Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/202/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816204577
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816204577.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň

JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Š. XXX/XX, XXX XX B., zastúpená JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom Zámocká 26, 811
01 Bratislava, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho Rozhodcovského súdu zriadeného pri
Asociácii pre arbitráž so sídlom Bratislava, sp. značky SRSAspA 00463/16 z 25.05.2016, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 8C 112/2016-65 zo 16.11.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zrušil rozhodcovský
rozsudok sp.zn. SRSAspA 00463/16 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre
arbitráž so sídlom v Bratislave zo dňa 25.5.2016 a žalobkyni priznal trovy konania v plnom rozsahu -
100%.

2. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli dňa 17.4.2013 zmluvu o úvere,

na základe ktorej žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 350,-eur a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť
žalovanému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,-eur, spolu vo výške 672,-eur. V ten
istý deň strany sporu uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, v ktorej je v čl. II upravená rozhodcovská doložka
v nasledovnom znení:

3. „Všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 17. 4. 2013
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení

zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom (v
zmysle Čl. I Rozhodcovskej zmluvy sa ním rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3530/B), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa

vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdomSlovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

4. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo

veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“

5. Z rozhodcovského rozsudku sp.zn. SRSAspA 00463/16 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 25.5.2016 vzal za preukázané, že rozsudkom tohto súdu žalobkyňa
bola zaviazaná zaplatiť žalovanej sumu 121,-eur, úrok 157,44 eur, úrok z omeškania v sume 5,73

eur, poplatok v sume 184,97 eur, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 121,-eur od 30.12.2014 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 121,-eur od 30.12.2014 do zaplatenia a
uložená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu 33,-eur, trovy mediačného konania 155,59 eur, poplatok
za upomienku 10,-eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 184,14 eur. Rozhodcovský rozsudok
z 25.5.2016 bol žalobkyni doručený 9.6.2016 a žaloba bola podaná 21.6.2016 t.j. 12 dní po prevzatí

rozhodcovského rozsudku.

6. Po právnom posúdení veci podľa § 73 ods. 1,2,3 zák.č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní § 3 ods. 1, 2, § 40 ods. 1 písm. j/ ods. 2, § 41 ods. 1, § 42 zák.č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1,3,4 OZ, § 53 ods. 1,4,5 OZ, § 54 ods. 1,2 OZ dospel k záveru, že

zmluva o úvere zo 17.4.2013 podpísaná žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou, neriadi sa
režimom Obchodného zákonníka, návrh spotrebiteľskej zmluvy, zmluvy o úvere je aj v danom prípade
pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa iba vpisujú požadované údaje. S poukazom na vyššie
uvedené zákonné ustanovenia zrušil rozhodcovský rozsudok uvedený vo výroku rozsudku, lebo zistil,
že praktickým dôsledkom ustanovenia v rozhodcovskej doložke je žalobkyni (spotrebiteľovi) fakticky

odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, rozhodcovská zmluva bola uzavretá
vo forme tlačiva, teda ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým
osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri
uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Ide o typizovanú formulárovú zmluvu,
v ktorej sa doplnili iba údaje dlžníka, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Spotrebiteľ podľa uvedenej

úpravy nemal žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Poučenie žalobcu o dôsledkoch
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkoch rozhodcovského konania poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde
a ponechanie spotrebiteľovi sa za primeraných okolností rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve.
Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy podľa záveru súdu je, že spotrebiteľ v skutočnosti

ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca práva brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v
mieste svojho bydliska. Uzavrel, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej
obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s § 53 ods.
5 OZ absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka ktorá mala založiť legitimitu pre rozhodcovský

rozsudok je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinnosti z takejto doložky odporuje
zákonu a dobrým mravom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní Rozhodcovským
súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za
súladný so zákonom. Zároveň zdôraznil, že žalobkyňa úver riadne a včas splatila vrátane príslušenstva
v celkovej výške 672,-eur k rukám K. S., ktorá s ňou spisovala Zmluvu o spotrebiteľskom úvere za

