Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/201/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109205494
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4109205494.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitrasudkyňouMgr.DenisouMesárošovou,vsporežalobcu:Allianz-Slovenskápoisťovňa,

a.s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: H. T., bytom F., T. XXX/
X, v zastúpení právnych zástupcov JUDr. Pavla Gráčika, advokáta so sídlom Nitra, Farská č. 40 a Mgr.
Martina Lieskovského, advokáta so sídlom Nitra, Farská č. 40, o zaplatenie sumy vo výške 5.454,06
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.727,03 eur spolu s 10% úrokom z omeškania
ročne počnúc od 11.03.2009 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žalobca je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 425,46 eur na účet Okresného súdu
Nitra do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 425,46 eur na účet Okresného súdu
Nitra do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 5.454,06 eur, pričom svoj žalobný nárok opieral o
skutočnosť, že žalovaný ako chodec dňa 22.3.2007 v čase okolo 14,30 hod. prechádzal cez vozovku
v F., na V. nábreží mimo prechodu pre chodcov, z pravej strany na ľavú, pričom sa nepresvedčil,
či takto môže urobiť bez nebezpečenstva, skočil do jazdnej dráhy vozidla EČ : NR XXX CV, ktorý sa
snažil vyhnúť zrážke s chodcom a narazil do oproti idúceho vozidla EČ : TO XX BG. Pri dopravnej
nehode došlo ku kontaktu chodca pravou zadnou časťou vozidla EV: NR XXX CV a z toho dôvodu,

z havarijného poistenia tohto vozidla vyplatili náklady na opravu vozidla v celkovej výške XXX.XXX,-
Sk v prepočte 5.454,06 eur.
V čase podania žaloby na súd vo veci prebiehalo ešte objasňovanie, ktoré nebolo skončené, čo sa
týka vzniku dopravnej nehody.

2./ V predmetnej veci Okresný súd Nitra rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 20.12.2010

bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.454,06 eur spolu s príslušným úrokom z
omeškania a to od 11.3.2009 až do zaplatenia.
Voči predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie a Krajský súd Uznesením č. k. XCo XX/XXXX-
XXX, zo dňa 21.12.2011 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričomvo svojom rozhodnutí nariadil doplniť dokazovanie a to na posúdenie, či porucha pozornosti ADHD
je duševnou poruchou, v dôsledku ktorej by žalovaný nebol schopný ovládať svoje konanie a posúdiť
jeho následky. Zároveň nariadil, aby súd prvej inštancie si preto zabezpečil odborné vyjadrenie znalca,

ktorý podával znalecký posudok v konaní XXP/XXX/XXXX a len v prípade, ak by bolo toto odborné
vyjadrenie nedostatočné, prichádzala by vo veci možnosť vo veci nariadiť znalecké dokazovanie.

3./ Okresný súd Nitra v predmetnej veci rozhodol v poradí druhým rozsudkom a to sp. zn. XXC/XXX/

XXXX-XXX, zo dňa 25.6.2014, pričom týmto predmetným rozsudkom zamietol návrh žalobcu.
Súd tento návrh zamietol z dôvodu, že žalovaný v čase dopravnej nehody, ktorú spôsobil trpel duševnou
poruchou, ktorá sa nazýva ADHD, ktoré boli v tomto období plne manifestné, načo znalec poukázal aj
v znaleckom posudku, ďalej vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal v inkriminovanom čase znížené
schopnosti sa ovládať, ako aj prevziať následky svojho konania, pričom zníženie spôsobila narušená
sústredenosť, impulzivita a k tomu ešte hyperaktivita, pričom v čase dopravnej nehody jeho schopnosť

ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky bola znížená a z toho dôvodu súd žalobu žalobcu v
celom rozsahu zamietol.

4./VočipredmetnémurozsudkubolopodanéodvolaniezostranyžalobcuaKrajskýsúdNitraUznesením

č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 31.5.2016, v poradí druhým Uznesením zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie, pričom Krajský súd vo svojom druhom rozhodnutí nariadil opäť rozhodovať o náhrade škody s
použitím ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka, čiže nariadil, aby sa súd pred vydaním konečného
rozhodnutia zaoberal otázkou spôsobu a rozsahu náhrady škody vrátane úvahy o primeranom znížení
náhrady škody (§ 450 OZ).

