Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. máj 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117012533
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117012533.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti odsúdenému A. F., nar. XX.XX.XXXX v
W. republike - R., trvale bytom D., O. G. XXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa
15. mája 2018 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného

súdu Trenčín zo dňa 04. januára 2018, sp. zn. 6Pp/418/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený A. F., nar. XX.XX.XXXX vykonáva súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov,
so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, uložený mu rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/86/2011 zo dňa 30.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/131/2013 zo dňa 17.12.2013 za zločin vydierania podľa § 189 odsek 1,
odsek2písm.a),písm.b) Tr.zákona.Odsúdenýmaďalejvykonávaťajtrestodňatiaslobodyvo
výmere 18 (osemnásť) mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen zo dňa 12.05.2010, sp.
zn. 5T/62/2010 v spojení s uznesením v tej istej trestnej veci zo dňa 09.07.2014 za spáchanie prečinu
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1, odsek 3 písm. a) Tr. zákona. Na

výkon týchto postupne uložených trestov nastúpil dňa 17.12.2013 a po započítaní väzby ich má ukončiť
dňa 12.09.2020. Lehota pre to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený mu plynie odo dňa
12.12.2017. Trest odňatia slobody vykonáva doposiaľ v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica
nad Váhom a predtým i v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia
slobody Trenčín.

Dňa 21.11.2017 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného A. F. na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, v ktorom podrobne odôvodnil skutočnosťami a okolnosťami
naplnenie všetkých troch zákonných podmienok tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 66 odsek 1 Tr.
zákona pre to, aby mohol byť podmienečne prepustený. Uviedol, že z jeho kritického postoja k spáchanej
trestnej činnosti, ktorú oľutoval, so zámerom viesť už len riadny život so svojou terajšou priateľkou, ktorá
jemusilnouoporou,spredpokladomuplatneniasainatrhupráce,vzhľadomnasvojevzdelanie-vysoká

škola a doterajšie pracovné skúsenosti, vôľa nepáchať ďalšiu trestnú činnosť sú predpokladom na to,
že trestnej činnosti sa v budúcnosti nedopustí, a že doteraz vykonaný trest je pre neho dostatočným
ponaučením a pre jeho nápravu. Návrh odsúdeného písomne podporila i jeho priateľka C. A., ktorá
prejavila vážny záujem pomôcť odsúdenému po prepustení na slobodu a pozitívne na neho vplývať.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. januára 2018 v

Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, po výsluchu odsúdeného a vykonaní
ďalších dôkazov rozhodol uznesením toho istého dňa, sp. zn. 6Pp/418/2017 tak, že podľa § 66 odsek1, odsek 2 Tr. zákona v spojení s § 415 odsek 1 Tr. poriadku odsúdeného A. F., nar. XX.XX.XXXX,
podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 2T/86/2011 zo dňa 30.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. 5To/131/2013 zo dňa 17.12.2013 a uloženého mu i trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen
zo dňa 12.05.2010 sp. zn. 5T/62/2010 v spojení s uznesením v tej istej trestnej veci zo dňa 09.07.2014.
Podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona súd určil odsúdenému skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Vyššie citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote, ihneď po jeho
vyhlásení,napadolsťažnosťouibaprítomnýprokurátornaverejnomzasadnutí.Vpísomnomodôvodnení

sťažnosti poukázal na to, že okresný súd pri rozhodovaní mal brať do úvahy i fakt, že odsúdený
bol doposiaľ 5-krát súdne trestaný prevažne pre násilnú trestnú činnosť, z čoho možno usúdiť, že
jeho predchádzajúce odsúdenia nemali pozitívny vplyv na odsúdeného, jeho prevýchovu, pretože sa
opakovane dopúšťal trestnej činnosti. Prokurátor v tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že i v súčasnej
dobe vykonáva trest za násilnú trestnú činnosť a je preto pravdepodobné, aj napriek pozitívnemu
hodnoteniu odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, že odsúdený po podmienečnom prepustení

bude páchať trestnú činnosť i naďalej a neexistuje tak žiadna záruka, že odsúdený bude viesť riadny
život. Navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil vo všetkých jeho výrokoch a okresnému
súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
K odôvodneniu písomnej sťažnosti prokurátora sa podrobne a obšírne vyjadril aj odsúdený, kde vyslovil
názor, že ak sťažnosť prokurátora nebola odôvodnená v lehote troch dní, mal by ju krajský súd

zamietnuť. V ďalšej časti svojho vyjadrenia uvádzal argumenty, prečo sťažnosť prokurátora nepovažuje
za dôvodnú a naopak rozhodnutie okresného súdu považuje za zákonné. Žiadal, aby krajský súd
sťažnosť prokurátora zamietol.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku
správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že okresný súd

postupoval procesne správne, v súlade s Trestným poriadkom, a že podaná sťažnosť
prokurátora nie je dôvodná.
K námietke odsúdeného, že prokurátor sťažnosť podanú ihneď po vyhlásení aj súčasne neodôvodnil,
tak ako mu to vyplýva z ustanovenia § 189 ods. 3 Tr. poriadku, ale písomne ju odôvodnil neskôr, krajský
súd uvádza, že toto je síce pochybením prokurátora, nie však takým, ktoré by malo za následok bez

ďalšieho zamietnutie sťažnosti. Dôležitým z pohľadu zachovania práv odsúdeného bola skutočnosť, že
odôvodnenie sťažnosti bolo odsúdenému zaslané a mohol sa k týmto dôvodom vyjadriť, čo aj urobil.

