Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. apríl 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/247/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416200932
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5416200932.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu J.. T. V., N..

XX.XX.XXXX, A. XXX XX F. K., K..Q. XXX/XX právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SLAMKA &
Partners s.r.o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, IČO: 50120000 proti žalovanému
Q. D., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX V., Q. XX, právne zastúpeného Mgr. Martinou Chorváthovou,
advokátkou so sídlom v Martine, A. Kmeťa 28, v konaní o zaplatenie 4.200 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu v časti, kde žiada proti žalovanému zaplatenie sumy 4.200 €, sa zamieta.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.

III. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde v Dolnom Kubíne dňa 31.03.2016 doplnenou podaním
žalobcu z 09.05.2016 a následne na Okresný súd Martin postúpenou 13.07.2016 sa žalobca proti
žalovanémudomáhalzaplateniasumy4.200€spolus0,05%úrokomzomeškaniadenneod01.04.2014

do zaplatenia a náhradu trov konania. K svojej žalobe žalobca pripojil písomnú zmluvu o pôžičke
uzavretú medzi stranami zo dňa 01.04.2013. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že 01.04.2013
žalovanému požičal sumu 3.500 € na dobu 1 roka pri zaplatení 20 % úroku, čiže žalovaný mu mal
celkovo vrátiť sumu 4.200 € do 01.04.2014. Napriek viacerým upozorneniam žalovaný žalobcovi túto
sumu nezaplatil. Výzvy na zaplatenie dlhu neprevzal, a preto bol žalobca nútený obrátiť sa na súd.

2. Okresný súd v Dolnom Kubíne vydal najskôr vo veci platobný rozkaz sp. zn. 6C/31/2016 zo dňa

31.05.2016 voči, ktorému žalovaný včas dňa 21.06.2016 podal odpor. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný
k odporu pripojil potvrdenie o prevzatí sumy 2.768 € a prevodné príkazy na vyššie uvedené sumy zo
dňa 13.12.2013, zo dňa 20.12.2013, zo dňa 14.01.2014, zo dňa 21.01.2014, zo dňa 27.01.2014, zo dňa
05.02.2014, zo dňa 06.02.2014, zo dňa 21.02.2014 a 14.04.2014. V tomto odpore namietal dôvodnosť
žaloby a uviedol, že žalobcovi všetky zapožičané peniaze vrátil. Požičaná suma spolu s úrokmi bola
žalobcovi vrátená žalovaným vo viacerých platbách a to dňa 19.10.2013 sumou 2.768 € v hotovosti a
potom na účet žalobcu dňa 13.12.2013 v sume 350 €, dňa 20.12.2013 sumou 407 €, dňa 14.01.2014

sumou 503 €, dňa 21.01.2014 sumou 500 €, dňa 27.01.2014 sumou 500 €, dňa 05.02.2014 sumou 200
€, dňa 06.02.2014 sumou 200 €, dňa 21.04.2014 sumou 160 € a dňa 14.04.2014 sumou 155 €. Žalovaný
tak žalobcovi celkovo uhradil 5.743 €, pričom suma 1.543 € bola uhradená po vzájomnej dohode ako
pôžička žalovaného žalobcovi. Z toho vyplýva, že požičanú sumu včetne dohodnutých úrokov spolu vovýške 4.200 € žalovaný žalobcovi vrátil do 03.04.2014, a preto jeho záväzok zanikol splnením. V tejto
súvislosti je žaloba nedôvodná a žiadal ju zamietnuť.

3. Žalobca na odpor žalovaného reagoval vyjadrením urobeným už prostredníctvom jeho právneho
zástupcu z 23.08.2016, kde tvrdenia žalovaného namietal. Uviedol, že predložené prevodné príkazy
nesúvisia s dohodnutým plnením, na základe zmluvy o pôžičke. Ide o splátky za rôzny tovar, ktorý
žalobca dovážal žalovanému a tiež sa jedná o splátky rôznych menších pôžičiek, ktoré žalobca poskytol
žalovanému. O tom, že sa nejedná o splátky z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 01.04.2013 svedčia aj

