Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 10C/161/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108231275
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Pytliaková Dr.

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5108231275.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa G.. S. C.,

A.. X. X. XXXX, bytom F. XX, Ž., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s. r. o., D.
Dlabača 2748/28, Žilina proti odporcom: 1. U.. U. Ď., O. XX, Ž., 2. U.. U. C., súdnemu exekútorovi,
O. X, D. P., G.: XX XXX XXX, odporca v rade 2/ zastúpený JUDr. Petrom Poláčkom, advokátom so
sídlom Majerská cesta č. 98, Banská Bystrica a 3. Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry v
Čadci, Slovenských dobrovoľníkov 2749/12A, Čadca, o zaplatenie 509,60 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1/ a 3/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 509,60 €

do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca v rade 1/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 8,5% ročný úrok z omeškania zo sumy
509,60 € od 1. 12. 2007 až do zaplatenia.

Úrok z omeškania zo sumy 509,60 € vo výške 8,5% ročne vo vzťahu k odporcom v rade 2/ a 3/ sa z
a m i e t a .

Odporcovia v 2/, 3/ rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 205,03 € do
troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade sa nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 205,03 € spolu s
príslušenstvom z a m i e t a .

Návrh vo vzťahu k odporcom v 2/, 3/ rade o zaplatenie 7,5% ročného úroku z omeškania zo sumy 205,03

€ od 1. 2. 2009 až do zaplatenia sa z a m i e t a .

Návrh vo vzťahu k odporcovi v 3 / rade na zaplatenie sumy 96,56 € spolu s úrokom z omeškania sa
z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Žilina doručený dňa 16. 12. 2008, sa navrhovateľ domáhal voči

odporcovi v rade 1 zaplatenia sumy vo výške 509,60 € (15 352,50 Sk) s úrokom z omeškania vo výške
7,5% ročne zo sumy 15. 352,50 € od 1. 12. 2007 do zaplatenia a voči odporcom v rade 1 a 2 zaplatenia
spoločne a nerozdielne sumu 205,03 € (6 176,80 Sk) od 1. 11. 2008 do zaplatenia na tom skutkovom
základe, že odporca v rade 1 podal voči navrhovateľovi návrh na vykonanie exekúcie na B. Ú. JUDr.Jána Franeka - odporcu v rade 2 pod spisovou značkou B. XXX/XXXX na vymoženie sumy v celkovej
výške 714,64 € (21 529,30 Sk). Exekučné konanie skončilo vymožením od navrhovateľa (povinného)
sumy v celkovej výške 714,64 € ( 21 529,30 Sk), a to pre oprávneného - odporcu v rade 1 v sume

15 352,50 Sk a na trovy exekúcie v sume 6 176,80 Sk. Odporca v rade X podal návrh na vykonanie
exekúcie na vymoženie sumy vo výške 13 271,-- Sk s príslušenstvom na základe exekučného titulu,
ktorým bol platobný rozkaz Okresného súdu Žilina, sp. zn. XX H. XX/XXXX zo dňa 13. 1. 2006. Odporca
v rade 1 nebol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, keďže oprávneným v
zmysle citovaného exekučného titulu bol F. Q. - Q., G.: XX XXX XXX, t. j. navrhovateľ vo veci vedenej

na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou XX H. XX/XXXX, ktorý bol klientom odporcu v rade
1 v uvedenom konaní. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu bol F. Q. -Q. a nie odporca v rade
1/, ktorého na takéto konanie ani nesplnomocnil, ani mu predmetnú pohľadávku nepostúpil. Uvedené
sa opiera jednak o ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého prináleží náhrada trov konania
účastníkovi konania a nie jeho právnemu zástupcovi, ako aj o konštantnú judikatúru. Osobou, voči
ktorej bol odporca v rade 1 oprávnený domáhať sa úhrady trov právneho zastúpenia bol výlučne jeho

klient, nie navrhovateľ, ktorý nebol s odporcom 1/ v žiadnom právne relevantnom vzťahu, z ktorého
by bolo možné vyvodiť povinnosť navrhovateľa uhradiť odporcovi 1/ sumu vo výške 13 271,-- Sk s
príslušenstvom. Odporca v rade 1 voči navrhovateľovi nemohol vystupovať v pozícii veriteľa z ním
uplatnenej pohľadávky. Okrem toho pohľadávka v čase, kedy odporca v rade 1 podal návrh na vykonanie
exekúcie, ani neexistovala, pretože zanikla dobrovoľným plnením odporcovmu klientovi - F. Q. - Q., G.:

XX XXX XXX, čo preukazuje dohoda o urovnaní zo dňa 9. 2. 2006 a výpis z účtu navrhovateľa zo dňa 9.
2. 2006. Odporca v rade 1 ako neoprávnená osoba podal návrh na vymoženie práva, ktoré v tom čase už
neexistovalo a toto plnenie následne i prijal, a to i napriek tomu, že v tom čase už mal vedomosť o tom,
že mu neprináleží. Na nezákonnosť postupu exekučného konania boli upozorňovaní okrem odporcu 1/
aj odporca 2/ ako súdny exekútor vykonávajúci predmetnú exekúciu a Okresný súd Žilina. Dňa 18. 12.

2007 podal navrhovateľ na Okresnom súde Žilina prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrh na
zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie, ktoré boli zaslané aj odporcovi v rade 2, v ktorom navrhovateľ
upozorňoval na to, že odporca v rade 1 nemá aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vykonanie
exekúcie a na to, že pohľadávka vymáhaná v rámci exekučného konania už zanikla. Rovnako tak bol
niekoľkokrát upozorňovaný aj odporca v rade 1/, a to ešte predtým ako prijal sumu vymoženú v exekúcii.

Následne dňa 28. 10. 2008 bol odporca v 1 vyzvaný na dobrovoľné plnenie - vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré v rámci predmetnej exekúcie neoprávnene získal. Odporca v rade 1 získal plnenie vo
výške 509,60 € (15 352,50 Sk) bez právneho dôvodu, čím sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil.
Pokiaľ ide o odporcu v rade 2, bolo jeho povinnosťou skúmať, či návrh na začatie exekúcie podaný
odporcom v rade 1/ spĺňa všetky predpoklady na podanie takéhoto návrhu v súlade s § 38 Exekučného

poriadku. Návrh na vykonanie exekúcie môže podať ten, v prospech koho svedčí exekučný titul, t. j.
je v exekučnom titule výslovne uvedený ako osoba, ktorej sa má plniť alebo ten, kto preukáže, že na
neho právo z exekučného titulu prešlo. Exekučným titulom pre začatie exekúcie bol platobný rozkaz
Okresného súdu Žilina, sp. zn. XX H. XX/XXXX zo dňa 13. 1. 2006, ktorým bolo navrhovateľovi uložené
zaplatiť pohľadávku s príslušenstvom oprávnenému F. Q.. Odporca v rade 1 preto popri bezdôvodnom

obohatení spôsobil navrhovateľovi aj škodu vo výške 6 176,80 Sk spočívajúcu v trovách exekúcie, ktoré
bol navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi v rade 2/, a to za situácie, kedy napokon aj samotný súd
skonštatoval, že exekúcia bola neprípustná. Predpoklady na náhradu škody sú preto splnené. Odporca
v rade 1, ktorý v exekúcii vystupoval ako oprávnený a v prospech ktorého následne exekúcia aj bola
vykonaná, je advokátom, ktorého právne povedomie je omnoho vyššie ako je tomu v prípade bežného

