Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. máj 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8Csp/237/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217219565
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217219565.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu:

BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, v konaní
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
Bratislava, proti žalovanej: B. N., nar. XX.X.XXXX, bytom T. na X. č. XXX, o zaplatenie 165,90 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 165,90 Eur, úrok vo výške 15,92 Eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 165,90 Eur od 25.8.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd v časti o zaplatenie úroku vo výške 150,22 Eur a 25% úrok zo sumy 165,90 Eur od 25.8.2017 do
zaplatenia zamieta.

Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 9,52%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.8.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť
mu sumu istiny vo výške 165,90 Eur, úrokom vo výške 166,14 Eur, úrokom vo výške 25% ročne zo
zostatku nesplatenej istiny, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 165,90 Eur od

25.8.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania. Dňa 13.6.2017 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení
medzi pôvodným veriteľom (Poštová banka a.s.) a žalobcom. Žalobu odôvodnil žalobca skutkovým
tvrdením, že jeho právny predchodca so žalovanou dňa 18.3.2009 bola uzatvorená zmluva o úvere č.
7682233909, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1000 Eur. Tento sa žalovaná zaviazala
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,62 Eur počas 70 mesiacov. Keďže po čerpaní úveru
žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, poskytnutý úver riadne a včas nesplácal ku dňu 15.8.2014
vyhlásil poskytnutý úver za predčasne splatný. Ku dňu predčasného zosplatnenia pohľadávka žalobcu

vo výške 228,96 Eur a pozostávala z dlžnej istiny vo výške 165,90 Eur, úroku vo výške 15,92 Eur,
poplatkov za upomienky vo výške 39,28 Eur a poistného 7,86 Eur. Titulom náhrady trov konania si
uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, hoci bol riadne a včas predvolaná. Svoju neúčasť
neospravedlnila, súd preto pojednával v jej neprítomnosti v zmysle § 180 CSP.

3. Súd po oboznámení sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov, a
to zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na
úhradu spolu s doručenkou, výpisom z úverového účtu a ostatnými listinnými dôkazmi ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci:4. Dňa 18.3.2009 uzatvorili strany sporu úverovú zmluvu č. 7682233909. Na základe tejto zmluvy
žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1000 Eur. Tento úver sa žalovaná zaviazala splácať v 70-tich

mesačných splátkach po 30,62 Eur v období od 18.4.2009. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná
vo výške 25 % ročne, pričom RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 28,07 % pri priemernej RPMN vo
výške 25,21 %. Celková výška nákladov spotrebiteľa bola 854,08 Eur. Dátum konečnej splatnosti úveru
bol stanovený na deň 18.1.2015. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné
podmienky účinné od 1.1.2009. Žalovaná zmluvné povinnosti vyplývajúce jej z úverovej zmluvy riadne

neplnila, preto žalobca využil svoje právo v zmysle zmluvy o úvere o obchodných podmienok a ku
dňu 15.8.2014 vyhlásil svoju pohľadávku titulom úveru za splatnú (list žalobcu zo dňa 15.8.2014, ktorý
žalovaná dňa 20.8.2014 prevzala). Žalobca svoju pohľadávku ku dňu predčasného zosplatnenia úveru
vyčíslil vo výške 228,96 Eur, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 165,90 Eur, úroku vo výške
15,92 Eur), poplatkov za upomienky vo výške 39,28 Eur a poistného 7,86 Eur. Lehotu na zaplatenie
dlžnej sumy žalobca určil na 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaná dlžnú sumu titulom predčasne

zosplatneného úveru neuhradila, keď z predloženého výpisu z úverového účtu mal súd preukázané
realizované transakcie na tomto účte.

5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

6. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy Obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

7. Podľa § 2 písm. b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa

rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods. 1-3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. (3) Veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné
informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.Podľa § 3 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. (OZ) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, treba uviesť aj súčet
týchto platieb ...b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva vzťahuje, c)cenu tovaru alebo služieb,
d) identifikáciu vlastníka..., adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť, meno a adresu spotrebiteľa, RPMN, výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/, ktoré neboli

zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere ( ods. 5).

8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

9. Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto

predpisu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

10. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy. I
keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka) predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je
potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je

potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52
a nasl. Občianskeho zákonníka) a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia

Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd
upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

11. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná
len čiastočne. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého žalovanou mal súd za preukázané, že
právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 18.3.2009 úverovú zmluvu.
Nakoľko žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej úverovej zmluvy vôbec neplnila, úver

riadne a včas nesplácala, právny predchodca žalobcu ku dňu 15.8.2014 predčasne zosplatnil úver a
žalovanú vyzval na úhradu sumy zosplatneného úveru.12. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou spĺňa charakteristiku
štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa
vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím.

Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky - úverové zmluvné podmienky, ktoré žalovaný
ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd preskúmaním
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí
zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje správne údaje.

13. Keďže žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1000 Eur pričom žalovaná vychádzajúc
zo žalobcom predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad titulom úveru uhradila len časť, preto
žalobcovisúdpriznalsumu165,90Eurtitulomistinyaúrokvovýške15,92Eurataktiežúrokzomeškania
ku ktorému dňu už žalovaná bola v omeškaní s plnením dlhu. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania je
v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

14. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu na
zaplatenie zmluvného úroku z dlžnej istiny i za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (čo
žalobca učinil písomným podaním zo dňa 15.8.2014, ktorým bolo konštatované predčasné zosplatnenie
úveru ku 15.8.2014), súd posudzujúc tento nárok v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka
prihliadnuc na ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobca má nárok

na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva
v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom),
pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v
celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné
prostriedky, vyhlásením splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa
názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od
splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako
aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V

danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný
a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého by sa zmluvné dojednanie (jeho existenciu však žalobca
skutkovenetvrdil),ktorébyzaväzovaložalovanúkplateniuzmluvnýchúrokovajpovyhlásenípredčasnej
splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie.

S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa
nasledujúceho po zosplatnení úveru (t.j. od 16.8.2014), t.j. v sume 150,22 Eur a 25% úroky od 25.8.2017
do zaplatenia zamietol. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca
a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí

v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže
s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu
v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a
od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty

získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na

dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť
v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na
úrokyzapožičaniepeňažnýchprostriedkovspotrebiteľa.Logickytaknastupujestav,vktorombymalmať
veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo

zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčnýmmechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu
spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ

čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom
vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval
založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže
nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa
a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a
ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Ohľadne tohto právneho názoru súd odkazuje
aj na rozhodovaciu prax súdov SR napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn.
6Co/190/2014, Krajského súdu v Nitre z 11.4.2018 sp. zn. 25Co/355/2017.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že s ohľadom

na čiastočný úspech oboch strán sporu vyčíslil pomer úspechu a neúspechu strán sporu (keď žalobca
mal úspech v rozsahu 54,76 % a žalovaná v rozsahu 45,24 %) a žalobcovi ako v konaní úspešnejšej
strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9,52 % trov konania. O výške trov konania
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením
v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.