Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. december 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 6PP/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010414
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Fiala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117010414.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci proti odsúdenému L. G., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L., t. č.
vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o návrhu odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS Dubnica nad
Váhom dňa 21.12.2017, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Fialu a prísediacich
Bernardíny Živčicovej a Violy Bakošovej takto

r o z h o d o l :

Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa odsúdený L. G.,
M.. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/200/2013 zo dňa 15.01.2014 a trestným rozkazom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/40/2013 zo dňa 13.03.2013 v spojení s uznesením
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/40/2013 zo dňa 25.03.2014.
Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona určuje súd odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 13 (trinásť)

mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.03.2017 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného L. G., M.. XX.XX.XXXX, o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený v odôvodnení návrhu uviedol, že
spĺňa formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie, nakoľko už vykonal dve tretiny z uloženého
trestu. Taktiež spĺňa aj druhú tzv. materiálnu podmienku, nakoľko vo výkone trestu plnením svojich

povinností preukázal polepšenie. Mal za to, že účel trestu bol v jeho prípade naplnený. Uviedol, že počas
výkonu trestu bol 2-krát disciplinárne odmenený. Bol toho názoru, že spĺňa aj tretiu tzv. resocializačnú
podmienku, a to vzhľadom na postoj k trestnej činnosti a úprimnú ľútosť, rodinné zázemie a osobné
predpoklady, ktoré ho predurčujú k bezproblémovému zaradeniu do spoločnosti.

Súd o podanom návrhu odsúdeného následne rozhodol uznesením sp. zn. 6Pp/105/2017 zo dňa

26.06.2017, ktorým odsúdeného podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody, pričom
odsúdenému určil skúšobnú dobu v trvaní 19 (devätnásť) mesiacov. Proti uvedenému uzneseniu
podal v zákonnej trojdňovej lehote prokurátor sťažnosť, ktorý v sťažnosti poukazoval, že okresný súd
nedostatočne vyhodnotil rizikové faktory odsúdeného uvedené v hodnotení ústavu ako aj na jeho trestnú
činnosť, keď odsúdený bol doposiaľ už 2-krát súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť. Vzhľadom
na uvedené mal za to, že neboli splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného.

Následne na podklade podanej sťažnosti prokurátora Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn.
2Tos/75/2017 zo dňa 13.09.2017 zrušil rozhodnutie okresného súdu, ktorým podmienečne prepustil
odsúdeného a zároveň mu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia krajský
súd uviedol, že okresný súd sa neriadil dôsledne hľadiskami vyplývajúcimi z ust. § 66 ods. 1 Tr. zákona
a zároveň neprihliadol na všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie otázky splnenia podmienok pre
podmienečné prepustenie, pričom v tomto smere okresný súd nevykonal všetky potrebné dôkazy a

preto dospel k predčasnému záveru. Konkrétne krajský poukazoval na skutočnosť, že odsúdený sa už
raz neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a z tohto pohľadu sa javí ako osoba sosklonom k páchaniu trestnej činnosti. Správanie odsúdeného na slobode a jeho resocializačná prognóza
tak podľa krajského súdu nesvedčí pre správnosť záveru okresného súdu o nízkom riziku sociálneho
zlyhania. Uvedené skutočnosti tak s prihliadnutím na menej priaznivú resocializačnú prognózu a stredné

rizikosociálnehozlyhanianesvedčiapodľakrajskéhosúdu,napriekpozitívnemuhodnoteniu,žedosiahol
taký stupeň resocializácie, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov,
ktoré viedli k spáchaniu trestnej činnosti. Bez vykonania ďalších dôkazov nemožno preto dôvodne
predpokladať, že odsúdený povedie riadny život na slobode. Podľa krajského súdu okresný súd sa
uvedenými okolnosťami dôsledne nezaoberal, neprihliadol na ne a nevysporiadal sa s nimi z hľadiska

naplnenia podmienok pre podmienečné prepustenie. Nakoniec krajský súd vytkol, že v spisovom
materiáli sa nenachádzajú odsudzujúce rozhodnutia, nieto spisový materiál k týmto rozhodnutiam a tiež
materiál k sociálnemu zázemiu a pracovným podmienkam a možnostiam odsúdeného.

Súd na základe vyššie uvedeného vytýčil termín verejného zasadnutia, na ktoré predvolal odsúdeného
a o ktorého konaní upovedomil prokurátora.

Súd zistil, že L. G. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
1T/200/2013 zo dňa 15.01.2014, pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2
písm. d) Tr. zákona, pre ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a (jedenásť)
mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, na ktorého výkon nastúpil dňa

15.01.2014 a ktorý po započítaní väzby má predpokladane vykonať dňa 10.07.2018.

