Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/525/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715216260
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5715216260.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.

r. o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P. O. BOX 205 právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P. O. BOX 205 proti žalovanej N.I. S., J.. XX.X.XXXX, G.
XXX XX, S., E. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Kolárska 4, v konaní o zaplatenie 1.488 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 444,81 € spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne
z tejto sumy za obdobie od 21.4.2015 do zaplatenia, sa zastavuje.

II. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť sumu 1.043,19 € spolu s 8,05 % úrokom zo omeškania ročne z
tejtosumyod1.5.2015dozaplatenia,všetkovpravidelnýchmesačnýchsplátkachvsume50€,zročných
vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku a s tým, že nezaplatením zročnej splátky sa stáva zročný celý dlh.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania sa žaloba zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.12.2015 a upravenou podaním žalobcu zo dňa 3.8.2016
sa pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, IČO:
35923130 proti žalovanej domáhala zaplatenia sumy 1.488 € spolu s 8,05%-ným úrokom z omeškania
ročne z tejto sumy od 21.04.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tou skutočnosťou, že so žalovanou dňa 21.12.2011 uzavrel zmluvu o
pôžičke, ev. č. 5011162 na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú pôžičku vo výške 3.224,80 €.

Pôžičkumalažalovanásplácať40timimesačnýmisplátkamipo80,62€,zktorýchvšakzaplatilalensumu
1.238,92 €. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas, vyzval
ju žalobca listom z 23.12.2012, ktorý nazval vypovedanie zmluvy, k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorázovo. Tie však žalovaná nezaplatila a preto bol žalobca nútený obrátiť sa so žalobou na súd.
Spresňujúcim podaním z 3.8.2016 žalobca uviedol, že vzhľadom na absenciu zmluvného dojednania
o možnosti veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru k predčasnému zosplatneniu úveru podľa §
565 Občianskeho zákonníka nedošlo a konečná splatnosť úveru nastala 20.4.2015, tzn. splatnosťou

poslednej 40-tej úverovej splátky. Žalobca potom netrval ani na zmluvných pokutách a poplatkoch
celkovej v výške 329,08 € a žiadal zaplatiť len sumu 1488 €. K žalobe žalobca pripojil žiadosť a
zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky z 21.12.2011 a k nej pripojené obchodné podmienky žalobcu,list z 23.12.2012 nazvaný vypovedanie zmluvy, kópiu doručenky, preukazujúcu, že žalovaná tento list
prevzala 12.1.2013 a prehľad splátok a úhrad.

3. Súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu proti ktorému žalovaná podala včas odpor
listom z 13.10.2016. V tomto odpore žalovaná poukázala na ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, teda ustanovenie § 53 až 54 Občianskeho zákonníka a ďalej uviedla, že jej
nie je zrejmé, zo samotnej žiadosti a zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky, či jej žalobca poskytol úver vo
výške 2.282,11 €, alebo vo výške 3.224,80 €, ktorý úver mala zaplatiť 40 mesačnými splátkami po 80,62

€. Žiadala, aby súd ex offo preskúmal neprijateľné zmluvné podmienky a žiadala žalobu zamietnuť,
nakoľko podľa nej žalobca nemá platný právny titul pre vymáhanie dlhu vo vzťahu voči nej.

4. Žalobca v priebehu konania zmenil právneho zástupcu a novozvolený právny zástupca žalobcu, ktorý
je súčasne právnym zástupcom obchodnej spoločnosti uvedenej v záhlaví tohto rozsudku, podaním
z 11.11.2016 navrhol súdu pripustiť zámenu v osobách strán na strane žalobcu s odôvodnením, že

pôvodný žalobca v priebehu konania postúpil pohľadávku, ktorá bola žalobou uplatnená proti žalovanej
na obchodnú spoločnosť uvedenú v záhlaví tohto rozsudku. Žiadal, aby súd takúto zmenu pripustil v
zmysle ustanovenia § 80 C.s.p. K svojmu návrhu potom žalujúca strana pripojila oznámenie o postúpení
pohľadávky - list pôvodného žalobcu zo dňa 30.9.2016 adresovaný žalovanej a kópiu poštového
podacieho hárku, ktorý svedčil o odoslaní tohto listu ako doporučenej zásielke žalovanej. Súd zmenu

subjektu na strane žalobcu pripustil uznesením sp. zn. 7C/525/2015 zo dňa 3.1.2017.

