

III. Relevantná právna úprava

11. Podľa § 491 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) ak nie je ďalej
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na
konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia
tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (ods.
2). Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase
(ods. 3).

12. Podľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na
svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie

je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú
alebo hrozí jeho opakovanie.

13. Podľa § 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom (ods. 1). Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2).

14. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri
plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej
správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 252 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej
správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie (ods. 1). Žalobca sa
môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy,
ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je
dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu (ods. 2).

17. Podľa § 255 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.

18. Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z.z. výrobca elektriny s právom na podporu je
povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej
sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/, vrátane predpokladaného množstva dodanej
elektriny, vždy k 15.augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených
do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej
distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu
elektriny do prevádzky.

19. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní
povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny
uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b/ a c/ na nasledujúci kalendárny rok.

IV. Závery správneho súdu

20. Správny súd sa primárne zaoberal otázkou svojej právomoci vo veci konať a rozhodnúť podľa § 252
a nasl. SSP a v tej súvislosti aj otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v prvom a druhom rade.

21. Do právomoci správnych súdov patrí preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy
vydaných pri výkone verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytovanie ochrany proti nečinnosti orgánov verejnej správy a konanie a rozhodovanie v
ďalších veciach ustanovených Správnym súdnym poriadkom (čl. 142 ods. 1 Ústavy SR, § 2 ods. 1,
§ 6 ods. 1 SSP); konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh, ktorým je žaloba.
Spoločným menovateľom uvedených konaní sú orgány verejnej správy, ktoré vydali individuálny správny
akt alebo určitým spôsobom postupovali, prípadne nepostupovali, a oblasť verejnej správy, v ktorej
orgány verejnej správy uplatňujú svoju právomoc. Na pozitívne konštatovanie existencie právomoci
správneho súdu vo veci konať a rozhodnúť musia byť uvedené podmienky (okrem iných) splnené
kumulatívne.

22. Pod pojmom verejná správa rozumieme určitý druh činnosti alebo inštitúciu, ktorá verejnú správu
vykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom prípade definíciu správy z hľadiska
formálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou štátnych alebo iných verejných
inštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou. Z formálneho hľadiska sa
kladie dôraz na inštitúcie, ktoré majú pôsobnosť a právomoc riešiť verejnú úlohy, pokiaľ nie sú zverené
parlamentu alebo súdom (Hendrych, D. a kol. Správní právo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha:
C.H.Beck, 2003, s. 6-7).

23. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáha ochrany pred iným zásahom žalovaných v prvom
a druhom rade v oblasti poskytovania platieb za elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov,
ktorú vyrobil vo svojom zariadení. Vo všeobecnosti nie je vylúčené, že o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy budú rozhodovať
právnické osoby odlišné od štátnych orgánov. V tomto prípade je však dôležité ustáliť, či výkon ich
právomoci je daný v konkrétnej oblasť verejnej správy alebo nie a či medzi nimi a iným subjektom nejde
o iný vzťah ako vzťah verejnoprávny.

24. Žalovaní v prvom a druhom rade sú právnickými osobami zapísanými do Obchodného registra
a do predmetu ich činnosti patrí kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom
živnosti (veľkoobchod), kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod),
sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, podnikateľské poradenstvo v rozsahu voľnej
živnosti, distribúcia elektriny atď. Zákon č. 309/2009 Z.z. v žiadnom svojom ustanovení nezveruje
žalovaným právomoc konať a rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
iných fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Takisto neurčuje, žeby žalovaní konali
vo verejnom záujme, ako je to napríklad pri Slovenskom pozemkovom fonde, ktorý je tiež právnickou
osobou zapísanou do Obchodného registra, no zákon č. 330/1991 Zb. pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov v ustanovení § 34 ods. 2 presne určuje, že Slovenský
pozemkový fond vykonáva všetku svoju činnosť vo verejnom záujme, z ktorej mu vznikajú práva a
povinnosti (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 296/2008 zo dňa 10.8.2009, sp. zn.
2 Sžz 3/2012 zo dňa 27.3.2013).

