Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115204442
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115204442.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobkyne: L. Š., X..: X.X.XXXX, H.
X. XXXX/X, XXX XX J., zastúpenej JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, Hlavná 61, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 320 155,
zast. Beňo & partners, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad,

o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 19.05.2017, č. k. 13C/75/2015-51, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne proti právnemu predchodcovi
žalovaného a uložil jej povinnosť tomuto nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch

rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy
o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXX/XXXXXXX uzatvorenou s právnym predchodcom
žalovaného dňa 16.10.2013. Žalobu odôvodnila tým, že predmetná zmluva neobsahuje obligatórne
náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., konkrétne údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k). Taktiež uvedená
zmluva stanovuje úrokovú sadzbu vo výške 32 %, ktorú považuje za rozpornú s dobrými mravmi.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil majúc za to, že predmetná zmluva bola dojednaná v súlade s platným
právom a za žiadnych okolností neodporuje dobrým mravom. Vo vzťahu k namietanej úrokovej sadzbe
uviedol, že jediným zákonným ustanovením platným v čase podpisu zmluvy limitujúcim výšku odplaty
za poskytnutý spotrebiteľský úver, bolo ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Dojednanie
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 32 % podľa neho nie je možné za žiadnych
okolností považovať za dojednanie v rozpore s pravidlami etiky a morálky. V súvislosti s hodnotením

primeranosti odplaty uviedol, že 01.06.2014 vstúpilo do platnosti Nariadenie vlády č. 141/2014 Z.z., ktoré
stanovilo najvyššie prípustnú výšku odplaty ako 2-násobok priemernej sadzby RPMN bánk, pričom v
čase uzatvorenia zmluvy táto bola vo výške 15,81 %. Pri aplikácii novej právnej úpravy tak odplata bola
dojednaná v zmluve o pôžičke vo výške 32 %, ktorá len nepatrne prevyšovala najvyššiu prípustnú výšku.
Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na určení
bezúročnosti, ako aj bezpoplatkovosti úveru. Uviedol, že predpokladom úspešnosti určovacej žaloby sú

z procesného hľadiska dve podmienky. Prvou je preukázanie existencie, resp. neexistencie konkrétneho
práva, ktorého posúdenie je predmetom konania a druhou, že žalobca má na požadovanom určení
naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem vyplýva spravidla z toho, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené, alebo neisté a odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty
nemožno dosiahnuť iným vhodným spôsobom. Účelom tejto podmienky je totiž zabrániť rozmnožovaniu
zbytočných sporov, alebo sporov bez praktického významu pre účastníkov. Pre žalobcu to znamená

nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia resp. neexistencia konkrétneho
práva a súčasne existenciu naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Záver súdu o existencii,resp. neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaný určovací
návrh je vhodným procesným nástrojom jeho práva, alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len
zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude nasledovať konanie iné. Naliehavosť právneho záujmu na

požadovanom určení musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi
účastníkmi konania a súčasne by sa vytvoril pevný právny základ pre budúce právne vzťahy. V danom
prípade sa žalobkyňa domáha riešenia časti svojho právneho vzťahu tak, aby súd určil, že zmluva je
pre ňou označené vady bezúročná a bez poplatkov, a teda že žalovaný právo na úroky na poplatky z
tejto zmluvy nemá. Poukázal na to, že žaloba v zmysle ustanovenia § 131 CSP slúži na súdnu ochranu

ohrozeného, alebo porušeného práva, avšak z predloženej žaloby nie je zrejmé ochrany konkrétne
ktorého svojho konkrétneho práva sa žalobkyňa domáha. Ak by pritom išlo o posúdenie prípadného
bezdôvodného obohatenia, v takom prípade by bola namieste priamo žaloba na plnenie, kde by sa
otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti riešila ako predbežná a súčasná žaloba je tak pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu kvôli absencii konečného riešenia nedôvodná. Ak ide o záujem žalobkyne
deklaratórne rozhodnutím súdu určiť neexistenciu jej dlhu, o ktorom má žalovaná tvrdiac s tým súvisiace

hmotno-právne dôvody svoju predstavu, právny záujem na tomto určení, len preto, aby nadobudla
judikovanú istotu, keď nie je zrejmé, či inak vôbec bude resp. má byť toto právo predmetom súdneho
konania, teda či si voči nej bude žalovaný na súde vôbec nejaké právo uplatňovať - s poukazom na
hospodárnosť konania nie je naliehavý. V tejto súvislosti podporne poukázal na rozsudok NS SR pod sp.
zn. 5Obdo/10/2008, podľa ktorého skutočnosť, že žalovaný si proti žalobcovi uplatňuje majetkový nárok

zozmluvy,nezakladásamaosebenaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčeníneplatnostizmluvy.
Pre úplnosť poukázal na presvedčivú logickú argumentáciu rozsudku Okresného súdu v Prievidzi pod
sp. zn. 8C/55/2014 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 17Co/339/2015, z
ktorých vyplýva, že u žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem, keďže tomuto nebráni nič v tom,
aby svoje práva vykonal takým spôsobom, že žalovanému zaplatí len to, o čom je presvedčený, že mu

je povinný zaplatiť a rovnako žalobcovi nič nebráni v tom, aby svoje právo voči žalovanému vykonal
tak, že žalovanému nezaplatí to, o čom si je vedomý, že mu povinný platiť nie je. Pre prípad toho,
že by žalovaný nebol rovnakého právneho presvedčenia ako žalobca a uplatnil by si svoje práva na
zaplatenie dohodnutej peňažnej čiastky proti žalobcovi na súde, žalobcovi nič nebráni v tom, aby sa
svojho právneho presvedčenia v takomto súdnom konaní domáhal.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol postupom podľa § 255 CSP.

4. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa a žiadala
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť, žalobe

vyhovieť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania uviedla, že rozsudok súdu
prvejinštanciejenepreskúmateľnýstým,žetentonazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnym
skutkovým zisteniam a súčasne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetná zmluva
súvisí s celkovými 4 takmer identickými zmluvami, ktoré uzatvorila v krátkom časovom odstupe s
právnym predchodcom žalovaného. Neskôr chcela všetky svoje záväzky vyrovnať a z uvedeného

dôvodu s týmto začala komunikovať o istine, ako aj pohľadávkach, pričom však dostávala rôzne
informácie týkajúce sa ich výšky. Žalobu podala, aby vedela, či je povinná uhradiť poplatky a úroky,
prípadne či právny predchodca žalovaného má, alebo nemá právo na úroky a uvedené poplatky. Ku
dňu pojednávania mala uhradené všetky istiny a jej naliehavý právny záujem je jasne odôvodnený tým,
aby vedela, či zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, aby bola informovaná o tom,

akú finálnu čiastku má zaplatiť. Zdôrazňuje, že ďalšie zmluvy, ktoré uzatvorila s právnym predchodcom
žalovaného boli v konaní pred súdom prvej inštancie v zmysle ňou podaných totožných žalôb posúdené
v konaniach pod sp. zn. 16C/75/2015, 14C/76/2015 a 17C/75/2015 a vo všetkých konaniach súd jej
žalobám vyhovel. Rozsudok 17C/75/2015 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp.
zn. 6Co/53/2016 a z jeho záverov vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Nestotožňuje sa s tvrdením žalovaného o absencii
naliehavého právneho záujmu, ktorý je daný z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu.
Z tohto dôvodu má za to, že týmto svojvoľným odklonením od ustálenej judikatúry bolo porušené jej
právo na súdnu ochranu, nakoľko súčasťou uvedeného práva je aj právo na predvídateľnosť súdnych
rozhodnutí.

5. Odvolací súd uznesením zo dňa 07.03.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom
pôvodného žalovaného, spoločnosťou Všeobecná úverová banka a.s., s dátumom právoplatnosti
26.03.2018.6. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379-381 CSP spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a zistil, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné a nie sú tu podmienky na to, aby odvolací súd potvrdil, resp. zmenil rozhodnutie
súduprvejinštancie.Jenesporné,žežalobkyňasapredmetnoužaloboudomáhalaurčenia,žeoznačená
zmluva o pôžičke uzatvorená medzi ňou a právnym predchodcom je bezúročná a bez poplatkov.
Predpokladom k úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu.

7. Súdna prax za určovaciu žalobu považuje aj žalobu o neplatnosť, resp. bezúročnosť a
bezpoplatkovosť právneho úkonu ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý
právny záujem žalobkyne je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu,
predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobkyňou
navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v ustanovení § 137 písm. c) CSP

umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho,
že naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru
má žalobkyňa - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje
predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v
neposlednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho

skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy,
týkajúcej sa odplaty (úroky - poplatky). Jej postavenie sa stane istejšie, keďže nebude vystavená
sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie NS SR zo dňa
31.07.2009 pod sp. zn. 1MCdo/1/2009).

8. V predmetnej veci naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného
úveružalobkyňaodôvodňovalatým,žeprávnypredchodcažalovanéhovprejednávanejúverovejzmluve
nemá právo na úroky a poplatky, pretože došlo k vade, ktorá spôsobuje, že poskytnutý úver je bez
úrokov a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že nemá inú možnosť ako zistiť, či úver je, alebo nie je bez
úrokov a bez poplatkov a najmä nemá k dispozícii žalobu o plnenie (k preplateniu poskytnutej istiny

z jej strany do rozhodnutia súdu nedošlo, čo by umožňovalo podať žalobu o vydanie bezdôvodného
obohatenia, kde by otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bola skúmaná ako otázka predbežná)
je nepochybné, že žalobkyňa ako spotrebiteľ potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jej skutočný dlh
nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa
odplaty. Jej postavenie sa stane istejšie a nebude vystavená sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá

je uplatňovaná veriteľom v rozpore s právnou úpravou zákona č. 129/2010 Z.z. V preskúmavanej veci
nemožno tiež opomenúť, že na podanie žaloby o peňažné plnenie je aktívne legitimovaný iba veriteľ, v
danom prípade ku dňu podania žaloby to bol nebankový subjekt, ktorý takúto žalobu doposiaľ nepodal.

9. Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že na strane žalobkyne existuje naliehavý

právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru.

10. Okrem iného, podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa sa podanou žalobou môže domáhať
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z úverovej zmluvy a to bez potreby preukazovania
naliehavého právneho záujmu. Platí totiž ustanovenie § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhoprávneho
predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a
povinnostíustanovenýchzákonomdomáhaťsaprotiporušiteľovinasúdeochranysvojhopráva.Zároveň

z ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2018 vyplýva právo
spotrebiteľadomáhaťsaurčenianeplatnostizmluvyospotrebiteľskomúvere,alebourčeniabezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

11. Na základe týchto skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s

ustanovením § 389 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie v
ďalšom konaní bude opätovne posúdiť žalobkyňou uplatnený nárok o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
predmetného úveru pre prípadne zistený rozpor s právnou úpravou spotrebiteľských úverov zakotvenou
v zákone č. 129/2010 Z.z., alebo ďalšími predpismi určenými na ochranu spotrebiteľa s prihliadnutímna namietanú skutočnosť neprimerane vysokej odplaty za úver požadovaný právnym predchodcom
žalovaného v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V súlade s ustanovením § 396 ods.
3 CSP v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho

konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).