5. Novovstúpivší žalobca sa potom k žalobe vyjadril ešte podaním z 20.4.2017. V tomto podaní uviedol,
že žiada priznať sumu 1.488 € spolu s 8,75 %-ným úrokom z omeškania ročne od 18.1.2013 do
zaplatenia a náhradu trov konania, teda požadoval úrok za dlhšie obdobie než v predchádzajúcom

vyššie uvedenom konaní. V tomto podaní žalujúca strana uviedla, že žalovaný sa úver vo výške 2.282,11
€ zaviazal zaplatiť formou 40 pravidelných mesačných splátok po 80,62 €, ktoré boli splatné k 20-
temu dňu v mesiaci. Celkovo sa zaplatil na úhradách úveru zaplatiť 3.224,80 €, avšak z tejto sumy
zaplatila len 1.238,92 €, z toho sumu 686,18 € do predčasného zosplatenia a sumu 552,74 € v čase od
predčasného zosplatnenia pohľadávky do podania žalobného návrhu. Pohľadávka vo výške 1817,08 €

potom pozostáva zo súčtu nesplatenej úverovej istiny vo výške 1.488 €, čo predstavuje celkovú dlžnú
sumu úveru ku dňu predčasného ukončenia úverového vzťahu, vrátane nesplatených úverových splátok
a zmluvnú pokutu vo výške 329,08 €, ktorá bola účtovaná v zmysle článku 11 bod 12.2 všeobecných
zmluvných podmienok úverového vzťahu. Ďalej sa žalobca v tomto podaní zaoberal dodržaním
základných náležitostí úverovej zmluvy v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a odkázal tiež na rozsudok súdneho dvora európskej únie zo dňa 9.11.2016 v správnej veci
c-42/15 a ďalšie tam uvedené rozsudky Krajských súdov Slovenskej republiky. Konštatoval, že úverová
zmluva obsahovala všetky náležitosti, ktoré zákon pre úverovú zmluvu predpisoval a jej neoddeliteľnou
súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky žalobcu. K tomuto podaniu znova pripojil prehľad splátok
a úhrad, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere žiadosť a zmluvu o poskytnutí

účelovej pôžičky, vypovedanie zmluvy a doručenku, preukazujúcu prevzatie tohto dokladu.

6. Na takomto žalobnom petite žalobca zotrval aj v podaní zo dňa 14.6.2017, na podaní zo dňa
28.8.2017.

7. Žalovaná potom sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom svojho novozvoleného právneho zástupcu v
podaní z 21.11.2017. V tomto vyjadrení prostredníctvom svojho právneho zástupcu konštatovala, že
zmluva o úvere je neplatný právny úkon, naviac vzniesla námietku premlčania žalobou uplatneného
nároku. Predovšetkým žalovaná strana poukázala na neurčitosť uvedenia základnej náležitosti zmluvy
a to výšku poskytnutej pôžičky, v údajoch zmluve sa totiž uvádza jednak pojem „celková suma pôžičky“

a jednak pojem „schválená výška pôžičky“. Z uvedených dojednaní tak nie je možné objektívne určiť,
aká výška pôžičky má byť poskytnutá. Tento nedostatok podľa názoru žalovanej strany spôsobuje
absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy o pôžičke v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a preto žalobcovi vzniká nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je premlčaný.
Žalovaná strana ďalej namietala, že zmluva neobsahuje aj náležitosti požadované ustanovením § 9 ods.

2 zák. č. 129/2010 Z. z. a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej zročnosti,
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov v dôsledku čoho pre prípad, že by bola
zmluva platná, je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná strana naviac poukázala naminiatúrnosť a praktickú nečitateľnosť všeobecných obchodných podmienok veriteľa, ktoré spôsobujú
ich neplatnosť. Na základe vyššie uvedeného navrhla žalovaná žalobu zamietnuť v celom rozsahu a
pre prípad, že by bola zaviazaná zaplatiť akúkoľvek sumu navrhla žalovaná strana, aby súd povolil

splácať prisúdenú sumu v primeraných mesačných splátkach a poukázala na skutočnosť, že žalovaná
má výdavky spojené s prenájmom bytu vo výške 410 €, ďalšiu sumu predstavujú náklady na prenájom
priestorov na podnikanie, náklady 50 € spôsobuje platenie poistiek deťom, 50 € vynakladá titulom
nákladov na telefón. Žalovaná ma dve školopovinné deti a jej čistý príjem z podnikania za rok 2016
predstavoval len sumu 560,38 €, teda 466 € mesačne.