spoločnosť Pohotovosť, všetky platby realizovala k rukám tejto poverenej pracovníčky, voči ktorej sa
nakoniec viedlo trestné stíhanie na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 1T 106/2016 keď pracovníčka
žalovaného bola stíhaná za zločin podvodu a rozsudkom bola Okresným súdom v Rožňave schválená
dohoda o vine a treste uzavretá medzi okresným prokurátorom v Rožňave a obvinenou K. S., ktorým táto
bola uznaná vinnou zo spáchania pokračovacieho zločinu úverového podvodu. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňom schválenia dohody o vine a treste a to 14.9.2016. Z uvedených dôvodov vyhovel
žalobe a rozhodcovský rozsudok zrušil. O odklade vykonateľnosti nerozhodoval, keďže došlo k zrušeniu
rozhodcovského rozsudku a naviac rozhodcovský rozsudok stratil aj materiálnu vykonateľnosť v zmysle
§ 243d ods. 1 Exekučného poriadku. Žalovaného námietku o nedodržaní 3-mesačnej lehoty na podaniežaloby zo strany žalobkyne považoval za nedôvodnú, keďže rozhodcovský rozsudok žalobkyňa prevzala
9.6.2016 a žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala 21.6.2016, teda 12 dní po prevzatí
rozsudku.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.. Úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%, keďže mala v konaní úspech v celom rozsahu. O výške trov konania bude
rozhodnuté súdom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 1,2 C.s.p..

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
f/, h/ C.s.p. z dôvodu, že Okresný súd Svidník dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol zrušiť rozsudok
súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania
vrátanetrovodvolaciehokonania.Argumentoval,ževzmysleust.§53ods.4písm.r/OZjeneprijateľnou

podmienkou také dojednanie, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv
buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Nevyžaduje teda od žalobkyne,
aby výlučne riešila spory so žalovanou v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa má teda kedykoľvek právo

slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.

9. Bol toho názoru, že platnosť právneho úkonu je potrebné hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez
hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Prípustnosť
rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Bol toho

názoru, že platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej
úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníka nielen lex specialis ale aj lex posterior, teda
jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Zdôrazňoval, že v predmetnom prípade bola uzatvorená
rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Žalobkyňa
mala možnosť v zmysle rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť v lehote 10 dní, čo však neurobila. K

samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol, že žalobkyňa pri podpise zmluvy bola upovedomená
o rozdielnej, nie však nesprávne uvedenej RPMN, nebol naplnený teda ani jeden z prvkov, pre ktorý
možno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Nemožno hovoriť ani o uvádzaní do omylu.
Nemožno v tomto prípade hovoriť ani o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, lebo dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo

výške 672,-eur s termínom splatnosti 22.4.2014. Následne však dlžník požiadal v tej istý deň o možnosť
využitia splátkového kalendára, dohody o plnení v splátkach. Poukázal na to, že v zmysle rozsudku
Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 bolo o prejudiciálnych otázkach položených Okresným
súdom Dunajská Streda rozhodnuté : „Článok 10 ods. 2 písm. b/ smernice 2008/48 sa má vykladať v
tom zmysle, že nie je nevyhnutné, by zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom

na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok“.

10. „ Článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme

amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave“.

11. Bol toho názoru, že postup ktorý zvolil nie je nezákonný a zákon ho nijako neobmedzuje pri

voľbe jeho postupov pri poskytovaní úverov, pokiaľ dodržiava informačnú povinnosť a kroky v súlade
so zákonom, čo v tomto prípade bolo jasne preukázané. K námietke žalobkyne ohľadne poplatku
za poskytnutie peňažných prostriedkov v časti za náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o úvere zákon nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku
odplaty.Záväzkovývzťahvznikolpred1.6.2014,odplatasariadipodľapredpisovúčinnýchdo31.5.2014.

Obmedzenie výšky odplaty preto nemožno aplikovať. Citujúc časť rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe
sp.zn. 12Cmo 95/2005 uviedol, že pokiaľ žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie
peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a v
mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplátposkytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Je podľa neho teda
zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielen pripúšťa
ale aj výslovne uvádza.

12. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozhodnutie súdu v plnom rozsahu
potvrdiť. Uplatnila si trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. Nestotožnila sa s právnymi názormi
žalovaného uvedeného v odvolaní. Dôvodom na podanie predmetnej žaloby z jej strany bola skutočnosť,
že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania

tak, ako je táto zásada vymedzená v § 17 zákona o rozhodcovskom konaní. Poukazovala na právnu
úpravu neprijateľných podmienok vychádzajúcich zo smernice Rady č. 93/2013/EHS z 5.4.1994, pričom
článok VI ods. 1 Smernice má kogentnú povahu. Uviedla, že v tomto prípade je nepochybné, že
rozhodcovská zmluva bola uzavretá na osobitnej listine v totožný deň ako zmluva o úvere. Podmienky
tejto zmluvy boli predformulované s výnimkou osobných identifikačných údajov spotrebiteľa a čísla
rozhodcovskej zmluvy. Nebola poučená pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy o jej dôsledkoch a

žalovaný ju neoboznámil s tým, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy
o úvere. Zdôrazňovala, že bežný spotrebiteľ, ktorý nemá skúsenosti s uzatváraním takýchto dohôd
nerozlišuje rozhodovanie medzi všeobecným a rozhodcovským súdom. Poučenie o možnosti odstúpiť
od zmluvy je síce zahrnuté do textu rozhodcovskej zmluvy, ale pokiaľ rozdiel medzi rozhodovaní
uvedených súdov nie je spotrebiteľovi zrejmý, nemá dôvod odstúpiť od zmluvy. Spotrebiteľ ako slabšia

strana vo vzťahu má byť riadne poučený o takýchto zásadných dojednaniach a nemajú byť skryté v
predformulovanom texte dohody. Bola toho názoru, že aj keď v rozhodcovskej zmluve je upravený
alternatívny spôsob riešenia sporov zo zmluvy o úvere, ide iba o formálne upravený mechanizmus
riešenia sporov, kde sa môže dlžník len formálne obrátiť na všeobecný súd. Výkon práv a povinnosti z
takejto doložky je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Mala za to, že v danom prípade sa nejednalo

o individuálne dojednanie, pretože rozhodcovská zmluva je na samostatnej listine tak, ako to uvádza
žalovaný. Poukázala na to, že rozhodcovská zmluva jej bola predložená len na podpis spolu s ďalšími
listinami vrátane zmluvy o úvere bez ďalšieho oboznamovania. V čase podpisovania rozhodcovskej
zmluvynevedela,kčomujutátozmluvazaväzujeapretoaninereagovalapopodpisezmluvyodstúpením
od rozhodcovskej zmluvy. Následky tejto zmluvy si uvedomila až v súvislosti s rozhodcovským konaním

a rozhodcovským rozsudkom. Žalovaný nijako podľa nej nepreukázal, že rozhodcovská zmluva bola
výsledkom individuálneho dojednania tak, ako to tvrdil vo svojich vyjadreniach. Aj samotný výber
rozhodcovského súdu zo strany žalovaného považovala za nevýhodu v neprospech spotrebiteľa, lebo
išlo o Rozhodcovský súd v Bratislave cca 360 km od miesta jej bydliska. Ide o nevýhodu, ktorá podľa nej
značne sťažuje prístup spotrebiteľa k súdu. V neposlednom rade poukázala na dôvod podania žaloby,

t.j. akceptáciu finančných nárokov uplatnených žalovaným v rozhodcovskom konaní a priznaných
rozhodcovským súdom vo výške požadovanej pohľadávky, úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty, trov
mediačneho konania a poplatku za upomienku, pričom takto uplatnené príslušenstvo k pohľadávke
bolo upravené len v zmluvných dojednaniach a nebolo súčasťou zmluvy o úvere. Poukazovala na to,
že za rovnaké porušenie povinnosti si žalovaný duplicitne uplatňuje sankcie, pričom inštitút zmluvnej

pokuty si na jej platnosť vyžaduje písomnú formu, čo však nemôže byť „zahrnutie zmluvnej pokuty do
zmluvných dojednaní“, ktoré nie sú ani podpísané zmluvnými stranami, kde sa táto úprava stráca v
ťažko čitateľnom texte. Zmluvný vzťah strán sporu je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý na rozdiel
od Obchodného zákonníka neupravuje možnosť úpravy ďalších zmluvných podmienok odkazom na
všeobecné podmienky spracované poskytovateľom úveru.

13. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené 18.4.2017.

14. Krajský súd v Košiciach pred rozhodnutím o odvolaní vyzval strany sporu v zmysle ust. § 382
Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 ( ďalej len CSP), aby sa písomne vyjadrili k

možnému použitiu ust. § 45 ods. 1 písm. e/, ods. 3 zák. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní pri rozhodovaní v tomto spore, ktoré sa vzťahuje na danú vec a ktoré pri doterajšom rozhodovaní
nebolo použité s tým, že bude skúmať dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle
vyššie uvedeného zákonného ustanovenia ( § 45 ods. 1 písm. e/ zák. 335/2014 Z.z. účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie - od 1.1.2015).

15. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyššie uvedenej výzve súhlasila s aplikáciou ust. § 45 ods. 1 pís. e/ zák.
335/2014 Z.z..16. Žalovaný vo vyjadrení k vyššie uvedenej výzve uviedol, že uzavrel rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola
uzavretá17.4.2013,naďalejtrvánasvojomodvolanívcelomrozsahu.Mázato,žerozhodcovskázmluva
bola dojednaná platne a za súčasného splnenia obsahových požiadaviek v zmysle platných právnych

predpisov v čase jej uzatvorenia a je na ňu potrebné hľadieť ako na platný právny úkon i po prípadnej
aplikáciiustanovení§45ods.1písm.e/zák.č.335/2014Z.z.ospotrebiteľskomrozhodcovskomkonanía
§ 3 ods. 3 zák.č. 335/2014. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli vrátane trov odvolacieho
konania.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov ( § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

18. Rozsudok je vo všetkých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.4.2018 o 9.40 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 5.4.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 219 ods. 1, 3 CSP.

20. Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p..

21. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

22. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení

dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval

na daný prípad.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že aj keď súd vec nesprávne právne posúdil, ak dôvody pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku posudzoval podľa zákona 244/2002 Z.z., ktorý už v čase jeho rozhodovania
nebol účinný, uvedená skutočnosť nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože na

základe zistenia, že rozhodcovská zmluva je neplatná, súd zrušil rozhodcovský rozsudok, a teda v spore
vecne správne rozhodol.

25. Dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je však potrebné podriadiť pod ust. § 45 ods. 1 písm.
e/ zák. 335/2014 Z.z., v zmysle ktorého účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže

žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. V zmysle ust. § 45 ods. 3 cit. zák. súd v konaní o žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľaodseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského
rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od
nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

26. Nesprávny postup súdu napravil odvolací súd postupom podľa ust. § 382 CSP a vyzval strany sporu
na vyjadrenie sa k možnému použitiu vyššie cit. zák. ustanovenia pri rozhodovaní v spore a následne
toto ustanovenie aplikoval na správne zistený skutkový stav.

27. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny záver napriek aplikácii nesprávneho právneho predpisu, preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v
potvrdenej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2
CSP). Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé
privodiť jeho zmenu.

29. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovaným v odvolaní. Žalovaný argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom
prvejinštancie(otom,žerozhodcovskázmluvabolaindividuálnedojednanáajednásaotzv.nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu) a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto
odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

30. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom
súdu o existencii dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy (§ 45 ods. 1 písm. e/ zák. 335/2014 Z.z.).

31. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa
sa dôvodne domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V
prejednávanom spore rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, išlo o tzv. formulárovú,
vopred pripravenú zmluvu, ktorej obsah žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť a nemala možnosť
osobitne ovplyvniť jej znenie ani obsah a samotná skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá

na osobitnom formulári odlišnom od úverovej zmluvy, uzavretej taktiež na vopred pripravenom formulári,
nezakladá záver o jej individuálnom dojednaní.