žalobcom pripojené bankové výpisy, na základe, ktorých je zrejmé, že k takýmto podobným platbám
dochádzalo už aj pred uzavretím zmluvy o pôžičke a aj pred splatnosťou danej pôžičky. Žalovaný
účelovo použil splátky, ktorými plnil žalobcovi z titulu iných obchodov a priradil ich k plneniu predmetnej
zmluvy o pôžičke zo dňa 01.04.2013. Žalobca si so žalovaným naviac žiadne predčasné splátky z
predmetnej zmluvy o pôžičke nedohodol. Na dôkaz tejto skutočnosti pripojil žalovaný detaily transakcie
o internetových platbách zo dňa 30.11.2012, zo dňa 25.03.2013, zo dňa 03.10.2013, zo dňa 20.11.2013

a duplicitne zmluvu o pôžičke zo dňa 01.04.2013. Naviac pripojil aj výzvu na úhradu dlžnej sumy, ktorú
žalovaný neprevzal a to list zo dňa 19.01.2015. Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný ako doklad
o zaplatení sumy 2.768 € v hotovosti predložil písomné potvrdenie, tak žalobca nikdy takýto dokument
svojim podpisom nepotvrdil a nikdy k úhrade dlžnej sumy nedošlo. Ide o falzifikát a pravosť takéhoto
dôkazu žalobca v celom rozsahu popiera. Preto žalobca zotrval na návrhu.

4. Žalovaný reagoval duplikou podaním zo dňa 24.10.2016, kde zotrval na svojich tvrdeniach uvedených
v odpore. Žiadal, že pokiaľ žalobca tvrdí, že splátky, ktoré žalovaný uviedol sú splátkami menších
pôžičiek a platbami za dodaný tovar, aby preukázal, za aký tovar mal tieto sumy platiť, teda aby predložil
nejaké dodacie listy, faktúry a pod. Naviac tvrdil, že žalobcovi dodával tovar on žalovaný a teda žalobca

mu uhrádzal platby na účet za dodaný tovar. Pokiaľ žalobca popiera podpis na potvrdení o zaplatení
sumy 2.768 € zo dňa 19.10.2013 žiada, aby súd vo veci pribral znalca z odboru grafológie a vykonal
znalecké dokazovanie, ktorým potvrdí pravosť podpisu žalobcu. Uviedol, že on ako dlžník môže splatiť
dlh aj pred lehotou zročnosti a veriteľ je povinný takéto platby prijať. Takto sa žalovaný aj správal, preto
zotrval na skutočnostiach nimi konštatovaných.

5. Na pojednávaní dňa 01.12.2016 strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach, s tým však, že žalujúca
strana zobrala žalobu v časti, kde žiadala priznať 0,05 % úrok z omeškania zo sumy 4.200 € denne od
01.04.2014, nakoľko táto sankcia bola v zmluve o pôžičke nazvaná ako penále z omeškania a žalujúca
strana sa nevedela vyjadriť či strany dohodli úrok z omeškania, príp. poplatky z omeškania alebo iný

typ majetkovej sankcie. Vzhľadom na túto skutočnosť súd konanie o tomto nároku vo výrokovej časti
tohto rozsudku zastavil v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 C.s.p., keďže žalovaná strana k čiastočnému
späťvzatiu žaloby námietky nemala a konala len o nároku žalobcu na zaplatenie istiny 4.200 €, ktorá
pozostávala z požičanej sumy a 20 % zmluvných úrokov.

6. Žalobca naviac vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že sumy, ktoré žalovaný vkladal na jeho
osobný nepodnikateľský účet a uvádza iba ich vo svojom vyjadrení, sú sumy, ktoré platil za potravinový
tovar, ktorý začal dovážať z veľkoobchodu Makro v Brne. Žalobca dôsledne poprel, že by podpis na
origináli dokladu, ktorým mu mal žalovaný vrátiť sumu 2.768 € dňa 19.10.2013 v hotovosti mu patrí.
Uviedol, že napr. platba 503 € zo dňa 14.01.2014 bola vlastne vratkou pôžičky, ktorú si dohodli pri

krátkom stretnutí v Turanoch. Tie pôžičky žalovanému poskytoval bez písomnej zmluvy. Uviedol však,
že nemá doklady o tom, aký tovar pre žalovaného nakupoval v rokoch 2013,2014.