8. Na dôkaz tejto skutočnosti, že žalovaná pripojila svoje daňové priznanie pre daň z príjmov fyzických
osôbnarok2016atiežrozsudkykrajskýchsúdovSlovenskejrepubliky,naktorésaodvolávalavosvojom
písomnom vyjadrení.

9. Žalujúca strana na vyjadrenie žalovanej nereagovala a ďalším podaním z 28.11.2017 navrhla, aby

súd žalovanú zaviazal k zaplateniu sumy 1.488 € spolu s 8,75 %-ným úrokom z omeškania ročne od
18.1.2013 do zaplatenia.

10. Vdôsledkuzmenyzákonnéhosudcubolopojednávanienariadenéažna7.3.2018ažalovanástrana
pred týmto pojednávaním zaslala súdu podanie z 9.2.2018, v ktorom rozporové a skutkové okolnosti

súvisiace s účelom úveru poskytnutého na základe predmetnej zmluvy o úvere. V tomto podaní žalovaná
uviedla,ževčaseposkytnutiapredmetnéhoúverunemalasvojezáväzkyvovýške1307,75€vyplývajúce
zo zmluvy o úvere ev. č. 7060319 od Slovenskej požičovne a nemala ani záväzky vo výške 974,36 €
vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej dňa 21.8.2009 zo zmluvy ev. č. 7060319 zo Slovenskej požičovne
tak ako sú uvedené v úverovej zmluve, jej článku III. účel použitia pôžičky. Žalovaná považuje za spornú

skutkovú okolnosť existencie akýchkoľvek záväzkov žalovanej zo zmluvy uzatvorenej dňa 21.8.2009 tak
uvedených evidenčných čísel. Navrhla, aby súd skúmal, či právne tituly na základe ktorej mali žalovanej
vzniknúť údajné záväzky, špecifikované v bode III. úverovej zmluvy, nazvanom účel použitej pôžičky sú
súladné s prísno-právnou úpravou poskytovania spotrebiteľských úverov, pretože existuje odôvodnené
riziko, že pri refinancovaní predchádzajúcich úverov žalovanej boli fakticky refinancované neexistujúce

záväzky žalovanej a žalovanej mali byť poskytnuté peňažné prostriedky nie na refinancovanie úveru ale
bezúčelovo, preto navrhla, aby žalobca na výzvu súdu predložil spomínané úverové zmluvy, ktoré mali
byť refinancované.

11. Podaním zo dňa 5.3.2018 žalobca reagoval na výzvu súdu, či svojimi podaniami, ktoré súdu

adresovalpovydaníplatobnéhorozkazunavrhujezmenužaloby,pokiaľideoúrok zomeškania,nakoľko
ním navrhované žalobné petity v týchto podaniach sa odlišovali od žalobného petitu, ktorý naposledy
uviedol pred vydaním platobného rozkazu. Žalobca uviedol, že žiada priznať sumu 1.488 € spolu s
8,05%-ným úrokom z omeškania z tejto sumy od 21.4.2015 do zaplatenia, teda navrhol rozhodnúť tak
ako navrhoval rozhodnúť naposledy pred vydaním platobného rozkazu.

12. Na pojednávaní dňa 7.3.2018 preto súd zmenu žaloby, ktorú žalobca robil svojimi podaniami vo
vzťahu k súdu po vydaní platobného rozkazu, podľa ktorej žiadal priznať sumu 1.488 € spolu s 8,75%-
ným úrokom z omeškania ročne od 18.1.2013 do zaplatenia, vzhľadom na podanie žalobcu z 5.3.2018,
ktorým reagoval na výzvu súdu, nepripustil a teda predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie

sumy 1.488 € spolu s 8,05%-ným úrokom z omeškania ročne od 21.4.2015 do zaplatenia.

13. Na pojednávaní dňa 7.3.2018 súd vypočul žalovanú a prečítal listiny pripojené do súdneho spisu.

14. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že mala pôžičky, ktoré sú uvedené v článku III. zmluvy o

pôžičke, ktorá bola pripojená žalobcom do súdneho spisu, nie je si však istá výškami záväzku tak ako
sú tam uvedené. Nie celkom rozumela formulácii svojho právneho zástupcu v posledných vyjadreniach,
kde sa uvádzalo, že sú pochybnosti vôbec o tom, či peniaze boli použité na úhradu týchto záväzkov.
Na návrh žalujúcej strany si potom súd vyžiadal od všeobecnej úverovej banky zmluvu o poskytnutí
bezúčelovej pôžičky zo dňa 3.11.2010 č. 7081380 a zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa

27.8.2009 č. 7060319.