Ustanovenie § 66 odsek 1 Tr. zákona podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok
- vykonaním príslušnej časti uloženého trestu, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a

svojím správaním vo výkone trestu a očakávaním, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život. Podľa
§ 66 odsek 2 Tr. zákona súd pri rozhodovaní prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený
trest vykonáva.

V prvom rade krajský súd uvádza, že podmienky na rozhodovanie o žiadosti odsúdeného boli splnené,

pričom príslušnú časť trestu, ktorú musel odsúdený vykonať, aby splnil prvú formálnu zákonnú
podmienku a mohol by eventuálne byť podmienečne prepustený, odsúdený vykonal tak, ako i správne
skonštatoval okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, t. j. dňa 12.12.2017.

Pokiaľ ide o ďalšiu (druhú) zákonnú podmienku týkajúcu sa polepšenia odsúdeného plnením svojich

povinností a svojím správaním vo výkone trestu, aj v tomto smere krajský súd tak, ako i okresný súd
dospel k zhodnému záveru, že odsúdený si plní svoje povinnosti vo výkone trestu dlhodobo riadne, čo
vyplýva z hodnotenia ústavu, ktoré podrobne konštatoval súd prvého stupňa v napadnutom uznesení.
Disciplinárne potrestaný nebol, odmena mu bola udelená dvakrát. Pracovne zaradený nie je, vzhľadom
na nepriaznivý zdravotný stav, ale zúčastňuje sa na čistiacich a upratovacích prácach v ústave. Program

zaobchádzania odsúdený plní. Kontakt s vonkajším prostredím udržiava s družkou a obnovil aj kontakt
so svojimi synmi, ktorí ho tiež nepravidelne navštevujú. Riziko sociálneho zlyhania odsúdeného je
hodnotené ako nízke. Resocializačná prognóza je vyhodnotená ako priaznivá. Záverom hodnotenia
riaditeľ ústavu konštatuje, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a
zároveň odporúča jeho podmienečné prepustenie.

Krajský súd starostlivo posudzujúc všetky okolnosti prípadu, osobu odsúdeného a jeho chovanie vo
výkone trestu, stav prevýchovy, zvažoval, či na základe jediného rizika u odsúdeného - predchádzajúce
jeho odsúdenia možno odmietnuť predpokladať očakávania vedenia riadneho života po podmienečnomprepustení. Riziko recidívy sa nedá vylúčiť nikdy, je nutné však posúdiť jeho mieru vzhľadom na ďalšie
okolnosti prípadu. Je pravdou, že v prejednávanom prípade je odsúdený vo výkone trestu za závažnejšiu
trestnú činnosť, no rizikové faktory, na ktoré poukazuje prokurátor v sťažnosti a sú spomínané aj v

hodnotení ústavu na výkon trestu odňatia slobody, sú v istej miere eliminované postojom samotného
odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti, jeho chovaním vo výkone trestu, vyjadreniami o snahu žiť
v budúcnosti riadnym životom a tiež sociálnym zázemím, ako aj skutočnosťou, že prejavuje záujem
aj pracovať v rámci svojich i zdravotných možnosti. Okresný súd správne i logicky v odôvodnení
napadnutého uznesenia vysvetlil, že podstata trestnej činnosti, ktorej sa odsúdený dopustil, a za ktorú

je aktuálne vo výkone trestu, má základ v rodinných vzťahoch s bývalou manželkou a v zanedbaní
starostlivosti o ich deti. Ich spoločné deti sa však nachádzajú aktuálne v detskom domove a odsúdený
má novú priateľku, ktorá vyjadrila potrebnú podporu odsúdenému, čím sa riziko recidívy trestnej činnosti
na slobode u neho relevantne znížilo. Krajský súd posudzujúc riziko recidívy a jej mieru u odsúdeného
dospel k názoru, že snaha odsúdeného o vedenie ďalšieho riadneho života je myslená úprimne. Na
základe týchto skutočností a tiež s prihliadnutím na odporúčanie riaditeľa ústavu na výkon trestu

odňatia slobody, aj krajský súd dospel k názoru, že odsúdený spĺňa zákonné podmienky a je možné ho
podmienečne prepustiť z výkonu trestu, pričom okresným súdom určená skúšobná doba 3 (tri) roky je
primeraná na dovŕšenie prevýchovy odsúdeného.

Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd sťažnosť prokurátora podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr.

poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.