5./ Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že vzhľadom na Uznesenie Krajského súdu je zrejmé, že súd
prvej inštancie má rozhodnúť vo veci s použitím § 450 OZ a teda predpokladá, že pojednávanie by
malo byť v zásade o určení výšky, ktorú súd prizná, resp. ktorú súd moderáciou zníži. Žalobca uviedol,

že vzhľadom na dĺžku trvania sporu, ako aj na skutočnosť, že si žalovaný bezprostredne po dopravnej
nehode plne priznal zavinenie na jej vzniku a celú záležitosť oľutoval a následne došlo k účelovej
obrane v tom smere, že toto priznanie nebolo získané zákonným spôsobom, pričom túto obranu súd ako
dôvodnú nepotvrdil. Žalovaný sa bránil tým, že trpí ochorením ADHD, ktoré by ho malo činiť nepríčetným
v čase vzniku škody, pričom v danom prípade ide iba o poruchu sústredenia a učenia. Navyše z

vykonaného dokazovania vyplýva, že sa žalovaný riadne nepodroboval liečbe a vzhľadom na všetky
tieto okolnosti navrhuje určiť výšku škody v čo najvyššej možnej miere.
Žalobca k argumentácii a k vyjadreniu sa právneho zástupcu žalovaného, ktorý žiadal vypracovať
znalecký posudok uvádza, že znalec, ktorý dostal zadanú úlohu, mohol každý odmietnuť vypracovanie
posudku, pokiaľ by bolo pravdou, čo tvrdil právny zástupca žalovaného, že zadaná úloha je mimo

jeho odboru. Znalci však bez akýchkoľvek námietok ako kompetentní vypracovali znalecký posudok
a zodpovedali na všetky otázky, dokazovanie bolo ukončené a Krajský súd vo svojom zrušovacom
rozhodnutíužnenariadildoplniťdokazovaniežiadnymposudkom,dokazovaniepovažovalzadostatočne
vykonané, a preto žiadal návrhy na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku zamietnuť, resp.
doplnenie dokazovania nevykonať.

6./ Právny zástupca žalovaného uviedol, že spochybňuje zákonnosť výpovede žalovaného, ktorá vola
vykonaná v rámci priestupkového konania. Zároveň uviedol, že žalobca veľmi zjednodušuje ochorenie,
ktorým trpel žalovaný v čase nehody a ktorého znaky sú prítomné u žalovaného aj v súčasnosti.
Právny zástupca žalovaného namieta vypracovanie znaleckého posudku a uviedol, že vzhľadom

na vek žalovaného, ktorý mal v čase nehody 16 rokov, čo znamená, že žalovaný nebol plnoletý a
dá sa povedať, že ku dňu nehody bol ešte dieťaťom, bolo preto potrebné pre účely skúmania jeho
rozumovej a vôľovej vyspelosti pribrať do konania znalcov z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí, nakoľko posudzovanie rozumovej a vôľovej vyspelosti dieťaťa je značne odlišné od
posudzovania rozumovej vyspelosti dospelého človeka a pokiaľ došlo k takémuto posúdeniu znalca,

ktorý na to nebol aprobovaný vyplýva záver, že znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený v tomto
konaní, je pre toto konanie nepoužiteľný. A taktiež uviedol, že dokazovanie, ktoré bolo vykonané v
tomto konaní absolútne nepreukázalo zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Vzhľadom na
toto právny zástupca žalovaného podal návrh na vykonanie dokazovania a to vo forme znaleckéhodokazovania, ktorým je v ich záujme preukázať či šofér, ktorý bol zo strany žalobcu odškodnený tak
isto neprispel svojou mierou zavinenia k tejto nehode, či išiel povolenou rýchlosťou a pokiaľ by bolo
preukázané, že nešiel povolenou rýchlosťou, malo by to vplyv na výšku škody.

7./ Žalovaný H. T. na pojednávaní uviedol, že v súčasnej dobe navštevuje vysokoškolské štúdium, ktoré
navštevuje už zhruba 5 rokov, nemal prerušené štúdium, snaží sa robiť všetko preto, aby úspešne
doštudoval. Vysokú školu začal navštevovať v roku 2011 hneď po maturite, nejaký čas dochádzal do
školy do Bratislavy z Nitry, v tom čase býval u otca, na úhrade výdavkov v súvislosti so štúdiom sa

podieľali obidvaja rodičia, počas štúdia nebrigádoval a nebrigáduje ani v súčasnosti, zháňa si prácu.
Ďalej uviedol, že poberá štipendium, finančne mu vypomáha matka aj otec, v súčasnej dobe došlo k
zmene v tom, že býva už matky, ktorá sa snaží hradiť tieto výdaje, otec mu prispieva sumou 100 eur
mesačne, na internáte býva až od 3. ročníka VŠ , v súčasnej dobe sú to výdaje vo výške 50,- eur, má
náklady na stravné, čo je zhruba 13 eur a mesačne, celkove má náklady v súvislosti so školou vo výške
260 eur, kde patrí ubytovanie na internát 50 eur, cestovné 16 eur, literatúra za mesiac vo výške 3,33

