Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. apríl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/216/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716201888
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1716201888.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : C. S. S. U., K.,
K. K. C. D. X, XXXXX S., U., konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom : C. S. S. U. K.,
pobočka zahraničnej banky, E. X, C., P. : XX XXX XXX, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Marek
Czompoly, s.r.o., Bratislava, Ventúrska 16 proti žalovanému : S. Q., H.. XX. X. XXXX, bytom S., Š. XX, o

zaplatenie 1.144,28 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok
zo dňa 1. 6. 2017 č.k. 6C/33/2016 - 49, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalovaný je p o v i n n
ý zaplatiť žalobcovi sumu 725,81 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 480 € od
18. 11. 2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania zo sumy 5,15 % ročne zo sumy 245,81 € od 16. 8.
2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči
žalovanému pôvodne zaplatenia sumy 1.144,28 € s príslušenstvom; o nároku na náhradu trov
konania rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho
rozsudkusúdprvejinštancieuviedol,žemedziprávnympredchodcomžalobcu,spoločnosťouCETELEM
SLOVENSKO, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 26. 6. 2013 uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a

rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb. Predmetom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo
poskytnutieviazanéhospotrebiteľskéhoúveruvovýške838,80€.Výškamesačnejsplátkybolavyčíslená
na sumu 79,07 €, počet splátok 12, splatnosť prvej mesačnej splátky bola stanovená dňom 15.07.2013,
konečná splatnosť úveru na deň 15.06.2014, výška úrokovej sadzby 23,40 % ročne - fixná, RPMN vo
výške 26,07 %, pri priemernej RPMN 39,20 %; celková čiastka k zaplateniu 948,84 eur. Predmetom
Zmluvy o revolvingovom úvere a vydaním kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných
služieb bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru. Výška úverového rámca predstavovala

5.000 €, aktuálna výška úverového rámca pri uzavretí zmluvy 600 €, výška mesačnej splátky min. 5 %
z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 €, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v
mesiaci, výška úrokovej sadzby 28,68 % ročne - fixná, RPMN 45,94 %, poplatok za poistenie 3,33 %.
Z internej evidencie žalobcu vyplynulo, že žalovaný uhradil celkom sumu 120,00 € a sumu 592,19 €,
t. j. spolu 712,19 €. Dňa 21.11.2014 žalobca ku dňu 17.11.2014 zosplatnil revolvingový spotrebiteľský
úver, nakoľko poskytnutý úver žalovaný neplatil riadne a včas. Z predžalobnej upomienky súd zistil,

že žalobca vyhlásil splatnosť spotrebiteľského úveru dňa 15.08.2014 a zároveň vyzval žalovaného na
úhradu dlžnej sumy vo výške 452,21 eur.2/ Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, ako vzťah, pri ktorom
má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Zmluva je vopred pripravenou formulárovou a typizovanou
zmluvou žalobcu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Všetky údaje v zmluve sú

vypísané tlačeným písmom, teda tieto údaje do Zmluvy zadával veriteľ. Spotrebiteľské zmluvy by v
zásade mali byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľné, prehľadné a logicky usporiadané.
Zmluvné dojednania by mali mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť výrazne menšej veľkosti než
ostatné dojednania, nesmú byť usporiadané tak, aby vzbudzovali dojem menej podstatného významu.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom úvere sú zmluvným typom s osobitnou právnou

úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou
úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Prvoinštančný súd teda vzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Obč. zák.
3/ Súd prvej inštancie pri posudzovaní obsahu zmluvy dospel k záveru, že zmluva neobsahuje náležitosť

vyžadovanú ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej úrok
zo spotrebiteľského úveru vo výške 23,40 % ročne a úrok z revolvingového úveru vo výške 28,68 %
ročne posúdil ako úrok neprijateľný a tvoriaci neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Takto vysoký ročný úrok je pre spotrebiteľa nevýhodný a spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvných
povinnostiach a nedôvodne zaťažuje spotrebiteľa. Rovnako v prípade výšky RPMN stanovenej v

spotrebiteľskom úvere na 39,20 % a v revolvingovom úvere na 45,94 % - je táto pre spotrebiteľa
nevýhodná, spôsobujúca značnú nerovnováhu v zmluvných podmienkach. S poukazom na § 11 ods.1
písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch súd prvej inštancie posúdil poskytnutý
spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov; tiež že ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, tak
aj zmluva o revolvingovom úvere obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, sú to formulárové zmluvy

