Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416205644
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416205644.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne L. E.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX T. J. XXX, právne zastúpenej Mgr. Petrom Mačajom,
advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica, proti žalovanému
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne
zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12C/124/2016-59 z 20. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom z 20. apríla 2017 určil, že zmluva o revolvingovom úvere číslo
XXXXXXXXXX zo dňa 19. 06. 2014 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez
poplatkov (I. výrok). O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalobkyni priznáva voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia,
že zmluva o revolvingovom úvere, ktorú uzavrela dňa 19. 06. 2014 so žalovaným ako veriteľom a na
základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 510,- Eur, je bezúročná a bezpoplatková.
Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa
19. 06. 2014 zmluvu č. XXXXXXXXXX o poskytnutí revolvingového úveru v sume 510,- Eur (ďalej
aj ,,Zmluva o úvere“, resp. ,,Zmluva o reolvingovom úvere“, event. ,,zmluva“), ktorý sa žalobkyňa

zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach po 18,11 Eur. Súčasne sporové strany uzavreli dňa 19.
06. 2014 aj dohodu o poskytovaní služieb a na jej základe sa žalobkyňa zaviazala popri splátke úveru
uhrádzať žalovanému aj mesačnú odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o
sumu poplatku za poskytnutie úveru. Poskytované služby boli definované v čl. II dohody ako komplexný
balíček ďalej definovaných služieb (konkrétne išlo o služby ako informácia o zostávajúcich záväzkoch,
odklad splatnosti splátok, atď.)
Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej úverovej zmluvy išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere,

teda o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,Zákon
o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,ZoSÚ“). Žalovaný mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa
(dodávateľa) a žalobkyňa postavenie spotrebiteľa.Prvoinštančný súd konštatoval, že Zmluva o úvere má síce písomnú formu, ale neobsahuje všetky
podstatné zákonné náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. V zmluve absentuje termín konečnej splatnosti úveru a tiež

termíny splátok. Termín konečnej splatnosti je síce uvedený v oznámení, ktoré žalovaný vystavil dňa 19.
06. 2014 a ktorým potvrdzoval žalobkyni schválenie úveru, ale v zmluve tento údaj absentuje a nemožno
ho vyvodiť ani zo zmluvných dojednaní vzťahujúcich sa k uzavretej úverovej zmluve. V zmluve je
uvedená iba splatnosť úveru 36 mesiacov, ale ani z textu zmluvy a ani zo zmluvných dojednaní nemožno
pre spotrebiteľa jednoduchým a jednoznačným spôsobom ustáliť, odkedy vlastne táto lehota plynie a

kedy uplynie, inými slovami, ktorý deň je práve tým dňom, kedy si žalobkyňa ako spotrebiteľka môže
splniť svoju povinnosť z úverovej zmluvy vrátiť poskytnutý úver. Totiž ani v zmluve a ani v zmluvných
dojednaniach nie je uvedený deň, kedy je splatná prvá splátka a kedy sú splatné nasledujúce splátky.
Súd prvej inštancie konštatoval, že základné a predovšetkým pre spotrebiteľa podstatné náležitosti
majú byť jasne a prehľadne uvedené priamo v zmluve a nie v rôznych obchodných podmienkach, v
zmluvných dojednaniach, splátkových kalendároch, cenníkoch, či prílohách, ktoré majú mať charakter

doplňujúci a neobsahujúci podstatné náležitosti zmluvy, najmä v prípade, keď sa jedná o spotrebiteľský
právny vzťah ako v tomto prípade. Pokiaľ tieto náležitosti nie sú jasne uvedené v zmluve, tak potom
nemôže požívať právnu ochranu taká dohoda, ktorou (ako v danom prípade) si žalovaný ako veriteľ ,,dal
zaplatiť“ za poskytovanie rôznych informácií, ktoré mal mať spotrebiteľ obsiahnuté už priamo v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil stranami dojednaný spotrebiteľský úver

ako bezúročný a bezpoplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch).
Súd prvej inštancie uviedol, že naliehavý právny záujem žalobkyne na podanej žalobe v zmysle § 137
písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) bol daný, pretože žalobkyňa bez tohto určenia je
vprávnejneistote,čimáuhradiťcelýúverspolusjehopríslušenstvom,vrátaneúrokov,čiinýchpoplatkov,
alebo len samotnú istinu, a to v situácii kedy aktuálne neuhradila ešte celú istinu úveru, uhradila menej,

