Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. jún 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 16C/289/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113224108
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5113224108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting, s.r.o., so sídlom v Českej republike, Praha 3, K červenému dvoru č. 3269/25 A, Nagano
Office Center, IČO: 26 429 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4,
IČO: 86 864 421, proti odporcovi: T. Š., Z.. XX.XX.XXXX, A. Z. A. XXXX, o zaplatenie zo zmenky 3,70€
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporcaje povinnýzaplatiťnavrhovateľovizmenkovýúrokvovýške0,25%dennezosumy1109,87€
od 25.9.2010 do 28.11.2010, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 1109,87 € od 8.11.2010 do 28.11.2010,
zmenkovú odmenu vo výške 3,70€, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa č.ú.
XXXXXXXXXX/XXXX trovy právneho zastúpenia vo výške 62,57 € a navrhovateľovi na účet č.ú.
XXXXXXXXXX/XXXX sumu 16,50 € z titulu zaplateného súdneho poplatku, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2014 si navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v členskom
štáte európskej únie (v Českej republike) cestou vyplnenia vzorového tlačiva A v zmysle článku 4
ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, titulom zmenky uplatnil voči odporcovi
pohľadávku - zmenkové úroky a úroky zo zmenkovej sumy ako sú uvedené vo výroku tohto rozsudku,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny percenta zmenkovej sumy a náhradu trov konania.

Príslušnosť Okresného súdu Čadca na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako cezhraničného sporu
navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v ČR v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu, v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach odôvodnil od bydliska odporcu na území SR.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil odporca dňa 29.4.2010 na zmenkovú sumu 1109,87€, pričom do jej textu bol poňatý
záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu
spolusozmenkovýmúrokomvovýške0,25%denneod25.9.2010.Zamiestosplateniabolourčenésídlo

prvotného zmenkového veriteľa. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „Na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že indosant
predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 1109,87€, z tohto na zmenkovú sumu
uhradil 1109,87€ a na úroky 0€. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „Bez protestu“, indosantnenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ k návrhu pripojil aj prvopis
zmenky a výpis z obchodného registra navrhovateľa.

Dňa 23.9.2014 bolo v zmysle článku 5 ods.2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11.7.2007, ktorý sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
odporcovi za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa
doručené tlačivo C na odpoveď spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami, vrátane fotokópie
zmenky. Odporca v lehote určenej článkom 5 ods.3 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007,

ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, vyplnené tlačivo C
na odpoveď Okresnému súdu Čadca doručil, k predmetnému návrhu na uplatnenie pohľadávky sa
nevyjadril, nakoľko doručené listiny nenahrádzajú tvrdenie odporcu, na ktoré je povinný.

Podľa § 115 ods.1 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje inak, súd nariadi
na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť

je potrebná.

V poznámke pod čiarou pod bodom 13aa) je uvedené Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.7.2007, (ďalej len nariadenie), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu.

Podľa článku 5 ods.1 nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia

sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia súd pojednávanie nenariadil a dňa 11.6.2015 verejne
vyhlásil rozsudok.

Podľa článku 2 ods.1 nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri
cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v
čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje
2.000,-€ bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani

správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („Akta jure
impérii“).

Podľa článku 3 ods.1 nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom
má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu

alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods.1 nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe 1 a jeho podaním na príslušný súd
alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo

elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na
uplatneniepohľadávkyobsahujeopisdôkazu,ktorépodporujúpohľadávku,aprípadnesaknemupripoja
akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods.2 nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť 1 vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
3. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods.3 nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.Podľa článku 7 ods.1 nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods.3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehote, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky:
b) vykonať dôkazy v súlade s článkom 9,
c) predvolať strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní do predvolania.

Podľa článku 7 ods.3 nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods.3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa článku 19 nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s

nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods.1 a článku 3 ods.1
nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do
pôsobnosti nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie

pohľadávky prostredníctvom nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému má
súd za to, že bolo vyplnené v súlade s nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle nariadenia ako v
európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Zo spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľ vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 ods.1

nariadenia titulom zmenky uplatnil svoju pohľadávku voči odporcovi. Odporca dňa 29.4.2010 vystavil
vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 1109,87€ vystavená ako „Vistazmenka “ a bola opatrená doložkami „Bez
protestu“ a (na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia), pričom za miesto platenia bolo určené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,

s.r.o. indosovala zmenku na rad navrhovateľa.

Odporca doposiaľ zaplatil 1109,87€, z tohto na zmenkovú sumu uhradil 1109,87€ a na úroky 0€, preto
si navrhovateľ uplatni voči nemu nielen zaplatenie zmenkovej sumy a zmenkového úroku, na zaplatenie
ktorého sa odporca ako vystaviteľ zmenky zaviazal, ale aj zákonný úrok vo výške 6 % ročne a zmenkovú

odmenu.

Odporca v zmysle článku 5 ods.1 Nariadenia súdu vyplnené tlačivo C na odpoveď nedoručil, k návrhu
na uplatnenie pohľadávky sa nevyjadril, celkovo ostal v konaní nečinný.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom
predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa zákonné
náležitosti.

Aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého

nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Náležitosti zmenky upravuje Zákon č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový
zákon).

Podľa článku I, § 75 Zmenkového zákona vlastná zmenka obsahuje:

(1) Označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
(2) Bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

(3) Údaj zročnosti;
(4) Údaj miesta, kde sa má platiť;
(5) Meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
(6) Dátum a miesto vystavenia zmenky;(7) Podpis vystaviteľa.