15. Podaním zo dňa 4.4.2018, ktoré na súd došlo v deň ďalšieho pojednávania, žalobca zobral svoju
žalobu späť, ohľadne sumy 444,81 € spolu s príslušným úrokom z omeškania a navrhol žalovanúzaviazať k zaplateniu sumy 1.043,19 € spolu s 8,05%-ným úrokom z omeškania ročne od 21.4.2015
do zaplatenia a priznať náhradu trov konania. Uviedol ,že ním uplatnená pohľadávka predstavuje
nezaplatenú časť úveru, čo súdu preukázali úverovou zmluvou. Žalovaná plnila sumu 1.238,92 € a

bola jej poskytnutá suma 2282,11 €, preto suma, ktorú požadujú predstavuje 1.043,19 €, čo je rozdiel
medzi poskytnutým plnením a reálne poskytnutým plnením pôvodného veriteľa a sumou, ktorú žalovaná
zaplatila počas prebiehajúceho sporu, žalovaná neposkytla žiadne plnenie na úhradu svojho dlhu.

16. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd podľa § 145 ods.2 C.s.p. zastavil konanie o nároku

žalobcu na zaplatenie sumy 444,81 € spolu s 8,05%-ným úrokom z omeškania ročne od 21.4.2015 do
zaplatenia. O zvyšku uplatneného nároku súd potom rozhodoval na základe dokazovania, ktoré vykonal
najmä čítaním listín pripojených do súdneho spisu.

17. Žalobca do spisu pripojil zmluvu o poskytnutí pôžičky čísla uvedeného v žalobe, ktorú žalovaná
podpísala 18.11.2011 a žalobca 21.12.2019. Článok I. základnej časti zmluvy o pôžičke obsahoval

generálie žalovanej ako dlžníčky, článok II. obsahoval údaje o poskytnutej pôžičke podľa ktorých
žalovanej bola schválená pôžička vo výške 2.282,11 € pri výške mesačnej splátky 80,62 € v počte
splátok 40, RPMN 23,97 % v celkovej sume pôžičky 3.224,80 € v ročnej úrokovej sadze 23,97 €, ktorými
nekonečnej splatnosti apríl 2015 priemernej hodnote RPMN 20,65 % spôsob a celkových nákladov
spotrebiteľa 942,69 €. Podľa článku III. pôžička bola poskytnutá na úhradu záväzkov voči V.Ú.B, kde

obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. vystupovala ako správca a šlo o pôžičku ev.
č. 7060319 v divízii Slovenska požičovňa, ktorá bola poskytnutá 21.8.2009 a z ktorej výška záväzku
predstavovala sumu 1.307,75 € a pôžičku ev. č. 7081380 v divízii Slovenska požičovňa, o ktorej bola
zmluva uzavretá 3.11.2010 a nesplatený záväzok predstavoval sumu 974,36 €.

18. Tieto dve zmluvy o pôžičke ako súd konštatoval vyššie boli na žiadosť žalovanej zaslané, vyžiadané
od všeobecnej úverovej banky a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 3.11.2010 č. 7081380 súd zistil, že
obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. bola žalovanej poskytnutá touto zmluvou
pôžička vo výške 1.000 €, pri celkových nákladoch spotrebiteľa 332 €, preto skutočnosť, že žalovaná
mohla z tejto sumy k 21.12.20111 dlhovať ešte 274,36 € neznie nereálne, rovnako podľa zmluvy ev.

č. 7060319 zo dňa 21.8.2009 žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 1.400 €, ktorá mala byť
splácaná 60 mesiacov pri celkových nákladoch spotrebiteľa 1.210 €. Preto je možné, že nesplatený
záväzok predstavoval sumu uvedenú v článku III. preskúmanej zmluvy o pôžičke, teda sumu 1,307,75
€. Aj keď žalovaná žiadala, aby súd sa zaoberal týmito pôžičkami, takýto prieskum presahoval potreby
tohto konania, naviac žalovaná existenciu týchto pôžičiek priznala a neprodukovala dôkazy, že by ku

dňu uzavretia preskúmanej zmluvy o pôžičke zo dňa 21.12.2011 mala nižšie záväzky, než boli uvedené
v článku III., naviac pojednávaní sa väčšinou nezúčastňovala a jej právny zástupca sa pojednávaní, na
ktorých bolo vykonané dokazovanie oboznamovaniu týchto listín, nezúčastnil vôbec.

