Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114215635
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114215635.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu EX CREDIT, a.s., so sídlom
Bratislava, Šustekova 49, IČO: 36 572 586, zast.. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Gröslingova
4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi, so sídlom Košice, Žriedlová 3,
IČO: 17 072 735, zast. Advokátska kancelária Hopferova, s.r.o., so sídlom Košice, Bajzova 2, za účasti
intervenienta na strane žalovaného Komunálnej poisťovne a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31595545, zast. Advokátska kancelária Dalibor Tverďák, so sídlom
Košice, Krmanova 1, o zaplatenie 2.706,48 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 20C 4/2014-277

zo 4.7.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Intervenientovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť trovy žalovanému vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorú tento skutkovo odôvodnil tým, že podľa § 44 ods. 8 zákona č.
233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok, ďalej aj „EP“) podal viacero návrhov na zmenu súdneho exekútora,
ktorými navrhol, aby exekučný súd rozhodol o ukončení výkonu špecifikovanej exekúcie žalovaným
a poveril ďalším výkonom novooznačeného súdneho exekútora podľa normatívnej úpravy a rozhodol
o zmene uznesením. Súd o návrhoch rozhodol uzneseniami, ktoré žalovaný napadol odvolaniami aj
napriek tomu, že ako osoba znalá práva musel vedieť, že EP v ust. § 37 určuje okruh účastníkov

exekučného konania. Len ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený
exekútor, z čoho vyvodil, že súdny exekútor je uznaným za účastníka konania len vo vzťahu k
rozhodnutiu o trovách. Vo vzťahu k iným rozhodnutiam súdu v exekučnom konaní súdny exekútor nie je
účastníkom konania. V nadväznosti na to argumentoval, že odvolanie súdneho exekútora v časti, ktorá
smeruje proti rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora sa netýka trov exekúcie, a preto v tejto časti
súdny exekútor nie je účastníkom konania. Žalobca ďalej uviedol, že exekučný súd postupujúc v zmysle
záväzných procesných postupov ho vyzval na vyjadrenie sa k podaným odvolaniam. Na predloženie

obrannej právnej argumentácie žalobca potreboval právne služby. Žalobca zdôraznil, že predmetné
právne služby nemuseli byť využité, ak by žalovaný rešpektoval právnu úpravu v EP a odvolanie by
nepodal. Žalobca bol zo strany súdu vyzvaný na predloženie svojich vyjadrení k odvolaniam žalovaného
celkom v sedemdesiatich prípadoch. V priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného mu tak vzniklamateriálna škoda, ktorá bola za obdobie od 27.2.2014 do 31.3.2014 vyčíslená vo výške 2.706,48 € a
to z titulu náhrady nákladov vynaložených na právne služby, t.j. za prevzatie a prípravu zastúpenia a
spísanie vyjadrenia na výzvu súdu k podanému odvolaniu v jednotlivých veciach. V konaní si žalobca

uplatnil výlučne náhradu základnej sadzby z najnižšej tarifnej odmeny do 165,97 €, teda 16,60 € za jeden
úkon právnej služby a to za prípravu a prevzatie zastúpenia a 16,60 € za druhý úkon právnej služby ,
t. j. spísanie vyjadrenia k odvolaniu. Tieto obidve sadzby krátil o polovicu. Uplatnil si aj 2 x paušálnu
náhradu vo výške 7,81 €, teda celkovo v jednej exekučnej veci sumu 32,22 €. Poukázal na to, že jeho
právny zástupca vykonávajúci právne služby v exekučných konaniach, mu vystavil faktúru za tieto služby

na sumu 2.706,48 € s DPH, ktorú žalobca riadne zaplatil (viď faktúra č. 140320 z 5.5.2014 na sumu
697,20 € s DPH a faktúra č. 14254 zo 4.4.2014 na sumu 2.209,28 € s DPH). Žalobca žalovaného vyzval
na úhradu skutočnej škody vo výške 2.706,48 € s DPH dňa 26.5.2014. Žalobca mal za to, že súdny
exekútor pri podávaní odvolaní voči rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora nevykonával nútený výkon
exekučného titulu, ale vykonával inú činnosť podľa EP, preto ak v súvislosti s touto činnosťou vznikla
škoda, nejde o škodu, za ktorú by bol zodpovedný štát v zmysle ust. zákona č. 514/2003 Z.z., ale ide o

priamu zodpovednosť za škodu súdneho exekútora, ktorá je v zmysle ust. § 33 ods. 1 EP koncipovaná
ako objektívna zodpovednosť, preto zodpovednosť exekútora vzniká bez ohľadu na zavinenie.

