Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/160/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208765
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2313208765.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobkyne: CD Consulting s.r.o.,
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 264 29 705, proti žalovanej: C. G., nar. XX.
Q. XXXX, trvalo bytom A. Q. XXX/XX, A. o 402,30 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Galanta z 20. februára 2017 č. k. 5C/298/2013-99, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej žalobu a v časti o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. konanie v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 402,30 eur od 26.3.2009 do zaplatenia zastavil, III.
žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. ods. 7 a 8
preambuly, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 4, čl. 5 ods. 1 až 4, čl. 7 ods. 1 až 3 a čl. 19 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“); čl. I § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17
ods. 1 a 2 zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len

„ZZŠ“); § 3, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 4 písm. k/, l/ a ods. 5 O.z. (Občianskeho zákonníka č.
40/1964 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy); § 2 písm. b/, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 2, 3, 6 a
7 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) a § 144, § 145, § 146 ods. 1, § 219 ods. 1 a 3 CSP (Civilného
sporového poriadku č. 160/2015 Z.z.).
Vecne dôvodil, že žalobou na uplatnenie pohľadávky podanou na tlačive A podľa článku 4 ods.

1 Nariadenia, doručenou súdu 28.3.2013, sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie zmenkovej sumy 402,30 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 402,30 eur od
26.3.2009 do zaplatenia a so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 402,30 eur od 9.6.2009 do
zaplatenia, zmenkovú odmenu 1,34 eur a náhradu trov konania. Dňa 22.12.2015 doručila žalobkyňa
súdu čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a
navrhla o danej časti žaloby konanie zastaviť. Teda viac neuplatňovala zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne,aležiadalasúdpriznaťzmenkovýúroklenvčasti0,06%denne.Čiastočnéspäťvzatieodôvodnila

tým, že zosúladila svoj postup s názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý vyjadril v zjednocujúcom
stanovisku zo dňa 20.10.2015, č. 93. Súd prvej inštancie rozhodol vo výroku II. o čiastočnom
zastavení konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou. Predmetom konania sa tak stalo
zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 402,30 eur, zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne a 6% ročnýúrok zo zmenkovej sumy, zmenková odmena a náhrada trov konania. Súd prvej inštancie vychádzal
zo skutkového stavu, že dňa 11.11.2008 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., so žalovanou na
predtlačenom formulári zmluvu o úvere č. 4660398, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo

výške 199,16 eur, žalovaná sa zaviazala zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 191,20
eur, spolu 390,36 eur v 12 mesačných splátkach po 32,53 eur, počnúc dňom 21.12.2008, v zmluve o
úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN, či priemerná RPMN, žalovaná podpisom v osobitnom
rámčeku formulára zmluvy o úvere potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere v
ten istý deň. Z úradnej činnosti je súdu známe, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú

v bode 17. Dohodu o vyplnení zmenky, v zmysle ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúce z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4
týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce

splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na
zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
Zmenka bola vystavená žalovanou dňa 11.11.2008 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., na sumu 12.119,69

Sk (402,30 eur) a zmenkový úrok 0,25% denne od 26.03.2009, s tým, že bola splatná pri predložení
(vistazmenka) s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. V
ľavom dolnom rohu zmenky sa nachádza číslo zmluvy 4660398. Zároveň zo zmenky vyplýva, že bola
prevedená rubopisom na žalobkyňu. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Galanta pod sp.
zn. 16Er/499/2010 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia bola zamietnutá a

exekučné konanie bolo zastavené. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňou predložená
zmenka bola žalovanou vystavená ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere č. 4660398 ako
blankozmenka. Iný spôsob vyplnenia zmenkovej sumy a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
svedčí o tom, že tieto boli do zmenky doplnené dodatočne. Vo všeobecnosti môže mať zmenka
vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy, resp. pri prevzatí úveru buď uhradzovaciu alebo

zabezpečovaciu funkciu. Je nepochybné, že zmenka predložená žalobkyňou bola vystavená v súvislosti
s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanej. Na základe uvedeného považoval predloženú zmenku
len za zabezpečovaciu zmenku, keďže ide o spotrebiteľský úver, pri ktorom je uhradzovacia funkcia
s poukazom na § 4 ods. 6 ZoSÚ vylúčená, na rozdiel od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá
bola v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 1.1.2011. Keďže ustálil, že

zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, bolo povinnosťou súdu
preskúmať aj platnosť zmluvy o úvere č. 4660398. Táto zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou
s poukazom na § 52 O.z., keďže žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ako aj skutočnosť, že ide o
predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah, teda v

čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, mala žalovaná
postavenie spotrebiteľa. Súd mal zároveň za to, že v danom prípade sa jedná súčasne o spotrebiteľský
úver upravený ZoSÚ. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti
uvedené v § 4 ods. 2 ZoSÚ /dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver platnej ku dňu podpisu zmluvy/, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Predmetná zmluva je najmä čo sa týka ustanovení o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie
notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom
splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) koncipovaná tak, že je v nej hrubým

spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Samotná Dohoda o
vyplňovacom práve zmenky je uvedená vo všeobecných úverových podmienkach, teda vo formulári,
ktorý spracoval právny predchodca žalobkyne a žalovaná ich obsah nemala možnosť akokoľvek
ovplyvniť. Táto podmienka teda nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, keďže nezohľadňuje práva

spotrebiteľa a umožňuje vymáhať i plnenia, ktoré sú uplatňované v rozpore so zákonom. Vzhľadom na
to predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a v zmysle § 53 ods. 5 O.z. je absolútne neplatná, a to aj
napriek skutočnosti, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere použitie zmenky pri spotrebiteľských úveroch
nebolo vylúčené. V danom prípade je potrebné vychádzať z § 53 ods. 4 písm. k) O.z., podľa ktoréhozmluvná podmienka je neprijateľná, ak za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa
od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s
nesplnenímzáväzku.Prijatímzmenkyakozabezpečovaciehoprostriedkupreniesoldodávateľpovinnosť

niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa. Rigidná aplikácia § 17 ZZŠ v znení účinnom do 23.12.2015
by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich
práv, a preto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l/ O.z.. S poukazom na uvedené
mal súd prvej inštancie za to, že dohoda o vypĺňacom práve blankozmeniek je neplatná, a z toho dôvodu
ani nemohlo právnemu predchodcovi žalobkyne (spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o) ako veriteľovi z

uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky podľa všeobecných podmienok
poskytnutia úveru. Blankozmenka sa teda vôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent nemal práva a
povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol indosamentom previesť na žalobkyňu. Veriteľ nemohol
predloženú zmenku podľa § 4 ods. 6 ZoSÚ prijať ani ako zabezpečovací inštitút, pretože zmenka bola
vyplnenápodstatnevyššouzmenkovousumounežpripúšťauvedenéustanoveniezákona.Veriteľmohol
prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o

zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma bola v čase vyplnenia maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s uvedeným veriteľ nesmel
prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať, a to platilo aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Právny predchodca žalobkyne však zákonný limit zmenkovej

sumy nerešpektoval a zmenku, napriek výslovnému zákazu, prijal a následne ju previedol na žalobkyňu,
teda zmenka bola vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom. Skutočnosť, že žalobkyňa
v priebehu konania zobrala žalobu v časti zmenkového úroku 0,19% denne späť, na vyššie uvedenom
nič nemení, nakoľko súd posudzuje platnosť zmenky ku dňu jej vystavenia. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie považoval výkon práva žalobkyne za výkon práva v rozpore

s dobrými mravmi podľa § 3 O.z., ako aj so ZoSÚ v znení platnom do 10.06.2010, pretože indosácia
zmeniekzabezpečujúcichzáväzokdlžníkazospotrebiteľskejzmluvyvposudzovanýchokolnostiachbola
v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6, ods. 7 ZoSÚ v znení platnom od 01.01.2008 do 10.06.2010. Z týchto
dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že neplatnou je nielen dohoda o
vypĺňacom práve, ale aj samotná zmenka, ktorá bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 ZoSÚ, pretože