7. Žalovaný uviedol, že žalobca mu opakovane požičiaval peniaze cca 5x a matka žalobcu mu požičala
asi 2x, rovnako ako ďalší príbuzný žalobcu, avšak tieto pôžičky vždy vrátil a vždy boli poskytované aj

s úrokmi. Preto tvrdí, že pôžičku, ktorá je predmetom tohto konania žalovaný vrátil. Žalovaný potvrdil,
že mu žalobca nosil z českého Makra nejaký tovar, ale nejednalo sa o nejaké veľké objemy a tento
tovar vždy zaplatil v hotovosti pri odovzdaní tovaru. Uviedol, že k spísaniu dokumentu z 19.10.2013
na sumu 2.768 € došlo na parkovisku v Párnici, kde žalobcovi doniesol peniaze v hotovosti. Žalobca
mu už vtedy vyrátaval nejaké úroky a preto sa neplatila zaokruhlená suma v tejto splátke. Platby, ktoré

žalovaný žalobcovi posielal je aj pôžička 1.500 €. Žalovaný však nevedel vysvetliť rozdiel, ktorý vzniká
odpočítaním sumy 1.500 € od sumy 5.743 €, ktorú celkovo mal zaplatiť, nakoľko rozdiel predstavuje
sumu 4.243 €. Uviedol, že žalobca mu doposiaľ pôžičku 1.500 € nevrátil, a preto sa rozhádali. Naviac
žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobcovi neprevzal doporučenú zásielku s výzvou na vrátenie pôžičky, boloto zrejme z toho dôvodu, že bol PN. Inak si ohľadne požičiavania rôznych súm telefonovali, avšak poprel
tvrdenia žalobcu, že by ho žalobca telefonicky urgoval na vrátenie požičanej sumy.

8. Okrem výsluchu strán súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu a na
návrh žalovanej strany ustanovil znalca Mgr. Danielu Novosadovú, znalkyňu z odboru písmoznalectvo
- ručné písmo, ktorá vo veci podala znalecký posudok č. 18/2017.

9. Takto vykonaným dokazovaním súd mal preukázaný tento skutkový stav veci:

10. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 01.04.2013 zmluvu o pôžičke v písomnej
forme, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol pôžičku vo výške 3.500 € na obdobie od
01.04.2013 do 01.04.2014 s 20 % úrokom ročne, vyčísleným v sume 700 €. Podľa zmluvy o pôžičke,
pôžička vrátane úrokov bude veriteľovi, čiže žalobcovi, do troch pracovných dní po uplynutí doby
pôžičky, teda do 03.04.2014. Žalovaný preukázal listinami pripojenými do súdneho spisu, ktoré tvorili

prílohu k jeho odporu voči platobnému rozkazu, že pôžičku zaplatil platbami uvedenými v odpore od
19.10.2013 do 14.04.2014, kedy žalobcovi celkovo zaplatil sumu 5.743 €, z čoho suma nad 4.200 €
bola pôžičkou žalovaného žalobcovi. Pokiaľ žalobca namietal zaplatenie sumy 2.768 € v hotovosti, o
čom svedčilo písomné potvrdenie, tak toto potvrdenie žalobcu bolo vyvrátené znaleckým posudkom
Mgr. Daniely Novosadovej, z ktorého vyplynulo, že sporný podpis obsiahnutý na origináli potvrdenia o

zaplateníčiastky2.768€z19.10.2013jepravýmpodpisomJ..T.V..Žalobcatentoposudoknespochybnil
a nezúčastnil sa ani posledného pojednávania vo veci samej, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku.
Pokiaľ žalobca namietal tvrdeniam žalovaného, že pôžička bola vrátená sumami uvedenými v odpore
voči platobnému rozkazu, tak neprodukoval dôkazy preukazujúce, že by tam uvedené platby boli
plneniami žalovaného z iného titulu než práve na základe tejto zmluvy o pôžičke zo dňa 01.04.2013.

Preto súd mal preukázané tvrdenia žalovaného v odpore voči platobnému rozkazu, že jeho záväzok z
vyššie uvádzanej zmluvy o pôžičke vo vzťahu k žalobcovi zanikol splnením.

11. Nároky žalobcu súd posudzoval podľa ustanovení § 657 a 658 Občianskeho zákonníka. Podľa §
657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,

najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa §
658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 559 ods. 1
Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Vykonaným dokazovaním bolo pre súd preukázané, že
žalovaný pôžičku vrátil aj s úrokmi, platbami uvedenými v odpore voči platobnému rozkazu, o ktorých
nebolo preukázané, že by boli poskytované žalobcovi na iný účel, než na ten, ktorý tvrdil žalovaný.

12. Žaloba žalobcu bola preto nedôvodná a súd ju zamietol.

13. Keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.