konkrétne podľa prehľadu úhrad zaplatila trinásť splátok po 30,48 Eur.
Ďalej prvoinštančný súd konštatoval, že žalobkyňa nepredložila ani neoznačila dôkaz o tom, že
poskytnutie úveru bolo podmienené uzavretím dohody o poskytovaní služieb, čo by mohlo mať podľa § 2
písm.g)ZákonaospotrebiteľskýchúverochvplyvnasprávnosťuvedeniaRPMNvúverovejzmluve,ktorý
Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) takisto sankcionuje bezúročnosťou

a bezpoplatkovosťou úveru.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Pretože žalobkyňa bola
žalobkyňa v konaní plne úspešná, okresný súd jej priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalovaný podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie. Navrhol,

aby odvolací súd zrušil rozsudok prvoinštančného súdu a žalobu ,,zamietol“, eventuálne vec vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, h CSP.
V súvislosti so závermi okresného súdu o neuvedení konečnej splatnosti a doby trvania zmluvy poukázal
na znenie odseku 13 Zmluvy o revolvingovom úvere. Uviedol, že Zmluva o revolvingovom úvere je

tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane listiny a tiež zmluvnými dojednaniami
nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré sú v zmysle
čl. 7., ods. 7.1 zmluvných dojednaní neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V zmysle uvedeného Oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na
uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), ale je súčasťou zmluvy ako

takej. Toto oznámenie tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014 a na čl. 4. ods. 4.5 zmluvných dojednaní.
Ďalej uviedol:,, Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva z Oznámenia veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi (ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, viď čl. 7,
ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje

a je ním dátum .....“ ...,,Údaj o dobe trvania zmluvy vyplýva z článku 9, odsek 9.1 zmluvných dojednaní,
podľa ktorých táto Zmluva o RÚ sa uzatvára na dobu určitú ...“
Záver súdu prvej inštancie o nedostatku náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ
nepovažoval za vecne správny a dôvodný.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý

proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku

koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na

argumenty žalovaného v odvolaní.

8. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovaného odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný
v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť
v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366

CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

9. Pokiaľ okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi
žalobkyňou a žalovaným treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú a následne skúmal, či zmluva
obsahuje obligatórne náležitosti, považuje odvolací súd za vecne správne.

10. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 definuje, ktoré náležitosti musí zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Ak zmluva nemá písomnú formu alebo neobsahuje náležitosti
uvedené v zákone ich absenciou zákon spája dôsledky, ktoré sú definované ustanovení § 11 a nasl.
ZoSÚ.

11. Z obsahu spisu odvolací súd mal preukázané, že medzi stranami bola dňa 19. 06. 2014 uzavretá
Zmluva o revolvingovom úvere (č.l. 24-25 spisu), na základe ktorej žalobca poskytol žalobkyni úver vo
výške 510,- Eur. Žalobkyňa sa zaviazala vrátiť úver v 36 mesačných splátkach po 18,11,- Eur, t. j.
celkovo mala zaplatiť sumu 668,96 Eur. Strany sa dohodli na ročnej úrokovej sadzbe úveru vo výške

18,05% a RPMN vo výške 20,93%.

12. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré v zmysle čl. 7 ods.
7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Obligatórna náležitosť Zmluvy o
revolvingovom úvere (konečná splatnosť) podľa žalovaného vyplýva ,, z Oznámenia veriteľa o schválení

úveru (ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, viď čl. 7, ods.
7.1 písm.g) zmluvných dojednaní). Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje a
je ním dátum .....“

13. Odvolací súd konštatuje, že zmluva je dvojstranný úkon, ktorý vzniká na základe dvoch vzájomných

a obsahovo zhodných prejavov vôle dvoch strán. Pri uzatváraní zmlúv platí zmluvná voľnosť. Zmluvná
voľnosť sa týka jednak možnosti výberu určitého typu zmluvy a jednak tvorby obsahu. To znamená,
že účastníci si tvoria obsah zmluvy sami. Obsah zmluvy však nesmie byť v rozpore s kogentnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pretože by takéto dojednania boli neplatné. Spravidla stačí kuzavretiu zmluvy konsenz oboch účastníkov zmluvy. Tak je to u tzv. konsenzuálnych zmlúv (u vôľových
úkonov). Niektoré zmluvy sú však v Občianskom zákonníku konštruované tak, že k platnosti zmluvy sa
vyžaduje okrem konsenzu aj určitý reálny úkon. Ide o tzv. reálne zmluvy.