presahuje najvyššiu prípustnú výšku, a teda je absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na §
39 O.z., na ktorú neplatnosť súd musí prihliadať ex offo. Z týchto dôvodov ani žalobkyňa, ktorá zmenku
nadobudla rubopisom, sa nemohla na jej základe domáhať vyplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom. V
časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 CSP, vecne úspechom
žalovanej v konaní, ktorej však žiadne trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnila, preto jej ich

náhradu súd nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, zjavne iba v časti zamietajúcej žalobu a v časti trov
konania, podala včas odvolanie iba žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu v napadnutej časti vyhovením
žalobe. Dôvodila, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP - súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie

dôkazy, ktoré navrhli. Žalobkyňa predložila súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou,
keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané ZZŠ, dokázala jasne, úplne a
zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy

musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov strán a vykonaných
dôkazov).Vdanejvecisúdmoholamalrozhodnúťoprávenaúhraduzmenkovejsumyajejpríslušenstva
len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania
(koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe
návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy a súd svoj postup

vôbec neodôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu
zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobkyne.
Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však
neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnejzásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho
podnetu na ťarchu žalobkyne vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej
ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku

nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec
navrhovaných dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto
konaní. Navyše žalovaná o túto podporu nepreukázala žiadny záujem, súd jej túto ochranu prakticky
nanútil, bez jej vôle. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný
zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako

aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za nesporné súd považoval
to, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej že zmenka,
ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu o
úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo strán.
Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti
jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaná a ani žalobkyňa sa k týmto skutočnostiam

nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností
a ak na nich založil svoje rozhodnutie, toto rozhodnutie je nepochybne postihnuté vadou, ktorá má
za následok jeho nesprávnosť. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. S
poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.11.2013 sp. zn. 43CoZm/18/2013

bola názoru, že súd pri svojom odôvodnení vychádza len zo zaužitej praxe súdu v iných právne a
skutkovo obdobných veciach, čím nepochybne došlo k porušeniu základného práva na spravodlivý
súdny proces aj odňatiu možnosti konať pred súdom. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom,
neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v ZZŠ vôbec nezaoberal a

ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.
Žalobkyňa v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí, súd však
vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. S poukazom na § 17 ZZŠ
dôvodila, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi
zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky, tým menej tak môže učiniť súd,

poukázala na rozhodnutie NS SR z 22.10.2008 sp. zn. 5Obo 3/2008. V danom prípade následkom bolo
nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1
O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti
a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
Nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázala na rozsudok Nejvyššího soudu ČR z 22.8.2002 sp. zn.

25 Cdo 1839/2000 a usnesení Vrchního soudu v Prahe sp. zn. 5Cmo 14/97 s tým, že zmenkový
záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý
aj od zabezpečovanej pohľadávky, preto nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa
zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Žalobkyňa namietala argumentáciu súdu
prvej inštancie založenú aj na pripomienke Európskej komisie k veci sp. zn. C/558/13. Je získaná z

neznámeho a neverejného zdroja, čo je v právnom štáte neprípustné a predstavuje porušenie práva
účastníkov konania na spravodlivý proces. Citovanie a aplikovanie samostatného názoru jedného z
účastníkov prejudiciálneho konania a nie rozhodnutia súdu v danej veci je neodôvodnené a neprípustné.
Vo veci poskytli pripomienky aj ostatní účastníci konania, ktorých vyjadrenia boli opačné. Nikto v konaní
netvrdil, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver a nikto túto skutočnosť ani nepreukázal, napriek

tomu súd z tejto skutočnosti vychádzal. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, čo predstavuje odňatie
možnosti konať pred súdom. Nie je možné vzhliadať ani na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007, v
ktorom nešlo o prípad indosovanej zmenky a išlo o konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu.
K rozsudku ESD C-419/2011 uviedla, že sa týka výkladu odlišných predpisov EÚ, než konajúci súd v
konaní aplikoval a v konaní C-419/2011 je celkom odlišný skutkový základ veci, ktorý činí predmetný

rozsudok neaplikovateľným na prejednávanú vec. Poukázala na rozhodnutia podľa nej v skutkovo a
právne zhodných veciach, a to rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 z 5.9.2013 a KS
v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013. Žalobkyňa považovala za potrebné obiter
dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala
predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. Poukázala na to,

že samotný ZoSÚ pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola
vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase
jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Prípustné
sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenkyv dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase
vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú
vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil

vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.

