Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808200115
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3808200115.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného Q. factoring s.r.o., so
sídlom U., I. 6, X.: XXXXXXXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou J. & N. s.r.o., so sídlom D.
D., T. 3, proti povinnej I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., J. XXX/X, o vymoženie 3 919,97 Eur s
príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. marca

2017, č.k. 15Er/6/2008-69 takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu o vymoženie 3 919,97 Eur
s príslušenstvom. Výrokom II. rozhodol, že súdnemu exekútorovi JUDr. S. K. st., Exekútorský úrad

Púchov, so sídlom I. 10XX, priznáva nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. V odôvodnení
uviedol, že pôvodný oprávnený sa návrhom zo dňa 14.12.2007 domáhal proti povinnému vykonania
exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 118 093,10,-Sk (3 919,97 Eur) s prísl. na základe exekučného
titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V. č.k.
1Zm/319/2007-14 zo dňa 30.8.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu
exekútorovi JUDr. S. K. dňa 27.2.2008. Oprávnený doručil súdu prvej inštancie dňa 15.1.2016 doplnenie

návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ďalej len Exekučný poriadok. Súd prvej inštancie ďalej právne
vec posúdil podľa § 9a ods. 1, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 200 ods. 5, § 203 ods. 1,
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluva
uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko z obsahu spisu

nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a
z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral
predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z toho dôvodu
sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že
povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené, nakoľko sa uzavierali vo

viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Keďže sa na predmetnú zmluvu vzťahuje osobitná
úprava ochrany spotrebiteľa podľa zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase
uzavretia zmluvy, vzťahuje sa na ňu aj všeobecná úprava ochrany spotrebiteľa ustanovená v § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania zistil, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom
jezmenkovýplatobnýrozkaz.Dospelkzáveru,žezmenkovýsúdsanezaoberalobsahomspotrebiteľskej

zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k
dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženého origináluzmenky, tak ako to upravovala právna úprava § 175 a nasl. O.s.p. a v znení platnom ku dňu vydania
exekučného titulu. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo
zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na

prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor
s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej
osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné

podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so
zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje
(predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by v danom prípade išlo o
nespotrebiteľský vzťah, resp. že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho
vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý
až tretí EP. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP (s poukazom na § 243f ods. 4 EP). Preto súd prvej inštancie vychádzal z
prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP
zastavil. Nakoľko súd prvej inštancie zastavil konanie, v zmysle ust. § 262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu
k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle ust. §
203 ods. 1 Exekučného poriadku na náhradu trov konania zaviazal oprávneného, pretože ten zavinil

zastavenie exekúcie tým, že nepreukázal, že nie sú dôvody na zastavenie konania podľa § 57 ods.
1 písm. m/ Exekučného poriadku. Oprávnený takisto pri podávaní návrhu podľa Exekučného poriadku
musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy. O výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti uznesenia súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie trpí viacerými nedostatkami, pričom toto rozhodnutie považuje za účelové, arbitrárne, v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v neposlednom rade napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd síce skonštatoval, že z obsahu zmluvy a s
prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy, má za to, že úver bol poskytnutý povinnému ako

spotrebiteľovi, bližšie sa však týmto vzťahom nezaoberal. Ďalej namietal, že zastavenie exekúcie len s
poukazom na to, že jej zastavenie sa v tomto prípade prezumuje, a že samotný oprávnený neuniesol
dôkazné bremeno, keďže zmenkový súd neskúmal spotrebiteľskú zmluvu a neprihliadal na neprijateľné
podmienky, nie je dostačujúce, a v konečnom dôsledku je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné a
arbitrárne, keďže sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal aj právnou úpravou platnou v čase vydania

zmenky a zmenkového platobného rozkazu. Ďalej uviedol, že vyššie súdom uvádzané skutočnosti
sú bez akéhokoľvek právneho základu, keďže je úplne logické, že zmenkový súd sa nezaoberal
spotrebiteľským charakterom zmluvného vzťahu a spotrebiteľkou zmluvou ako takou, nakoľko takýto
postup súdu v tom čase nenariaďoval žiadny právny predpis. Nie je možné bez zohľadnenia právnej
úpravy platnej v čase vystavenia zmenky a vydania zmenkového platobného rozkazu bez všetkého

