Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316010002
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4316010002.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr.
Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému E. T., pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, j/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Levice zo dňa 23.10.2017, č.k. 4T/1/2016-833, na verejnom zasadnutí konanom dňa
20. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného E. T., nar. XX.XX.XXXX,

z a m i e t a,

pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice (ďalej „súd I. stupňa“) uznal obžalovaného E. T. za vinného
zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/, odsek 2

písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, j/ Trestného zákona a § 127 odsek 12
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
od presne nezistenej doby, minimálne od mesiaca jún 2014 do 08.07.2015, si po telefonickej dohode na
bližšie nezistených miestach v okolí mesta Sereď a Nitra zadovažoval drogy a to hlavne pervitín, ktorý
potom prechovával a následne predával viacerým užívateľom v meste Šahy a to F. P., M. S., Q. S., R.
U. a Q. T., pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
do II. skupiny psychotropných látok, a to napriek tomu, že E. T. nemá povolenie na zaobchádzanie so
psychotropnými látkami v zmysle § 4 citovaného zákona.
Za to mu podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, uložil trest
odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 6 mesiacov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad v trvaní 2 rokov,
konštatujúc, že podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona odsúdený, ktorému súd uložil ochranný dohľad,
je po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný a/ oznamovať potrebné údaje o spôsobe
a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b/ osobne sa hlásiť v určených lehotách a c/ vopred
oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona mu uložil ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný proti výroku o vine, treste aj konaniu, ktoré mu
predchádzalo.

V písomných dôvodoch odvolania napadnutému rozsudku vytkol, že súd I. stupňa nedostatočne
zistil skutkový stav, pretože nevykonal všetky dôkazy, ktoré vykonať mohol a mal pre objektívne a
správne zistenie skutkového stavu a objasnenie veci. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednostranne v jeho
neprospech, aj napriek tomu, že z procesne použiteľných dôkazov nebolo nad všetky pochybnosti
jednoznačne preukázané, že sa dopustil žalovaného skutku. Vec nesprávne právne posúdil a nesprávne

a nezákonne rozhodol. Nedostatočne odôvodnil napadnutý rozsudok a nevysporiadal sa so závažnými
argumentmi obhajoby, čo činí napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným a konanie súdu I. stupňa
arbitrárnym.
V napadnutom rozsudku súd I. stupňa ustálil skutok rozdielne od podanej obžaloby, pričom konanie
v časti skutku „zadovážil“ a „prechovával“ nebolo preukázané žiadnym dôkazom a ani súd I. stupňa
žiadnym spôsobom neodôvodnil zadováženie a prechovávanie si drog a to hlavne pervitínu, keďže nie

je z odôvodnenia a ani zo skutkovej vety zrejmé ako si mal tieto zadovažovať, kedy a kde mal tieto
prechovávať. V tejto súvislosti nepoukázal na žiadny dôkaz. Za uvedené formy konania nebolo začaté
trestné stíhanie vo veci podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku.
Pokiaľ ide o časť skutku „predával“, súd I. stupňa predaj odôvodnil výpoveďami svedkov, ktorým mal
drogy predať.

Má za to, že nebola zachovaná jednota skutku poukazujúc na to, že v uznesení o začatí trestného
stíhania je uvedené, že skutok sa mal stať najmenej od januára 2015, zatiaľ čo v uznesení o vznesení
obvinenia, obžalobe a napadnutom rozsudku je uvedené, že tomu tak malo byť od júna, resp. minimálne
od júna 2014, pričom presný čas spáchania skutku ustálený nebol a za obdobie od júna 2014 do januára
2015 nebolo vo veci začaté trestné stíhanie podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku. Nie je možné preto

uznať jeho vinu za spáchanie skutku za obdobie od júna 2014 a potom tiež použiť ako kvalifikačný znak
závažnejšieho spôsobu konania - po dlhší čas.
Svedkovia sa taktiež nevedeli vyjadriť kedy malo dôjsť k prevzatiu nejakej látky od jeho osoby pokiaľ ide
o predaj. Pokiaľ ide o zadováženie, v tomto smere sa dokazovanie neviedlo a nebolo preukázané, že by
mal zadovažovať (ako, kde a kedy) zakázanú látku minimálne od júna 2014 a tiež po dlhšiu dobu. Keďže

ho nie je možné uznať za vinného za zadovažovanie ani prechovávanie, nemal aký pervitín predať iným
osobám.
Za skutok zadováži a ani prechováva nebolo začaté trestné stíhanie vo veci (bolo za kúpu a predaj) za
skutok kúpi nebol uznaný za vinného a pri absencii odvolania prokurátora preto nie je možné ustáliť či
sa dostala a akým spôsobom zakázaná látka do jeho dispozície, aby ju vôbec mohol predať.