občana a v exekučnom konaní bol navyše aj právne zastúpený ďalším advokátom. To isté je možné
konštatovať aj u odporcu v rade 2, ktorý je povinný v zmysle Exekučného poriadku skúmať, či je návrh
na začatie exekúcie správny, úplný a zrozumiteľný. Podľa názoru navrhovateľa odporcovia v rade 1 a
2 vedeli, že návrh na vykonanie exekúcie je podaný v rozpore so zákonom a že takýmto konaním môžu
navrhovateľovi spôsobiť škodu. Okrem toho po podaní takéhoto návrhu boli niekoľkokrát upozorňovaní

nanezákonnosťtakéhotopostupu,atedamuselimaťvedomosťotom,žekonanúvrozporesozákonom,
pričom také kroky, ktorými by mohli zabrániť vzniku škody navrhovateľovi, neuskutočnili. V dôsledku
neuváženého protiprávneho konania odporcov v rade 1/ a 2/ vznikla navrhovateľovi škoda, ktorá spočíva
v sume 205,03 € (6 176,80 Sk), ktorú navrhovateľ musel vynaložiť ako trovy exekúcie aj napriek tomu, že
on svojim konaním nedal dôvod ani podnet k tomu, aby takáto exekúcia prebehla, práve naopak snažil

a svojim konaním tomuto zabrániť a dňa 20. 11. 2008 podal na Okresný súd Žilina návrh na zastavenie
a na odklad exekúcie.Okresný súd Žilina vydal dňa 23. 1. 2009 platobný rozkaz, sp. zn. XX H. XXX/XXXX, ktorým odporcovi
v rade 1 uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 509,60 € s úrokom z omeškania vo výške 7,5%
ročne zo sumy 509,60 € od 1. 12. 2007 do zaplatenia a trovy konania, ako aj zaviazal odporcu v rade

1 a 2 uhradiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 205,03 € s úrokom z omeškania vo výške
7,5% ročne zo sumy 205,03 € od 1. 11. 2008 do zaplatenia a trovy konania.

V zákonnej lehote podal voči platobnému rozkazu odpor odporca v rade 1, v ktorom uviedol, že platobný
rozkaz bol vydaný na základe nesprávneho návrhu oprávneného v rozpore so skutočným stavom veci.

Je nesporné, že Okresný súd Žilina dňa 13. 1. 2006 vydal platobný rozkaz, sp. zn. XX H. XX/XXXX, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11. 2. 2006. Vo výrokovej časti tohto platobného rozkazu
odporcovi (v danom súdnom konaní v procesnom postavení navrhovateľa) uložil, aby jednak do 15 dní
od doručenia platobného rozkazu uhradil navrhovateľovi sumu 155 236,-- Sk s úrokom z omeškania
0,05% denne zo sumy 234 073,-- Sk od 19. 8. 2005 do 26. 9. 2005, zo sumy 155 236,-- Sk od 17. 9. 2005
do zaplatenia, nahradil trovy konania vo výške 7 760,-- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 13

271,-- Sk právnemu zástupcovi navrhovateľa alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Uvedená výroková
časť platobného rozkazu je limitujúca a určujúca pre realizovanie práva. Je nesporné, že súd v tomto
platobnom rozkaze individuálne priznal určité sumy jednak navrhovateľovi a jednak samostatne jemu
ako právnemu zástupcovi navrhovateľa, a to konkrétnu sumu 13 271,-- Sk. Je potrebné vychádzať zo
všeobecneznámejzásadygramatickéhoalogickéhovýkladukaždejlistiny.Zcitácievýrokovejčastitohto

platobného rozkazu je nesporné, že súd rozhodol o priznaní konkrétnych súm jednak navrhovateľovi a
jednak jemu ako právnemu zástupcovi. Dôkazom tohto tvrdenia je skutočnosť, že na základe uvedeného
platobného rozkazu Okresný súd Žilina vydal pod sp. zn. XX B. XXXX/XXXX poverenie číslo 5511
031076 zo dňa 9. 8. 2007 pre súdneho exekútora U.. U. C., X.. N.. B. XXX/XXXX na vymoženie sumy
13 271,- Sk v prospech oprávneného U.. U. Ď. na základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina, sp. zn.

XX H. XX/XXXX zo dňa 13. 1. 2006. Navrhovateľ mu túto priznanú sumu nepoukázal, preto bol nútený
podať návrh na vykonanie exekúcie. Na základe vykonanej exekúcie bol uspokojený jeho nárok priznaný
mu platobným rozkazom XX H. XX/XXXX. O správnosti postupu súdneho exekútora v konaní B. XXX/
XXXXsvedčíioznámenieOkresnéhosúduŽilinaadresovanéprávnejzástupkyninavrhovateľa,vktorom
oznámení jej oznamuje, že súd nebude rozhodovať o jej návrhu na odklad exekúcie a na zastavenie

exekúcie z dôvodu ukončenia exekúcie. Právna zástupkyňa navrhovateľa nesprávne a nekvalifikovane
adresovala podania v čase výkonu exekúcie B. XXX/XXXX. Súd v oznámení zo dňa 4. 7. 2008 jej
oznamuje,žeakmalazato,ženastraneodporcuvrade1jenedostatokaktívnejlegitimácie,tietodôvody
mohli byť návrhom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Taktiež povinný (v danom súdnom konaní 10
C 161/2010 v procesnom postavení navrhovateľ) mal zákonnú možnosť sa brániť voči uvedenej exekúcii

včas podanými námietkami podľa § 50 Exekučného poriadku. Je nesporné, že navrhovateľ, ktorý bol
zastúpený právne vzdelanou osobou - advokátkou námietky nepodal, pretože skutočne na ne nebol
dôvod, nakoľko povinný neuhradil oprávnenému vo veci XX H. XX/XXXX, H.. B. XXX/XXXX istinu. Návrh
na začatie konania spracovaný právnou zástupkyňou navrhovateľa je neaplikovateľný s poukazom na
rozhodnutie XX H. XX/XXXX. V zmysle všeobecne záväzných predpisov súdnym rozhodnutím, jeho

výrokovou časťou je viazaný účastník konania a ďalšie osoby realizujúce práva z tohto rozhodnutia.
Naviac je neakceptovateľný názor rozhodovať podľa tzv. judikatúry, súd nerozhoduje podľa judikátov,
ale individuálne podľa konkrétneho prípadu a v tomto prípade súd rozhodol o individuálnom priznaní
nárokov navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi. Z tohto dôvodu nie sú naplnené ani v teoretickej
rovine formálne podmienky aplikácie § 451 a nasl., resp. 420 a nasl. OZ, na ktoré poukazuje v návrhu na

začatie konania navrhovateľ. Taktiež nie je doložený dôkaz počiatku omeškania od 1. 12. 2007. Odporca
v rade 1 preto navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.