25. Z dôvodovej správy k zákonu č. 309/2009 Z.z. vyplýva, že účelom zákona je optimalizácia fungovania
trhu s elektrinou v oblasti KVET a OZE a podpora decentralizovanej výroby elektriny. Návrh zákona
vytvára podmienky k ochrane životného prostredia a k rozvoju vysoko účinnej kombinovanej výroby
elektriny a výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom zákona je lepšie využitie primárnych
energetických zdrojov pri zásobovaní energiou prostredníctvom vysoko účinnej kombinovanej výroby
elektriny alebo mechanickej energie a tepla s následným znížením emisií skleníkových plynov, najmä
oxidu uhličitého. Návrh zákona má pozitívny vplyv aj na životné prostredie, a to najmä tým, že sa
ušetria primárne energetické zdroje (predovšetkým fosílne palivá), čím dôjde k menšiemu úniku emisií
do ovzdušia. Návrh tohto zákona má mať nesporne priaznivý dopad na podnikateľské prostredie,
prostredníctvom podpory výstavby a rekonštrukcie zariadení na kombinovanú výrobu a podporí rozvoj
inovácií v tejto oblasti využívaním inovatívnych technológií pri zásobovaní energiou, napr. ORC-cyklov,
palivových článkov a Stirlingových motorov. Hoci zákon č. 309/2009 Z.z. obsahuje niektoré ustanovenia
verejnoprávneho charakteru, jeho hlavným cieľom je pozitívne ovplyvnenie podnikateľského prostredia
medzi subjektmi súkromného práva.

26. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 50/2015
zo dňa 22.3.2017, ktorým ústavný súd nevyhovel návrhu skupiny 40 poslancov Národnej rady SR vo
veci namietaného nesúladu § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. (jeho znenie je uvedené v odseku 19
tohto odôvodnenia; poznámka správneho súdu) s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a ods. 4
a s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Okrem iného sa námietky týkali absencie určenia procesného
postupu, v ktorom by sa preskúmalo splnenie podmienok podľa § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. a
legislatívneho neurčenia orgánu verejnej správy, ktorý je oprávnený rozhodovať o nesplnení povinností
výrobcom elektriny podľa § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. Ústavný súd SR uviedol, že novelizáciou
zákona č. 309/2009 Z.z. vykonanej zákonom č. 382/2013 Z.z. došlo, okrem iného, s účinnosťou od
1.1.2014 k zmene § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. Zo vzájomnej väzby jednotlivých ustanovení § 4
zákona č. 309/2009 Z.z. vyplýva, že právom na jednotlivé formy podpory disponujú výrobcovia elektriny