V súvislosti s nejednotou skutku poukázal na to, že ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo skutočnosť,
ktorá dostatočne odôvodňuje záver, že obvinený spáchal skutok, na ktorý sa uznesenie o vznesení
obvinenianevzťahovalo,vznesiepolicajtobvinenieajpretentoskutok.Akpretentoskutoknebolozačaté
trestné stíhanie, najskôr rozhodne podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku. Z uvedených skutočností
vyplýva, že nemohli byť v tejto súvislosti vykonané ďalšie procesné úkony zákonným spôsobom.

Nezákonnosť začatia trestného stíhania namietal aj v tej rovine, že dňa 24.04.2015 bolo začaté trestné
stíhanie vo veci voči neznámemu páchateľovi, pričom z úradných záznamov z 24.03.2015 číslo ORPZ-
LV-OKP4-128-001/2015 a ORPZ-LV-OKP4-128-002/2015 vyplýva, že osoba E. T. distribuuje drogu
„pervitín“. V tomto smere poukazuje na rozhodnutie č. 19 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a súdov SR č. 2/2016 a stanovisko uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 01.07.2006 sp.zn. 4Tz 9/2006, v zmysle ktorých ak je zo skutku zrejmé, že ho mala spáchať
osoba konkretizovaná napríklad zamestnaním, postavením, funkciou alebo inak (riaditeľ konkrétnej
školy, predseda konkrétneho súdu, generálny riaditeľ pomenovaného podniku a pod.) nemožno trestné
stíhanie začať „vo veci“ z dôvodu, že páchateľ je neznámy, ale pokiaľ nie sú dané podmienky
neprípustnosti trestného stíhania podľa § 9 odsek 1 Trestného poriadku, musí byť zároveň vznesené

obvinenie, keďže uvedenou identifikáciou je už dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala
určitá osoba.
Ďalej neexistuje žiadna látka, ktorá by bola podrobená znaleckému skúmaniu, ktorú mal zadovažovať,
prechovávať a predávať. Ak by aj nejakú látku predal osobám uvedeným v napadnutom rozsudku, táto
nebola nikdy podrobená znaleckému skúmaniu a nie je možné objektívne zistiť o akú látku malo v

minulosti ísť a s poukazom na zásadu in dubio pro reo nie je možné uznať ho za vinného za zadováženie,
prechovávanie a predaj nejakej látky, ktorá nikdy nebola podrobená znaleckému skúmaniu.Ani svedkovia T., U. a Q. S. na hlavnom pojednávaní nepotvrdili s istotou či išlo o pervitín alebo inú látku.
Svedok M. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od neho drogy nekupoval a ak v prípravnom konaní
vypovedal o E. T., šlo o inú osobu ako obžalovaného.

Pokiaľ ide o F. P., namietal, že tento bol vypočúvaný v danej veci na hlavnom pojednávaní ako svedok,
keď v prípravnom konaní v tejto veci bol vypočúvaný ako obvinený, ide o dôkaz získaný v rozpore s
Trestným poriadkom a preto procesne nepoužiteľný dôkaz.
V podrobnostiach poukázal na zásadu bezprostrednosti a ústnosti. Zo žiadnej konkrétnej skutočnosti
nevyplýva, že by svedkovia na hlavnom pojednávaní vypovedali účelovo v snahe napomôcť mu zmierniť

jeho trestnú činnosť. Ak by boli pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti výpovedí svedkov, bolo
potrebné tak ako navrhovala obhajoba, znaleckým skúmaním zistiť hodnovernosť výpovedí svedkov.
Pokiaľ ide o prepisy hovorov a sms správ, zo žiadnych nevyplýva, že by sa mali týkať trestnej činnosti,
nie je preukázané kto konkrétne bol účastníkom konkrétneho hovoru alebo sms správy, nie je zrejmé, či
došlo k nejakým stretnutiam na ich základe a už vôbec nie, či na nejakých stretnutiach došlo k predaju
nejakej zakázanej látky, najmä pervitínu.