Následne má nastúpiť na výkon trestu v trvaní 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia, uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
1T/40/2013 zo dňa 13.03.2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.

1T/40/2013 zo dňa 25.03.2014 (o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia), pre
prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorý má
predpokladane vykonať dňa 10.01.2019.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu

klienta od dňa 20.02.2017.

Z hodnotenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom vyplynulo, že správanie a vystupovanie odsúdeného bolo v
zásade na požadovanej úrovni, i keď sa vyskytli určité nedostatky ako zdržiavanie sa vo vychádzkovom
dvorci v nepovolenom čase, poskytnutie športového odevu spoluodsúdenému, nenastúpenie na výdaj

stravy. Po intervenciách zo strany personálu sa však správanie odsúdeného napravilo. Iné nedostatky
v súvislosti s dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona o výkone trestu a ústavného poriadku u
odsúdeného zaznamenané neboli. Počas výkonu trestu mu bola udelená disciplinárna odmena (2-krát)
a zároveň mu nebol uložený disciplinárny trest. Vo výkone trestu je odsúdený pracovne zaradený, kedy
jeho pracovné výsledky z počiatku neboli na požadovanej úrovni, v krátkom čase sa však jeho pracovné

výkony zlepšili, pričom mu boli udelené aj 2 disciplinárne odmeny. Sociálny kontakt udržiava formou
korešpondencie, návštevami a telefonovaním s otcom, otcovou družkou, súrodencami a švagrom.
Z hľadiska resocializácie sa uvedené kontakty javia ako priaznivé. Rodina sa snaží odsúdeného
podporovať pri vytváraní životných perspektív po výkone trestu. Stanovený program zaobchádzania
odsúdený plní, pričom odsúdený participuje na svojej resocializácii. K trestnej činnosti je kritický.

Resocializačná prognóza bola vyhodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho
zlyhania, a to z dôvodu, že formálne je bez sociálneho zázemia, má skúsenosti s návykovými látkami,
malústavnúvýchovuvdetstve,nedostatočnýpríjemprednástupomdovýkonutrestu,vovýkonetrestuje
pre závažnejší trestný čin. Vzhľadom na uvedené ústav konštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje
splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a zároveň odporúča odsúdeného podmienečne

prepustiť.

Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 2-krát súdne
trestaný, a to pre majetkovú trestnú činnosť.

Zástupca ÚVTOS Dubnica nad Váhom na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s písomným
hodnotením a zároveň dodal, že od vypracovania hodnotenia nedošlo k zmene pokiaľ ide o záver
hodnotenia, avšak odsúdenému bola udelená odmena (1-krát), za plnenie pracovných povinností.Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na podanej žiadosti, pričom krátkou cestou doložil
do spisu potvrdenie o prísľube zamestnania. Ďalej uviedol, že chce pracovať, chce ísť von, chce sa
zamestnať.

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol žiadosť odsúdeného zamietnuť s
poukazom na závažnosť trestného činu a odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje

súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného
na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho
odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý
len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v
akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden
rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Zároveň

môže nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoví mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4.

Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra

trestov zistil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody), a taktiež bola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru,
že jeho návrh je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú
časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich
povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie

vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá
je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia
polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie
riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho
pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri

rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený
už vykonal potrebnú pomernú časť z výmery postupne uložených trestov odňatia slobody.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje
schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj
mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu
odňatia slobody, tak sa v danom prípade táto podmienka tiež javila ako splnená. Je síce pravda, že sau odsúdeného vyskytli určité nedostatky v súvislosti s dodržiavaním ústavného poriadku (zdržiavanie
sa vo vychádzkovom dvorci v nepovolenom čase, poskytnutie športového odevu spoluodsúdenému,
nenastúpenie na výdaj stravy), avšak vzhľadom ku skutočnosti, že odsúdenému neboli za predmetné

nedostatky udelené disciplinárne tresty ako aj charakter jednotlivých previnení, ktorých závažnosť
je podľa súdu nízka, nejde podľa súdu o také nedostatky, pre ktoré by mal konštatovať nesplnenie
druhej podmienky. Nakoniec odsúdený svoje správanie napravil a obdobného konania sa následne už
nedopúšťal.

Splnená bola aj tretia z citovaných podmienok, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života
odsúdeného na slobode a neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy. Súd v tomto poukazuje aj na
hodnotenie ústavu na výkon trestu, ktorý odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť.