Voči platobnému rozkazu, sp. zn. XX H. XXX/XXXX zo dňa 23. 1. 2009 podal odpor aj odporca v rade 2,
ktorý uviedol, že exekučným titulom pre exekučné konanie bol platobný rozkaz, sp. zn. XX H. XX/XXXX

zo dňa 13. 1. 2006, ktorým Okresný súd Žilina uložil G.. C. uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške
13 271,-- sk právnemu zástupcovi navrhovateľa (odporcovi v rade 1). Súd teda jednoznačne určil, že
trovy majú byť zaplatené právnemu zástupcovi, ktorým bol v pôvodnom konaní U.. U. Ď.. Keďže odporca
nesplnil túto povinnosť, oprávnený z exekučného titulu podal návrh na začatie exekúcie a na základe
tohto návrhu potom Okresný súd Žilina vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekúcia bola vykonaná

zákonným spôsobom a za výkon exekúcie prináležia exekútorovi trovy exekúcie. Z uvedeného dôvodu
neexistoval právny dôvod na vydanie platobného rozkazu, sp. zn. XX H. XXX/XXXX. Preto odporca v
rade 2 navrhol návrh voči nemu zamietnuť a navrhovateľa zaviazať k náhrade trov konania.Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu odporcov v rade 1 a 2 uviedol, že záver odporcu v rade 1 spočívajúci
v tom, že súd v platobnom rozkaze, sp. zn. XX H. XX/XXXX zo dňa 13. 1. 2006 „individuálne priznal
určité sumy jednak navrhovateľovi a jednak samostatne právnemu zástupcovi navrhovateľa, konkrétne

sumu 13 271,-- Sk“ je nesprávny a nezodpovedajúci platnému právu. Pokiaľ aj na základe „gramatického
a logického výkladu“ tohto rozhodnutia k takémuto výkladu odporca v rade 1 dospel, je nevyhnutné
vychádzaťzpríslušnýchustanovenízákona,ktorýmisúviazanésúdyprisvojomrozhodovaní.Konkrétne
z § 142 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že súd priznáva náhradu trov konania účastníkovi. Odporca v rade 1 nebol
účastníkom konania, preto mu súd ani nemohol priznať samostatne trovy právneho zastúpenia, ktoré sú

vzmysle§137O.s.p.trovamikonania.Ustanovenie§142anasl.O.s.p.nedávasúduprávomocpriznať
náhradu trov konania priamo a samostatne právnemu zástupcovi účastníka konania, ale len účastníkovi
samotnému a ak bol v konaní právne zastúpený, platia sa trovy advokátovi, ktorý je v zmysle ustálenej
judikatúry iba platobným miestom. Odporca v rade 1 nebol aktívne legitimovaným na podanie návrhu
na vykonanie exekúcie a navyše pohľadávka v tom čase už neexistovala, nakoľko zanikla plnením.
Navrhovateľovi tak spôsobil škodu. Rovnako aj Okresný súd Žilina vo svojom oznámení zo dňa 4. 7.

2008uviedol,žeskutočnostiuvádzanénavrhovateľomvnávrhunazastavenieexekúciebybolidôvodom
na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, avšak medzičasom došlo k ukončeniu exekúcie
vymoženímpohľadávky,atedaokresnýsúdužnemohol,hocidôvodyktomubolidané,vyhlásiťexekúciu
za neprípustnú a exekučné konanie zastaviť. Odporca v rade 1 zámerne pozmeňuje znenie textu tohto
oznámenia v zmysle, že „ak mala (právna zástupkyňa) za to, že na strane U.. U. Ď. je nedostatok

aktívnej legitimácie, tieto dôvody mohli byť návrhom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú“, pričom
takýto záver z daného oznámenia nevyplýva. I odpor podaný odporcom v rade 2 navrhovateľ považoval
za nedôvodný. Obrana odporcu v rade 2 rovnako ako odporcu v rade 1 spočívajúca v tvrdení, že osobou,
ktorej boli trovy právneho zastúpenia priznané, bol právny zástupca účastníka konania - odporca v
rade 1, ktorý mal vo veci úspech, popiera zákonné ustanovenia o priznávaní náhrady trov konania v

občianskom súdnom konaní, ako aj ich samotný účel, čo je neprípustné, keďže ide o ustanovenia, z
ktorých musí pri rozhodovaní vychádzať súd, ako aj účastníci konania, teda aj ich právni zástupcovia.
Trovy konania vznikajú účastníkovi konania, a teda ide o náklady účastníka konania spojené so súdnym
konaním, čo značí, že účastník konania je osobou oprávnenou na ich prijatie a právny zástupca je iba
miestom, kde sa majú platiť. Odporca v rade 2 preto postupoval pri vykonávaní predmetnej exekúcie v

rozpore s platným právom, porušil zákonné povinnosti špecifikované v návrhu na začatie konania a v
dôsledku toho vznikla navrhovateľovi škoda, ktorej náhradu požaduje.

Dňa 16. 6. 2010 bol Okresnému súdu Čadca doručený návrh navrhovateľa na pripustenie vstupu do
konania odporcu v rade 3 a návrh na zmenu návrhu na tom skutkovom základe, že navrhovateľovi v

exekučnom konaní v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Žilina pod sp. zn. XX
B. XXXX/XXXX, ktorý spočíval v tom, že súd vydal poverenie na výkon exekúcie, vznikli trovy konania
spočívajúcevtrováchprávnehozastúpeniavovýške96,56€,akoajnároknanáhraduškodyspôsobenej
nesprávnym úradným postupom v sume 811,20 € (15 352,50 Sk + 6 176,80 Sk).

Uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 5 NcC 26/2010-144 zo dňa 21. 9. 2010 boli sudcovia
Okresného súdu Žilina vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej právnej veci a vec bola prikázaná
na ďalšie konanie Okresnému súdu Čadca.

Okresný súd Čadca uznesením, č. k. 11 C 161/2010-161 zo dňa 19. 4. 2012 s právoplatnosťou dňa 18. 5.

2012 pripustil vstup Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
do konania ako odporcu v rade 3. Uznesením, sp. zn. 10 C 161/2010-254 zo dňa 25. 2. 2013 súd s
právoplatnosťou dňa 27. 3. 2013 pripustil zmenu rozsudočného návrhu tak, že odporca v rade 1 a 3
sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 509,60 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5% ročne zo sumy 509,60 € od 1. 12. 2007 do zaplatenia a trovy konania, ďalej odporca v

rade 1 až 3 sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 205,03 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 205,03 € od 1. 11. 2008 do zaplatenia a trovy konania s
tým súvisiace a odporca v rade 3 je povinný navrhovateľovi zaplatiť sumu 96,56 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 96,56 € od 16. 6. 2010 do zaplatenia a trovy konania. O tomto
predmete súd ďalej konal a rozhodol.

Odporca v rade 3 vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedol, že navrhovateľ žiadosťou
o predbežné prerokovanie, doručenou Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 10. 5.
2010, doplnenou dňa 21. 6. 2010 uplatnil svoj nárok na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti SRžiadosť ako nedôvodnú zamietlo a nárok navrhovateľa neuspokojilo, nakoľko neboli splnené zákonné
predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci. Navrhovateľ za
nesprávny úradný postup, od ktorého odvodzuje svoj nárok voči odporcovi v rade 3, označil postup