32. Súdna prax je jednotná v tom, že za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať tzv.
formulárovú zmluvu, t.j. zmluvu s vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej obsahu,

prípadne výberu z viacerých možností. Žalobkyňa nemala nielen možnosť ovplyvniť obsah tejto
rozhodcovskej zmluvy, ale ani sa s obsahom zmluvy dôsledne oboznámiť. Obsah textu zmluvy bol
totiž písaný malými písmenami, obsahoval množstvo právnickej terminológie, bez vysvetlenia ktorej
žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ nemala možnosť v tak krátkom čase pochopiť skutočné právne
dôsledky jednotlivých ustanovení, vrátane rozdielu medzi konaním pred rozhodcovským súdom a

pred všeobecným súdom. Žalovaný v konaní nepreukázal ani tú skutočnosť, že by žalobkyňa mohla
uzavretie rozhodcovskej zmluvy vylúčiť, resp. zmeniť jej obsah, pričom dôkazné bremeno v tomto smere
zaťažovalo žalovaného (viď § 53 ods. 3 OZ). Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská
zmluva nebola individuálne dojednaná.

33. Zároveň táto zmluva spôsobila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ), pretože rozhodcovská zmluva zakotvila de
facto výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať v prípade, ak konanie bolo začaté na návrh
dodávateľa, čo je takmer pravidlom, čo zakladá dôvod neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ.

34. Neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ v znení účinnom do 31.12.2014, teda v čase uzavretiarozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi konania). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú pritom v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatné.

35. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky OZ príkladmo zahŕňa aj
dojednanie rozhodcovskej zmluvy, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučne riešenie sporov s dodávateľom
v rozhodcovskom konaní.

36. Rozhodcovská zmluva zo dňa 17.4.2013, uzavretá medzi stranami sporu, upravovala rozhodcovské

konanie v článku II Predmet zmluvy bod 1 tak, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa

vnútornýchpredpisovStálehorozhodcovskéhosúdualebopredpríslušnýmsúdomSlovenskejrepubliky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok).

37.Toutoúpravoujefaktickyodopretámožnosťspotrebiteľabrániťsvojeprávapredvšeobecnýmsúdom,

čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.
Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcom a spotrebiteľ
sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie sporu pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky
pochybnostibolopreukázané,žespotrebiteľskutočnemalvôľuuzavrieťrozhodcovskúzmluvu,žetakéto
osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam a že z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú

podmienku osobitne vyjednal. Forma rozhodcovskej zmluvy a spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva
v prejednávanom spore koncipovaná a žalobkyni predložená spolu so zmluvou o úvere, nesvedčí o
individuálnom dojednaní, ale skôr o zámerom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere
a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň za prítomnosti pochybnosti, či žalobkyni by bol
poskytnutý úver aj bez podpísania rozhodcovskej zmluvy), ktorým žalovaný sledoval vylúčenie tohto

dojednania spod režimu súdnej kontroly.

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov správny je záver súdu prvej inštancie, že rozhodcovská
zmluva, ktorá zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať, zakladá dôvod jej
neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a ako neprijateľná zmluvná podmienka

je neplatná, a teda sú splnené podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle citovaného
ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e/ zákona 335/2014 Z.z., preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

39. Za nesprávne považoval odvolací súd označenie súdu proti ktorému podal žalovaný odvolanie,

keďže vo veci rozhodoval Okresný súd Rožňava, nie Okresný súd Svidník. Za nepatričné považoval
odvolacie námietky v súvislosti s uvádzaním dôvodov, pre ktoré považoval zmluvu o úvere uzavretú so
žalobkyňou za platnú, nakoľko (ne)platnosť samotnej zmluvy nebola predmetom posudzovania súdom
prvej inštancie.

40. Vecne správne rozhodol súd aj o trovách konania, preto odvolací súd potvrdil rozsudok aj v tomto
výroku.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má

nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške tejto náhrady
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.), zohľadňujúc ust. § 251 C.s.p..

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).