vyvodiť záver, že existujú dôvody na zastavenie exekúcie len preto, že sa zmenkový súd spotrebiteľským
charakterom zmluvného vzťahu nezaoberal, a tak ani neskúmal neprijateľnosť podmienok. Poukázal
tiež na stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu z dňa 20.10.2015
č. 93 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015. Podľa
právnej úpravy platnej v čase uzavretia úverovej zmluvy bola banka oprávnená zabezpečiť návratnosť

poskytnutýchpeňažnýchprostriedkovzmenkou.Zozmluvyjasnevyplývanielenhlavnýpredmetplnenia,
ale aj výška splátok, čas plnenia, výška poplatkov, preto samotnú zmluvu a podmienky v nej uvedené
nemožno považovať za neprijateľné. Navyše aj samotné zabezpečenie poskytnutého úveru bolo plne
v súlade s platnou legislatívou. Oprávnený postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a
zachoval všetky práva spotrebiteľa. Ďalej namietal, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nebolo

použitie zmenky zakázané ani obmedzené. Uplatnený zmluvný nárok stanovený v úverovej zmluve
vo výške 6,99 % p.a. nie je možné považovať za neprijateľný, keďže ide o bežný úrok, za ktorý sa
v danom čase poskytovali úvery a aj v súčasnej dobe poskytujú. Ďalej v odvolaní uviedol, že čo sa
týka neprijateľných zmluvných podmienok, z ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak veriteľ
v rámci premetu plnenia a primeranosti ceny vyjadrí tieto podmienky určite, jasne a zrozumiteľne,

nepovažujú sa tieto podmienky za neprijateľné. Dodal, že neprijateľné zmluvné podmienky sú absolútne
neplatné a spotrebiteľa nezaväzujú, avšak neprijateľná zmluvná podmienka nespôsobuje neplatnosť
celej spotrebiteľskej zmluvy. Oprávnený uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní je vymáhaná
len zmenková suma (istina) spolu s príslušným zákonným úrokom, zmenkovou odmenou a náhradoutrov konania. V návrhu neboli uplatnené žiadne sankcie, len zákonné príslušenstvo. Ďalej namietal, že
právoplatné rozhodnutie súdu je záväzné, nezmeniteľné a vynútiteľné, pričom v rámci prebiehajúceho
exekučného konania už nie je možné exekučným súdom preskúmavať exekučný titul z hľadiska jeho

vecnej správnosti, nemožno ho meniť ani zrušovať. Pokiaľ zákonodarca novelou exekučného poriadku
č. 438/2015 Z.z. zveril do právomoci exekučného súdu aj posudzovanie právoplatného a vykonateľného
súdneho rozhodnutia, akým je zmenkový platobný rozkaz, umožnil tak exekučnému súdu zasahovať
do práv oprávneného subjektu, ktoré mu boli právoplatným rozhodnutím súdu priznané. Exekučný súd
však nemôže ad hoc preskúmavať samotnú zmluvu a nároky z nej vyplývajúce, ak tieto neboli priznané

exekučným titulom. V tomto prípade exekučný súd nemal žiadnym spôsobom za preukázané, že by
bola naplnená ktorákoľvek zo zákonných podmienok stanovených pre zastavenie exekúcie v zmysle §
57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd pri svojom rozhodovaní tak porušil ústavou garantované
práva veriteľa na súdnu ochranu a došlo tiež k porušeniu základného ústavného princípu právnej
istoty. Oprávnený namietol i výrok o náhrade trov exekúcie. Uviedol, že prezentovaný názoru súdu je
neprijateľný a v kontexte s už vyššie uvedenými skutočnosťami nemôže ani obstáť. Uviedol, že súd

nemal za preukázané, že by oprávnený dôkazné bremeno neuniesol, a tiež má preukazovať skutočnosti,
ktoré v čase rozhodovanie zmenkového súdu žiadny právny predpis neustanovoval, pričom má teda
preukazovať negatívne skutočnosti, čo nie je prípustné. Oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nedal
na to súdu žiaden reálny dôvod, práve preto, že všetky zákonom stanovené povinnosti si splnil, doplnil
návrh a nemôže teda niesť zodpovednosť za prijatie neskoršej právnej úpravy, ktorá umožňuje konanie