eur, telefón 20 eur, oblečenie okolo 35 eur, zakupuje si lieky a doplnky, čo sa týka výživy mesačne 9
eur, výdaje má na zubára.
Žalovaný uviedol, že sa zhoršil jeho zdravotný stav, nakoľko trpí depresiami, od júla 2016 navštevuje
lekára, problémy mal aj predtým, avšak sa ambulantne neriešili, taktiež uviedol, že počas výsluchu, keď
bol maloletý si policajti z neho robili srandu, diktovali mu, čo má hovoriť.

V súčasnosti sa snaží si niečo privyrobiť, v decembri a v januári pracoval ako dohodár, zarobil si
60 eur, druhý mesiac 260 eur, takýto príjem mal v marketingovej firme do polovičky februára, ďalej
už nepracoval. V súčasnej dobe spláca sumu 770 eur, ktorú už čiastočne splatil, platil ju po 50 eur
mesačne, uhrádzal to zo svojho štipendia, je to nedoplatok na internete a internetových službách, načo
bol zaviazaný rozsudkom.

8./ V predmetnej veci súd doplnil dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s potvrdením
o návšteve školy žalovaného, s rozhodnutím o priznaní sociálneho štipendia, s rozhodnutím o zaradení
študenta t.j. žalovaného do evidencie študentov so špecifickými potrebami, s potvrdením ohľadoch
zdravotného stavu žalovaného, s potvrdením o výške nákladov žalovaného v súvislosti s ubytovaním

na internáte a v súvislosti so školou a dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu stavu:

9./ Z listinných dokladov predložených žalovaným bolo zistené, že žalovaný L. T. je študentom
Ekonomickej univerzity v Bratislave, v súčasnej dobe navštevuje 4. ročník , ďalej bolo zistené, že
ubytovaniemubolopridelenévŠkolskomdomoveR.H.,kdepoplatokzaubytovanievškolskomdomove

činí sumu XX,- eur mesačne .
Podľa vyjadrenia žalovaného v súčasnej dobe býva v domácnosti svojej matky, otec mu prispieva na
štúdium mesačne sumou 70 až 100 eur, čo uviedol vo svojej výpovedí , matka sa snaží uhrádzať všetky
výdaje, ktoré má v súvislosti so školou.
Zo správy zo Sociálnej poisťovne bolo zistené, že žalovaný nie je v informačnom systéme sociálnej

poisťovne u zamestnávateľa ani u SZČO, v roku 2012 pracoval ako dohodár v spoločnosti AGRO TAMI.
Z čestného prehlásenia jeho matky bolo zistené, že v čase maloletosti maloletému teda žalovanému
prispievalasumou80eurmesačne,momentálnemuneprispievažiadnousumouokremstravyabývania.
Z fotokópie žaloby predloženej žalovaným bolo zistené, že voči žalovanému sa vedie konanie o
zaplatenie sumy vo výške 536,84 eur. Žalovaný na objasnenie predmetnej situácie uviedol, že mal

nedoplatoknainterneteanainternetovýchslužbáchapretobolzaviazanýuhradiťsumou770eur,pričom
túto sumu pravidelne spláca mesačne po 50 eur.
Zo správy od ošetrujúcej lekárky MUDr. E. H. bolo zistené, že žalovaný sa v súčasnej dobe lieči na
psychiatrickej ambulancii vo R., chodí na pravidelné kontroly a užíva lieky.
Z rozhodnutia zo dňa 30.9.2016 Národohospodárskej fakulty ekonomickej univerzity Bratislave súd zistil,

že žalovaný bol zaradený ako študent do evidencie študentov so špecifickými potrebami o priznanie
primeranýchúpravapodpornýchslužieb,čižebolmupriznanýštatútštudentasošpecifickýmipotrebami.
Z rozhodnutia zo dňa 29.9.2016 bolo zistené, že žalovanému bolo priznané sociálne štipendium vo
výške 185 eur, počnúc od 1.9.2016 do 30.6.2017.
Z potvrdenia o návšteve školy bolo zistené, že žalovaný je v súčasnej dobe študentom 1.ročníka

inžinierskeho štúdia od 1.9.2016 do 31.8.2017 s predpokladaným termínom ukončenia štúdia máj 2016
a je zaradený do študijného programu poisťovníctvo.10./ Podľa § 422 ods.1 Občianskeho zákonníka, maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou
poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho
následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten,

kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie
alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.