Podľa článku I, § 77 ods.1 Zmenkového zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre

ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§ 11 až 20) zročnosti (§ 33 až 37), platení (§
38 až 42), postihu pre neplatenie (§ 43 až 50, § 52 až 54), platení pre česť (§ 55, § 59 až 63), odpisoch
(§ 67, 68), zmena (§ 69), premlčaní (§ 70 a 71), v dňoch pracovného pokoja, počítanie lehôt a zákazu
dni odkladu (§ 72 až 74).

Podľa článku I, § 77 ods.2 Zmenkového zákona pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích
zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§ 4 a 27), o úrokovej
doložke (§ 5), o nezrovnalostiach údajov zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za
podmienok (§ 7), o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá
prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa článku I, § 5 ods.1 Zmenkového zákona v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatítátodoložkazanenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods.2 Zmenkového zákona úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj,
platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods.3 Zmenkového zákona sa úrok počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie
je určený deň iný.

Podľa článku I, § 10 Zmenkového zákona ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená

tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.

Podľa článku I, § 11 ods.1 Zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno

previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I, § 13 ods.1 Zmenkového zákona indosament treba napísať na zmenku alebo na list s
ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa článku I, § 16 ods.1 prvej vety Zmenkového zákona o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je
oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak
posledný z nich je blankoindosament.

Podľa článku I, § 17 Zmenkového zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,

ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahov k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I, § 34 ods.1 Zmenkového zákona zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť
predložená na plnenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo

určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku I, § 48 ods.1 Zmenkového zákona, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané, 2.
šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti, 3. Trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy, 4.

odmenu vo výške 1/3-iny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinnýplniť.Veriteľjevšakpovinnýpreukázaťdôvodzáväzku,svýnimkou cennýchpapierovhromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť

nemá.

V danej veci je predmetom konania uplatnenia práv zo zmenky predloženej navrhovateľom, ktorá
indosáciou nadobudla charakter zmenky na platenie. Z povahy zmenky ako abstraktného celéhopapiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky vyplýva, že navrhovateľ ako
majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť
dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo

bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá
predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné
právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej
zmenky prestavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej
sumytomu,ktobudepripredloženízmenkyjejmajiteľom,azároveňnasebaberieriziko,ževprípade,ak

pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov
(indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá
je posledným majiteľom zmenky. Zásada abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri
zmenke ide o záväzok celkom samostatný, oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov,
ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný.
Navrhovateľ ako majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel

preukazovať dôvod vzniku zmenky či dôvod jej prijatia.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný , nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto

zmenky len možnosť podať námietky proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,
a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v
prípade, že k takému prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa
však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového
vzťahu, , ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník

namietať voči navrhovateľovi, ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v
zlej viere, alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jeho škodu , čo ale
neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému
záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne, môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť
škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Predmetom sporu bol nárok zo zmenky, ktorá indosáciou nadobudla charakter zmenky na plnenie. Súd
v danom prípade základný vzťah na základe ktorého zmenka vznikla neposudzoval, nakoľko odporca
nevzniesol voči majiteľovi (navrhovateľovi) relevantné námietky týkajúce sa zmenky, ani nenamietal,
že k indosácii došlo na jeho škodu , čo by musel aj v konaní preukázať.

Vzhľadom na uvedené súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si navrhovateľ v predmetnom konaní
uplatňujeprávonazaplateniepeňažnejsumyvočiodporcovi,azistil,žezmenkajepodpísanáodporcom,
okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o mene i zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom
odporcu ako vystaviteľa zmenky zaplatiť za túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok odporcu

zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena
toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a
miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré existujú. Navrhovateľom predložená
zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu,
že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej

zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky
je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej strany zmenky vyplýva,
že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka
vystavená.

Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že odporca sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky
stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitosti zmenky súd nezistil a voči zmenke
neboli vznesené žiadne námietky. Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že navrhovateľ svoj
uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybnosti. Záver o platnostizmenky opiera súd aj o rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa (napríklad uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 23.11.2013, sp.zn. 43CoZm/24/2013 zo dňa
19.12.2013, sp.zn. 43CoZm/28/2013 zo dňa 19.12.2013, sp.zn. 43CoZm/41/2013 zo dňa 19.12.2013,

sp. zn. 41Cob 198/2014 zo dňa 25.6.2014). Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti, záväzok odporcu z nej je teda nesporný. Nárok navrhovateľa na
zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je
dôvodný, preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného
ustanovenia článku 7 ods.3 nariadenia vo veci rozhodol rozsudkom tak, že odporca je povinný zaplatiť

navrhovateľovi zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1109,87 € od 25.9.2010 do 28.11.2010,
6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 1109,87 € od 8.11.2010 do 28.11.2010, zmenkovú odmenu vo výške
3,70€, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§142ods.1O.s.p.anavrhovateľovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,
priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatnenie práva. Navrhovateľ si uplatnil trovy

právneho zastúpenia 240,74€ a refundáciu súdneho poplatku.

Súd navrhovateľovi priznal trovy právneho zastúpenia 62,57€ a 16,50€ náhradu iných trov (zaplatený
súdny poplatok).

Trovy právneho zastúpenia podľa § 1 ods.3, § 9, § 10 ods.1, § 14 ods.1, písm. a), b), § 16 ods.3, § 18
ods.3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov činia
62,57€, a to tarifná odmena za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom a podanie návrhu) po 18,26€, dva prináležiace režijné paušály po 7,81 € a 20 % DPH
zo sumy odmeny a paušálu. Súd vychádzal z tarifnej hodnoty sporu 187,88€ (zmenkový úrok vyčíslený

180,35€, úrok 6% vyčíslený 3,83€, zmenková suma 3,70€).

Zaplatenie trov právneho zastúpenia navrhovateľa je odôvodnené ustanovením § 149 ods.1 O.s.p. na
základe ktorého ustanovenia ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,

nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier)
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.