písané drobným nečitateľným písmom. V žalobe uvádza žalobca rôzne úverové istiny, iné ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (17.11.2014 vo výške 553,74 €) a iné ku dňu 15.8.2014 (380,53
€).Súdprvejinštanciemalzato,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenotýkajúcesapresnejšpecifikácie
žaloby. Preto súd s poukazom na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluvách, nepresnosť špecifikácie
žaloby a na skutočnosť, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 712,19 €, žalobu zamietol. O trovách

konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP; v konaní bol úspešný
žalovaný, ktorému v konaní ale nevznikli žiadne trovy; z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie o nároku
na náhradu trov konania rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
4/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu,
domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca vytýkal

súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Poukazoval na to, že sa voči žalovanému domáha nárokov titulom neuhradených záväzkov žalovaného
z uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty zo dňa 26. 6. 2013. Na základe časti 1.predmetnej úverovej zmluvy poskytol právny
predchodca žalovanému spotrebiteľský úver na nákup tovaru vo výške 838,80 €; svoj záväzok splácať

poskytnutý úver riadne a včas žalovaný neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradil žalovaný
do doby podania žaloby len časť dlžnej sumy a to 592,19 €. Dňa 15. 8. 2014 nastala zročnosť poslednej
dohodnutej splátky, čím sa stal fakticky splatný celý dlh žalovaného, keďže ostatné splátky už boli zročné
skôr. Vzhľadom k tomu predstavoval dlh žalovaného voči žalobcovi ku dňu zúčtovania do právneho
vymáhania sumu v celkovej výške 452,21 €, ktorá pozostávala z dlžnej istiny 380,53 €, zo sumy 14,82 €

z titulu dlžných úrokov z úveru, zo sumy 3,16 € z titulu dlžných poplatkov zo zmluvy a zo sumy 53,70 €
z titulu dlžných nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca sa okrem toho vo vzťahu k tejto
pohľadávke domáhal tiež priznania úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy
380,53 € od 4. 11. 2014 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 452,21
€ od 16. 8. 2014 do zaplatenia. Na základe časti 2 úverovej zmluvy právny predchodca žalovaného

uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu, vydal žalovanému úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec
vo výške 5.000 €. Žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej
výške 629,90 €. Žalovaný ani tento svoj záväzok riadne a včas nesplácal a do dňa podania žaloby
na súd uhradil len časť dlžnej sumy a to vo výške 120 €. V dôsledku neplnenia si svojich zmluvných
povinností žalovaným žalobca vyhlásil dňa 17. 11. 2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh

žalovaného splatný v celom rozsahu. Ku dňu zúčtovania do právneho vymáhania tak predstavoval dlh
žalovaného sumu 629,07 €, ktorá pozostávala zo sumy 553,74 € z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny,
zo sumy 81,03 € z titulu dlžných úrokov z úveru, zo sumy 10,50 € z titulu dlžného poistného z úverovej
zmluvy a zo sumy 46,80 € z titulu dlžných nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca saďalej domáha priznania úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 553,74 € od
17. 11. 2014 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 692,07 € od 18. 11.
2014 do zaplatenia. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Poukazoval

na to, že dostatočne preukázal výšku poskytnutých peňažných prostriedkov pre žalovaného na základe
vyššie uvedených úverových zmlúv. Zo žalobcom predložených listinných dokladov vyplýva, že žalobca
poskytol žalovanému na základe časti 1.úverovej zmluvy celkovú sumu vo výške 838 € a na základe
časti 2.úverovej zmluvy celkovú sumu vo výške 600 €. Aj v prípade, ak súd považuje obe úverové
zmluvy za bezúročné a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm.b/ zák. č. 129/2010 Z.z., mal súd priznať

žalobcovirozdielmedziodfinancovanýmipeňažnýmiprostriedkamiaprijatýmisplátkamivovýške725,81
€.Žalobcapoukazovalnato,žežalovanývyčerpalpodľačasti1.úverovejzmluvyč.XXXXXXXXXXXXXX
prostriedky vo výške 838 €, pričom uhradil sumu vo výške 592,19 €, preto v prípade posúdenia tejto
zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov predstavuje rozdiel sumu vo výške 245,81 € (838 - 592,19).
Uvedené vyplýva aj z predloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a prijatých
splátok k úverovému prípadu č. XXXXXXXXXXXXXX. Na základe časti 2.úverovej zmluvy registrovanej

pod č. XXXXXXXXXXXXXX vyčerpal žalovaný z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky
vo výške 629,90 €, tak, že sumu 600 € čerpal v hotovosti výbermi z bankomatov a suma 29 € predstavuje
poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému ako súčasť úverovej istiny podľa poplatkového sadzobníka.
Vyúčtované poplatky sú zrejmé z výpisu z úverového účtu žalovaného, ktorý žalobca predložil súdu
prvej inštancie. Žalovaný uhradil na predmetný úverový prípad sumu celkovo 120 €, ktorá vyplýva z