14. Návrhom na uzavretie zmluvy (oferta) v zmysle § 43a OZ rozumieme prejav vôle smerujúci k
uzavretiu zmluvy, ktorý je adresovaný jednej alebo viacerým určitým (individuálne určeným) osobám a
prejav ktorého je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho
prijatia. Pre posúdenia okamihu vzniku zmluvy, resp. vôbec jej uzavretie, je veľmi dôležitý právny úkon

prijatia návrhu zmluvy. Prijatím návrhu je včas urobený prejav vôle osoby, ktorej bol návrh určený, že
súhlasí s návrhom zmluvy bez výhrad dodatkov obmedzení alebo iných zmien. Takýto úkon je účinný
a vyvoláva právne následky okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s návrhom (a s jeho obsahom) dôjde
navrhovateľovi. To je zároveň okamih, kedy možno hovoriť o tom, že zmluva bola uzavretá. Z uvedeného
vyplývaabyprávnyúkonprijatianávrhusastalperfektným:a/musíbyťurobenýosobou,ktorejbolurčený
(oprávnenou konať za druhého účastníka zmluvy), b/ musí byť urobený včas, c/ nesmie obsahovať

žiadne doplnky, obmedzenia, resp. výhrady či iné zmeny, d/ musí byť účinný a musí dôjsť navrhovateľovi.
Zákon požaduje aktívne konanie subjektu. Mlčanie alebo nečinnosť sami osebe neznamenajú prijatie
návrhu. Pokiaľ by jedna z uvedených podmienok ( a/ - d/) nebola splnená, nemohlo by dôjsť k uzavretiu
zmluvy. Je veľmi dôležité, aby akceptant, ktorý prijíma návrh neurobil vo svojom prejave zmeny, doplnky,
dodatky, obmedzenia alebo výhrady. Takýto prejav by sa považoval za odmietnutie návrhu, a zároveň

by to bol nový návrh, resp. protinávrh. K uzavretiu zmluvy by v danom prípade mohlo dôjsť iba vtedy,
ak by pôvodný navrhovateľ (teraz ako akceptant) prijal nový návrh, ktorý mu zaslal pôvodný akceptant
(teraz navrhovateľ) podľa presne určených pravidiel na prijatie návrhu. Aby bola zmluva uzavretá, musí
byť úplná zhoda oboch strán v otázke obsahu zmluvy.

15. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovaného odvolací súd dodáva, že neprijateľné z hľadiska
spotrebiteľskej ochrany je neuvedenie údaja o termíne splátok istiny (resp. úrokov a iných poplatkov) a
výšky poslednej splátky v Zmluve o úvere. Takáto situácia na strane spotrebiteľa vyvoláva neistotu, keď
nevie určiť súhrnnú sumu splátok, ktoré má dodávateľovi zaplatiť, čo prehlbuje jeho nerovné postavenie
v právnom vzťahu s dodávateľom a môže byť zdrojom svojvôle dodávateľa. Neuvedenie údaja o termíne

splátok istiny a výšky poslednej splátky istiny, úrokov a iných poplatkov v Zmluve o úvere spôsobuje
absenciu náležitostí v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru
odvolacieho súdu uvedenie obligatórnych náležitostí Zmluvy o úvere jedine v „Oznámení o schválení
úveru“ vyhotoveného žalovaným po podpísaní Zmluvy o úvere žalobkyňou, je nepostačujúce. Je totiž
nepochybné, že v prípade doplňovania - zmenených údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu

(§ 44 ods. 2 OZ), ktorú mala žalobkyňa následne prijať a keďže zákon vyžaduje v prípade zmluvy o
spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, žalobkyňa mala formulár opäť opatriť svojím podpisom
a následne rovnopis doručiť do dispozičnej sféry žalovaného. V danom prípade však tento postup pri
uzavretí zmluvy nebol preukázaný, a teda možno konštatovať, že nebol dodržaný zákonom predpísaný
postup (návrh zmluvy - akceptácia návrhu zmluvy bez výhrad, zmien či doplnkov).

16. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol: ,,Údaj o dobe trvania zmluvy vyplýva z článku 9, odsek 9.1
zmluvných dojednaní, podľa ktorých táto Zmluva o RÚ sa uzatvára na dobu určitú ...“

17. Odvolací súd poukazuje na to, že z článku 9, odsek 9.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o

revolvingovom úvere nie je možné vyvodiť údaj o dobe trvania Zmluvy o revolvingovom úvere na dobu
určitú, ako to uviedol žalovaný v odvolaní. Zo znenia predmetného článku 9, odsek 9.1 prvá veta totiž
vyplýva, že sa jedná o iné znenie čl. 9, bod 9.1, než na ktoré poukázal žalovaný v odvolaní, t.j. ,,Zmluva
o RÚ je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok touto Zmluvou o RÚ.“

18. Pretože v Zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú obligatórne náležitosti (§ 9 ods. 2 písm. f/, k/
ZoSÚ), okresný súd správne aplikoval zákonnú fikciu o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ).

19. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu ako

vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP) vrátane závislého výroku o trovách prvoinštančného
konania (II. výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia
§ 255 ods. 1 CSP.20. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej
odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).