zastaviť, ak si nesplní oprávnený svoju povinnosť doplniť návrh, prípade sa preukáže, že v základnom
konaní bol priznaný nárok založený na neprijateľných zmluvných podmienkach. Neobstojí ani argument,
že oprávnený si má byť vedomý vzniku trov exekučného konania už pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie, a to práve s poukazom na to, že trovy exekúcie znáša povinný. S ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti je oprávnený toho názoru, že v danom prípade neexistujú dôvody na zastavenie exekúcie

podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a preto žiadal súd, aby uznesenie v celom rozsahu
zrušil a rozhodol o pokračovaní exekúcie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu vrátiť podľa § 391 ods.
1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.
marca2017

7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie

exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu
súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie

alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Podľa § 243f ods. 1, 4 a 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákonavyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak
sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa

§ 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd
preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví,
rozhodne o pokračovaní exekúcie.

10. Oprávnený sa domáha proti povinnému v danom exekučnom konaní vykonania exekúcie pre

vymoženie 3.919,97 Eur s príslušenstvom na podklade vykonateľného zmenkového platobného rozkazu
Okresného súdu Bratislava V. č.k. 1Zm/319/2007-14 zo dňa 30.8.2007. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. S. K. dňa 27.2.2008. S poukazom na §
243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko zmenkový súd
neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené zmenkou, nebolo v základnom
konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo nepríslušnosť použitia

zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

11. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdu prvej inštancie dňa 15.01.2016 možno
vyvodiť, že právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného je vzťahom spotrebiteľským. Súd prvej

inštancie v tomto smere správne uviedol, že zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo
dňa 17.06.2005, ktorú uzatvoril právny predchodca oprávneného - spoločnosť N., a.s. s povinnou (ďalej
len "spotrebiteľská zmluva"), je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve.

12. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia je zmenkový platobný rozkaz,

t. j. rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojených listín
a zo samotného exekučného titulu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej
zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní k
dispozícii, rozhodoval výlučne na základe tvrdenia oprávneného a predloženého originálu zmenky ako
uviedol aj súd prvej inštancie. Uvedené však podľa názoru odvolacieho súdu nezakladá ešte dôvod pre

zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

13. Dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je len
skutočnosť, že zmenkový súd /respektíve iný orgán, ktorý vydal exekučný titul/ v základnom konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky neprihliadol na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2.

obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Exekučný súd je teda povinný zaoberať sa obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou
vznikol vymáhaný zmenkový nárok a identifikovať, či táto spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné
zmluvné podmienky, alebo bola zmenka v spotrebiteľskom vzťahu použitá v rozpore so zákonnými
obmedzeniami, alebo priznané plnenie zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom,

a na tieto skutočnosti nebolo v základnom konaní prihliadané. Len vtedy ak exekučný súd identifikuje
niektorú z uvedených skutočností, na ktorú nebolo prihliadnuté v základnom konaní, môže exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť.

14. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a

obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk
NajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepublikyč.8/2015podpor.č.93,ktoréjeaplikovateľné
nielen na základné konanie, ale rovnako aj na exekučné konanie a podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolnosti prejednávanej veci vyplynie

konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo
povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd
pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich
rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z

vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až
po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnostiprípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

15. Odvolací súd záverom opätovne zdôrazňuje, že exekučný súd je povinný zastaviť exekúciu podľa
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku len za
predpokladu, že má konkrétne dôvody pre takéto zastavenie exekúcie za preukázané. Je povinnosťou
exekučného súdu tieto dôvody skúmať v každom jednotlivom prípade vychádzajúc z obsahu listín
predložených podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku

a ich zistenie aj vo svojom rozhodnutí náležite odôvodniť.

16. V danej exekučnej veci takto súd prvej inštancie nepostupoval a preto odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. V ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu posúdiť, či v rozhodovanej veci je alebo nie je
daný konkrétny dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 tak ako je
vyššie uvedené a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie alebo o jej pokračovaní.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).