Citáciami poukázal aj na rozhodovaciu činnosť súdov vrátane judikatúry podporujúcu jeho argumentáciu
vo vzťahu k zásadám prezumpcie neviny a v pochybnostiach v prospech obvineného - in dubio pro reo
(judikát NS SR 6 To 8/2009, judikát R 56/1994, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/97/2009,
rozhodnutie R 14/1964, R 40/1969, judikát NS SR 4 Tdo 15/2012, uznesenie Krajského súdu v Trnave
5To/126/2013).

Preargumentačnúúplnosťnamietalajprávnukvalifikáciuskutkupodľaodseku2písmenoc/ustanovenia
§172Trestnéhozákonaspoukazomna§138písmenoj/Trestnéhozákona(závažnejšíspôsobkonania,
a to páchanie trestného činu na viacerých osobách). V medziach podrobného rozboru povahy drogovej
trestnej činnosti vyslovil záver, že ak osoba predáva drogy viacerým osobám, nie je možné jeho konanie
takto právne kvalifikovať, primárne preto, že predaj viacerým osobám je už zahrnutý v znakoch základnej

skutkovej podstaty posudzovaného trestného činu a takýto postup by bol v rozpore s § 38 odsek 1
Trestného zákona, ktorý zakazuje, aby ten istý znak bol znakom základnej a zároveň kvalifikovanej
skutkovej podstaty toho istého trestného činu. Navyše ani kupujúci (takejto látky), ktorý sa dopúšťa
trestnej činnosti, nevystupuje v trestnom konaní v postavení poškodeného.
Zdôraznil,ževtrestnomkonaní,abybolomožnéobviniťauznaťzavinnúosobujenevyhnutné,abysúhrn

vykonaných dôkazov tvoril logickú, ničím neprerušovanú uzavretú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich
a na seba nadväzujúcich dôkazov, pričom i sústava nepriamych dôkazov musí byť uzavretá a musí
vylučovať iný záver, čo v danom prípade nie je. V tejto súvislosti zdôraznil zásadu prezumpcie neviny,
pravidlo in dubio pro reo, a pravidlo, že obvinený nie je povinný dokazovať svoju nevinu.
Napokon zastáva právny názor, že predsedníčka senátu JUDr. Milena Jakubíková bola zaujatá pre jej

pomer k veci ako i k jeho osobe, v dôsledku čoho mala byť vylúčená z konania a rozhodovania v tejto
veci, pretože dňa 14.12.2017 na verejnom zasadnutí rozsudkom 4T/220/2015 schválila dohodu o vine a
treste uzatvorenú medzi Okresnou prokuratúrou Levice a obvineným F. P. s tým, že vo výroku rozsudku
a teda v inom konkrétnom právoplatnom rozhodnutí vopred prezentovala a prejudikovala názor aj o
jeho vine, ako obžalovaného v tejto veci, uvedením jeho mena a priezviska v skutkovej vete výrokovej

časti rozhodnutia bez vykonania hlavného pojednávania, pričom v trestnej veci vedenej na Okresnom
súde Levice pod sp. zn. 4T/220/2015 ide o skutkovo - vecnú súvislosť konania F. P. s jeho konaním
v posudzovanej trestnej veci. Táto skutočnosť môže sudkyňu ovplyvniť pri konaní a rozhodovaní. V
podrobnostiach túto argumentáciu podporuje rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
06.02.2017, sp.zn. 4To/6/2016.

Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, c/, d/, e/ Trestného
poriadku, oslobodiť ho spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný,
prípadne po zrušení napadnutého rozsudku vrátiť vec súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -

obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť odvolateľom napadnutých
výrokov, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec
neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek
1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný na podanom odvolaní a argumentácii v ňom
uvedenej zotrval, pričom prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.Odvolací súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti zistil, že súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní
vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, zistil skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti

(§ 2 odsek 10 Trestného poriadku) a dôkazy získané zákonným spôsobom náležite vyhodnotil v súlade
s § 2 odsek 12 Trestného poriadku. Zistený skutkový stav aj správne právne posúdil. V odôvodnení
napadnutého rozsudku v súlade s § 168 odsek 1 Trestného poriadku dostatočne rozviedol, ktoré
skutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprelaakýmiúvahamisaspravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, preto odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na vecne správne a

logické odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Súd I. stupňa sa dostatočne vysporiadal aj s otázkou zákonnosti získaných dôkazov v intenciách
skoršieho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu v posudzovanej trestnej veci z 01.12.2016, č.k.
1To/74/2016-617 a s ohľadom na doplnené dokazovanie v zmysle uvedeného uznesenia vo výroku
o vine upravil skutkovú vetu spôsobom zodpovedajúcim vykonanému dokazovania aj hodnoteniu

zákonnostidôkazov,pričomvtejtootázkejeodvolacísúdaktuálnelimitovanýzásadouzákazureformatio
in peius, t.j. nemožnosti zmeny k horšiemu vo vzťahu k postaveniu obžalovaného oproti stavu pôvodne
zrušeného rozsudku vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora.

Reagujúc na odvolacie námietky, odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej trestnej veci bolo

začaté trestné stíhanie aj vznesené obvinenie obžalovanému zákonným spôsobom, kde k požiadavke
zachovania totožnosti skutku (od začatia trestného stíhania, vznesenia obvinenia, podanie obžaloby
až po meritórne rozhodnutie súdu) zdôrazňuje, že totožnosť skutku je zachovaná, ak je zachované
konanie alebo následok, pričom skutkové okolnosti najmä časové, miestne, následku aj zavinenia sa
v priebehu trestného stíhania môžu meniť a spravidla sa aj menia v jednotlivých štádiách trestného

stíhania spôsobom, ktorý odráža výsledky procesu dokazovania.
Pokiaľ ide o časové ustálenie protiprávnosti konania obžalovaného v napadnutom rozsudku spôsobom
„minimálne od mesiaca jún 2014 do 08.07.2015“ s ohľadom na vo veci vykonané dokazovanie je
potrebné uviesť, že ide o minimálny časový rozsah páchania žalovanej trestnej činnosti obžalovaného
vyplývajúci z vykonaného dokazovania. Už v prípravnom konaní svedok Q. T. 09.07.2015 vypovedal

o kúpe pervitínu od obžalovaného asi pred 2 rokmi (čomu zodpovedá začiatok od júla 2013), svedok
R. U. začal od neho kupovať pred 4 rokmi (čomu zodpovedá začiatok od júla 2011) a svedok Q. S.
dokonca vypovedá o 6 rokoch spätne, t.j. k júlu 2009. Len zásada zákazu reformatio in peius pritom
bránila odvolaciemu súd v tomto smere korigovať napadnutý rozsudku, nakoľko by došlo k jeho zvratu
v neprospech obžalovaného v tejto skutkovej okolnosti.

Na výpovede svedkov z prípravného konania možno prihliadať aj v konaní pred súdom, pokiaľ ich
výpovede boli čítané v súlade s Trestným poriadkom na hlavnom pojednávaní za účelom odstraňovania
rozporov(§264odsek1Trestnéhoporiadku),pričomvposudzovanomprípadetomutakbolo.Nenáležité
je tak domáhať sa s poukazom na zásadu ústnosti a bezprostrednosti toho, aby súd prihliadal výlučne na
svedecké výpovede svedkami priamo prednesené na hlavnom pojednávaní (aj čítanie výpovedí svedkov

z prípravného konania v súlade s Trestným poriadkom predstavuje totiž vykonanie svedeckých výpovedí
na hlavnom pojednávaní).
Odvolací súd nenachádza nezákonnosť ani v postupe, ktorý vo veci viedol najskôr začatiu trestného
stíhaniatzv.voveci(24.04.2015)anáslednekvzneseniuobvineniaobžalovanému(09.07.2015).Úradné
záznamy, na ktoré poukázal odvolateľ, z operatívnej činnosti Policajného zboru odôvodnili podozrenie

zo spáchania konkrétneho trestného činu, nepredstavovali však akýkoľvek dôkaz umožňujúci vznesenie
obvinenia konkrétnej osobe. Stanovisko najvyššieho súdu, na ktoré odvolateľ poukazuje nemožno
absolutizovať tým spôsobom, aby sa každému, hoci len na základe indícií podozrivému bez ďalšieho
vznášalo obvinenie a tým bola kriminalizovaná osoba, voči ktorej orgány činné v trestnom konaní
doposiaľ nedisponujú akýmkoľvek dôkazom o jej trestnej činnosti. Zmyslom uvedeného stanoviska je