potvrdenia o prijatých platbách k úverovému prípadu č. XXXXXXXXXXXXXX, predloženého súdu. V
prípade posúdenia zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov potom rozdiel medzi poskytnutými a prijatými
platbami predstavuje 480 € (600 - 120 €). Celková suma, ktorú by mal žalovaný vrátiť žalobcovi v
prípade posúdenia zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov potom predstavuje sumu 725,81 € (245,81
€ - 480 €). Vzhľadom na uvedené sa žalobca nemohol stotožniť s rozhodnutím prvoinštančného súdu,

ktorý nevyhovel žalobe žalobcu ani v rozsahu vrátenia peňažných prostriedkov pri posúdení uvedených
úverových zmlúv ako bezúročných a bez poplatkov. Žalobca je názoru, že súd mu mal správne priznať
nárok vo výške 725,81 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 480 € od 18.
11. 2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 245,81 € od 16. 8.
2014 do zaplatenia.

5/ Na odvolanie žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.
6/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu

podaného odvolania (t.j. v rozsahu napadnutej istiny 725,81 € s príslušenstvom a vo výroku o trovách
konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP na odvolacom pojednávaní, na ktoré sa strany sporu
napriek vykázanému doručeniu predvolania nedostavili, keď právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na
odvolacom pojednávaní ospravedlnil a zároveň súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti; žalovaný mal
doručenie predvolania riadne a včas vykázané (doručenka pripojená na č.l. 69 spisu). Odvolací súd vec

preto prejednal v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP; na odvolacom pojednávaní zopakoval
dokazovanie podľa § 384 ods. 1 v spojení s § 204 a § 378 ods. 1 CSP čítaním listinných dôkazov :
- Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
karty a rámcová služba o poskytovaní platobných služieb zo dňa 26. 6. 2013 medzi žalovaným ako
dlžníkom a spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s. ako veriteľom (č.l. 4 a nasl. spisu),

- Výpisu z úverového účtu žalovaného (č.l. 6 spisu),
- Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa
21. 11. 2014
- Výpisu z úverového účtu žalovaného týkajúci sa úveru č. XXXXXXXXXXXXXX (č.l. 10 spisu),
- Predžalobnej upomienky žalovaného zo dňa 11. 11. 2014 (č.l. 11 spisu),

- Potvrdenia žalobcu o odfinancovaní peňažných prostriedkov úverového prípadu XXXXXXXXXXXXXX
zo dňa 11. 5. 2017 (č.l. 42 spisu),
- Potvrdenia žalobcu o prijatí splátok registrovaných na úverovom prípade XXXXXXXXXXXXXX zo dňa
11. 5. 2017 (č.l. 43 spisu),
- Potvrdenia žalobcu o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade

XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 11. 5. 2017 (č.l. 45 spisu),
- Potvrdenia žalobcu o prijatí splátok registrovaných na úverovom prípade XXXXXXXXXXXXXX zo dňa
11. 5. 2017. Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.8/ V súdenej právnej veci súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil záverom o tom, že uzavretá
úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.,
nakoľko neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Zb. o
spotrebiteľských úveroch). Rovnako mal za to, že zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré bližšie súd prvej inštancie nerozviedol, odkázal v tejto súvislosti na výšku úrokových sadzieb,
RPMN v časti 1 a časti 2 úverovej zmluvy, ktoré označil za nevýhodné pre spotrebiteľa, spôsobujúce

značnú nerovnováhu v zmluvných podmienkach v neprospech žalovaného.
9/ Žalobca síce nesúhlasil so záverom, že predmetná úverová zmluva je vzhľadom na nedodržanie ust.
§ 9 ods. 2 písm.k/ zák. č. 129/2010 Z.z. (t.j. že neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia) bezúročná a
bez poplatkov, ako vyplýva z obsahu jeho odvolania, trval na svojom žalobnom návrhu v rozsahu, ktorý

predstavuje rozdiel medzi ním poskytnutými peňažnými prostriedkami žalovanému a súhrnom splátok,
ktoré žalovaný na oboch úverových prípadoch uhradil, ďalej trval na priznaní mu úrokov z omeškania.
Námietke žalobcu o neopodstatnenosti uplatnenia sankcie v podobe ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 129/2010 Z.z (t.j. že v danom prípade nebol dôvod na posúdenie uzavretej úverovej zmluvy ako
bezúročnej a bez poplatkov) je nutné prisvedčiť. Odvolací súd len poznamenáva, že Najvyšší súd SR

