Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917010481
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6917010481.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného P. O. na verejnom zasadnutí
dňa 06. 06. 2018 za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm.a/ Tr.zák., s poukazom na
ust. § 138 písm.h/ Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 30.01.2018, sp.zn. 2T/129/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný P. O. uznaný za vinného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm.a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.h/ Tr.zák. na tom skutkovom
základe, že

dňa 01.02.2017 asi o 10.40 h viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, evidenčného
čísla P. X., s opotrebovanými pneumatikami na prednej náprave s hĺbkou drážky menšou ako 1
mm, rýchlosťou nie menšou ako45 km/h, po štátnej ceste I/72, smerom od mesta Hnúšťa na mesto
Tisovec, kde pred osadou Mútnik v kilometri 24,15 pri prechádzaní tiahlej ľavotočivej zákruty na
zjazdnej nasneženej vozovke so súvislou kašovitou vrstvou snehu, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim
schopnostiam, vlastnostiam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, s

vozidlom dostal šmyk, toto sa stalo neovládateľné, prešiel do protismeru, kde došlo k zrážke prednou
časťou vozidla Škoda Octavia s prednou časťou oproti idúceho motorového vozidla značky Citroen
Jumper , evidenčného čísla P. X.,^ ktoré viedol L. E., pričom spolujazdec v osobnom motorovom
vozidle Škoda Octavia, M. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom V. XXX, E., utrpel zranenia, a to
zlomeninu hrudnej kosti bez posunu úlomkov, pomliaždenie hrudnej steny bez poškodenia srdca a
pľúc, pomliaždenie brušnej steny ľavého podbruška bez poškodenia vnútrobrušných orgánov

a malou stečenou krvnou podliatinou na miešku vľavo, poškodenie vnútorného menisku ľavého kolena,
vyžadujúcu operačnú liečbu s dobou práceneschopnosti 188 dní s obmedzením obvyklého spôsobu
života 184 dní, čím porušil ustanovenie § 9 ods. 1, § 16 ods. 1, § 38 ods. 1, ods. 3 Zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov.
Za to mu bol uložený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba 2 roky. Zároveň
podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodené strany M. I. a Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., s celými
nárokmi na náhradu škody odkázané na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie v
neprospech obžalovaného vo výroku o treste, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 12.03.2018. Žiadal, aby bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti

vedenia motorových vozidiel aspoň na dolnej hranici. Stotožnil sa s výrokom o treste okresného súdu
v tom smere, že obžalovanému bolo namieste uložiť podmienečný trest odňatia slobody vo výmere18 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky a to pre dobré
hodnotenie osoby obžalovaného v mieste bydliska, ako aj v zamestnaní. Do určitej miery možno
podľa neho prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že by uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových

vozidiel narušilo rodinné aj pracovné prostredie obžalovaného, keďže by nevedel prepravovať svojich
chorých rodičov do liečebného zariadenia a tak im zabezpečiť účinnú zdravotnú starostlivosť a
zároveň by nemohol vykonávať prácu nákupcu - zásobovača, na výkon ktorej je nevyhnutné vodičské
oprávnenie, keďže v rámci takejto pozície zabezpečoval aj pohyb hotových výrobkov od zamestnávateľa
k zákazníkom.

Napriek týmto skutočnostiam svedčiacim v prospech obžalovaného, však okresný prokurátor požadoval
uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel a to čo aj na dolnej hranici trestnej sadzby
uvedenejv§61ods.1,2Tr.zák.,berúcdoúvahyvšetkyokolnostidopravnejnehody,vrátanejejpriebehu,
miery zavinenia obžalovaného, ktorý porušil viaceré dôležité povinnosti uložené mu Zákonom č. 8/2009
Z.z. o cestne premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne ust. § 9 ods. 1 , § 16 ods.