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod spisovou značkou XX B. XXXX/XXXX spočívajúci vo
vydaní poverenia na výkon exekúcie číslo 5511 * 031076 dňa 9. 8. 2007, čím bolo podľa jeho názoru
porušené ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, avšak ak zákon č. 514/2003 Z. z. hovorí či
už o nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe, musí ísť o taký právno-aplikačný
akt či postup, ktorý má priame právne účinky na poškodeného. Poverenie na vykonanie exekúcie

však takéto účinky vykazuje iba voči osobe súdneho exekútora. Ide totiž o procesný úkon exekučného
súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého môže súdny exekútor začať vykonávať
exekúciu (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Po udelení poverenia môže súdny exekútor upovedomiť
povinného o začatí exekúcie, a tým mu zakázať nakladanie s majetkom, ktorý podlieha exekúcii (§ 47
ods. 1 Exekučného poriadku). Z uvedeného je zrejmé, že poverenie na vykonanie exekúcie nevykazuje
priame právne účinky voči osobe povinného, preto povinný voči nemu nemôže využiť žiadne opravné

prostriedky. Až upovedomenie o začatí exekúcie je procesným úkonom exekútora, ktorým vznikajú
priame právne účinky voči povinnému (§ 47ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku), a preto môže
povinný proti upovedomeniu podať námietky. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie teda nie je
spôsobilé predstavovať nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorým by mohla
byť navrhovateľovi spôsobená škoda. Až upovedomenie o začatí exekúcie je spôsobilé vyvolať svojou

nezákonnosťou tie účinky, ktoré zákon č. 514/2003 Z. z. predvída. Práve voči tomuto rozhodnutiu
je poškodený v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. povinný uplatniť prostriedky ochrany
predvídané zákonom, aby sa po ich prípadnom vyčerpaní mohol následne takýto subjekt s úspechom
domáhať príslušných nárokov v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na súde. Voči upovedomeniu mal
navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote uplatniť námietky, v ktorých by vytkol tvrdený nezákonný

postup súdneho exekútora a ktorých uplatnenie predvída § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. tak,
aby následne bolo možné konštatovať, že navrhovateľ splnil všetky procesno-právne požiadavky na
jeho prípadne úspešné uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím štátneho orgánu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, čo sa v danom prípade nestalo. Navrhovateľ po obdržaní
upovedomenia o začatí exekúcie, napriek tomu, že bol o tejto možnosti riadne poučený, nevzniesol

u exekútora námietky proti exekúcii. Ohliadnuc od toho, že ich podanie predstavuje conditio sine
qua non pre priznanie nároku na náhradu škody, je nutné poznamenať, že námietky predstavujú
účinnú procesnú obranu povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie exekúcie
alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Nejde iba o
opravný prostriedok, ale o pomerne univerzálny prostriedok obrany povinného. Obsahom námietok sú

skutočnosti, z ktorých povinný vyvodzuje absolútnu alebo relatívnu neplatnosť exekúcie, či nesplnenie
procesných podmienok. Včas podané a odôvodnené námietky proti exekúcii majú odkladný účinok.
Kým sa o námietkach nerozhodne, nemožno vydať exekučný príkaz a pokračovať vo vykonávaní
exekúcie. Je preto zarážajúce, že navrhovateľ nevyužil tento zákonom stanovený účinný prostriedok
obrany svojich práv, v ktorom je priamo zakotvené aj pozastavenie exekúcie na dobu, kým o nich

bude riadne rozhodnuté. Navrhovateľ síce následne podal dňa 20. 11. 2007 (doplnený dňa 18. 12.
2007) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného
poriadku, ktorý tiež predstavuje prostriedok ochrany v exekučnom konaní, avšak s iným nastavením aj
čo sa týka lehôt na rozhodnutie o tomto návrhu, aj čo sa týka úpravy stavu konania počas rozhodovania,
keďže v ňom nie je zakomponovaná ochranná zložka zachovania status qou. Zároveň bol podaný aj

návrh na odklad exekúcie, avšak ešte pred uplynutím lehoty na rozhodnutie o odklade exekúcie dňa
6. 12. 2007 vrátil súdny exekútor podaním zo dňa 30. 11. 2007 poverenie s tým, že exekúcia bola
ukončená vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie dňa 30. 11. 2007. Súd teda nemohol
rozhodovať o odklade a zastavení exekúcie, pretože exekučné konanie Ex 490/2007 bolo skončené
vymožením nároku. Náš právny systém a konkrétne práva úprava exekučného konania zakotvuje

mnoho efektívne nastavených prostriedkov na obranu práv ich nositeľov a s poukazom na zásadu
„vigilantibus iura scripta sunt“ nie je možné prehliadnuť v tomto prípade pasivitu navrhovateľa pri ich
využití. Navrhovateľ preto nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ ide o nárok
na náhradu škody vo výške 509,60 € navrhovateľ má možnosť domáhať sa uspokojenia tohto nároku
titulom bezdôvodného obohatenia, ak došlo z jeho strany k duplicitnému zaplateniu tejto sumy. I pokiaľ

ide o nárok na zaplatenie sumy 96,65 € z titulu náhrady trov v exekučnom konaní, v tomto štádiu konania
bez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov, t. j. riadnej faktúry a dokladu o zaevidovaní sumy
prijatej od navrhovateľa v peňažnom denníku právneho zástupcu nie je možné dospieť k záveru o ich
reálnejúhrade.Pokiaľideoúrokzomeškania,navrhovateľnemáprávonazaplatenieúrokuzomeškaniaod ním uvedených dátumov, pretože v tom čase (odporca v rade 3 je toho názoru, že ani v súčasnosti)
neexistoval žiadny dlh odporcu v rade 3 voči navrhovateľovi, ktorý by bol splatný. Odporca v rade 3 sa tak
nemôžedostaťdoomeškaniasplnenímpeňažnéhozáväzkuskôrnežjeznámavýškanáhradyškody.Vo

vzťahu k uplatnenej náhrade trov daného konania, keď si navrhovateľ uplatňuje okrem iného aj odmenu
za dva právne úkony súvisiace s podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
odporca v rade 3 poukázal na znenie ustanovenia § 18 ods. 3 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z., podľa
ktorého súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom. Zároveň rozporuje spôsob vyčíslenia celkových trov konania. Z uvedených

dôvodov preto odporca v rade 3 považuje návrh za neopodstatnený a žiada tento návrh zamietnuť v
celom rozsahu.

K vyjadreniu odporcu v rade 3 navrhovateľ uviedol, že nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho
úradného postupu si uplatňuje nielen pre nesprávny úradný postup Okresného súdu Žilina, ale aj z
dôvodu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora - odporcu v rade 2. Preto pokiaľ odporca

v rade 2 pri koncipovaní svojho vyjadrenia vychádzal iba z toho, že jeho zodpovednosť sa odvíja iba
od nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Žilina, pochybil a jeho vyjadrenie je v tomto smere
nedostatočné. Navrhovateľ ďalej vo vzťahu k obrane odporcu v rade 3 spočívajúcej v tom, že ak zákon
č. 514/2003 Z. z. hovorí o nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe, musí ísť
o taký právno-aplikačný akt či postup, ktorý má priame právne účinky na poškodeného, uviedol, že

odporca v rade 3 sa týmto „zužujúcim výkladom“ snaží vyviniť z objektívnej zodpovednosti za škodu,
pre ktorú nie je žiadnym právnym predpisom stanovená ako zákonná podmienka to, že nezákonné
rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup musia mať priame právne účinky na poškodeného, inak
nie je možné sa úspešne domáhať náhrady škody voči štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. v
platnom znení. Podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je

príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, čo je diametrálne odlišné
od priamych právnych účinkov takéhoto nesprávneho úradného postupu na poškodeného. Skutočnosť,
že poverenie na vykonanie exekúcie nemá priame právne účinky na navrhovateľa, a teda tento voči
nemu nemal možnosť podať opravný prostriedok, ešte neznamená, že vydanie tohto poverenia nebolo
v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody špecifikovanej v návrhu na začatie konania a v návrhu

