Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/258/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226918
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115226918.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobkyne: R. Z., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T., V. XX, právne zast. JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná
19, 080 01 Prešov, proti žalovanému: E. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, t. č. Š. T. XX, právne
zast. Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Levočská 89, 080 01 Prešov, v konaní o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX kat. úz.
Sabinov a to bytu č. 306 na II. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXX nachádzajúceho
sa v T. V. C.. V., postaveného na parcele KN-C č. XXX/X, ako aj spoluvlastníckeho podielu 50/3068 na

spoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachbytovéhodomusosúp.č.XXX,akoajspoluvlastníckeho
podielu 50/3068 parcele KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 617 m2, na ktorej je
bytový dom č. 865 postavený a ktorá parcela je zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. Sabinov.
II. Žalobkyni súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 Eur, na účet Okresného súdu Prešov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.10.2015 domáhala, aby súd určil, že je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Sabinov,

a to: bytu č. XXX na 2.poschodí vo vchode č. XX bytového domu číslo súpisné XXX, nachádzajúceho
sa v T. V. C.. V., postaveného na parcele KN-C č. XXX/X, ako aj spoluvlastníckeho podielu 50/3068
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom 865, ako aj
spoluvlastníckeho podielu 50/3068 v parcele KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
617 m2, na ktorej je bytový dom č. s. XXX postavený a ktorá parcela je zapísaná na liste vlastníctva
č. 3508 katastrálne územie Sabinov. Zároveň žalobkyňa žiadala priznať náhradu trov konania. Žalobu
odôvodnila tým, že so žalovaným boli blízkymi priateľmi, určitý čas spolu bývali a z ich vzťahu sa

im narodil syn Samuel. Dňa 17.06.2015 uzavrela so žalovaným darovaciu zmluvu, na základe ktorej
previedla do výlučného vlastníctva žalovaného byt číslo 306 na 2. poschodí bytového domu v Sabinove
nauliciV.,vovchodečísloXX,súpisnéčíslo865,postavenéhonaparceleKN-CčísloXXX/X,zapísaného
na LV číslo XXXX v katastrálnom území Sabinov, ako aj spoluvlastnícky podiel 50/3068 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom XXX a spoluvlastnícky podiel
50/3068 v parcele KN-C číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 617 m2, na ktorej je
bytový dom číslo súpisné XXX postavený a ktorá je zapísaná na LV číslo XXXX v katastrálnom území

Sabinov. Žalovaný ju na uzavretie darovacej zmluvy presvedčil ľsťou a podvodom. Už pred uzavretím
darovacej zmluvy sa žalovaný k žalobkyni správal násilnícky, vulgárne a tyransky a jeho správanie hrubo
narušovalo dobré mravy, pokračovalo aj po uzavretí darovacej zmluvy. Vyhrážal sa jej, že skončí s deťmi
na ulici ako bezdomovec, posielal jej vulgárne SMS správy, hrubo ju urážal na ulici pred inými ľuďmi apodobne. Za ďalšie jeho hrubo narušujúce dobré mravy je treba považovať i to, že od narodenia dieťaťa
Samuela, si neplnil voči nemu svoju vyživovaciu povinnosť. Uvedené konanie je nielen v rozpore so
zákonom, ale ja konaním proti dobrým mravom. Žalobkyňa má za to, že uvedeným konaním naplnil

podmienky § 630 Občianskeho zákonníka o vrátení daru. Podľa tohto ustanovenia darca sa môže
domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo
porušuje dobré mravy. Žalovaného preto prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala listom zo dňa
01.10.2015 na vrátenie daru i na podpísanie dohody o vrátení daru. Žalovaný si výzvu osobne prevzal na
oboch uvedených adresách dňa 06.010.2015, avšak na výzvu nijako nereagoval ani nevrátil podpísanú

navrhovanú dohodu. Žalobkyňa trvá na vrátení daru, pretože žalovaný sa k nej správal tak, že hrubo
porušoval dobré mravy. Jeho správanie voči synovi tým, že nijakým spôsobom sa nepodieľal na jeho
výžive a naďalej sa nepodieľa, je tiež možné hodnotiť ako hrubo porušujúce dobré mravy. Žalobkyňa
má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože doručenie výzvy na vrátenie daru
má vlastnícke účinky a vzhľadom k tomu, že žalovaný s ňou neuzavrel dohodu o vrátení daru, chce
zosúladiť faktický stav so stavom právnym.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 14.06.2016 žalobkyňa žiadala, aby súd predbežným
opatrením zakázal žalovanému scudziť, založiť, prenajať alebo inak zaťažiť byt č. 306 na 2. poschodí
bytového domu v T. V. C.. V. L. L. Č.. XX, súpisné č. 865, postaveného na parcele KN-C č. XXX/
X, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie Sabinov, ako aj spoluvlastnícky podiel XX/XXXX na