1, § 38 ods. 1, 3 a v neposlednom rade aj vzhľadom na samotný následok, keď poškodenému M. I.
boli spôsobené zranenia s dobou liečenia a PN až 188 dní. Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd
podľa § 321 ods. 1 písm.e/ Tr.por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám zmenil výrok v
neprospech obžalovaného tak, že by mu popri treste odňatia slobody s podmienečným odkladom tak,
ako mu bol uložený v napadnutom rozsudku, zároveň uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových

vozidiel na dolnej hranici trestnej sadzby.

Na verejnom zasadnutí zástupca krajského prokurátora navrhol vyhovieť odvolaniu okresného
prokurátora v zmysle jeho písomných dôvodov a uložiť obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá.

Naproti tomu obžalovaný zdôraznil, že vodičské oprávnenie veľmi potrebuje, prijal by aj iné druhy trestov,
len nie zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel, pretože by prišiel o zamestnanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania okresného prokurátora v zmysle §

317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste v napadnutom rozsudku, proti
ktorému odvolateľ podal odvolanie, preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo
a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nebolo podané dôvodne.
Primárne je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený okresným súdom v napadnutom rozsudku,
ako aj jeho právna kvalifikácia ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm.a/ Tr.zák.

s poukazom na ust. § 138 písm. h/ Tr.zák. je v súlade so zákonom , keďže obžalovaný vyhlásil, že
je vinný zo spáchania skutku, následne odpovedal na všetky Trestným poriadkom stanovené otázky
kladne „áno“ a preto okresný súd po procesnom postupe podľa § 257 ods. 5, 6, 7 Tr.por. správne jeho
vyhlásenie uznesením prijal.
Preskúmavajúc zákonnosť výroku o treste, dospel krajský súd k zhodnému záveru ako okresný súd,

pričom sa stotožnil, okrem jednej okolnosti, s jeho argumentáciou uvedenou v odôvodnení napadnutého
rozsudku.
Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchaní trestných činov ; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri úvahách o určení druhu trestu a jeho výmery zistil krajský súd pochybenie okresného súdu len

v tom smere, že nesprávne vyhodnotil evidenčnú kartu obžalovaného ako vodiča, keď uviedol, že v
nej mal zaznamenaných niekoľko menších priestupkov. Je zrejmé, že ide o omyl, keďže okresný
súd ako evidenčnú kartu vodiča vyhodnotil evidenčnú kartu L. E. (č.l. 227-228) a nie evidenčnú kartu
obžalovaného (č.l. 226), z ktorej nepochybne vyplýva, že obžalovaný nespáchal žiadny priestupok v
cestnej premávke, hoci je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B od roku 1988, čo je nepochybne

potrebné vyhodnotiť v jeho prospech a zároveň to preukazuje, že u obžalovaného ide z dlhodobého
hľadiska o zodpovedného vodiča. Na tom nič nemení skutočnosť, že bol v roku 1991 právoplatne
odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr.zák. účinného do 1.1.2006, nakoľkosa ohľadne tohto odsúdenia na neho hľadí, akoby nebol odsúdený a od spáchania daného trestného
činu už uplynulo viac ako 25 rokov.
Za uvedený prečin možno uložiť trest odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov. U obžalovaného okresný súd

správne zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, l/ Tr.zák. , t.j. že viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život, ako aj to, že sa k jeho spáchaniu priznal a úprimne ho oľutoval. Keďže u neho
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 2:0. V dôsledku
toho okresný súd správne prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností podľa ust. §
38 ods. 2 Tr.zák. a v súlade so zákonom podľa ust. § 38 ods. 3 Tr.zák. ( malo byť uvedené aj ust. § 38

