Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Dušáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/112/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816204577
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816204577.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobkyne H. K., nar.
XX.XX.XXXX,bytomŠ.XXX/XX,XXXXXB.,zastúpenáJUDr.HedvigouGallovou,advokátkousosídlom
Zámocká 26, 811 01 Bratislava, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho Rozhodcovského súdu
zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Bratislava, sp. značky SRSAspA 00463/16 z 25.05.2016,
takto
r o z h o d o l :
I. Okresný súd Rožňava rozhodcovský rozsudok, sp. značky SRSAspA 00463/16, vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž so sídlom v Bratislave zo dňa 25.05.2016,
ktorým bola účastníkovi rozhodcovského konania Erike Jobbágyovej, r. č. 59-62-30/6031, bytom
Šafárikova 496/35, Rožňava, uložená povinnosť uhradiť sumu vo výške 121,00 Eur, úrok v sume 157,44
Eur, úrok z omeškania v sume 5,73 Eur, poplatok v sume 184,97 Eur, úrok vo výške 39,15 % ročne
zo sumy 121,00 Eur od 30.12.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
121,00 Eur od 30.12.2014 do zaplatenia a ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú
pokutu 33,- Eur, trovy mediačného konania 155,59 Eur a poplatok za upomienku 10,- Eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 184,14 Eur, a to všetko v mesačných splátkach vo výške 100,- Eur,
splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci, počnúc posledným dňom v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a
výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas sa z r u š u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu - 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 21.06.2016 domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, pod sp. zn. SRSAspA
00463/16, zo dňa 25.05.2016 s tým, že by sa zároveň odložila aj vykonateľnosť predmetného
rozhodcovskéhorozsudku. Žalobuodôvodnilatým,žeuzavrelasožalovanýmZmluvuospotrebiteľskom
úveredňa17.04.2013,nazákladektorejjejmalžalovanýposkytnúťúvervovýške350,-Eur.Žalovanému
zaplatila istinu s príslušenstvom a nebola si vedomá porušenia zmluvných dojednaní a preto namietala
aj uloženú zmluvnú pokutu, ako aj úroky z omeškania, ktorú jej žalovaný vyčíslil v žalobnom návrhu, t.
j. so žalovanou sumou 667,73 Eur s prísl., ktorá suma je uvedená v petite rozhodcovského rozsudku,
nakoľko celá istina vrátane príslušenstva bola z jej strany riadne a včas zaplatená, a to k rukám
poverenej pracovníčky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., pani Janky Gajdošovej. Žalobkyňa taktiež
nesúhlasila s vyčíslenými úrokmi v Rozhodcovskom rozsudku, a ani s ďalšími poplatkami, uvedenými
v rozhodcovskom rozsudku. Žalobkyňa poukázala nato, že uzavrela so žalovaným spotrebiteľský typ
zmluvy a mala za to, že nie všetky dojednané podmienky v tejto Zmluvy boli platné. Z obsahu uzavretej
zmluvy bolo zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovanýuž vopred pripravenú a žalovaný dopisoval do nej iba konkrétne údaje, týkajúce sa jej osobných
údajov, ktoré údaje však obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť a
ani neovplyvnili, dokonca na zmluve sa nenachádzal dátum podpisu ani dátum prevzatia finančných
prostriedkov. Žalobkyňa tu poukázala na Smernicu Rady Európy č. 93/13/EHA zo dňa 05.04.1993
o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj na ustanovenie §§ 52 a nasl.
Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),keďpodľa§52 ods.1/Občianskehozákonníkaspotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa
ods. 2/ citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm.
h) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré
vznikli. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 4 písm.
m) OZ, neprijateľné podmienky sú aj podmienky, ktoré v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia
záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať
sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa
§ 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na základe uvedeného mala žalobkyňa za to, že
zmluvnédojednaniatýkajúcesazmluvnejpokuty,akoajúrokuzomeškania,atozvyplatenejčastiúveru,
ako aj zo zostatku nevyplatenej časti úveru navýšeného o zmluvné pokuty sú neplatné, pretože z týchto
dojednaní vyplýva porušenie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.