na vstup odporcu v rade 3 do konania. Otázka totiž nestojí tak, či sa mohol navrhovateľ v exekučnom
konaní brániť podaním opravného prostriedku voči vydanému povereniu Okresného súdu Žilina na
vykonanie exekúcie, ale tak, či toto poverenie mal súd vydať a či postupom, ktorého výsledkom bolo
vydanie práve tohto poverenia, nedošlo k porušeniu zákona, a teda či sa jednalo alebo nejednalo na
strane Okresného súdu Žilina o nesprávny úradný postup, ktorého výsledkom bolo vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie. Pokiaľ odporca v rade 3 účelovo tvrdí, že navrhovateľ odvodzuje svoje nárok na
náhradu škody voči štátu z toho, že Okresný súd Žilina vydal poverenie na vykonanie exekúcie, je toto
jeho „zjednodušenie“ tvrdení navrhovateľa zavádzajúce, nakoľko navrhovateľ neodvodzuje svoj nárok
na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. z poverenia na vykonanie exekúcie, ale z postupu
súdu, ktorý mu predchádzal a v ktorom súd porušil ustanovenia Exekučného poriadku. Preto podľa

názoru navrhovateľa obrana odporcu v rade 3 v tom, či má poverenie alebo nemá priame právne účinky
na navrhovateľa, je irelevantná, nakoľko nie toto poverenie, ale jemu predchádzajúci postup, ktorý len
vyústil do predmetného poverenia, je pravou príčinou vzniku škody na strane navrhovateľa a ohľadne
tohto postupu možno jednoznačne tvrdiť, že nebyť pochybení Okresného súdu Žilina, ako aj na strane
odporcu v rade 2, nebola by vznikla navrhovateľovi škoda, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáha.

Pokiaľ by Okresný súd Žilina postupoval pri vydávaní poverenia dôsledne a v súlade so zákonom,
nemohlo by k jeho vydaniu nikdy dôjsť, nakoľko takáto exekúcia by bola neprípustná, čo napokon
potvrdil i samotný Okresný súd Žilina vo svojom oznámení zo dňa 4. 7. 2008, sp. zn. XX B. XXXX/
XXXX. Odporca v rade 3 ďalej tvrdí, že navrhovateľ nesplnil všetky procesno-právne požiadavky na jeho
prípadnéúspešnéuplatnenieprávananáhraduškody,atotým,ženepodalnámietkyvočiupovedomeniu

o začatí exekúcie, pričom ich uplatnenie vraj predvída § 6 ods. 2 zákona č. 214/2003 Z. z.. Navrhovateľ
vo vzťahu k tejto obrane odporcu v rade 3 uvádza, že svoj nárok uplatňuje z nesprávneho úradného
postupu súdneho exekútora - odporcu v rade 2 a Okresného súdu Žilina. Vo vzťahu k ním uplatnenému
nároku voči štátu je nepodstatné, či boli alebo neboli podané námietky voči upovedomeniu o začatí
exekúcie, nakoľko sa nedomáha nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a

teda na ním uplatnený nárok nemožno aplikovať § 6 zákona č. 514/2003 Z. z.. Nesprávny úradný
postup navrhovateľ vidí na strane Okresného súdu Žilina najmä v porušení § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v znení platnom v čase vykonávania spornej exekúcie. Skutočnosť, že Okresný súd Žilina
neskúmal dôsledne súlad so zákonom ani pri žiadosti, ani pri návrhu a napokon ani pri exekučnomtitule vyplýva v neposlednom rade aj z jeho oznámenia zo dňa 4. 7. 2008, v ktorom na základe návrhu
navrhovateľa na zastavenie exekúcie a v ňom obsiahnutých skutočností konštatuje, že tieto by boli
dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Na strane súdneho exekútora ide o porušenie § 44

ods. 1 Exekučného poriadku a § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, o čom svedčí aj list Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 24. 11. 2010 číslo 20144/2010-52, ktoré uviedlo, že po
preskúmaní veci zistilo, že súdny exekútor - odporca v rade 2 v exekučnom konaní B. XXX/XXXX
porušil § 40 ods. 1 Exekučného poriadku a § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, ministerstvo sťažnosť
vyhodnotilozaopodstatnenúaministerkaspravodlivostipodalanávrhnazačatiedisciplinárnehokonania

proti odporcovi v rade 2. I pokiaľ ide o obranu odporcu v rade 3 spočívajúcu v spochybňovaní nároku
navrhovateľa na náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, a to z
dôvodu, že nebola súdu predložená faktúra a doklad o zaevidovaní sumy prijatej od navrhovateľa v
peňažnom denníku právnym zástupcom, navrhovateľ uvádza, že škoda spočívajúca v trovách právneho
zastúpenia v exekučnom konaní nevzniká navrhovateľovi ich zaplatením, ale už samotným poskytnutím
úkonov právnej pomoci zo strany advokáta navrhovateľovi v rámci právneho zastúpenia v predmetnom

exekučnom konaní. Urovnanie advokáta a jeho klienta ohľadne týchto trov je vecou záväzkového vzťahu
medzi advokátom a jeho klientom - navrhovateľom a pre posúdenie toho, či je dôvod na náhradu škody
titulom týchto trov nie sú ani táto dohoda, ani účtovné doklady advokáta relevantné. Súd by mal pri
posúdení tejto časti navrhovateľom uplatneného nároku vychádzať z toho, či bol navrhovateľ zastúpený
advokátom a či advokát vykonal úkony právnej pomoci v hodnote, ktorej výšku si navrhovateľ ako

náhraduškodytitulomtrovprávnehozastúpeniauplatňuje.Zlistínnachádzajúcichsavexekučnomspise
vyplýva, že navrhovateľ bol v exekučnom konaní zastúpený advokátom a z plnej moci doloženej do
predmetného konania je nepochybné, že advokát poskytoval tieto služby odplatne, pričom v samotnom
návrhu na zastavenie a odklad exekúcie zo dňa 19. 11. 2007 bola aj suma takto vzniknutých trov
vyčíslená vo výške 2 909,-- Sk. Tieto trovy priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom, nakoľko

pokiaľ by bol odporca v rade 2 ako súdny exekútor postupoval v súlade s § 44 ods. 1 Exekučného
poriadku a následne i Okresný súd Žilina v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. pokiaľ by
bol ich úradný postup správny, nebolo by došlo k tomu, že by sa musel navrhovateľ prostredníctvom
advokáta brániť voči exekúcii nezákonnej a neprípustnej, t. j. neboli by mu vznikli žiadne trovy právneho
zastúpenia, keďže exekúcia na základe návrhu odporcu v rade 1 by nebola nikdy vykonaná. Navrhovateľ

má v zmysle § 18 ods. 3 prvá veta zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu trov právneho zastúpenia,
a to aj tých, ktoré mu vznikli v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody.