ods. 8 Tr.zák., z ktorého vyplýva základ na zníženie trestnej sadzby ) obžalovanému znížil hornú hranicu
trestnej sadzby o jednu tretinu, teda v konečnom dôsledku mu mohol uložiť trest odňatia slobody na 1
rok až 3 roky a 8 mesiacov.
Nemožno opomenúť, že okresný súd obžalovanému uložil najprísnejší druh trestu a to trest odňatia
slobody vo výmere 18 mesiacov, t.j. pol roka nad dolnou hranicou trestnej sadzby. Namieste bolo
podmienečné odloženie výkonu tohto trestu podľa § 49 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. a to vzhľadom na osobu

obžalovaného, keď najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život, na prostredie, v ktorom pracuje a žije,
ako aj na okolnosti prípadu nebol výkon tohto trestu nevyhnutný na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a jeho nápravu. V súlade so zákonom bolo aj určenie skúšobnej doby obžalovanému podľa § 50 ods. 1
Tr.zák. a to na 2 roky, čo predstavuje dvojnásobok jej dolnej hranice.
Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, s ktorým sa,

okrem už uvedenej okolnosti, v plnom rozsahu stotožnil, avšak považoval za potrebné reagovať v
rámci odvolacieho konania aj na odvolacie námietky okresného prokurátora, ktoré však nie je možné
akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o treste a to
v smere uvedenom v podanom odvolaní.
Pokiaľ ide o uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel podľa § 61 ods. 1, 2 Tr.zák.

obžalovanému, je nesporné, že tento sa dopustil uvedeného prečinu v súvislosti s vedením osobného
motorového vozidla. Uloženie takéhoto druhu trestu, čo aj na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, však nebolo v danom prípade nevyhnutné z viacerých dôvodov. Predovšetkým je potrebné
zdôrazniť, že na obžalovaného bude výchovne pôsobiť hrozba výkonom uloženého trestu odňatia
slobody, ak by neviedol riadny život, môže byť nariadený jeho výkon, aj keď u neho nič nenasvedčuje

tomu, že by sa tak malo skutočne stať, keďže spôsobenie samotnej dopravnej nehody možno u
neho považovať len za ojedinelé vybočenie z bežných noriem správania sa. Do určitej miery je síce
možné súhlasiť s argumentáciou okresného prokurátora, že v neprospech obžalovaného vyznieva
porušenie viacerých vyššie uvedených dôležitých povinností zákona o cestnej premávke, čo sa však už
pretransformovalo do právnej kvalifikácie skutku posúdeného ako vyššie uvedený prečin aj podľa § 157

ods. 2 Tr.zák. V jeho neprospech vyznieva taktiež závažnosť následku (zásah do zdravia poškodeného,
ktorý bol obmedzený v obvyklom spôsobe života po dobu približne pol roka), na druhej strane je však
potrebné poukázať, že nešlo o úmyselný trestný čin, ale o nedbanlivostný prečin, čo z hľadiska zavinenia
predstavuje miernejšiu menej závažnú formu. Dôležitou bola aj skutočnosť, že obžalovaný pomáha
svojim rodičom pri preprave do liečebných zariadení, kde im je poskytovaná zdravotná starostlivosť,

pričom títo potrebujú doprovod ďalšej osoby, ale najmä skutočnosť, že obžalovaný pracuje na pozícii
nákupca - zásobovač, na výkon ktorej je nevyhnutné vodičské oprávnenie a ktorú by obžalovaný v
prípade uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel evidentne nemohol vykonávať, čo
by ho mohlo stáť stratu zamestnania a tým tiež stratu legálneho zdroja na zabezpečenie si živobytia.
Uloženie trestu odňatia slobody, vrátane jeho výmery a spôsobu výkonu, v danom prípade zabezpečí

v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu aj prvky
represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie. Takto uložený druh trestu, aj keď len ako
trest samostatný, zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, 4 Tr.zák., ako aj
ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.
Keďže krajský súd nepreskúmával výroky o vine a náhrade škody napadnutého rozsudku, ktoré už

medzičasom nadobudli právoplatnosť, ale len výrok o treste, z vyššie uvedených dôvodov rozhodol o
odvolaní okresného prokurátora, považujúc ho za nedôvodné, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.