1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti treba navzdory námietkam žalobkyne považovať za vo výroku vecne správny, keď
súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil

po právnej stránke.

6. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízku hodnotou sporu, má za cieľ
zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené (bod 8). Ide o
alternatívny nástroj sledujúcizjednodušenie prístupu k spravodlivosti, ako i zníženie nákladov, preferujúc

tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameň
komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych právnych
noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súd
musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať
ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-243/08,

Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna
kontroladopadáajnazmenkovýchdlžníkovakospotrebiteľov,ktoríznejnemôžubyťvylúčenívdôsledku
zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa
rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené.
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje dve procesné štádia, a to začatie

konania (čl. 4) a priebeh konania (čl. 5), ktorým má zodpovedať normovaný postup súdu (tribunálu). V
prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti Nariadenia a súd sa domnieva, že
informácie, ktoré poskytla žalobkyňa, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka
nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobkyni možnosť tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky doplniť (o požadované informácie a dokumenty) v určenej lehote (aplikujúc

vzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobkyňa tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplní v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne.
Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou

odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia, čo platí aj vo veciach podľa Nariadenia, v ktorých
je spotrebiteľ žalovanou stranou (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015). Už
Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, v konaní sp. zn. 6Co/61/2015 konštatoval, že pôvodný veriteľPOHOTOVOSŤ,s.r.o.vpočetnýchprípadochurobilpredmetomsúdnychkonaníplneniazneprijateľných
zmluvných podmienok. Pôvodne uplatnil práva z úverových zmlúv na rozhodcovskom súde, ktorý
jeho návrhom vyhovel, ale exekučný súd exekúciu nepovolil, z dôvodu neprijateľných zmluvných

podmienok. Následne indosoval zmenku (podpísanú pri dojednávaní úveru) na žalobkyňu, ktorá pri
tisícoch postúpení si musela byť dobre vedomá, že ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na
ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. O.z.) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať
oproti postaveniu, ktoré garantuje O.z. (§ 54 ods. 1). Žalobkyňou predložené zmenky majú priamy
odkaz na úverové zmluvy (v dolnom alebo hornom rohu obsahujú číslo, ktoré je číslom príslušnej

úverovej zmluvy) a osobné prepojenie prostredníctvom rovnakého právneho zástupcu (Fridrich Paľko,
s.r.o. zastupovala žalobkyňu aj POHOTOVOSŤ, s.r.o.), žalobkyni preto postačovalo vynaložiť minimálne
úsilie, aby zistila spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou, ako aj na to, aby
zmluvu predložila.
Odvolací súd poukazuje na publikované stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8/2015
Zbierky Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého ak žalobca

ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu
súvislosťsnekaloupovahou,čineprípustnosťouuplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiť
prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.
Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa vrátane zmenkového nástupcu, ktorý

vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Žalobkyňa predložila spolu s návrhom na uplatnenie pohľadávky zmenku, z ktorej vyplýva použitie
zmenky ako inštitútu sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku žalovanej ako dlžníka zo
spotrebiteľskej zmluvy.
Zamietnutímnávrhužalobkynevprejednávanejvecibolapretoodmietnutáakceptáciajejformalistického

prístupu, odvodzujúceho nárok výlučne z povahy inštitútu uvedeného v návrhu (zmenky), pretože
takýmto postupom by došlo k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu.
Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii má charakter medzinárodnej zmluvy a má
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú

vnútroštátne súdy povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov, ako
aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ak inak použiteľná norma pripúšťa výklad pre spotrebiteľa
menej priaznivý, eurokonformným výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc
tak zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a podpory ich záujmov (podľa čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné,
ktorý sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k prístupu na podmienky
pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah).

Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť potom kompenzovaný
iba pozitívnym zásahom, vonkajším, vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).
Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy (teda i súdu) prihliadať aj bez návrhu a námietok spotrebiteľa na zákonné
prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Preto
skutočnosť, či spotrebiteľ v procesnej pozícii žalovaného namieta alebo nenamieta zmenkoprávny vzťah
je bez právneho významu.
V súvislosti s ex offo súdnou kontrolou zmluvných podmienok je potrebné poukázať aj na Uznesenie

Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahujúce
jednoznačnú požiadavku na ochranu spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých
okolností. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať
nekalú povahu zmluvnej podmienky (C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná
súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na

nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich
uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro, C-473/00 Cofidis).
V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu postupovať aj v konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v súlade s komunitárnym právom, keďže proces podľa Nariadenia nie je vylúčený zpôsobnosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ani z obligatórnej súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy,
pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007).

Kauzálny vzťah sa potom premieta aj do charakteru zmenky.
Primárne tak bolo nevyhnutné doplniť zo strany žalobkyne požadované tvrdenia a dokumenty, aby
bolo možné posudzovať prijateľnosť plnenia zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, čo žalobkyňa
jednoznačne odmietala, neprípustne sledujúc vytvorenie prekážky pre vykonanie ex offo súdnej kontroly
zmluvných podmienok, aplikáciou ustanovení Nariadenia.

Základným účelom konania pred súdom je poskytnutie spravodlivej ochrany. Súd musí nielen
rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí
byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky
a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 222/07).
Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nebolo možné aj z dôvodu,

že použitie zmenky v spotrebiteľských zmluvách bolo vnútroštátnym právom regulované a obmedzené
(§ 4 ods. 6 ZoSÚ), dokonca zmenku v spotrebiteľských úveroch právna úprava zakázala (§ 17 ods. 3
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 30. apríla
2014 a § 5a ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). V prípade nemožnosti aplikácie ustanovení

právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, by spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu.
Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ich používanie
je podmienené zabezpečením vhodnej ochrany spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový
rámec ochrany spotrebiteľa, zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť
zmluvných podmienok.

Nebolo preto možné prijať odvolací argument žalobkyne, že v danej veci súd prvej inštancie mohol a mal
rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe predloženej zmenky,
keďže úlohou súdu je ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať možnú existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok, zakomponovaných do zmluvy uzavretej so žalovanou ako pôvodného kauzálneho vzťahu.
Odmietnutie (žalobkyňou) skúmania kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje

predmetná zmenka zabezpečenie, bránila súdu pokračovať v ďalšom priebehu konania podľa čl. 5
Nariadenia (bez skúmania možného postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danej veci a posudzovania
prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy).
K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri
vykonávaní dokazovania (žalobkyňa tvrdila aplikáciu ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p., účinného do

30. júna 2016, avšak napadnutý rozsudok bol vydaný podľa CSP), je potrebné uviesť, že vykonanie
aj iných než stranami navrhnutých dôkazov je legitímne v konaniach s ochranou slabšej strany
(vrátane spotrebiteľských sporov). Snaha žalobkyne neuvádzať tvrdenia a nepredkladať listiny (v konaní
preferujúcom písomnú formu), na účely možnej obligatórnej súdnej kontroly v spotrebiteľských veciach,
bránila súdu pokračovať v konaní (podľa Nariadenia). Odmietnutie dostatočných tvrdení kauzy úveru,

týkajúcich sa zabezpečovacej zmenky, obmedzilo predmet sporu a preto v zmysle zásady rovnosti strán
v konaní, nebolo prípustné nad návrh a proti vôli žalobkyne skúmať jej možné peňažné nároky v konaní
(bez obligatórneho prieskumu zmluvných podmienok). Žaloba bola preto dôvodne zamietnutá.
V preskúmavanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu názoru, podľa ktorého je potrebné
považovať dohodu o vyplňovacom práve zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, za

neprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktoránebolaindividuálnedojednanáaspôsobujeznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať
plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, pričom neprijateľné
zmluvné podmienky sú zo zákona považované za neplatné (§ 53 ods. 5 O.z.). Neplatnosť dohody o
vyplňovacom práve zmenky zneplatňuje aj samotnú zmenku.

Pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz neprijateľných zmluvných podmienok. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s
ohľadomnaokolnosti,zaktorýchdochádzakukontraktácii,vzhľadomnaväčšiuprofesionálnuskúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť
spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať
tútofaktickúnerovnosťatoformouobmedzeniaautonómievôle.Tápredstavujeelementárnupodmienkufungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov
je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou
jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).

Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má
vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou
aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú
rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má
zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvné podmienky, ktoré majú zásadný dopad na práva a povinnosti spotrebiteľa (žalovanú) nemôžu
byť skryté v rozsiahlom, neprehľadnom, zložito formulovanom, ako i malým písmom písanej forme textu,
akotomubolovdanomprípadeVPPÚ(obsahujúcichdohoduovyplnenízmenky).Pokiaľtakveriteľ,ktorý
pripravujezmluvuvoformulárovejpodobe,učinil,spreneverilsaprincípudôveryatakémutojehokonaniu
nie je možné priznať právnu ochranu, pre značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán.

Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd
nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na
ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora

Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).
Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré ustanovenia budú uvedené v zmluve a ktoré vo
všeobecných podmienkach (prílohách) je iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje
veriteľ.Argument,žespotrebiteľjeslobodnývtom,čizmluvuuzavriealebonie,niejenamiestevzhľadom
na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne

a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by
sámsebakživotumimobežnúspoločnosť,bezvyužívaniaslužieb.Ničtaképospotrebiteľovispravodlivo
požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej
činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe
sp. zn. 15C/410/2009).

Súd prvej inštancie preto správne posúdil neplatnosť zmluvného dojednania o zabezpečení peňažného
záväzku (vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy) žalovanej ako dlžníka zmenkou. Princíp
optimalizácie, v zmysle ústavnokonformnej interpretácie, znamenal v danom prípade vyrovnanie
nerovného postavenia dlžníka (žalovanej ako spotrebiteľa) v dôsledku favorizácie práv veriteľa (zmluvné
dojednania vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalovaná nemala možnosť odmietnuť),

rešpektujúc tak zásadu rovnosti subjektov súkromnoprávnych vzťahov podľa § 2 ods. 2 O.z.. V prípade
platnosti dohody o vyplnení zmenky zabezpečením predmetného peňažného záväzku žalovanej, by
od žalovanej ako spotrebiteľa bolo vyžadované, aby vykonala plnenie aj z neprijateľnej zmluvnej
podmienky (vzhľadom na vyplnenie zmenkovej sumy jednostranne, ktoré konanie je považované tiež za
nekalú obchodnú praktiku). Žalobkyňa napriek výzve súdu prvej inštancie, odmietala skúmanie kauzy

pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie, spoliehajúc sa,
že práve na základe dohody o vyplňovacom práve zmenky budú bez ďalšieho uznané jej nároky (ktoré
boli v skoršom období odmietnuté). S poukazom na uvedené žalobe nebolo možné vyhovieť z titulu
plnenia zo zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku spotrebiteľa, ako ani na základe kauzálneho
vzťahu, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúcej žalobu podľa

§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie sa týkalo aj
rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania, v ktorom úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu
trov konania, ktoré si však neuplatnila a nevyčíslila a tieto nevyplývali ani zo spisu, preto nepriznanie
náhrady trov prvoinštančného konania žalovanej bolo dôvodné.

7. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že vo veci samej procesne plne úspešnej žalovanej priznalprávo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný
úspech vo veci (žalovaná), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá
vo veci úspech nemala (žalobkyňa).

8. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)