3. Žalovaný nárok žalobcu neuznal z dôvodu nesplnenia predpokladov pre vznik škody podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa uvedeného

ustanovenia je protiprávny úkon - v prejednávanej veci nedošlo z jeho strany k porušeniu právnej
povinnosti, pretože iba využil svoje právo na podanie odvolania. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal
účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia a v tejto súvislosti konštatoval, že išlo o šablónovité,
totožné vyjadrenia, kde boli vymenené len označenia účastníkov exekučného konania. Mal za to, že
žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a navrhol žalobu zamietnuť.

4. Súd právne vec posudzoval podľa § 33, § 37 EP, § 1, § 2, 3, 4, 15 zákona č. 514/2003 Z.z., § 420
Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a § 201 O.s.p. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné,
že v danom prípade sa nejedná o zodpovednosť súdneho exekútora za škodu, ktorá by súvisela s
núteným výkonom exekučného titulu, a teda nejde o škodu, za ktorú by bol zodpovedný štát v zmysle

zákona č. 514/2003 Z.z. Jedná sa o priamu zodpovednosť súdneho exekútora podľa § 33 EP a podľa
§ 420 OZ. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti
za škodu je protiprávny úkon, teda konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. Na to, aby sa
úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosti, ktorá je uložená
fyzickej alebo právnickej osobe. V prejednávanom prípade nedošlo zo strany žalovaného k porušeniu

právnej povinnosti, pretože žiadny právny predpis nezakazuje a ani nezakazoval žalovanému podať také
podania, aké podal v predmetných veciach. Naviac neexistuje ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a vznikom škody. Pri príčinnej súvislosti je nevyhnuté aplikovať zásady bezprostrednosti a
priamosti. Vzťah medzi príčinou a následkom nesmie byť sprostredkovaný, ale musí byť bezprostredný.
Keď žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu o zmene súdneho exekútora, tento jeho úkon

automaticky nespôsobil žiadne náklady na strane žalobcu. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca
mu nepredložil rozhodnutia súdov v jednotlivých exekučných konaniach, a preto súdu nie je známe, ako
bolo rozhodnuté o trovách konania a trovách exekúcie, preto by mohol nastať stav, že exekučné súdy
rozhodujúce v daných exekučných veciach môžu priznať náhradu týchto trov a v prípade ak by súd
priznaltútonáhradutrovajvtomtokonaní,mohlobyjednoznačnedôjsťkduplicitnémupriznaniunáhrady

trov. Ak žalobcovi vznikli trovy v súvislosti s uplatnením svojich nárokov, mohol a mal si ich uplatniť v
konaniach, v ktorých mu tieto trovy vznikli. Na základe uvedeného žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Vychádzajúc z plného úspechu žalovaného v konaní, súd o trovách konania rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP (súd toto ustanovenie neuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, pozn. odvolacieho súdu).

6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d/, f/ a h/ CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby

odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná mu
náhradu trov konania. Argumentoval, že právny vzťah súdneho exekútora a oprávneného pri exekučnej
činnosti je vždy výkonom verejnej moci podľa § 5 ods. 2 EP, teda riadi sa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Uvedené platí aj v prípade, kedy už nejde o exekučnú činnosť z poverenia súdu, nakoľkodoručením uznesenia o zmene súdneho exekútora a poverením nového súdneho exekútora prestáva
byť pôvodný exekútor povereným exekútorom. Na základe uvedeného prestáva vykonávať exekúciu,
ale naďalej je povinný postupovať podľa EP. Vyjadril názor, že je to podobná situácia ako v prípade, keď

je podaný návrh na vykonanie exekúcie a exekútor ešte nedostal poverenie na výkon exekúcie - teda
ešte nevykonáva exekučnú činnosť z poverenia súdu. Postavenie súdneho exekútora v tomto prípade
je výkonom exekučnej činnosti bez poverenia súdu, ale ide o výkon verejnej moci. Ak by totiž išlo o
výkon exekučnej činnosti na základe poverenia súdu, bol by za škodu spôsobenú súdnym exekútorom
nesprávnym úradným postupom zodpovedný štát ( § 4 ods. 1 písm. a/ tretí bod zákona č. 514/2003