19. Preto súd nemal za preukázané, že by veriteľ obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s

bola použila pôžičku iným spôsobom, než na zaplatenie dlhov uvedených v článku III. zmluvy o pôžičke
a naviac z vyjadrenia žalovanej nevyplynulo, že by ju veriteľ zo zmlúv o pôžičke, ktoré sú uvedené v
článku III. upomínal po 21.12.2011 k zaplateniu týchto dlhov, k čomu by logicky muselo dôjsť, ak by tieto
pôžičky neboli zaplatené.

20. Článok IV. a V. obsahoval vyhlásenia klienta, teda žalovanej a vyhlásenie zmluvných strán.
Podľa článku IV. mala žalovaná vyhlásiť, že sa oboznámila pred podpísaním zmluvy o všeobecnými
obchodnými podmienkami veriteľa, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzala ich, súhlasí s
nimi a nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a že bola oboznámená so zmluvnými
podmienkami prostredníctvom formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere,

ktoré jej boli doručené a prevzala. Tento článok obsahoval ďalšie vyhlásenia žalovanej, dokonca jej
súhlas so zmluvnou pokutou bližšie nešpecifikovanou a dohodu o zrážkach zo mzdy.

21. Súd konštatuje, že kým čl. I., II., III. boli pomerne dobre čitateľné, čl. IV. a V., ktoré obsahovali
prejav vôle žalovanej inkorporovať do úverovej zmluvy aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu, boli

napísané podstatne menším písmom a totiž písmom, ktoré bolo voľným okom bez náležitej optickej
pomôcky nečitateľné.22. Žalobca pripojil do spisu aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali byť súčasťou tejto zmluvy,
avšak tieto neobsahovali dohodu strán o možnosti veriteľa požadovať pre nesplnenie jednej, alebo
viacerých splátok po stanovenú dobu zaplatenie celého zvyšku úveru naraz. Základná časť zmluvy

neobsahovala údaj o splatnosti jednotlivých splátok. Podmienky splácania upravoval čl. 6 všeobecných
obchodných podmienok veriteľa, pričom podľa ods. 2 tohto článku boli splátky splatné do 20. dňa v
príslušnom kalendárnom mesiaci a podľa 4. ods. tohto článku prvá splátka bola splatná nasledujúci
mesiac po uzatvorení zmluvy.

23. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že aj keď strany sporu uzavreli
platnú úverovú zmluvu, keďže dohodli jej základné náležitosti, ktorými bola výška poskytnutého úveru a
záväzok žalovanej splácať ho aj s dohodnutými úrokmi (§ 497 Obch. zákonníka), zmluva o poskytnutí
pôžičky, ktorá bola nepochybne zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, neobsahovala všetky
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako ich definuje ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch.

24. Je nepochybné, že v prejednávanej veci sa jedná o štandardný spotrebiteľský vzťah, v rámci ktorého
neboli zmluvné ustanovenia individuálne dojednané. Zmluva bola spísaná na formulári vypracovanom a
predtlačenom žalobcom. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv a nadväzne i ochrany spotrebiteľa
je, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To znamená, že nesmú obsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú príkladmo pomenované v ust. § 53 ods. 4 Obč. zákonníka.
V tomto ustanovení nejde o taxatívny výpočet a preto ako neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť
aj iné zmluvné dojednania. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou môže byť nielen samotný obsah
konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale i spôsob jeho formálneho vyjadrenia

zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Neprijateľnými sú
preto i tie zmluvné podmienky, ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri
uzatváraní zmluvného vzťahu so spotrebiteľom. Pri tom neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a o takúto situáciu ide i v prejednávanej veci.

25. Text uvedený v úverovej zmluve v čl. IV. a V., ktorý obsahoval prejav vôle žalovanej, akceptovať
všeobecné obchodné podmienky žalobcu, je voľným okom nečitateľný. Veľkosť písma je tak minimálna,
že je reálne nenaplniteľné, aby priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť sa s dotknutým textom a
nietomuešteporozumieťavyhodnotiťjehodôsledkydopadajúcenanehoakospotrebiteľa.Žalobcovinič
nebránilo formulárovú zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým

obsahom povinností, ktoré mu vznikajú uzavretím tejto zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú informáciu, akou
je odkaz na úverové zmluvné podmienky, v ktorých sú prakticky upravené všetky povinnosti spotrebiteľa,
mal minimálne uviesť zvýrazneným písmom, aby spotrebiteľa upozornil na nevyhnutnosť preštudovania
si zmluvy v celom jej rozsahu.