spoločných častiach a zariadeniach bytového domu so súpisným číslom XXX a spoluvlastnícky podiel
50/3068 na parcele KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 617 m2, na ktorej je
bytový dom č. s. XXX postavený a ktorá je zapísaná na LV č. XXXX k. ú. Sabinov, a to do právoplatného
skončenia konania o určenie vlastníckeho práva vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24C
258/2015. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia žalobkyňa odôvodnila skutočnosťou, že má

vedomosť o tom, že žalovaný po tom, ako sa dozvedel, že bolo začaté konanie o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol od žalobkyne na základe darovacej zmluvy a na vrátenie
ktorých ho vyzvala listom zo dňa 1.10.2015, podniká kroky na to, aby scudzil nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom daru a v súčasnosti sú aj predmetom tohto konania. Žalobkyni sa podarilo zistiť jednu z
osôb, ktorej žalovaný ponúkal sporný byt na predaj (v prílohe zasiela čestné prehlásenie pani O. B.).

Skutočnosť, že žalovaný sa snaží previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu, osvedčuje naliehavosť potreby
dočasnej úpravy vzájomných vzťahov účastníkov konania, t.j. existuje potreba nariadenia predbežného
opatrenia, aby v konečnom dôsledku nedošlo k ohrozeniu práva, zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu
núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia.

3. Tunajší súd uznesením č. k. 24C/258/2015 - 45 zo dňa 30.06.2016 zakázal žalovanému scudziť,
založiť, prenajať alebo inak zaťažiť byt č. 306 na 2. poschodí bytového domu v T. V. C.. V. L. L. Č.. XX, T.
Č.. XXX, postaveného na parcele KN-C č. 569/5, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie Sabinov,
akoajspoluvlastníckypodiel50/3068naspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachbytovéhodomu
so súpisným číslom XXX a spoluvlastnícky podiel 50/3068 na parcele KN-C č. 569/5 - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 617 m2, na ktorej je bytový dom č. s. 865 postavený a ktorá je zapísaná na LV č.
XXXX k .ú. Sabinov, a to do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva vedeného na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24C/258/2015. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
25.08.2016 vzhľadom na uznesenie Krajského súdu v Prešove, ktorý uznesením sp. zn. 23Co/139/2016
zo dňa 03.08.2016 potvrdil napadnuté predbežné opatrenie.

4. Žalovaný sa písomne nevyjadril.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil
nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

6. Žalobkyňa svojím výsluchom potvrdila, že zotrváva na žalobe v celom rozsahu. So žalovaným
žila v spoločnej domácnosti, nezhody nastali začiatkom februára v roku 2013, kedy došlo k incidentu,
žalovaný ju fyzicky napadol. Po krátkom prerušení s ním obnovila spolužitie, v máji 2013 so žalovaným
otehotnela. Správanie žalovaného sa po narodení dieťaťa nezmenilo. Žalobkyňa uviedla, že sa snažila

udržiavať vzťah, spolužitie so žalovaným nehodnotila ako harmonické, počas ich spolužitia dochádzalo
neustále k nezhodám a rozporom. Uviedla, že žalovaný ju nútil uzavrieť zmluvu o pôžičke z dôvodu,
aby si ju udržal. So žalovaným žila v domácnosti do 04.06.2015 aj napriek nezhodám a rozporom,
napriek tomu, že bol vulgárny a nevenoval sa rodine ani dieťaťu. Dňa 04.06.2015 prestala viesťspoločnú domácnosť so žalovaným a s dieťaťom odišla k svojej matke. Žalovaný na syna neprispieval,
neplatil výživné, žalobkyňa ho vyzývala, avšak bezúspešne. Starostlivosť mu zabezpečovala sama.
Neskôr ju žalovaný opätovne prehovoril, aby obnovili spolužitie, vyslovil zámer, že si vybudujú dom v