Navrhovateľ ďalej vo vzťahu k otázke pasívnej legitimácie odporcu v rade 2 a 3 poukázal na Exekučný
poriadok s komentárom od JUDr. Mareka Tomašovičova, ktorý vydal Eurokódex Poradca podnikateľa,

spol. s r. o., str. 42, podľa ktorého „.... v prípadoch, kedy má poškodený nárok na náhradu škody
voči štátu, má súčasne daný priamy nárok na náhradu škody voči súdnemu exekútorovi, pričom
táto zodpovednosť je spoločná a nerozdielna (analogické použitie § 438 občianskeho zákonníka).
Poškodený sa môže rozhodnúť, že uplatní náhradu škody iba voči štátu alebo iba voči súdnemu
exekútorovi, prípadne nie je vylúčené, aby škodu uplatňoval súčasne od oboch subjektov. Použitý výraz

v § 33 ods. 1 „ak osobitný zákon neustanovuje inak“ neznamená, že poškodený nemá priamy nárok
voči súdnemu exekútorovi, ak má nárok na náhradu škody voči štátu. Zákon č. 514/2003 Z. z., na
ktorý odkazuje § 33 ods. 1 v poznámke pod čiarou, nemá totiž žiadne ustanovenia vylučujúce priamu
zodpovednosť súdneho exekútora voči poškodenému.“ Ďalším dôvodom, pre ktorý navrhovateľ uplatnil
nárok súčasne voči odporcovi v rade 2, ako aj voči odporcovi v rade 3 je tá skutočnosť, že v zmysle

oznámenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 24. 11. 2010 číslo 20144/2010-52
porušil odporca v rade 2 svoje povinnosti tak pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods.
1 Exekučného poriadku), ako aj po jeho vydaní (§ 56 ods. 5 Exekučného poriadku), pričom z § 4 ods. 1
písm. a/, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. možno dovodzovať, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú
súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu, a teda pri činnosti

súdneho exekútora podľa exekučného poriadku pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie nie
je daná zodpovednosť štátu, a preto navrhovateľ z opatrnosti podal návrh voči súdnemu exekútorovi -
odporcovi v rade 2, ako aj voči štátu - odporcovi v rade 3, aby nedošlo k vyvineniu odporcu v rade 2
poukázaním na zodpovednosť štátu za takúto škodu a naopak. K otázke pasívnej legitimácie odporcu
v rade 3 navrhovateľ poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. 1. 2005,

sp. zn. PL.ÚS 49/03.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úrok z omeškania, navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi v rade 1 uviedol,
že voči odporcovi v rade 1 si uplatňuje nárok na úrok z omeškania od 1. 12. 2007 do zaplatenia z dôvodu,že odporca v rade 2 (ako to vyplýva zo spisu B. XXX/XXXX) k dátumu 30. 11. 2007 vykonal vyúčtovanie,
a teda navrhovateľ má za to, že najneskôr v tento deň bola vymožená v prospech odporcu v rade 1
pohľadávka, ktorú si odporca v rade 1 v rozpore so zákonom uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie,

a teda odo dňa nasledujúceho bol odporca v rade 1 v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia
vo výške 509,60 €, nakoľko jeho povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vzniká priamo zo zákona, a
to podľa § 451 ods. 1 v spojení s § 456 Občianskeho zákonníka v rozsahu podľa § 458 Občianskeho
zákonníka, a to bez toho, aby bol na takéto plnenie osobitne vyzvaný zo strany navrhovateľa ako osoby,
na úkor ktorej sa odporca v rade 1 obohatil. Pokiaľ sa odporca v rade 1 bránil, že navrhovateľ nepredložil

dôkaz o tom, kedy obdržal plnenie z exekúcie B. XXX/XXXX, takáto informácia sa v spise súdneho
exekútora nenachádza, a keďže sa jednalo o plnenie medzi odporcom v rade 2 a odporcom v rade 1,
nemôže navrhovateľ takýmto dôkazom disponovať, a teda nie je spravodlivé v tomto konaní od neho
takýto dôkaz požadovať. Navrhovateľ vychádza iba z jemu dostupných informácií a pokiaľ sa odporca v
rade 1 bráni, že si od neho navrhovateľ nárokuje úroky z omeškania, hoci on od toho času v omeškaní
nebol, je na odporcovi v rade 1, aby túto svoju obranu preukázal konkrétnymi dôkazmi, nakoľko v tomto

smere sa dôkazné bremeno prenáša na neho. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 7,5% ročne zo sumy 205,03 € od 1. 11. 2008 do zaplatenia voči odporcom v rade 1 a 2 navrhovateľ
uviedol, že k uvedenému dátumu bola s najväčšou pravdepodobnosťou doručená odporcovi v rade 1
výzva zo dňa 24. 10. 2008 na zaplatenie oboch žalovaných súm, t. j. aj na zaplatenie sumy 205,03
€, na ktorú výzvu odporca v rade 1 nereagoval. Odporca v rade 2 si musel byť vedomý povinnosti

nahradiť škodu už v momente, kedy mu bol doručený návrh navrhovateľa na zastavenie a odklad
exekúcie (november 2007), resp. ešte skôr, a to momentom, kedy mu bolo zo strany zamestnávateľa
navrhovateľa podaním zo dňa 25. 9. 2007 oznámené, že navrhovateľ ako povinný v exekúcii B. XXX/
XXXXsplnilvšetkysvojepovinnostizexekučnéhotitulu,avšakodporcavrade2inapriektomutopodaniu
pokračoval v exekúcii, ktorú napokon samotný exekučný súd označil za neprípustnú, a to dňa 4. 7. 2008

- oznámenie vo veci sp. zn. XX B. XXXX/XXXX. Zároveň navrhovateľ uviedol, že pokiaľ by sa súd s
touto argumentáciou nestotožnil, poukazuje na to, že navrhovateľ podal dňa 16. 12. 2008 na Okresnom
súde Žilina návrh na zaplatenie aj tejto sumy voči odporcovi v rade 2, čo možno voči odporcovi v rade
2 považovať za požiadanie o plnenie podľa § 563 Občianskeho zákonníka, a teda najneskôr od 17.
12. 2008 sa odporca v rade 2 dostal do omeškania so zaplatením tejto sumy. Pokiaľ ide o nárok na

úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 96,56 € od 16. 6. 2010 do zaplatenia, odporca v rade 3 sa
dostal do omeškania so zaplatením uvedenej sumy od uvedeného dňa, kedy mu bola zaslaná žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 15. 6. 2010.

Vo vzťahu k odporcami v rade 1 až 3 namietanému nepodaniu námietok voči exekúcii, navrhovateľ

uviedol, že dňa 19. 11. 2007 v exekučnom konaní B. XXX/XXXX podal podanie označené ako návrh
na zastavenie a odklad exekúcie. V tomto podaní, ktoré bolo doručené odporcovi v rade 2, ako aj
Okresnému súdu Žilina, boli uvádzané skutočnosti, ktoré možno podľa obsahu vnímať ako námietky
voči exekúcii, a teda odporca v rade 2, ako aj Okresný súd Žilina mali toto podanie posúdiť podľa obsahu
ako námietky a nepridŕžať sa iba jeho názvu, čo je v súlade so zásadou vyjadrenou v § 41 ods. 2 O. s. p..