26. Preto je súd toho názoru, že ustanovenia článku IV. a V. k formulárovej zmluve o poskytnutí
pôžičky sú vzhľadom na veľkosť písma výsledkom nekalej praktiky dodávateľa žalobcu ako veriteľa,
ktorý použitím tohto typu písma fakticky znemožnil žalovanej dôsledne sa oboznámiť s vytlačeným
textom. Takéto vyjadrenie obsahu zmluvy, resp. časti obsahu zmluvy podľa presvedčenia súdu je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako takou neplatnou. A keďže žalovaná so žalobcom v dôsledku

tejto skutočnosti platným spôsobom neakceptovala všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré
obsahovali okrem iného aj splatnosť jednotlivých splátok dlhu, došlo k situácii, že úverová zmluva
postrádala platne dohodnutú náležitosť vyžadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách, a totiž neobsahovala platne dohodnutý termín splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov.

27. Tento nedostatok spôsobuje, že podľa vtedy účinného zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z.z.).

28. Ako súd vyššie konštatoval, súd považoval zmluvu o pôžičke za platne uzavretú, nestotožnil
sa s názorom žalobcu, že nie je zrejmé, aká je skutočná pôžička poskytnutá žalovanej, pretože
podľa presvedčenia súdu pôžička bola poskytnutá vo výške 2.282,11 € a spolu s celkovými nákladmispotrebiteľa vo výške 942,69 € potom celková suma pôžičky alebo teda celková suma k zaplateniu
dosiahla výšku 3.224,80 €. Táto skutočnosť nebola podľa presvedčenia súdu nezrozumiteľne alebo
neurčito vyjadrená. Vzhľadom na skutočnosť, že platne nebol dojednaný termín zročnosti jednotlivých

splátok, je súd toho názoru, že žalovaná mala splátky splácať, keďže bola dohodnutá mesačná
frekvencia splátok vždy najneskôr k poslednému dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca. Termín
konečnej splatnosti potom bol 30.4.2015 a nie tak ako žalobca konštatoval, že ním bol 20.4.2015. Ak
žalobca žalovanej skutočne poskytol sumu 2.282,11 € a žalovaná z tejto sumy zaplatila 1.238,92 €,
rozdiel medzi poskytnutou sumou a žalovanou zaplatenou sumou predstavuje sumu 1.043,19 €. Túto

sumu súd žalovanú zaviazal zaplatiť spolu s 8,05%-ným úrokom z omeškania ročne od 1.5.2015 do
zaplatenia (vychádzajúc od skutočnosti, že termín konečnej splatnosti pôžičky bol 30.4.2015).

29. Nárok žalobcu na zaplatenie nezaplatenej istiny pôžičky nachádza právnu oporu v ustanovení § 497
Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.

30. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

31.Nárokžalobcunaúrokyzomeškanianachádzaprávnuoporuvustanovení§517ods.2Občianskeho

zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

32. Pokiaľ žalovaný vznášal námietku premlčania, tak súd konštatuje, že istina vo výške 1.043,19
€ premlčaná nie je. Za predpokladu, že žalovaná mala zaplatiť skutočnú požičanú sumu vo výške

2.282,11 €, 40timi dohodnutými splátkami, ktoré nemali obsahovať úroky a poplatky, tak potom výška
jednej splátky predstavovala sumu 57,05 €. Suma 1043,19 € predstavuje posledných necelých 19
nezaplatených splátok, čiže splátky dlžné za obdobie 2 rokov pred podaním žaloby na súd. Keďže
podľa presvedčenia súdu nešlo o sumu bezdôvodného obohatenia, ale sumu pôžičky, ktorá bola platne
poskytnutá, tak sa jednotlivé splátky, prirodzene v nižšej výške než bolo uvedené v zmluve (vzhľadom

na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru) premlčovali vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa
ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka.

33. Súd preto rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku
na úroky z omeškania žalobu zamietol. Žalovanej s prihliadnutím na konštatované finančné pomery súd

poskytol dlhšiu lehotu na plnenie tým, že jej umožnil dlh splácať (ustanovenie § 232 ods.3 C. s. p).

34. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p.. Žalobca v priebehu
konania niekoľkokrát obmedzil žalobou uplatnený nárok, naposledy na základe predbežného právneho
posúdenia, ktoré súd stranám poskytol na pojednávaní dňa 7.3.2018, ale je zrejmé, že pôvodne

uplatňoval nárok, ktorý bol o necelú polovicu vyšší než suma, ktorá mu bola nakoniec priznaná. Súd
preto o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.