Z.z.). Ďalej dôvodil, že prípade, ak súdny exekútor vykonáva exekučnú činnosť bez poverenia na výkon
exekúcie, ide o výkon verejnej moci a súdny exekútor je v takom prípade viazaný čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a je povinný konať iba spôsobom a v rozsahu, ktorý ustanoví zákon. Príčinná
súvislosť medzi podaním odvolania, na ktoré súdny exekútor nemal oprávnenie a vznikom nákladov na
právne služby na strane žalobcu, je založená na analogickom použití § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. Podľa uvedeného náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré

poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania
priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Tým, že exekútor v rámci exekučnej činnosti bez
poverenia súdu podal odvolanie, vytvoril zbytočné prieťahy nesprávnym úradným postupom a súčasne
protiprávnymúkonom.Účelnosťvynaloženýchtrovžalobcomjedanátým,žežalobcovibynebolavznikla
povinnosť zaplatiť odmenu advokátovi za poskytnuté právne služby vo vzťahu k neoprávnene podaným

odvolaniam, ak by ich žalovaný nebol na súde podal.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že namietané odvolacie dôvody nie sú dané, napadnutý
rozsudok je vecne správny a navrhol ho potvrdiť. Mal za to, že odvolanie je zmätočné, keďže v ňom
na jednej strane odvolateľ poukazuje na to, že v danej veci sa nemá aplikovať zákon č. 514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a odkazuje na viazanosť súdneho
exekútora článkom 2 ods. 2 Ústavy SR a následne v odvolaní odkazuje na analogické použitie §
18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., od čoho odvodzuje, že (podľa jeho názoru) nie je potrebné
preukazovať bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekútora a
vzniknutými trovami. S týmto tvrdením sa žalovaný nestotožnil, naopak mal za to, že pre zodpovednosť

z nesprávneho úradného postupu treba preukázať škodu, existenciu nesprávneho úradného postupu
a existenciu príčinnej súvislosti medzi nimi. V tomto konkrétnom prípade treba aplikovať ustanovenie
§ 420 OZ, tak ako to uviedol súd prvej inštancie. Poukázal na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej
predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody a prezumpcia zavinenia.

O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody
vzťah príčiny a následku. Pri príčinnej súvislosti je nevyhnutné aplikovať zásady bezprostrednosti a
priamosti, príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá) ale musí byť bezpečne preukázaná.
V súvislosti s totuo argumentáciou zdôraznil, že ním uskutočnené podania nemohli priamo spôsobiť
vznik škody na strane žalobcu. Riadil sa poučením súdu o možnosti podať odvolanie a túto možnosť

aj využil. Nedopustil sa porušenia žiadnych svojich povinností a jeho konanie nemožno kvalifikovať
ako protiprávne konanie, resp. porušenie právnej povinnosti, pretože nekonal v rozpore so zákonom.
Poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody, protiprávneho
konania a existenciu príčinnej súvislosti medzi nimi. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu o zmene
súdneho exekútora automaticky nespôsobilo žiadne náklady na strane žalobcu, a teda nespôsobilo

vznik škody na strane žalobcu. Poukázal na ust. § 209a ods. 1 O.s.p. (účinného v rozhodnom čase, t.j.
do 20.6.2016) podľa ktorého súd doručí bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie
smeruje vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili. Vyjadrenie k odvolaniu je však
oprávnením účastníka a nie jeho povinnosťou. Výzvou na vyjadrenie k odvolaniu, je účastníkovi daná
možnosť vyjadriť sa a nie jeho povinnosť. Zdôraznil, že žalobca v tomto smere neuniesol svoje dôkazné

bremeno, keďže nepreukázal existenciu výziev zo strany súdov na vyjadrenie sa. Naviac žalobca si
mohol trovy právneho zastúpenia uplatniť priamo v exekučných konaniach, čo však neurobil.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario ) s tým, že
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 18.1.2018 na úradnej tabuli súdu v súlade s §
378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.9. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Pri zmenách právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada (vo vzťahu k civilnému

sporovému poriadku výslovne vyjadrená v § 470 ods. 1 CSP), že nové procesné právo (jeho zmeny)
platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) i pre konania
(spory) začaté pred nadobudnutím jej účinnosti.