z obnoviteľných zdrojov len za podmienky, že si riadne plnia zákonné povinnosti. Prepojenie medzi
zákonom ustanovenými právami a povinnosťami výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov je práve
§ 4 ods. 3 citovaného zákona, ktorého účelom je ustanoviť právne dôsledky nesplnenia niektorých
zákonných povinností výrobcami elektriny. Ústavný súd SR nespochybnil, že tieto dôsledky môžu mať
výrazne negatívnejší dopad na výrobcov elektriny, keďže priamym následkom nesplnenia povinností
ustanovených v § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. je nielen strata práva na odber
elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy za cenu
elektriny na straty, ale aj strata práva ustanoveného v § 4 ods. 2 písm. c/ tohto zákona. Vo všeobecnosti
platí, že nesplnenie zákonom ustanovených povinností nemôže v právnom štáte požívať právnu
ochranu a má byť sankcionovateľné. Za situácie, keď výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov majú
zákonom stanovené formy podpory, ktorých hodnota je mimoriadne vysoká, je prirodzené a legitímne,
že zákonodarca viaže poskytnutie tejto podpory na dôsledné dodržiavanie povinností ustanovených
zákonom č. 309/2009 Z.z. výrobcami elektriny. Dodržiavanie povinností výrobcami elektriny je v záujme
všetkých odberateľov elektriny (fyzických a právnických osôb), keďže podpora poskytovaná výrobcom
elektriny z obnoviteľných zdrojov sa musí premietnuť do výslednej ceny elektriny. Vďaka organickej
previazanosti práv a povinností výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, možno považovať právnu
reguláciu podpory výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov za transparentnú, legitímnu a
ústavne udržateľnú. K námietke o neexistencii právnej úpravy procesného postupu a definície orgánu
verejnej správy, ktorý by rozhodoval, či došlo alebo nedošlo k porušeniu povinností, Ústavný súd SR
uviedol, že nie každá nedokonalosť právnej úpravy musí mať nevyhnutne za následok vyslovenie jej
nesúladu s Ústavou SR. Vytýkané nedostatky právnej úpravy musia dosahovať takú intenzitu, že svojimi
dopadmi ohrozujú ústavou chránené hodnoty, pričom ide o také nedostatky právnej regulácie, ktoré sa
v právnoaplikačnej praxi nedajú preklenúť použitím všeobecne akceptovaných metód výkladu právnej
normy. Iné sú však požiadavky na podrobnosť a jednoznačnosť právnej úpravy v prípade, ak ide o úpravu
verejnoprávneho charakteru, a vtedy, keď ide o súkromnoprávnu úpravu. Ústavný súd SR nespochybnil,
že zákon č. 309/2009 Z.z. obsahuje viacero inštitútov, resp. prvkov verejnoprávnej povahy, ktoré sa
javia z hľadiska verejnoprospešných cieľov ako určujúce, avšak zároveň nemožno opomenúť, že zákon
č. 309/2009 Z.z. upravuje vzájomné práva a povinnosti medzi subjektmi súkromného práva, na ktoré
nemožno hľadieť optikou verejného práva. K takýmto vzťahom nepochybne patria predovšetkým vzťahy
medzi výrobcami energie z obnoviteľných zdrojov a prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sietí,
ktoré sú vo svojej podstate regulované aj napadnutým § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. Skutočnosť,
že ide o reguláciu vzťahov medzi subjektmi súkromného práva, zásadným spôsobom predurčuje kritériá
hodnotenia jednotlivých výhrad, ktoré uplatnili navrhovatelia. Predpokladom uplatnenia citovaného
ustanovenia je nesplnenie povinností ustanovených v § 4 ods. 2 tohto zákona. Spomínané povinnosti
majú výrobcovia elektriny primárne vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy ako
subjektom súkromného práva. Z koncepcie právnej úpravy však vyplýva, že z hľadiska § 4 ods. 3
zákona č. 309/2009 Z.z. je podstatný vzťah medzi výrobcami elektriny a prevádzkovateľmi regionálnej
distribučnej sústavy. Tento záver potvrdzuje skutočnosť, že práva podľa § 4 ods. 1 písm. b/, písm. c/
zákona si výrobcovia elektriny môžu uplatniť vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej
sústavy, a nie vo vzťahu k Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, prípadne inému orgánu verejnej
správy. Ak ide o vzťah medzi dvoma subjektmi súkromného práva (súkromnoprávny vzťah), nejaví
sa žiaduce ani vhodné, aby zákon č. 309/2009 Z.z. ustanovoval orgán verejnej správy, ktorý by bol
oprávnený rozhodovať o nesplnení zákonom ustanovených povinností jedného subjektu súkromného
práva voči druhému subjektu súkromného práva. Medzi výrobcami elektriny z obnoviteľných zdrojov a
prevádzkovateľmi regionálnej distribučnej sústavy môžu v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich
z § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. vzniknúť spory súvisiace najmä s otázkou, či si výrobcovia
elektriny splnili tieto povinnosti riadne a včas. Nie je vhodné, ani potrebné, aby arbitrom takýchto
sporov súkromného práva bol orgán verejnej správy. Platí to o to viac, že konečným arbitrom sporu o
nesplnení povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z., ktoré má súkromnoprávny charakter a
v ktorom by rozhodoval orgán verejnej správy, by bol súd v správnom súdnictve, ktorý by preskúmaval
rozhodnutie orgánu verejnej správy. Spor, ktorý vznikne v súvislosti so záverom prevádzkovateľa
regionálnej distribučnej sústavy, že výrobca elektriny si nesplnil niektorú zo zákonných povinností,
sa môže stať predmetom preskúmavania v rámci civilného, občianskoprávneho súdneho konania na
základe podanej civilnej žaloby.

27. Správny súd teda zhodne s Ústavným súdom SR dospel k záveru, že spor, ktorý vznikne v súvislosti
so záverom prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, že výrobca elektriny si nesplnil niektorú
zo zákonných povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z., sa môže stať predmetom

preskúmavania v rámci civilného, občianskoprávneho súdneho konania na základe podanej civilnej
žaloby. Navyše, žalovaní hmotnoprávne postupujú pri uzatváraní zmlúv podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, ktorý je právnym predpisom súkromného práva. Petit žaloby, o ktorej má správny súd v
predmetnej veci rozhodnúť, je inými slovami preformulovaný petit žaloby na plnenie (uhrádzanie dlžných
súm na základe faktúr, uzatvorenie zmluvy), o ktorej koná súd v civilnom sporovom konaní. Napokon,
tento záver podporujú aj rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 38Cb/173/2014 zo dňa
19.1.2015 aj Okresného súdu Košice I sp. zn. 9Cb/1/2015 zo dňa 21.1.2015, ktoré meritórne rozhodli v
identickej právnej veci (hoci aj len v štádiu nariadenia predbežného opatrenia) a predložili ich žalobca
aj žalovaní v prvom a druhom rade.

28. Sumarizujúc správny súd uvádza, že vec nepatrí do právomoc správnych súdov, ale do právomoci
súdov v civilnom sporovom konaní, ktoré budú konať na základe civilnej žaloby. Z uvedeného dôvodu
je žaloba žalobcu v správnom súdnictve neprípustná a správny súd ju odmietol podľa § 98 ods. 1 písm.
g/ SSP.

29. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/
SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola
odmietnutá.

30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.
4 SSP, § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať kasačnú sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. d/ SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 8. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.