Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/749/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210399
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214210399.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
H., K. XX, občan SR, o zaplatenie 1 285,81 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Komárno č. k. 8C/396/2014-137 zo dňa 5.septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o
trovách konania z r u š u je a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 50,- eur,
pretože dňa 21.4.2016 žalobca zobral čiastočne žalobu späť v časti istiny 50 eur, s poukazom na

to, že žalovaný dňa 25.8.2014 po podaní žaloby túto sumu uhradil. Vo zvyšku žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1, §262 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalovaný nemá právo
na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. 52 až 54, §§488 , §489, § 517 OZ , §23a ods. 1,
2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. b/ zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodne
podaná. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal

zaplatenia sumy 1285,81 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že so žalovaným dňa
6.6.2003 právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrel zmluvu o kontokorentnom
úvere s výškou úverového rámca 37000,-Sk, s konečnou splatnosťou dňa 5.6.2004. Poukázal na to,
že dňa 24.6.2013 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa a.s. svoju pohľadávku na žalobcu zmluvou o
postúpení pohľadávky, pričom pohľadávka ku dňu postúpenia predstavoval sumu 1577,58 eura. Zmluvu
o kontokorentnom úvere posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú s tým, že na žalovaného je treba

hľadieť ako na spotrebiteľa. Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka) a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Zmluva
uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným podľa názoru súdu prvej inštancie spĺňa
charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre
spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred

ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný ako dlžník
ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Dohodu o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 17.12.2013 súd prvej inštancie považoval za neplatnú,
pretože v bode 2. Uznanie záväzku sa uvádza, že má ísť o uznanie záväzku zo zmluvy zo dňa
2.9.2005 a predmetom konania je zmluva zo dňa 6.6.2003, pričom obranu žalobcu, že išlo o chybu v
písaní súd považoval za účelovú. Uviedol, že žalobca v snahe reparovať pochybenie spočívajúce v

nepodaní návrhu včas ( pred uplynutím premlčacej doby) a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania
a zamietnutiu návrhu, sofistikovane pomocou osôb v jeho záujme konajúcich, obchádza dlžníkov a podzámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára, do tejto listiny inkorporuje aj vyhlásenie o
uznanídlhudlžníkom(samozrejmebezpodaniavysvetleniadlžníkovi.Vychádzalzozáveru,žedohodao
uzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkujeprebežnéhospotrebiteľavdôsledku(čiužúmyselne

alebo nevedome) nejednotnej terminológie mätúca, kde obsahuje pojem „ uznanie záväzku ale v čl.
3 sa deklaruje, že dlžníci majú vedomosť o premlčaní „dlhu“, ale spotrebiteľ nemusí vedieť, že pojem
záväzok v právnej terminológii môže znamenať a) záväzkový vzťah ako taký, b) jednotlivú povinnosť zo
záväzkového vzťahu alebo, c) záväzok v zmysle dlhu. Preto dohodu s poukazom na § 3,37 a 39 Obč.
zák. považoval za neplatnú. Poukázal tiež na to, že z predloženej zmluvy vyplýva, že konečná splatnosť

úveru bola určená dňom 5.6.2004 , preto posledným dňom na podanie návrhu bol deň 5.6.2007. Keďže
žalobca podal žalobu až dňa 30.5.2014 žalobu pre premlčanie nároku zamietol.
2.Protitomutorozsudkupodalpísomnevzákonnejlehoteodvolaniežalobca,ktorýnavrhol,abyodvolací
súd rozsudok napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe
vyhovie a žalobcovi prizná 100% nárok na náhradu trov konania. Alternatívne navrhol, aby odvolací
súd podľa ust. § 389 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že odvolanie
podal v časti, v ktorej súd zamietol žalobu (1.235,81 eura s prísl.) z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že úver sa
nemohol stať splatným dňa 05.06.2004 ako tvrdí súd prvej inštancie. Zdôraznil, že postupca si so

žalovaným dojednali trvanie a splatnosť úveru v čl. III. bod 1.a 2. zmluvy tak, že splatnosť úveru sa
predlžuje o dobu, o ktorú bolo predĺžená účinnosť zmluvy t.j. o 1 rok. V tejto súvislosti poukázal na
prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde je uvedený počet dní omeškania - 755 dní. Bránil
sa tým, že , žalovaný čerpal finančné prostriedky až do doby odstúpenia od zmluvy, pričom žalobca by
si nemohol svoj nárok uplatniť pred tým, ako došlo k ukončeniu záväzkového vzťahu. V období pred

odstúpením od zmluvy nebolo žalobcovo právo tzv. „actio nata“ a v prípade podania žaloby na príslušný
súd pred zaslaním výzvy na plnenie a ukončením zmluvného vzťahu medzi postupcom a žalovaným
by bola takáto žaloba zamietnutá ako predčasne podaná, nakoľko žalovaný mohol v zmysle zmluvy
naďalej čerpať finančné prostriedky do výšky úverového limitu a rovnako tak aj splácať pohľadávku
spôsobom dojednaným v Zmluve. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože posudzovaná

dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon
vyžaduje pre platnosť uznania záväzku zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod
vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Obsahom dohody je uznanie
záväzku zo strany žalovaného ako právny inštitút zakotvený v Obchodnom zákonníku, pričom právnym
následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. To

znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 4
ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Žiadal zohľadniť, že v danom prípade žalovaný uznal
záväzok v súlade s ust. § 323 OBZ, záväzok uznaný žalovaným čo do dôvodu a výšky v čase uznania
trval a odo dňa uznania záväzku začala plynúť nová 4 ročná premlčacia doba.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj súvisiaci
výrok o trovách konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súd prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v
Bratislave, Suché mýto 4 a žalovaný uzatvorili dňa 06.06. 2003 Zmluvu o kontokorentnom úvere
s výškou úverového rámca 37.000,- Sk t.j. 1.228,17 eura s úrokovou sadzbou 10,85 %, konečnou
splatnosťou úveru 05.06.2004 a úrokom z omeškania 26,40 %. Súd prvej inštancie správne vec po
právnej stránke posúdil, keď prijal záver, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba aplikovať

príslušné normy upravujúce spotrebiteľské práva. Súd prvej inštancie na základe tejto zmluvy dospel k
záveru , že konečná splatnosť úveru nastala dňa 05.06. 2004 , tak ako to vyplýva z bodu I. označeného
ako Predmet zmluvy. Následne Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo
dňa 17.12. 2013, ktorú strany sporu uzavreli posúdil ako neplatnú a nárok žalobcu uplatnený žalobou
doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.05.2014 z dôvodu premlčania zamietol vychádzajúc z konečnej

splatnosti úveru 05.06.2004. Súd prvej inštancie sa však dôsledne nezaoberal tým, kedy došlo k
skončeniu zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a na základe akej právnej skutočnosti.
Nevenoval dostatočnú pozornosť ďalším bobom Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 06.06. 2003
a v dôsledku toho sa nevyporiadal s bodom III. 1. a 2. zmluvy ( Záverečné ustanovenia), ktoré upravujúpodmienky a dobu trvania zmluvy a jej predĺženie a tiež splatnosť úveru v prípade predĺženia zmluvy. Z
boduIII.1.Zmluvyvyplýva,žezmluvasauzatváranadobuurčitú,atonadobu1rokaododňapodpísania
zmluvy,pričomdobatrvaniazmluvysapredlžujevždyodobujednéhoroka,akdlžníkneoznámiveriteľovi

najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá
záujem o predlženie trvania zmluvy. Čo sa týka splatnosti úveru v prípade predĺženia zmluvy, podľa
bodu 1. zmluvy sa splatnosť úveru predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t.j. o 1
rok ( bod III. 2. Zmluvy). Z uvedenými zmluvnými dojednaniami sa súd prvej inštancie nezaoberal a
nezisťoval, či došlo v súlade s tými ustanoveniami predĺženiu doby trvania zmluvy a splatnosti úveru.

Z uvedeného dôvodu sú jeho závery o premlčaní pohľadávky zatiaľ predčasné.
6. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie dôsledne oboznámi s obsahom Zmluvy o kontokorentnom
úvere zo dňa 06.06. 2003 a tiež Všeobecnými obchodnými podmienkami a bude sa zaoberať tým,
či boli uzatvorené v súlade s platnou právnou t.j. zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Opätovne sa bude zaoberať tým, či a kedy nastala splatnosť úveru a to aj s ohľadom na bod III.
1 a 2 zmluvy a kedy, a akým spôsobom došlo k ukončeniu právneho vzťahu založeného Zmluvou o

kontokorentnom úvere. V konaní vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku v tom smere,
že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby v dôsledku neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v ktorom sú presne stanovené podmienky, za
ktorých môže banka pohľadávku postúpiť. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že záväzkovoprávny
vzťah , ktorý je predmetom konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou

úpravouzákonomobankách stým,žebankaako štátomautorizovanáinštitúcia,ktorejčinnosťvzmysle
§ 2 ods. 3 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň
podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude sa zaoberať
aj tým, či boli ku dňu uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok t.j. dňa 27.06. 2013 splnené zákonne
podmienky pre platnosť postúpenia pohľadávky podľa zák. č. 92 ods. 8 zák. o bankách, pričom svoje

zistenia a závery uvedie v dôvodoch rozhodnutia.
7. Pokiaľ súd prvej inštancie na základe výsledkov ďalšieho konania dospeje k záveru, že je treba
považovať nárok uplatnený žalobcom za čo i len z časti dôvodný musí byť v konaní bezpečne zistené ,
z akých nárokov pozostáva celá žalovaná istina a aká suma predstavuje skutočný dlh žalovaného,
teda sumu, ktorá mu bola veriteľom skutočne poskytnutá, a aká suma prestavuje iné nároky ako úroky,

úroky z omeškania , poplatky a podobne.
8. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nárokoch žalobcu sa nezaoberal vecou vyššie uvedeným
spôsobom, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).