11./V zmysle § 450 Z. zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd

náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné
a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby,
ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

12./ Predmetné ustanovenie upravuje tzv. moderačné právo súdu (ius moderandi), zmyslom ktorého
je zmiernenie dopadov zodpovednosti za škodu na škodcu v tých prípadoch, v ktorých by uloženie

povinnosti nahradiť škodu v plnom rozsahu predstavovalo pre neho neprimeranú tvrdosť (R 144/1951).
Právna úprava tu vychádza z toho, že v niektorých prípadoch hodných osobitného zreteľa, v ktorých
škoda nebola spôsobená úmyselne, by uloženie povinnosti nahradiť škodu v neredukovanom rozsahu
bolo v rozpore s preventívnymi aj reparačnými účinkami zodpovednosti za škodu, a tiež v rozpore s
princípom spravodlivosti.

Súd uplatňuje moderačné právo podľa tohto ustanovenia vždy bez ohľadu na to, či primerané zníženie
náhrady niektorý z účastníkov konania navrhol (viď R 34/1969, R 22/1979, R 3/1984); ide totiž o súčasť
celkovej skutkovej podstaty upravujúcej povinnosť nahradiť škodu.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody súd skúma, či sú splnené predpoklady na zníženie
požadovanej náhrady škody. Hľadiská, z ktorých má súd pri znížení vychádzať, sa spravujú zásadami

dobrých mravov. Najmä pri majetkových pomeroch škodcu a poškodeného súd prihliada na ich príjmy
z pracovnej a inej zárobkovej činnosti, na ich majetkové pomery, vyživovaciu povinnosť, spôsob
života, životnú situáciu a pod. Rozhodujúca je tiež miera zavinenia škodcu (vedomá alebo nevedomá
nedbanlivosť).

13./ Krajský súd v Nitre vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 21.12.2011 č.k. XCo XX/XXXX - 163
vyslovil právny názor, že samotná skutočnosť, že žalovaný v čase vzniku dopravnej nehody bol maloletý
a mal takmer 16 rokov, ho nezbavuje zodpovednosti za vznik škody z dôvodu maloletosti a na tomto
právnom názore Krajský súd zotrval aj vo svojom ďalšom uznesení č.k. XCo XXX/XXXX - 282 zo dňa
31.5.2016.

Krajský súd uviedol , že v danom prípade nenastala situácia podľa § 422 ods. 1 OZ, teda nenastala
situácia, že škodca t.j. žalovaný bol v čase vzniku dopravnej nehody úplne neschopný ovládať svoje
konanie alebo neschopný posúdiť následky svojho konania, nakoľko zo záverov znaleckého posudku
jednoznačne vyplýva, že táto schopnosť žalovaného bola len znížená, nie však vylúčená.
Súd vychádzal z ustáleného názoru Krajského súdu v Nitra a majúc za to, že boli splnené predpoklady

zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka žalovaný je povinný uhradiť škodu,
Krajský súd poukázal na ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka ako aj na to, že súd by sa pri
rozhodnutí o výške škody mal zaoberať úvahami o primeranom znížení náhrady škody v zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia.

14./ Vzhľadom na skutočnosť a na vyslovený názor Krajského súdu, súd nemôže úplne vylúčiť náhradu
škody a ani škodcovi odpustiť povinnosť nahradiť škodu a tým nepriznať poškodenému náhradu, môže
ju len primerane znížiť, berúc do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa a preto rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.727,03
eur, čo je polovica z výšky uplatnenej škody.

Právny zástupca žalovaného žiadal doplniť dokazovanie formou vypracovania nového znaleckého
posudku. Súd prednesený návrh právneho zástupcu žalovaného zamietol, navrhnutý dôkaz nevykonal
vzhľadom na uvedený právny názor Krajského súdu ako aj z dôvodu , že predmetom sporu zostalo určiť
výšku škody.

15./Súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelk tomu,ževdanomprípadesúsplnenépodmienky
na aplikovanie § 450 Občianskeho zákonníka, teda na uplatnenie zmierňujúceho sudcovského práva,
ktorého význam spočíva v tom, že poškodenému t. j. žalovanému súd neprizná nárok v celej výške ato napriek tomu, že táto výška bola v konaní náležite preukázaná ale súd v konaní bude skúmať, či sú
tu dané podmienky pre použitie tohto zmierňovacieho ustanovenia a to bez zreteľa na skutočnosť, či
takéto zníženie niektorý z účastníkov konania navrhne.