zjavne chrániť osoby, voči ktorým dôkazný stav nebráni vzniesť obvinenie pre konkrétny trestný čin, aby
tým nedochádzalo k zneužívaniu inštitútu začatia trestného stíhania tzv. vo veci spôsobom, ktorým utrpí
konkrétna osoba (i keď nie formálne ale už materiálne obvinená) v tom, že sa nemôže účinne brániť proti
dôkazom zabezpečeným v čase od začatia trestného stíhania do vznesenia obvinenia. V konkrétnom
prípade však obvinený neutrpel na jeho práve na obhajobu, pretože všetky relevantné dôkazy boli vo

veci vykonané po vznesení obvinenia, bol riadne zastúpený obhajcom a bolo mu umožnené riadne
realizovať svoje právo na obhajobu. Aj výpovede relevantných svedkov boli vykonané kontradiktórnym
spôsobom (po vznesení obvinenia).Knamietanejzaujatostipredsedníčkysenátu,odvolacísúdpoukazujenato,žeargumentáciuodvolateľa,
podľa ktorej konajúca sudkyňa podieľajúca sa na rozhodovaní o schválení dohody o vine a treste vo
vzťahu k v danom čase spoluobvinenému F. P. by len pre skutkovú súvislosť medzi jeho konaním

a konaním obžalovaného mala byť vylúčená z konania a rozhodovania v posudzovanej trestnej
veci voči obžalovanému E. T., neakceptoval. Odvolací súd nezistil naplnenie Trestným poriadkom
predpokladaných dôvodov pre vylúčeniu sudcu v zmysle § 31 Trestného poriadku. Rozhodnutie
najvyššieho súdu, ktorým odvolateľ podporuje svoju argumentáciu, je rozhodnutím v inej konkrétnej
špecifickej trestnej veci a nemožno ho považovať za súčasť doposiaľ ustálenej súdnej praxe k otázke

vylúčenia sudcu z konania a rozhodovania v trestnom konaní.
Ako nedôvodnú hodnotí odvolací súd aj odvolaciu námietku spočívajúcu v tom, že F. P. bol na hlavnom
pojednávaní vypočutý v procesnom postavení svedka, hoci v posudzovanej trestnej veci bol pôvodne
obvineným (a v tomto procesnom postavení vypovedal aj v prípravnom konaní).
Treba pripomenúť, že konanie v posudzovanej trestnej veci sa pred súdom vedie na podklade podanej
obžaloby proti E. T. podanej na Okresný súd Levice 04.01.2016.

Tejto predchádzal procesný postup prokurátora, ktorý podal návrh na schválenie dohôd o vine a treste
uzavretých s F. P. a E. T., v prípravnom konaní spoločne trestne stíhaných.
Po podaní uvedeného návrhu E. T. nesúhlasil s uzavretou dohodou o vine a treste a len z toho podnetu
bola vec vo vzťahu k jeho osobe obligatórne vrátená do prípravného konania (14.12.2015). Dohoda o
vine a treste uzavretá medzi prokurátorom a obvineným F. P. bola schválená rozsudkom Okresného

súdu Levice v identický deň 14.12.2015 pod. sp.zn. 4T/220/2015. Po následnom podaní obžaloby na
obvineného E. T. bol preto tento v ďalšom štádiu konania pred súdom trestne stíhaný v samostatnom
konaní.
Na hlavnom pojednávaní preto F. P. bol správne súdom I. stupňa vypočutý ako svedok, pričom na
jeho výpoveď z prípravného konania v procesnom postavení obvineného nemožno prihliadať. Jeho

výsluch svedka však bol vykonaný zákonným spôsobom a preto jeho svedecká výpoveď je procesne
použiteľným dôkazom.

K namietanému hodnoteniu dôkazov súdom I. stupňa, odvolací súd zdôrazňuje, že svedkovia -
osoby aj skutkovo ustálené bez pochybností usvedčili obžalovaného z predaja pervitínu v konkrétnom

minimálnom časovom období skutkovo ustálenom, popísali svoj motív kúpy - užívať pervitín, dostatočne
podrobne a presvedčivo opísali spôsob kúpy pervitínu od obžalovaného, jeho cenu, množstvo,
frekvenciu kupovania aj jeho účinok.
Z ich výpovedí vyplýva, že od obžalovaného chceli kúpiť pervitín a látku, ktorú od neho kúpili mala na
zmenu ich psychického stavu nimi požadovaný účinok, ktorý s pervitínom spájali a od neho očakávali.