Šarišských Sokolovciach na družstve, kde žalovaný odkúpil pozemky, avšak vyžadoval od žalobkyne
dôkaz, že od žalovaného neodíde. Žalobkyňa bola presvedčená, že so žalovaným obnovia spolužitie,
a preto pristúpila na uzavretie darovacej zmluvy. Z uvedeného dôvodu uzavrela so žalovaným dňa
17.06.2015darovaciuzmluvu,nazákladektorejpreviedladovýlučnéhovlastníctvažalovanéhobyt,ktorý
je zapísaný na LV číslo XXXX aj so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach bytového domu ako aj spoluvlastnícky podiel na zastavaných plochách a nádvoriach, na
ktorej je predmetný bytový dom. Po uzavretí darovacej zmluvy jej žalovaný nedvíhal telefóny, prestal ju
kontaktovať. Uviedla, že žalovaný mal zámer v prípade, že mu súd určí vysoké výživné, predať tento
byt a z týchto peňazí jej platiť výživné. Vo svojej výpovedi poukázala na vulgárne správanie žalovaného,
ktorý jej vulgárne nadával na ulicu a vyhrážal sa jej, že skončí s deťmi na ulicu ako bezdomovec.
Žalobkyňa uviedla, že nepodala trestné oznámenie pre neplatenie výživného zo strany žalovaného z

dôvodu, že ako tak so žalovaným vychádzali s tým, že očakávala, že žalovaný bude dobrovoľne platiť
výživné aspoň vo výške 50 eur mesačne, rovnako nepodala trestné oznámenie z dôvodu, že plánovali
spoločnú budúcnosť. Aj z uvedeného dôvodu došlo k uzavretiu darovacej zmluvy.

7. Žalovaný vo svojej výpovedi poprel skutočnosti uvádzané žalobkyňou. Uviedol, že žalobkyňa prišla za

ním dobrovoľne s tým, že sa chce k nemu vrátiť. Uviedol, že výživné by platil, so žalobkyňou vychádzal
dobre, spoločne sa starali o dieťa. Na dieťa prispieval, avšak uvedené nevie preukázať, nakoľko jej
peniaze poskytoval v hotovosti. Spolužitie bolo ukončené z dôvodu, že žalobkyňa ho podvádzala so
svojím predchádzajúcim partnerom a rovnako s bratom žalovaného. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa mu
dobrovoľne darovala byt. Kvôli dieťaťu sa stretávali. V priebehu leta 2015 žiadala výživné, pričom

žalovaný uhradil k jej rukám 50 eur, 100 eur, neskôr žalobkyňa žiadala väčšiu sumu, s čím žalovaný
nesúhlasil. Preto podľa jeho názoru žalobkyňa žiadala byt späť. Žalovaný poprel vo svojej výpovedi
skutočnosti, že by jej na ulici vulgárne nadával.

8. Z výpovede svedkyne O. B., V.. XX.XX.XXXX vyplýva, že svedkyňa pozná obe strany, žalobkyňa je

predchádzajúca manželka otca dieťaťa svedkyne a žalovaného spoznala prostredníctvom žalobkyne.
Svedkyňa svojou výpoveďou potvrdila, že mala vedomosť o tom, že žalovaný mal zámer predať byt,
ktorý mu darovala žalobkyňa, nakoľko jej ho chcel predať, čo vie preukázať SMS správami. Žalovaný
ju kontaktoval cez sociálne siete, cez ktoré spolu komunikovali, neskôr komunikovali aj telefonicky a
prostredníctvom SMS správ. Uviedla, že žalovaný jej navrhol v prípade intímneho stretnutia predaj bytu

za sumu 30.000 eur. Zároveň uviedla, že o žalobkyni sa vyjadroval vulgárnym spôsobom, pričom jeho
zámerom bolo mať žalobkyňu pod kontrolou. Svedkyňa ďalej uviedla, že vulgárnym spôsobom nadával
aj jej, čo vie preukázať SMS komunikáciou.

9. Z výpovede svedkyne R. R., V.. XX.XX.XXXX vyplýva, že strany sporu pozná, žalobkyňa je jej

kamarátka, s ktorou sa pozná 15 rokov, rovnako pozná žalovaného, nakoľko pochádza z rovnakej obce,
v ktorej svedkyňa žije. Svedkyňa uviedla, že dňa 09.09.2015 sa pri spoločnej prechádzke so žalobkyňou
a deťmi stretli so žalovaným, ktorý sa pristavil pri nich s autom a cez otvorené okno začal vulgárne
žalobkyni nadávať, že skončí s deťmi na ulici ako bezdomovec.

10. Právny zástupca žalobkyne odôvodnil naliehavý právny záujem na podanej žalobe tým, že
doručením listu, ktorým darkyňa požiadala o vrátenie daru, sa darkyňa stala vlastníčkou darovanej
nehnuteľnosti za predpokladu, že hmotnoprávne podmienky obsiahnuté v liste obstoja a ide o hrubé
narušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Naliehavý právny záujem žalobkyne spočíva v
zosúladení stavu právneho so stavom faktickým. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorú

pôvodne darovala, nakoľko doručila list so žiadosťou o vrátenie daru. Podľa Občianskeho zákonníka
už doručením tohto listu sa stáva darca vlastníkom. Na liste vlastníctva je zapísaný žalovaná, a preto
je potreba zosúladenia stavu faktickému so stavom právnym. Doručením listiny sa žalobkyňa stala
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti.

11. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa žiadala o vrátenie daru žalovaným z dôvodu, že
žalovaný neplatil na ich spoločné dieťa od jeho narodenia do marca 2015, čo je v rozpore s dobrým
mravom. Voči žalovanému bolo vedené trestné stíhanie, k jeho odsúdeniu nedošlo z dôvodu, že výživné
dodatočne zaplatil.12. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že nie je zrejmé, či samotná žalobkyňa považuje
predmetnú darovaciu zmluvu za platnú alebo nie, pretože táto darovacia zmluva platná nie je. Podľa

jeho názoru nestačí, aby išlo o rozpor s dobrými mravmi alebo akékoľvek pravidlo správania sa v
spoločenstve, nakoľko musí ísť o hrubé porušenie intenzity, že buď je to porušenie ako také alebo
je to trvalé porušovanie práv, respektíve napádania ako slovne tak fyzicky pre neposkytnutie pomoci.
Žalovaný výživné platil, aj keď nemá dôkazy, ktorými by to vedel preukázať, ale už len samotná dĺžka od
narodenia spoločného syna po výzvu na vrátenie daru je dostatočne dlhá na to, aby bolo zrejmé, že si

svoju povinnosť plnil. Právny zástupca žalovaného uviedol, že skutočnosti, ktoré nastali pred darovaním
nie sú účinné a nezodpovedajú dôvodom v Občianskom zákonníku uvedenými. Poukázal na to, že do
dnešného dňa žalobkyňa so spoločným synom ako aj so synom z predchádzajúceho manželstva, býva
v uvedenom byte, nájom neplatí a nikto sa jej nevyhráža, že skončí na ulici ako bezdomovec. Poukázal
na ústretovosť žalovaného, že si nič z tohto bytu nenárokuje spôsobom, aby vzbudil dôvodnú obavu u
žalobkyne, že o neho môže prísť, respektíve nebude mať kde bývať s ich spoločným synom.

13. Z darovacej zmluvy uzatvorenej medzi stranami dňa 17.06.2015 vyplýva, že žalobkyňa bezodplatne
previedla na žalovaného vlastnícke právo k bytu číslo 306 na 2. poschodí bytového domu v T. V. C.
V.P., L. L. Č. XX, súpisné číslo XXX, postaveného na parcele KN-C číslo 569/5, zapísaného na LV číslo
XXXX v katastrálnom území Sabinov, ako aj spoluvlastnícky podiel 50/3068 na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom XXX a spoluvlastnícky podiel 50/3068 v
parcele KN-C číslo 569/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 617 m2, na ktorej je bytový dom číslo
súpisné 865 postavený a ktorá je zapísaná na LV číslo XXXX v katastrálnom území Sabinov.

14. Z listu označeného ako Výzva na vrátenie daru zo dňa 01.10.2015 súd zistil, že žalobkyňa

prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného na vrátenie daru z dôvodu, že žalovaný sa
k žalobkyni správal násilnícky, vulgárne, tyransky, správanie bolo hrubo narušujúce dobré mravy a
pokračovalo aj po uzavretí darovacej zmluvy. Rovnako poukazuje na SMS správy, napríklad zo dňa
02.09.2015 s vulgárnym obsahom, ktorým žalobkyňu hrubo urážal. Poukázal aj na vyjadrenia hrubo
narušujúce dobré mravy počas prechádzky žalobkyne s dieťaťom dňa 09.09.2015 v čase medzi 18.30

hod. až 19.30 hod. v Šarišských Sokolovciach na verejnosti. V neposlednom rade za ďalšie konanie
hrubo narušujúce dobré mravy považuje žalobkyňa aj to, že od narodenia spoločného syna Samuela si
žalovaný neplnil voči nemu vyživovaciu povinnosť. Uvedeným konaním došlo k naplneniu podmienky §
630 Občianskeho zákonníka o vrátení daru. Podľa tohto ustanovenia darca sa môže domáhať vrátenia
daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré

mravy. Z dôvodov uvedených môže vzniknúť i podozrenie, že žalovaný svojím konaním voči žalobkyni,
respektíve spoločnému dieťaťu, sa dopustil trestnej činnosti tým, že vyvíjal konanie, účelom ktorého bolo
získať bezodplatný byt žalobkyne a okrem toho si žalovaný dlhodobo neplní svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči maloletému dieťaťu. Z uvedených dôvodov sa žalobkyňa prostredníctvom právneho
zástupcu domáhala vrátenia daru a žiadala, aby dobrovoľne previedol na ňu nehnuteľnosti byt číslo