V súvislosti s tým žalobkyňa poukázala na to, že je potrebné skúmať, či vôbec išlo o platnú Zmluvu o
úvere v častiach, týkajúcich sa príslušenstva, či Zmluva nebola v rozpore so zákonom s tým, že nebolo
možné Rozhodcovským súdom, ani inak rozhodnúť v neprospech žalobkyne. Žalobkyňa naviac uviedla,
že celý poskytnutý úver splatila poverenej pracovníčke žalovaného, a to pani Janke Gajdošovej, ktorá
tieto finančné prostriedky zrejme neodovzdala spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá skutočnosť sa
v čase podania žaloby preverovala v trestnom konaní tejto osoby, ktoré sa viedlo v prípravnom konaní
na OR PZ v Rožňave, pod sp. zn. ČVS: ORP-157/2-VYS-RV-2015, v ktorom konaní začalo voči Janke
Gajdošovej trestné stíhanie za zločin podvodu, úverového podvodu a sprenevery.
2. Žalovaný žalobou uplatnený nárok neuznal, mal za to, že žaloba vo veci bola podaná neopodstatnene,
žalobu žiadal preto v plnom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov konania. Vo
svojom vyjadrení uviedol, že je sporné, či vôbec žaloba bola podaná v zákonnej lehote 3 mesiacov,
keďže žalobkyňa neuviedla deň doručenia rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa, ako to vyplýva z jej
žaloby, zároveň zdôraznila neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorú odôvodnila len na základe toho,
že podľa jej tvrdení, mala byť formulárová. V zmysle rozhodcovskej zmluvy - článku II sa žalovaný
so žalovanou dohodli riešiť všetky spory, vzniknuté z predmetných úverových zmlúv buď pred Stálym
rozhodcovskýmsúdomspoločnosti,alebopredpríslušnýmvšeobecnýmsúdomSR,akžalujúcazmluvná
strana podá žalobu na súde. Je preto mylné tvrdenie žalobkyne, keď uviedla, že nebola možnosť
sa podrobiť všeobecnému súdu. Žalobkyňa si mala prečítať celé znenie rozhodcovskej zmluvy a nie
iba čiastočne, nakoľko vo svojej žalobe tiež uviedla, že jej bola predložená len jediná možnosť a to
ktorá bola uvedená v rozhodcovskej zmluve, pritom zmluvné strany sa mali možnosť obrátiť aj na
všeobecný súd. Z toho jasne vyplýva, že nebola daná výlučnosť rozhodcovského súdu a žalovanása mala možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. V súvislosti s výškou odplaty
za poskytnutý úver žalovaný uviedol, že záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovisariadilapodľapredpisovúčinnýchdo31.mája2014.
Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička, alebo úver, na základe zmluvy, uzavretej
do 31. 5. 2014, obmedzenie výšky odplaty sa riadilo v zmysle § 53 ods. 6/ Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. V predmetnej spotrebiteľskej zmluve č. 705802684 zo dňa 17. 4. 2013 bola
odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkoch vo výške 184,97 Eur, čo predstavovala RPMN vo výške
92 %. V zmluve o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ bral na vedomie, že výška priemernej hodnoty
ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver, platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere bola vo výške 36,73 %. Žalobkyňa pred podpísaním úveru bola plne informovaná o výške úrokov
i administratívneho poplatku, vynaloženého za úver, ktorý predstavoval spolu odplatu, premietnutú do
RPMN, teda celkových nákladov, ktoré „preplatí klient na daný úver“. Nakoľko žalobkyňa s odplatou
súhlasila, podpísala zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V zmluve bola dohodnutá aj zmluvná pokuta
vo výške 33,- Eur, v prípade, ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v
zmluve. Ak sa spotrebiteľ dostane do omeškania s úhradou svojho dlhu, zaviazal sa veriteľovi zaplatiť
aj úroky z omeškania v sadzbe, ktorá bola v súlade s § 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka a v
znení Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľ sa tiež zaviazal
uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva a to najmä, avšak nie výlučne
trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho
zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľné vynaložené náklady pri uplatnení
svojhopráva.Scelýmobsahomzmluvnýchpodmienokbolspotrebiteľdostatočneoboznámenýanapriek
tomu zmluvu uzatvoril slobodne, vážne a bez akéhokoľvek nátlaku a tiesne. Zo strany žalovaného
nedošlo k porušeniu platných ustanovení § 45 Zákona č. 335/2014 ods. 1/, kedy sa môže účastník
spotrebiteľského rozhodcovského konania domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Z uvedených
dôvodov žalovaný žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
3. Žalobkyňa nesúhlasila s rozhodnutím rozhodcovského súdu a predmetnou žalobou sa domáhala
zrušenia rozhodcovského rozsudku, hlavne z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, a to v zmysle písm. a/, kde rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci,
ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, písm. c/, písm. d/ a písm. j/, keď má za to, že
pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
4. Žalobkyňa spochybnila aj platnosť ustanovenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, týkajúcich sa
príslušenstva k úveru, keďže išlo o spotrebiteľskú zmluvu, mala za to, že nespĺňala náležitosti a bola
uzatvorená v rozpore so zákonom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom požadované
náležitosti, odplata poskytnutého úveru podstatne prevyšuje obvyklú odplatu v bankách, pri uzatváraní
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný postupoval bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými
mravmi. V tejto súvislosti dala žalobkyňa do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave, zo
dňa 23.08.2011, č. k. 161Cm 944/2010, v ktorom súd skonštatoval, že „ úrok z úveru je jedným z
definičných znakov zmluvy o úvere. Ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti
odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto
prípade zmluva o úvere ako celok.“ Poukázala tiež aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, zo
dňa 25.09.2013, č. k. 3Co 151/2013, kde súd konštatoval, že „ Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy
nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ.“
Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti
za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky), v konečnom dôsledku by mohlo ísť o skutkovú podstatu
trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel.“ K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a
z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy poukázal odvolací súd na rozsudok NS ČR, č. k.
21Cdo 1484/2004, kde pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s
dobrými mravmi. Žalobkyňa tiež poukázala aj na čl. 3 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS, kde zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvera
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode
spotrebiteľa.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán, prečítaním Rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu, sp. zn. SRSAspA 00463/16, zo dňa 25. 5. 2016, ďalej sa súd oboznámil snávrhom na začatie rozhodcovského konania, uznesením rozhodcovského súdu zo dňa 26.01.2016,
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, uzavretou medzi žalovaným a žalobkyňou, štandardnými európskymi
informáciami o spotrebiteľskom úvere, s písomným vyjadrením žalovaného, písomným vyjadrením
žalobkyne, pokusom o zmier, výzvou k označeniu rozhodcovského súdu, oznámením o výbere stáleho
rozhodcovského súdu, ustanovením rozhodcu na rozhodnutie vo veci samej, výzvou na žalobnú
odpoveď, kópiou doručenky o doručení rozhodcovského rozsudku, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.
6. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný uzatvoril so žalobkyňou Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 350,00 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala
zaplatiť žalovanému poskytnutý úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 322,00 Eur, t. j. celkovo
mala zaplatiť sumu 672,00 Eur.
7. Následne si žalovaný návrhom na začatie konania o zaplatenie 121,00 Eur podanom na Stálom
rozhodcovskom súde zriadenom pri Asociácii pre arbitráž so sídlom na Vansovej 2 v Bratislave uplatnil
dňa 5. 1. 2016 osobitnú pohľadávku vo výške 121,00 Eur s prísl., ktorá mala vzniknúť zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej dňa 17. 4. 2013 medzi žalobkyňou a žalovaným.