sa otázkou aplikácie ust. § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zák. zaoberal napr. vo svojom uznesení zo dňa 17. 4.
2018 sp. zn. 3 Cdo 56/2018. Okrem iného v ňom poukazoval na obsah dôvodovej správy k zákonu č.
129/2010 Z.z., pričom skonštatoval, že z uvedenej dôvodovej správy v žiadnom prípade nevyplýva, že
by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú
v Smernici EP a Rady XXXX/XX/ES z 23. 4. 2008 o zmluvách a spotrebiteľskom úvere, teda to, aby

zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj
iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu v jeho spomínanom uznesení zohľadňujúceho tiež
účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe teda ustanovenie §9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.
nestanovuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice. Vychádzajúc
z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci

C-42/15), účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov dovolací
súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať
tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká
je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Najvyšší súd SR v uvedenom uznesení ďalej
poznamenáva, že závery vyjadrené v Rozsudku viedli zákonodarcu k zmene zákona č. 129/2010 Z.z.,

vykonanej zákonom č. 279/2017 Z.z. v tom zmysle, že sa v ust. § 9 ods. 2 písm. i/ s účinnosťou od 1. 5.
2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“.
10/ Vychádzajúc z uvedeného záveru Najvyššieho súdu SR možno uzavrieť, že nie je povinnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej úverovej
splátky. Účelom právnej úpravy v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je snaha dosiahnuť, aby bol

spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere dostatočne informovaný o rozsahu záväzku,
ktorýnasebapreberá; dosiahnutietohto účelusialenevyžaduje,abytextzmluvyobsahovalajpodrobný
rozpis istiny a úrokov za celé obdobie splácania, resp. aby bolo zrejmé, čo sa zo splátky započítava na
istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky. Žalobcom poskytnutý úver žalovanému nemožno považovať
za bezúročný a bez poplatkov, pretože neboli splnené predpoklady na uplatnenie sankcie v podobe

bezpoplatkovosti a bezúročnosti úverovej zmluvy (§ 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z.).
11/ Bez ohľadu na uvedený nesprávny právny záver súdu prvej inštancie však žalobca v odvolaní
trval na vrátení len rozdielu medzi žalovanému reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami (z oboch
úverových prípadov) a medzi žalovaným uhradenými splátkami, spolu s úrokmi z omeškania, keď
rozhodnutie prvoinštančného súdu v danej právnej veci malo za následok, že by sa žalobcovi nevrátili

ním poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému ani v takom rozsahu, v akom boli žalovanému
reálne poskytnuté (ako boli žalovaným čerpané), očistené od úrokov, poplatkov a nákladov. Žalobcom
produkované listinné dôkazy preukazujú, že žalovaný žalobcovi fakticky poskytnuté (čerpané) peňažné
prostriedky v celom rozsahu doposiaľ nevrátil. Z predložených dokladov je zrejmé, že z poskytnutého
úveru vo výške 838 € (úverový prípad č. XXXXXXXXXXXXXX) žalovaný vrátil prostriedky vo výške

592,19 €, preto v prípade tejto zmluvy žalovaný dlhuje žalobcovi sumu 245,81 € (838 - 592,19). Z
poskytnutého úveru č. XXXXXXXXXXXXXX vyčerpal žalovaný peňažné prostriedky vo výške 600 €,
pričom uhradil celkovo 120 €, jeho dlh tak predstavuje 480 € (600 - 120 €). Celková suma, ktorú by mal
žalovaný vrátiť žalobcovi potom činí sumu 725,81 € (245,81 € - 480 €), na vrátení ktorej žalobca trval,spolu s úrokmi z omeškania. Vzhľadom na obsah odvolania žalobcu a na skutočnosť, že sa odvolaním
domáhal vrátenia len rozdielu medzi reálne poskytnutými a uhradenými peňažnými prostriedkami, sa už
ďalej odvolací súd posudzovaním zmluvných podmienok uzavretej úverovej zmluvy bližšie nezaoberal.

12/ Odvolací súd z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie napadnutý
rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (§ 388 CSP), t.j. priznal žalobcovi
právo na zaplatenie dlžnej istiny spolu s úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. v spojení
s § 3 vlád. nar. č. 87/1995 Z.z.
13/ O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení

s § 255 ods. 1, ods. 2 CSP. Žalobca sa pôvodne domáhal v konaní priznania istiny 1.144,28 € s
príslušenstvom, pričom úspešný bol čo do istiny 725,81 € s príslušenstvom. Odvolací súd s prihliadnutím
na takmer rovnaký pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného v konaní rozhodol tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov (celého) konania právo.
14/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).