Súd je toho názoru, že odsúdený počas výkonu trestu preukázal svoje polepšenie, pričom bol 3-krát
disciplinárne odmenený, voľný čas vie tráviť zmysluplne, má vytvorené riadne pracovné návyky, čím si

odsúdený vytvoril predpoklad po výkone trestu riadne sa zamestnať a tým predchádzať trestnej činnosti,
ktorá je práve u odsúdeného majetkového charakteru. Odsúdený taktiež plní stanovený program
zaobchádzania, k trestnej činnosti je kritický, a teda uvedený výkon trestu odňatia slobody mu bol
dostatočným ponaučením, aby v budúcnosti viedol riadny život a zaradil sa do spoločnosti.

V tomto sa súd stotožnil so záverom hodnotenia ústavu, ktorý odporučil odsúdeného podmienečne
prepustiť. Súd len dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu o podmienečné prepustenie súd
primárne vychádza zo záverov hodnotenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, pretože
iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného, môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy. V
danom prípade súd nezistil iné skutočnosti, ktoré by záver hodnotenia ústavu ako aj jeho odporúčanie

spochybňovali.

Pokiaľ prokurátor poukazoval, že odsúdený sa už raz neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia v tomto súd uvádza, že je zrejmé, že na nápravu odsúdeného bolo potrebné pôsobiť nielen
hrozbou neosvedčenia sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ale aj samotným výkonom

trestu odňatia slobody. Súd je však zároveň toho názoru, že miera narušenia u odsúdeného nie je na
takej úrovni, aby nebolo možné na odsúdeného pozitívne vplývať výkonom trestu odňatia slobody a
tým docieliť zmenu jeho postojov vo vzťahu k páchaniu k trestnej činnosti. V tomto súd poukazuje, že
odsúdený je vo výkone trestu po prvýkrát a aj preto možno mať za to s poukazom na dosiahnutý stupeň
resocializácie, že v prípade odsúdeného je doterajšie pôsobenie týmto druhom trestu dostatočné. V tejto

súvislosti súd uvádza, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona u
osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu
na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia
represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek
predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o riziká sociálneho zlyhania, na ktoré ústav poukazuje vo svojom hodnotení (formálne bez
sociálneho zázemia, skúsenosti s návykovými látkami, ústavná výchova v detstve, nedostatočný príjem
pred nástupom do výkonu trestu, závažnejšia trestná činnosť), tie podľa názoru súd nie sú v súčasnosti
úplne aktuálne.

V prípade sociálneho zázemia, je treba poukázať, že skutočnosť, že osoba má vedený trvalý pobyt
na meste, teda bez prihlásenia ku konkrétnej adrese (čiže inak označovaná aj ako bezdomovec),
neznamená, že takáto osoba je bez sociálneho zázemia, čo je aj prípad odsúdeného. V tomto súd
poukazuje na hodnotenie ústavu, z ktorého vyplynulo, že odsúdený je v kontakte so svojou rodinou,

pričom rodina sa snaží odsúdeného podporovať pri vytváraní životných perspektív po výkone trestu.

Súd sa taktiež nestotožnil s hodnotením ústavu, ale aj námietkou prokurátora, pokiaľ títo poukazovali
ako na závažnosť spáchaného trestného činu (odsúdený je vo výkone trestu aj pre zločin). Podľa
názoru súdu uvedená skutočnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom, ktorý by odôvodňoval zamietnutie

návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie pokiaľ by ten inak spĺňal podmienky na podmienečné
prepustenie. Závažnosť trestnej činnosti je podľa súdu zohľadnená priamo v Tr. zákone tak, že odsúdený
pre zločin môže byť podmienečne prepustený až po vykonaní dvoch tretín uloženého trestu.Nakoľko odsúdený je vo výkone trestu aj pre násilnú trestnú činnosť (zločin lúpeže), súd pozorne
skúmal, či u odsúdeného boli počas výkonu trestu zaznamenané aj agresívne prejavy jeho správania
či iné patologické rysy jeho osobnosti (napr. nerešpektovanie príkazov príslušníkov zboru, konflikty s

personálom ústavu či odsúdenými) avšak ako vyplynulo z hodnotenia, odsúdený sa žiadnych takýchto
prejavov nedopustil.

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a tiež s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej
činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav (minimálny stupeň), v

ktoromvykonávauloženýtrestodňatiaslobody,dospelkzáveru,žeuodsúdeného boladanádostatočná
záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, keďže odsúdený spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie a
súčasne určil odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 13 (trinásť) mesiacov, ktorú vzhľadom na osobné

pomery odsúdeného, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody,
považoval za dostatočnú.

Vzhľadom na uvedené preto rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnásťažnosť do 3(troch)dníodo dňa jehooznámeniaprostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.