8.RozsudkomStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhopriAsociáciiprearbitráž,podsp.zn.SRSAspA
00463/16, zo dňa 25. 5. 2016 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 121,00 Eur,
úrok v sume 157,44 Eur, úrok z omeškania v sume 5,73 Eur, poplatok v sume 184,97 Eur, úrok vo
výške 39,15 % ročne zo sumy 121,00 Eur od 30.12.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 121,00 Eur od 30.12.2014 do zaplatenia a uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
zmluvnú pokutu 33,- Eur, trovy mediačného konania 155,59 Eur a poplatok za upomienku 10,- Eur a
trovy rozhodcovského konania vo výške 184,14 Eur.
9. Zo Zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 17.04.2013 vyplýva, že žalobkyni
bol poskytnutý úver 350,00 Eur a žalobkyňa sa zaviazala splatiť žalovanému túto sumu zvýšenú o
príslušný poplatok vo výške 322,00 Eur, spolu vo výške 672,00 Eur. Žalobkyňa zároveň vyhlásila, že sa
oboznámila a súhlasila s obsahom Zmluvy o úvere, ako aj so všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, ktoré boli na zadnej strane zmluvy, nemala k nim žiadne výhrady a zaviazala sa ich dodržiavať.
Zároveňprehlásila,žeprevzalazmluvuvrátanevšeobecnýchpodmienokavyhlásila,žejeplnespôsobilá
na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedali skutočnosti, čo potvrdila svojim
podpisom. Zároveň potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti.
10. Súd zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola zo dňa 17.04.2013 uzavretá aj rozhodcovská
zmluva, v ktorej je v Čl. II upravená rozhodcovská doložka v nasledovnom znení:
„Všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. 705802684 uzatvorenej dňa 17. 4. 2013 vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom (v zmysle
Čl. I Rozhodcovskej zmluvy sa ním rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísaná v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 3530/B), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná a
opodstatnená a preto jej vyhovel v celom rozsahu.
12. Podľa § 73 ods. 1,2,3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní:
(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor, začatý pred 1.
januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.
januárom 2015, zostávajú zachované.
(2) Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala
plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods.
3, tým nie je dotknuté.
(3) Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.
13. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným bol založený zmluvou o úvere, ktorá bola podpísaná
dňa 17.04.2013. Vzhľadom na vyššie uvedené prechodné ustanovenia, súd pri posudzovaní nárokov
žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný 25.05.2016 podľa vtedy platnej právnej
úpravy, na základe Zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodol na základe ustanovení Zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v platnom znení v čase vydania rozhodcovského rozsudku.
14. Podľa § 3 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní:
(1) Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní.
(2) Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia.
15. Podľa § 40 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní:
(1) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)
(2) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
16. Podľa § 41 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní:
(1) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.
17. Podľa § 42 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní:
Ustanoveniatýkajúcesazrušeniarozhodcovskéhorozsudkunemôžuúčastnícirozhodcovskéhokonania
v rozhodcovskej zmluve vylúčiť okrem dôvodu podľa § 40 písm. h).
18. Súd ďalej dospel k záveru, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo aj ustanovenie §
40 ods. 1 písm. j) Zákona č. 244/2002 Z. z., nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
19. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“).
23. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
24. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
26. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
27. Súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere, zo dňa 17.04.2013, podpísaná žalobkyňou a žalovaným,
je spotrebiteľskou zmluvou, na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom
Obchodného zákonníka. Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený
na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje.28. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v Článku II
Rozhodcovskej zmluvy je, že žalobcovi (spotrebiteľovi) je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva
predvšeobecnýmsúdomvprípade,akžalovanýpodážalobunarozhodcovskýsúd.Zcelkovéhoformátu
rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používal
pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené
pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania.
Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi veriteľom a žalobcom ako dlžníkom je teda typizovanou
formulárovou zmluvou, v ktorej sa doplnili len údaje dlžníka (žalobcu), číslo a dátum uzatvorenia zmluvy.
Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemal žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu.
Poučenie žalobcu o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s tým, že výber jednej z alternatív
riešenia sporu spočíva na žalobcovi, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkovrozhodcovskéhokonania,poukázanianarozdielyoprotirozhodovaniunavšeobecnomsúdea
ponechaniespotrebiteľovisazaprimeranýchokolnostírozhodnúťvovzťahukrozhodcovskejzmluve.Ide
len o zostručnenie obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že žalovaný žalobcovi uviedol, že bude
rozhodovať rozhodcovský súd vybratý žalovaným a že spor môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní
a v neposlednom rade, že výber je na žalobcovi. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak
má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle
obochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžadujeinformácieomožnostivoľbymedziviacerýmiriešeniami
a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej
zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči
nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.
29. Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa
znaky neprijateľnej podmienky, v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s ust. 53 ods. 5 OZ absolútne
neplatná.
30. Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre rozhodcovský rozsudok, je
neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a
dobrým mravom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom,
ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za
súladný so zákonom.
31. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že z vyjadrenia žalobkyne vyplýva,
že úver riadne a včas splatila vrátane príslušenstva v celkovej výške 672,- Eur a to k rukám pani Janky
Gajdošovej, ktorá s ňou spisovala Zmluvu o spotrebiteľskom úvere za spoločnosť Pohotovosť. Všetky
platby realizovala žalobkyňa k rukám poverenej pracovníčky, voči ktorej sa nakoniec viedlo trestné
konanie na tunajšom súde pod spisovou značkou 1 T 106/2016 - 2285, keď pracovníčka žalovaného
bola stíhaná za zločin podvodu a rozsudkom vyššie citovanej spisovej značky bola Okresným súdom
v Rožňave schválená Dohoda o vine a treste, uzavretá medzi Okresným prokurátorom v Rožňave a
obvinenou Jankou Gajdošovou, ktorým rozsudkom bola obvinená Janka Gajdošová uznaná vinnou
zo spáchania pokračovacieho zločinu úverového podvodu, podľa § 222 ods. 1/, ods. 3/ písm. a/, c/
Trestného zákona, ako aj pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221ods. 1/, ods. 2/, ods. 3/ písm.
c/ Trestného zákona a pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1/, ods. 2/ písm. a/, d/
Trestného zákona. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom schválenia Dohody o vine a
treste a to dňa 14. 9. 2016.
32. Na základe uvedeného, aj preto súd aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobe vyhovel a
rozhodcovský rozsudok ako celok zrušil, podľa § 40 ods. 1 písm. i), j) Zákona 244/2002 Z. z. O odklade
vykonateľnosti súd nerozhodoval, keďže došlo k zrušeniu predmetného rozhodcovského rozsudku a
naviac, rozhodcovský rozsudok stratil aj materiálnu vykonateľnosť, v zmysle § 243d/ ods. 1/ Exekučného
poriadku.
33. Pokiaľ žalovaný poukázal na prípadné nedodržanie 3 - mesačnej lehoty na podanie žaloby zo strany
žalobkyne, v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobkyňa dodržala zákonnú lehotu na podanie
žaloby, keď rozhodcovský rozsudok zo dňa 25. 5. 2016 prevzala dňa 9. 6. 2016 (ako to vyplýva zdoručenky, ktorej kópia je súčasťou spisu), kým žaloba bola podaná dňa 21. 6. 2016 - 12 dní po prevzatí
rozsudku.
34. Žalobkyňa mala v konaní úspech v celom rozsahu, preto jej súd priznal právo na náhradu trov v
rozsahu 100 %.
35. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1/, 2/ Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods.
1/, 2/ Civilného sporového poriadku: o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým,
že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.