306 na 2. poschodí bytového domu v T. V. C. V., vo vchode číslo XX, súpisné číslo 865, postaveného
na parcele KN-C číslo 569/5, zapísaného na LV číslo XXXX L. katastrálnom území Sabinov, ako aj
spoluvlastnícky podiel 50/3068 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so
súpisným číslom 865 a spoluvlastnícky podiel 50/3068 v parcele KN-C číslo XXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 617 m2, na ktorej je bytový dom číslo súpisné XXX postavený a ktorá je zapísaná

na LV číslo XXXX v katastrálnom území Sabinov. V prílohe priložila Dohodu o vrátení daru v dvoch
vyhotoveniach a požiadala žalovaného, aby túto podpísal na mieste vyznačeného pre prevádzajúceho a
obarovnopisyvrátilžalobkyni.Uvedenávýzvabolažalovanémudoručenádňa09.10.2015a06.10.2015.

15. Žalovaný v písomnom podaní označenom ako Odvolanie voči uzneseniu, ktoré bolo doručené súdu

20.07.2016 uviedol, že nesúhlasil s tvrdeniami uvedenými v žalobe, poprel, že by žalobkyňu presvedčil
na uzavretie darovacej zmluvy ľsťou, podvodom, prípadne že by sa k nej správal tak, že by hrubo
porušoval dobré mravy. Poukázal na to, že žalobkyňa býva v byte tak, ako keby jej patril, nič sa
nezmenilo. Uviedol, pani O. B. je družka exmanžela žalobkyne. Sporný byt dostala žalobkyňa práve od
pani B., kedy ho zamenili za čiastku domu, v ktorom bývala žalobkyňa spolu s bývalým manželom H.

Z.. Z tohto dôvodu považuje pani O. B. za nedôveryhodnú, pretože žalobkyňa O. B. robila nepríjemnosti
počas jej vzťahu s H. Z.. Došlo aj k fyzickému napadnutiu. Podľa jeho názoru všetci traja chcú jeho
osobe uškodiť. Poukázal na to, že žalobkyňa je nemravná, labilná, nevie čo chce, vyvoláva konflikty
a robí nepríjemnosti. Uviedol, že nemal v úmysle tento byt predať ani zaťažiť, nakoľko v uvedenombyte žije jeho syn. Od októbra 2015 mal dostatok času, aby previedol byt na niekoho iného, ak by
tak chcel urobiť, čo však neurobil. Rovnako uviedol, že nikdy by nebolo logické predať byt pani O.
B.. Žalobkyňa ho niekoľkokrát opakovane presviedčala, aby prijal byt, pričom ak sa jej pýtal na dôvod

darovania, vždy uviedla, že má na to svoje dôvody a že chce, aby uvedené uzavreli u právnika. Preto
sa rozhodol s darovaním súhlasiť. So žalobkyňou bol istý čas v priateľskom kontakte, bývali spolu, z ich
vzťahu pochádza syn Samuel. Počas použitia však niekoľkokrát utiekla k prechádzajúcemu manželovi,
z uvedeného dôvodu vznikli nezhody. Poukázal na to, že aj napriek tomu, že mala doma postihnuté a
novonarodené dieťa, rada navštevovala zábavné podniky a zabávala sa s inými mužmi. Istý čas žila aj s

bratom žalovaného, preto žalovaný nemohol v uvedenom vzťahu pokračovať. Nesúhlasil s tvrdeniami,
že by neposkytoval starostlivosť svojmu dieťaťu. Už počas spolužitia bola žalobkyňa a jej postihnuté
dieťa finančne podporovaní žalovaným. Žalobkyňa neprispievala celý čas na spoločnú domácnosť ani
na stravu. Žalovaný jej finančne vypomáhal vždy, keď o to požiadala. Po rozchode so žalobkyňou boli v
kontakte práve kvôli tomu, že jej viackrát finančne pomohol, o čom svedčí aj to, že ho nikdy nežiadala
o výživné hneď od narodenia syna. V SMS správach mu písala, že vie, čo pre ňu urobil. Spätne jej