12. Žalobca žalobu podal 19.6.2014, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd prvej inštancie
spor rozhodol dňa 4.7.2016, t.j. za účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a teda aj

odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. CSP.

13. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, teda odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP je daný vtedy, ak bolo porušené ktorékoľvek z
ustanovení zákona upravujúcich konanie od jeho začatia až po jeho skončenie, pričom toto porušenie
malo alebo mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (porušenie ustanovení o vykonávaní

jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadnutie na dôkazy, ktoré boli označené alebo predložené po
vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania, atď.).

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

16. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá

tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 191 a nasl. CSP.

17.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

18. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k

záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom nie sú dôvodné.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Rozhodnutiu
súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistenýskutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

20. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalobcu
privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní uvádzal už aj v konaní pred súdom
prvej inštancie, s týmito sa tento vysporiadal a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci

a súd prvej inštancie sa s nimi riadne vysporiadal spôsobom, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd.
Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie
o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľovi.

21. Trovy právneho zastúpenia, ktorých zaplatenia sa žalobca v konaní domáha z titulu náhrady
škody, a ktoré mali vzniknúť žalobcovi v exekučných konaniach tým, že žalobca podal vyjadrenie k

odvolaniam žalovaného ako súdneho exekútora, sú podľa názoru odvolacieho súdu takými trovami,
ktoré sú súčasťou konkrétneho exekučného konania podľa § 200 ods. 1 EP. Akékoľvek trovy súdnych
konaní, vrátane trov exekučného konania, vzniknuté v súvislosti s podaním odvolania (aj nedôvodne
podaného) alebo odvolania podaného neoprávnenou osobou, nie sú škodou podľa § 420 OZ ani
podľa zákona č. 514/2003 Z.z., pretože podanie odvolania (zo strany kohokoľvek) nie je porušením

právnej povinnosti, ale využitím práva každého, komu bolo doručené rozhodnutie súdu. To, či odvolanie
je dôvodné alebo podané oprávnenou osobou, posúdi odvolací orgán v predmetnom konaní a trovy
takýchto súdnych konaní nemôžu byť predmetom ďalších samostatných konaní o náhradu škody v
súvislosti s nedôvodným odvolaním, alebo odvolaním podaným neoprávnenou osobou. V prejednávanej
veci preto chýba základný predpoklad pre priznanie práva na náhradu škody a to porušenie právnej

povinnosti zo strany žalovaného ako súdneho exekútora.

22. Na základe uvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, s
ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

23. V priebehu odvolacieho konania oznámila Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
zastúpená Advokátskou kanceláriou Dalibor Tvrďák, že v súlade s ustanovením § 81 a nasl. CSP, s
odkazom na poistný vzťah, ktorý má so žalovaným, vstupuje do konania ako intervenient.

24. Podľa § 81 CSP intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom
a má právny záujem na výsledku konania.

25. Podľa § 82 ods. 1 - 4 CSP intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe
oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním. Vstup intervenienta je prípustný počas celého

konania. V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí
podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania. Vstup intervenienta
do konania súd oznámi stranám.

26. Odvolací súd stranám sporu oznámil vstup intervenienta do konania podaním z 29.9.2017. Na toto

podanie strany žiadnym spôsobom nereagovali.

27. Okrem oznámenia o vstupe do konania intervenient neurobil v spore žiaden ďalší úkon, k veci samej
sa nevyjadril.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 386 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

29. Aj keď intervenient vstúpil do konania na strane žalovaného, ktorý bol v konaní plne úspešný a
bola mu priznaná náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu, odvolací súd intervenientovi
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože v odvolacom konaní neurobil (okrem vstupu doodvolacieho konania) žiaden procesný úkon, ktorý by si bol vyžadoval účelne vynaložený úkon právnej
služby advokátom.

30.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnejobrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).