16./ Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody súd skúma, či sú splnené predpoklady na zníženie
požadovanej náhrady škody. V odôvodnení rozsudku musí súd uviesť konkrétne okolnosti, ktoré slúžili
ako podklad pre toto opatrenie.

17./ Súd pri aplikácií moderačného práva vychádzal zo skutočností, že v čase vzniku dopravnej nehody
žalovaný mal 15 rokov, bol žiakom 9. ročníka Základnej školy, v súčasnej dobe je žalovaný študentom
4. ročníka Ekonomickej univerzity v Bratislave, čiže je študentom 2. ročníka inžinierskeho štúdia. Od
poslednéhorozhodnutiasúdudošloajkzmenepomerovnajehostrane,vsúčasnejdobežijev spoločnej
domácnosti so svojou matkou, ktorá sa oňho stará, uhrádza mu náklady na štúdium, otec mu na štúdium
prispieva mesačne sumou v rozmedzí od 70 do 100 eur.

Z rozhodnutia Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave zo dňa 30. 9.2016 bolo
zistené,žežalovanýje zaradenýdoevidencieštudentovsošpecifickýmipotrebami,čižemubolpriznaný
štatút študenta so špecifickými potrebami. Z rozhodnutia zo dňa 29.9.2016 bolo zistené, že mu bolo
priznané sociálne štipendium vo výške 185 eur, a to za obdobie od 01. 09.2016 do 30.06.2017.
Ako bolo vyššie uvedené žalovaný je študentom vysokej školy, v súvislosti s čím má výdaje na

ubytovanie, nakoľko býva na študentskom internáte v Bratislave, na stravovanie, výdaje na uspokojenie
jeho kultúrnych a osobných potrieb, výdaje na úhradu školských potrieb a vzhľadom, a v súčasnej dobe
navštevuje psychiatrickú ambulanciu, kde má výdaje aj na lieky, ktoré užíva.

18./ Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd moderačné právo aplikoval, pričom postupoval podľa §
450 Občianskeho zákonníka, poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný je študentom vysokej školy, v
čase vzniku dopravnej nehody mal len 15 rokov, škodu, ktorú žalovaný spôsobil nebola spôsobená
úmyselne a prihliadnuc na okolnosti teda vzniku ako ku škode došlo, ako aj na jeho osobné pomery,
jeho zdravotný stav, rodinné, sociálne a zamestnanecké a iné spoločenské pomery súd mal za to, že

je tu dôvod na použitie moderačného práva § 450 OZ a vzhľadom na tieto všetky okolnosti rozhodol
tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 727,03eur, čo je polovice z celkovej
škody a mal za to, že zaviazanie žalovaného na vyššiu sumu poukazujúc na jeho celkové pomery by
malo preňho likvidačné následky.

19./ Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20./Podľa§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Žalobca si uplatňoval aj úrok z omeškania, o ktorom súd rozhodol v súlade s ustanovením § 3
Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z.

21./ Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ods. 2, vyššie cit. zák. ustanovenia, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Vzhľadom na skutočnosť, že pomer úspechu obidvoch je strán zhruba rovnaký, súd rozhodol, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22./OkresnýsúdNitraUznesenímč.k.XXCXXX/XXXX-XXX,zodňa19.11.2013priznalznalkyniMUDr.
P. S. znalečné vo výške 432,60 eur, ktorá jej bolo vyplatené dňa 22.04.2015 učtárňou tunajšieho súdu
z finančných prostriedkov štátu.
Uznesením č.k. XXC XXX/XXXX - XXX, zo dňa 19.11.2013 priznal znalcovi MUDr. H. P., znalečné

vo výške 418,32 eur, ktoré mu bolo vyplatené dňa 22.04.2015 učtárňou tunajšieho súdu z finančných
prostriedkov štátu.
Tým vznikli štátu trovy konania spolu vo výške 850,92 eur.23./ Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

24./ Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 neobsahuje ustanovenie týkajúce sa priamo náhrady
trov konania štátu, preto súd v zmysle článku 4 ods. 1 CSP rozhodol o trovách štátu podľa ust. § 255ods.

1 CSP, ktorý je čo do obsahu a účelu najbližší. Pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť štátu trovy konania
vychádzal súd zo skutočnosti, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a preto strany
sporu zaviazal na náhradu trov štátu každého v jednej polovici.

25./.Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.