vyplatil celú čiastku dlžného výživného o výške, ktorej bolo rozhodnuté. Od marca 2016 jej vypláca na
syna výživné vo výške 70 eur, na ktorej výške sa spolu dohodli. Nie je teda pravdou, že si vyživovaciu
povinnosť neplní a o dieťa sa nestará. Uviedol, že pani B. mu v SMS správach napísala, že žalobkyňa
spolu s exmanželom H. Z., žijú z jeho výživného s tým, že títo sa spoločne dohodli, že od neho budú
vymáhať súdom výživné vo výške 150 eur. Kontaktuje ho žalobkyňa, žalovaný s ňou komunikuje kvôli

dieťaťutelefonickyaleboosobne.Oduzatvoreniadarovacejzmluvyjejnerobilžiadneproblémy,nemiešal
sa jej do života. Celý čas býva v byte, ktorý mu darovala, a nikdy nemal v úmysle ju vyhodiť na ulicu alebo
byt predať. Nerobil jej problémy ani vtedy, keď už v jeho byte ju niekoľkokrát navštevoval a spolunažíval s
ňoutamajpánH.Z..Práveonbolten,ktorýrobilvýtržnostiakvôliktorémubolaprivolanáhliadka.PaniO.
B. je družka spomínaného exmanžela žalobkyne H. Z., je slobodná matka, ktorá s menovaným začala žiť

v čase, keď žalovaný žil so žalobkyňou. V čase, keď sa k nemu žalobkyňa niekoľkokrát počas spolužitia
vrátila, s ktorým ho podvádzala. V čase, keď sa jej narodil spoločný syn a žalobkyňa sa napriek tomu
snažila ich vzťah rozbíjať, hoci už sama mala syna so žalovaným. Sporný byť dostala žalobkyňa práve
od pani B., kedy ho spolu zamenili za čiastku domu, v ktorom žalobkyňa bývala s bývalým manželom
Gabrielom Frankom a ktorú užívala žalobkyňa, keď sa vracala k exmanželovi a medzitým on začal žiť s

pani O. B.. Uviedol, že O. B. ho sama kontaktovala, sťažovala sa mu, posielala mu SMS správy o konaní
žalobkyne, o tom, ako rozbíja vzťah a ako si spolu s Gabrielom Frankom užívajú výživného žalovaného.
Samotná pani O. B. N. žalovaného a prejavila záujem o kúpu sporného bytu. To, že s ňou komunikoval
neznamená, že chcel predaj uskutočniť.

16. Žalovaný predložil súdu kópie poštových poukazov, z ktorých vyplýva, že prispieva na výživu
maloletého Samuela sumou 70 eur mesačne od februára 2016.

17. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu písomným padaním doručeným súdu 11.11.2016
navrhol doplniť dokazovanie spisovým materiálom OO PZ vo veci trestného oznámenia žalobkyne na

jej bývalého manžela H. Z., spisovým materiálom vo veci šarvátky medzi žalobkyňou a O. B. ako aj
spisovým materiálom OO PZ vo veci trestného oznámenia žalobkyne na brata žalovaného.

18. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

19. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka).

20. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotno-právnej povahy,
ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a v
prípade, ak tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom,
pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem základných,
ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné

historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Uvedené ustanovenie je treba
posudzovať aj v súvislosti s čl. 11 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého: „Vlastníctvo
zaväzuje. Nesmie byť zneužité na ujmu práv druhých alebo v rozpore so zákonom chránenými obecnými
záujmami. Jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mierustanovenú zákonom.“. Pri posudzovaní podmienok pre aplikáciu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
však vždy treba brať do úvahy princíp vlastníckej slobody vyjadrený tiež v čl. 11 ods. 4 Listiny základných
práv a slobôd, podľa ktorého vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné vo

verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu. 8 5 Cdo 255/2007 Podľa § 34 Občianskeho
zákonníka je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

21. Z ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka vyplýva, že darca sa môže domáhať vrátenia daru,

ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Vrátenie daru je jednostranným právnym úkonom, ktorého forma nie je stanovená. Darcovi vzniká právo
domáhať sa vrátenia daru až vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak,
že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne
okamžikom, keď dôjde prejav jeho vôle k obdarovanému. K zániku tohto vzťahu dochádza na základe
jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému za splnenia podmienok § 630 Občianskeho

zákonníka(viďnapr.R88/1998).Súdpoukazujenato,ževráteniedaruzostranyobdarovanéhovzmysle
§ 630 Občianskeho zákonníka je možné v podstate považovať za zvláštny prípad odstúpenia od zmluvy.
Právny vzťah sa ruší od počiatku a účastníci konania sú si povinní vrátiť všetko, čo na základe darovania
získali, respektíve čo získal obdarovaný. Právo domáhať sa vrátenia daru je osobným právom darcu,
ktoré jeho smrťou zaniká (§ 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

22. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho
vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho
práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje, a pri určovacej žalobe aj preukázanie
naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. V predmetnej veci bol naliehavý právny záujem

žalobkyne na určovacej žalobe daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR,
zo dňa 28.09.2010, sp. zn. 6Cdo/179/2010)

23. Súd posudzoval prejudiciálnu otázku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom

určení vlastníckeho práva, ktorá je základnou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu podľa ustanovenia §
137 písm. c) C.s.p.. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná
žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený, procesný nástroj ochrany práva žalobkyne, či sa ňou môže
dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude

musieť aj tak nasledovať iné, ďalšie súdne konanie. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
existuje vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobkyne, alebo bez tohto určenia sa
jej právne postavenie stalo neistým. V danom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na
požadovanom určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy,
nakoľko právny vzťah medzi stranami sporu vyplývajúci z darovacej zmluvy je sporný, týkajúci sa

predovšetkým prejavenej vôli darcu poskytnúť dar žalovanej. Súdna prax sa ustálila na názore, že ak
sa má právna otázka, neplatnosť právneho úkonu, napr. neplatnosť darovacej zmluvy, posudzovať ako
otázka predbežná vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nie je daný naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Na základe výroku, že darovacia zmluva je neplatná,
by v katastri nehnuteľností nemohli byť zaznamenané žiadne zmeny, žaloba o neplatnosť darovacej

zmluvy, by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočným ďalším sporom. Medzi stranami
sporu existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia
žalobkyne, nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla a ktorý nemožno odstrániť iným právnym
prostriedkom ako určovacím výrokom, pretože určovací výrok súdu je podkladom pre zápis vlastníckeho
práva darcu do katastra nehnuteľností.

24. Darovacia zmluva vyžaduje na svoju platnosť dodržanie formálnych a obsahových náležitostí
uvedených podľa § 628 Obč. zákonníka. Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo
sľubuje obdarovanému a obdarovaný dar alebo sľub daru prijíma. Podstatnými náležitosťami darovacej
zmluvy je dohoda o predmete daru a dohoda o jeho bezodplatnosti, nevyhnutnou podmienkou vzniku

darovacej zmluvy je prijatie daru obdarovaným. Písomná forma darovacej zmluvy sa vyžaduje v prípade
ak je predmetom darovacej zmluvy nehnuteľnosť, právne účinky zmluvy nastanú vkladom do katastra
nehnuteľností.25. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predmetná darovacia zmluva uzavretá medzi
darkyňou a obdarovaným bola uzavretá písomnou formou, obsahovala všetky esenciálne náležitosti v
zmysle § 628 Obč. zákonníka. Rozhodnutím príslušnej Správy katastra bol povolený vklad darovacej

zmluvy do katastra nehnuteľnosti, kedy nastali vecnoprávne účinky darovacej zmluvy.

26. Judikatúra súdov vychádza zo zásady, že pri písomných právnych úkonoch, musí byť z ich
písomného znenia zrejmé, čo je ich predmetom. V konaní strany sporu na preukázanie skutkových
tvrdení o uzavretí darovacej zmluvy predložili darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi darkyňou a

obdarovaným, ktorá nadobudla vecnoprávne účinky povolením vkladu do katastra nehnuteľností. V
prejednávanej veci je nepochybné, že žalobkyňa prejavila vôľu darovať nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom darovacej zmluvy žalovanému, ktorý predmet daru riadne prijal, darovacia zmluva bola
riadne podpísaná, na základe čoho bol povolený vklad darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností.

27. Žalobkyňa sa domáhala proti žalovanému určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností

zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Sabinov, a to: bytu č. XXX na 2. poschodí vo
vchode č. XX bytového domu číslo súpisné XXX, nachádzajúceho sa v Sabinove na ul. V., postaveného
na parcele KN-C č. XXX/X, ako aj spoluvlastníckeho podielu 50/3068 na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom 865, ako aj spoluvlastníckeho podielu
50/3068 v parcele KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 617 m2, na ktorej je bytový

dom č. s. 865 postavený a ktorá parcela je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie
Sabinov. Nárok uplatnila podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie umožňuje
osobitný spôsob zániku právneho vzťahu založeného platnou darovacou zmluvou. Darca je oprávnený
jednostranným právnym úkonom, ktorým žiada obdarovaného o vrátenie daru privodiť zánik právneho
vzťahu za predpokladu, že obdarovaný po uzavretí darovacej zmluvy sa správa k darcovi alebo členom

jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich
porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Účinky darovacej zmluvy potom zanikajú,
keď sa prejav vôle darcu dostane do dispozičnej sféry obdarovaného, a teda zaniká vlastnícke právo
obdarovaného a obnovuje sa vlastnícke právo darcu k predmetu darovania. Zrušenie darovania má za
následok, že obdarovaný je povinný vrátiť darcovi dar. Zákon nepredpisuje formu právneho úkonu darcu,

ktorým tento žiada obdarovaného o vrátenie daru. Tento prejav vôle môže učiniť darca písomne alebo
ústne.Žalobkyňuzaťažovalodôkaznébremenopreukázať,žebolisplnenéuvedenézákonnépodmienky
na uplatnenie tohto práva na vrátenie daru.

28. Žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovaný sa voči nej dopúšťal takého konania, ktoré so zreteľom

na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov,
teda také porušenie morálnych pravidiel správaním sa obdarovaného, ktoré podľa objektívnych kritérií
možno čo do stupňa závažnosti hodnotiť ako hrubé porušenie. Akékoľvek nevhodné správanie sa
obdarovaného, alebo menej závažné porušenie dobrých mravov nezakladá právo darcu domáhať sa
vrátenia daru od obdarovaného. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný sa k nej správal násilnícky, vulgárne

a tyransky a jeho správanie hrubo narušovalo dobré mravy, pokračovalo aj po uzavretí darovacej
zmluvy. Vyhrážal sa jej, že skončí s deťmi na ulici ako bezdomovec, posielal jej vulgárne SMS správy,
hrubo ju urážal na ulici pred inými ľuďmi a podobne, od narodenia dieťaťa Samuela, si neplnil voči
nemu svoju vyživovaciu povinnosť. Žalovaný konanie popisované žalobkyňou popieral. Na základe
výpovede svedkýň, možno ustáliť záver o nevhodnom správaní sa žalovaného voči žalobkyni v rozpore

s dobrými mravmi. Svedkovia dosvedčili, že videli žalovaného sa žalobkyni vyhrážať sa, že z nej
spraví bezdomovca, videli žalovaného na jej adresu používal vulgárne, hanlivé výrazy a teda sa
nevhodne a v rozpore s dobrými mravmi k nej správať. Výpoveďou svedkyne O. B., V.. XX.XX.XXXX
bolo preukázané, že žalovaný mal zámer predať byt, ktorý mu darovala žalobkyňa, nakoľko jej ho
chcel predať. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný si začal pravidelne plniť

vyživovaciu povinnosť voči mal. T., V.. XX.XX.XXXX až od marca 2016 vo výške 70 eur. Samotný
žalovaný nepreukázal plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. Samuelovi v období pred marcom 2016.

29. Súd považoval za pravdivé, zodpovedajúce logike a preukázané skutkové tvrdenia žalobkyne, a to
aj s prihliadnutím na výpovede svedkov a na to, čo uviedli strany sporu.

30. Vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd napokon musel
uzavrieť, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení o správaní sa žalovanéhovoči nej , ktoré je možné kvalifikovať ako správanie sa v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Preto súd
žalobe vyhovel v celom rozsahu.

31. Súd pre doplnenie dôvodov rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s námietkami žalovaného ako
prvoradé konštatuje, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné
dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí
týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia, avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci
rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva účastníka na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, však nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument
účastníka.Súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v
prejednávanej veci stalo. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a

právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

32. Je treba uviesť, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový

stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne
závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však ale nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,

teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie
návrhu účastníkov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci

dokazovania vykonané, je teda vždy vecou konajúceho súdu a nie účastníkov konania. V súvislosti s
návrhom žalovaného na doplnenie dokazovania súd poznamenáva, že v kontexte skutkových okolností
prípadu zistených súdom sa mu toto dokazovanie javilo byť nadbytočné, nesmerujúce k preukázaniu
okolností potrebných pre právne a skutkové posúdenie zisteného stavu veci.

33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Pretože súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, súd výrokom II. podľa § 255 ods. 1 CSP za použitia

zásady úspechu vyslovil, že úspešná žalobkyňa má právo proti žalovanému na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

35. Žalobkyňu súd oslobodil v tomto konaní od zaplatenia súdnych poplatkov uznesením sp. zn.

24C/258/2015zodňa10.05.2016 apretosúdpodľa§2ods.2zákonač.71/1992Zb.zákonovosúdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku
zo žaloby, pričom podľa položky 1 b/ sadzobníka súdnych poplatkov, predstavuje tento súdny poplatok
sumu 99,50 eur, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).