Pervitín si od obžalovaného kupovali opakovane a dlhodobo.
Na základe uvedeného možno ustáliť logický záver o tom, že látka, ktorú obžalovaný týmto svedkom
predával, je pervitínom (psychotropnou látkou), a to aj bez jej chemického rozboru, ktorý od konečných
užívateľov nemožno očakávať. Nemožno hodnotiť ako logické, aby si uvedené osoby, ktoré deklarovali
aj skoršie skúsenosti s pervitínom, opakovane a dlhodobo kupovali od obžalovaného látku, ktorá by na

nich nemala s pervitínom spojený účinok. Neobstojí tak tvrdenie obžalovaného z hlavného pojednávania
(19.09.2016), že skutkovo ustáleným svedkom nepredával pervitín ale kofeínové tabletky zmiešané s
tabletkami clarinase a niektorým dokonca omietku.
Táto výpoveď obžalovaného napokon nekorešponduje ani s jeho výpoveďami z prípravného konania (na
hlavnom pojednávaní čítanými postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku), keď už pri výpovedi

z 09.07.2015 vypovedal o tom ako od neho žiadali svedkovia P. a T. zabezpečenie pervitínu, na ten účel
mu aj odovzdali peňažné prostriedky, a pervitín im aj zabezpečil od ďalšej nestotožnenej osoby, svoje
konanie zľahčujúc tým, že „on bol len sprostredkovateľ.“
V ďalšej výpovedi z 10.09.2015 (rovnako ako pri predchádzajúcej za prítomnosti obhajcu) sa navyše
obžalovaný v plnom rozsahu priznal k skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie. Zabezpečené

telefonické hovory a sms - správy sú vo vzťahu k týmto dôkazom len dôkazmi sekundárnymi,
logicky len dotvárajúcimi pomyselnú reťaz do seba zapadajúcich dôkazov o žalovanej trestnej činnosti
obžalovaného.

Na podklade uvedených dôkazov bol obžalovaný v dostatočnej dôkaznej kvalite usvedčený zo žalovanej

trestnej činnosti, jednak vlastným priznaním, ako aj výpoveďami svedkov P., M. a Q. S., U. a T.. Pokiaľ
sa v ich výpovediach vyskytli aj rozpory, tieto súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní náležite odstraňoval
a správne sa s nimi aj vysporiadal.Dokázané skutočnosti správne odzrkadlil v tzv. skutkovej vete napadnutého rozsudku, ktorú v súlade
s vykonaným dokazovaním na základe zákonne vykonaných dôkazov správne ustálil, vo forme skutku
dokazovaním korigovaného oproti obžalobe.

Takto ustálený skutok správne právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 odsek 1 písmeno c/, d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
b/, j/ Trestného zákona a § 127 odsek 12 Trestného zákona. Argumentáciu odvolateľa ohľadne faktickej

nemožnosti posúdenia žalovaného konania aj podľa kvalifikačného znaku „na viacerých osobách“
odvolací súd neprijal , hodnotiac ju ako nesprávnu a nezodpovedajúcu zákonnej dikcii príslušnej
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu ani ustálenej súdnej praxi v otázke jej výkladu a aplikácie.

Napokonodvolacísúdakosprávnehodnotilajvýroknapadnutéhorozsudkuotreste,takzpohľadudruhu
ukladanéhotrestuodňatiaslobodyajjehovýmeryprizaradeníobžalovanéhozapoužitiazmierňovacieho

ustanovenia § 48 odsek 4 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.
Ochranný dohľad súd I. stupňa ukladal obligatórne (§ 76 odsek 1 Trestného zákona) a v primeranej
dĺžkej 2 rokov (v sadzbe 1 až 3 rokov v zmysle § 78 odsek 1 Trestného zákona).
Napokon výrok o uložení obžalovanému ochranného protitoxikomanického liečenia v ambulantnej

forme (§ 73 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona) zodpovedá výsledkom znaleckého psychiatrického
dokazovania vo vzťahu k obžalovanému.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd odvolanie
obžalovaného proti napadnutému rozsudku spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia

zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.