Takýmto spôsobom postupujú súdy i súdni exekútori bežne. V danom prípade však nikto nemal záujem
vnímať tú skutočnosť, že navrhovateľ, ako aj jeho zamestnávateľ oznámili odporcovi v rade 2 a zaslali
mu o tom informáciu, aj dôkazy, že navrhovateľ splnil vymáhanú pohľadávku po vydaní exekučného
titulu a pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie odporcom v rade 1 ako osobou neoprávnenou. Ak
by bol súdny exekútor vzhľadom na obsah podania zo dňa 19. 11. 2007 postupoval tak, ako v prípade,

keď sú podané námietky, nebolo by došlo k ukončeniu predmetnej exekúcie vymožením pohľadávky
v prospech odporcu v rade 1. Hoc by išlo o námietky podané oneskorene, nemohol o nich rozhodnúť
súdny exekútor - odporca v rade 2, ale musel by vyčkať na rozhodnutie súdu a do tohto času nemohol
vydať exekučný príkaz, a teda ani nemohlo dôjsť k ukončeniu exekúcie vymožením. Vo vzťahu k obrane
odporcuvrade1spočívajúcevtom,ženiejezrejmé,akéhoporušeniaprávnejpovinnostisamalodporca

v rade 1 dopustiť v súvislosti s nárokom na náhradu škody, ktorý si voči nemu uplatnil navrhovateľ,
navrhovateľ uviedol, že odporca v rade 1 neurobil žiadne opatrenie na predídenie škody, nepreveril, či
nebola exekvovaná pohľadávka už zaplatená, neuzavrel so skutočným oprávneným žiadnu dohodu o
prechode nároku na náhradu trov na neho ako advokáta, odporca v rade 1 v momente, keď podal návrh
na exekúciu na nárok prináležiaci jeho klientovi bez preverenia tej skutočnosti, či mu tento nárok nebol

už vyplatený, porušil aj svoje povinnosti voči nemu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s listinnými dôkazmi, najmä
s upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie, sp. zn. B. XXX/XXXX-16 zo dňa 16. 11. 2007,exekučným príkazom na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, sp. zn. B. XXX/
XXXX-17 zo dňa 16. 11. 2007, výpisom z účtu zamestnávateľa navrhovateľa, dohodou o urovnaní
uzatvorenou medzi veriteľom F. Q. - Q., G.Č.: XX XXX XXX a dlžníkom G.. S. C., vyúčtovaním

exekučného konania B. XXX/XXXX zo dňa 30. 11. 2007, výzvou navrhovateľa zo dňa 24. 10. 2008
adresovanou odporcovi v rade 1, fotokópiou návrhu na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie B. XXX/
XXXX zo dňa 19. 11. 2007, fotokópiou podacieho lístku o zasielaní písomnosti právnou zástupkyňou
navrhovateľa odporcovi v rade 2, doplnením návrhu na zastavenie exekúcie XX B. XXXX/XXXX zo
dňa 17. 12. 2007, oznámením Okresného súdu Žilina, sp. zn. XX B. XXXX/XX zo dňa 4. 7. 2008,

poverením číslo 5501 031076* zo dňa 9. 8. 2007, platobným rozkazom sp. zn. XX H. XX/XXXX zo dňa
13. 1. 2006, žiadosťou o prešetrenie vybavenia sťažnosti na súdneho exekútora U.. U. C. komorou
súdnych exekútorov, oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, číslo 20144/2010-52
zo dňa 24. 11. 2010, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresovanou
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 5. 5. 2010, doplnením žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 15. 6. 2010, odpoveďou Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky zo dňa 7. 10. 2011 k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
faktúrou číslo 2007/0473 zo dňa 30. 11. 2007, podaním zamestnávateľa navrhovateľa adresovaným k
spisovej značke B. XXX/XXXX zo dňa 25. 9. 2007, pripojeným spisovým materiálom súdneho exekútora
B. XXX/XXXX, spisovým materiálom Okresného súdu Žilina XX B. XXXX/XXXX a spisovým materiálom
Okresného súdu Žilina, sp. zn. XX H. XX/XXXX, na základe ktorého skutkového stavu súd rozsudkom

zo dňa 19.8.2013 rozhodol tak, že odporcovia v 1/ a 3/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľovi 509,60 € do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Odporca v 1/ rade je povinný zaplatiť
navrhovateľovi 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 509,60 € od 1.12.2007 až do zaplatenia, úrok
z omeškania zo sumy 509,60 € vo výške 8,5 % ročne vo vzťahu k odporcovi v 2/ a 3/ rade zamietol.
Odporcovia v 2/ a 3/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 205,03 € do troch

dní po právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade sa nárok navrhovateľa na zaplatenie
sumy 205,03 € spolu s príslušenstvom zamietol. Návrh vo vzťahu k odporcom v 2/, 3/ rade o zaplatenie
7,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 205,03 € od 1.11.2008 až do zaplatenia bol zamietnutý.
Návrh vo vzťahu k odporcovi v 3/ rade na zaplatenie sumy 96,56 € spolu s úrokom z omeškania bol
zamietnutý. Súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd tak rozhodol v

spojení s opravným uznesením č.k. 10C/161/2010-288 zo dňa 19.9.2013 v súlade s ustanovením § 164
O.s.p. opravil zápisnicu o pojednávaní zo dňa 19.8.2013 sp. zn. 10C/161/2010 v časti I., III., IV., V. a
VI. výroku vyhláseného rozsudku a výrokovú časť písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu
Čadca sp. zn. 10C/161/2010 zo dňa 19.8.2013 v I., III., IV., V. a VI. výroku. Vo vzťahu k vyhlásenému
rozsudku účastníci konania v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie. Uznesením Krajského súdu

v Žiline sp. zn. 5Co/171/2014-365 zo dňa 27.11.2014 krajský súd rozsudok Okresného súdu v Čadci
č.k. 10C/161/2010-276 zo dňa 19.8.2013 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu v Čadci č.k.
10C/161/2010-288 zo dňa 19.9.2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňový súd rešpektujúc
právny názor krajského súdu vykonal dokazovanie v naznačenom smere.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie sp. zn. B. XXX/XXXX-16 zo dňa 16.11.2007 exekučným
príkazom na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu banke sp. zn. B. XXX/XXXX-17 zo
dňa 16.11.2007, výpisom z účtu zamestnávateľa navrhovateľa, dohodou o urovnaní uzatvorenou medzi
veriteľom F. Q. - Q., G.: XX XXX XXX a dlžníkom G.. S. C., vyúčtovaním exekučného konania B.

XXX/XXXX zo dňa 30.11.2007, výzvou navrhovateľa zo dňa 24.10.2008 adresovanou odporcovi v rade
1/, fotokópiou návrhu na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie B. XXX/XXXX zo dňa 19. 11. 2007,
fotokópiou podacieho lístku o zasielaní písomnosti právnou zástupkyňou navrhovateľa odporcovi v rade
2, doplnením návrhu na zastavenie exekúcie XX B. XXXX/XXXX zo dňa 17. 12. 2007, oznámením
Okresného súdu Žilina, sp. zn. XX B. XXXX/XX zo dňa 4. 7. 2008, poverením číslo 5501 031076*

zo dňa 9. 8. 2007, platobným rozkazom sp. zn. XX H. XX/XXXX zo dňa 13. 1. 2006, žiadosťou
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na súdneho exekútora U.. U. C. komorou súdnych exekútorov,
oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, číslo 20144/2010-52 zo dňa 24. 11. 2010,
žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresovanou Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskejrepublikyzodňa5.5.2010,doplnenímžiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhradu

škody zo dňa 15. 6. 2010, odpoveďou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 7. 10.
2011 k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, faktúrou číslo 2007/0473 zo dňa
30. 11. 2007, podaním zamestnávateľa navrhovateľa adresovaným k spisovej značke B. XXX/XXXX
zo dňa 25. 9. 2007, pripojeným spisovým materiálom súdneho exekútora B. XXX/XXXX, spisovýmmateriálom Okresného súdu Žilina 24 Er 1825/2007 a spisovým materiálom Okresného súdu Žilina, sp.
zn. XX H. XX/XXXX, výsluchom odporcu v 2/ rade 27.4.2015, odpoveďou MS SR zo dňa 11.6.2015
na žiadosť vykonania dôkazu zo strany Okresnej prokuratúry Čadca z čl. 403, 404, návrh na začatie

disciplinárneho konania z čl. 405, rozhodnutie Disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej
komory exekútorov DK 37/2010, rozhodnutie Slovenskej komory exekútorov Disciplinárna komisia zo
dňa 19.3.2013. Na základe takto vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový stav:

V konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod spisovou značkou XX H. XX/XXXX súd na návrh

navrhovateľa F. Q. - Q., G.: XX XXX XXX, zastúpeného U.. U. Ď., Y. smerujúci voči odporcovi G.. S. C.Á.
vydal dňa 13. 1. 2006 platobný rozkaz, sp. zn. XX H. XX/XXXX, ktorým odporcu zaviazal k povinnosti
uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške 155 236,-- Sk s úrokom z omeškania 0,05% denne zo sumy 234
073,- Sk od 19. 8. 2005 do 26. 9. 2005, zo sumy 155 236,-- Sk od 27. 9. 2005 do zaplatenia, nahradil trovy
konania vo výške 7 760,-- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 13 271,-- Sk právnemu zástupcovi
navrhovateľa alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde.

Dňa 18. 7. 2012 odporca v rade 1 podal návrh na vykonanie exekúcie u odporcu v rade 2, ktorým sa
domáhalvymoženiaistinyvovýške13271,--Skztitulutrovprávnehozastúpeniapriznanýchexekučným
titulom - platobným rozkazom, sp. zn. XX H. XX/XXXX zo dňa 13. 1. 2006. Exekúcia bola vedená pred
Okresným súdom Žilina pod spisovou značkou XX B. XXXX/XXXX. Pred súdnym exekútorom U.. U. C.

bola exekúcia vedená pod spisovou značkou B. XXX/XXXX.

Dňa 9. 8. 2007 vydal Okresný súd Žilina poverenie číslo 5511 031076 *, ktorým poveril vykonaním
exekúcie na vymoženie istiny vo výške 13 271,-- Sk a trov exekúcie súdneho exekútora U.. U. C.. Dňa
13. 9. 2007 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo oprávnenému (v danom

konaní odporcovi v rade 1) doručené dňa 21. 9. 2007 a povinnému (v danom konaní navrhovateľovi)
dňa 18. 10. 2007.

Dňa 26. 9. 2007 bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie zamestnávateľa povinného (v danom
konaní navrhovateľa) - obchodnej spoločnosti W. S., X.. H.. E.., G.: XXXXXXXX, ktorým uvedená

obchodná spoločnosť požiadala súdneho exekútora, aby sa ďalej obracal na F. Q., nakoľko záväzky, čo
sa týka pohľadávky a súdnych trov boli vysporiadané dňa 9. 2. 2006. Zároveň bola súdnemu exekútorovi
predložená dohoda o urovnaní uzatvorená medzi veriteľom F. Q. - Q., G.: XX XXX XXX a dlžníkom G..
S. C., podľa ktorej veriteľ eviduje voči dlžníkovi pohľadávku, ktorú bol nútený vymáhať súdnym konaním
na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou XX H. XX/XXXX. S cieľom vyriešiť spor o úhradu tejto

pohľadávky sa dlžník zaviazal uhradiť na účet veriteľa dňom podpísania dohody sumu 100 000,-- Sk,
úroky z omeškania vo výške 6 000,-- Sk a titulom trov konania a trov právneho zastúpenia spojených
s vymáhaním predmetnej pohľadávky sumu 21 031,--Sk. Súdnemu exekútorovi bol tiež predložený
výpis z účtu obchodnej spoločnosti W. S., X.. H.. E.., podľa ktorého dňom 9. 2. 2006 bola poukázaná v
prospech veriteľa F. Q. suma 100 000,-- Sk, suma 6 000,-- Sk a suma 21 031,-- Sk. Uvedené podanie

zamestnávateľa povinného (navrhovateľa v danom konaní) Okresnému súdu Žilina nebolo súdnym
exekútorom zaslané ani na vedomie. Povinný voči exekúcii námietky nepodal.

Dňa 20. 11. 2007 povinný (v danom konaní navrhovateľ) doručil Okresnému súdu Žilina návrh na
zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie na tom skutkovom základe, že medzi veriteľom F.

Q. - Q., G.: XX XXX XXX a ním ako dlžníkom bola uzatvorená dohoda o urovnaní, predmetom ktorej
bolo usporiadanie vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z platobného rozkazu, sp. zn. XX H.
XX/XXXX. Na základe tejto dohody povinný (v danom súdnom konaní navrhovateľ) vykonal úhradu v
prospech F. Q. - Q. a okrem iného uhradil aj sumu 21 031,-- Sk, ktorá suma bola určená na trovy konania
a trovy právneho zastúpenia, ktoré sú predmetom exekúcie XX B. XXXX/XXXX. Návrh na zastavenie

exekúcie povinný odôvodnil aj tým, že suma určená na náhradu trov konania sa síce uhrádza na účet
právnehozástupcuúčastníkakonania,idevšakonáhradutrovpresamotnéhoúčastníka.Ztohtodôvodu
oprávnený (v danom konaní odporca v rade 1) preto nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na
vykonanie exekúcie. Uvedený návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie povinný (v
danom konaní navrhovateľ) doručil dňa 22. 11. 2007 súdnemu exekútorovi.

Dňa 30. 11. 2007 súdny exekútor vypracoval vyúčtovanie exekučného konania, podľa ktorého od
povinného (v danom súdnom konaní navrhovateľa) bola vymožená suma vo výške 43 290,50 Sk, z toho
pre oprávneného (v danom konaní odporcu v rade 1) suma 13 271,-- Sk na trovy právneho zastúpenia,suma 500,-- Sk na trovy konania (súdny poplatok), suma 1 486,50 € na trovy právneho zastúpenia v
exekučnom konaní a suma 95,-- Sk na overenie poverenia, t. j. pre oprávneného spolu suma 15 352,50
Sk. Na trovy exekúcie bola započítaná suma 6 176,80 Sk podľa faktúry vystavenej Exekútorským

úradom U.. U. C. číslo 2007/0473 zo dňa 30. 11. 2007. Suma 21 761,20 Sk z titulu preplatku bola
nariadená vrátiť povinnému (v danom konaní navrhovateľovi).

Dňa 6. 12. 2007 súdny exekútor vrátil súdu poverenie z dôvodu, že exekúcia skončila vymožením
pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie dňa 30. 11. 2007.

Okresný súd Žilina povinnému k návrhu na zastavenie exekúcie podaním zo dňa 4. 7. 2008 oznámil, že
nebude o jeho návrhu na zastavenie exekúcie a návrhu na odklad exekúcie rozhodovať, nakoľko došlo
k ukončeniu exekúcie. Zároveň súd oznámil, že skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie
a týkajúce sa aktívnej legitimácie oprávneného (v danom konaní odporcu v rade 1) by boli dôvodom na
vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, ako aj oznámil, že povinný (navrhovateľ v danom

konaní) mal možnosť brániť sa voči exekúcii včas podanými námietkami, ktoré by boli mali odkladný
účinok.

Výzvou zo dňa 24. 10. 2008 navrhovateľ vyzval odporcu v rade 1 na úhradu sumy spolu 21 529,30 Sk
pozostávajúcej zo sumy 15 352,50 Sk a sumy trov exekúcie 6 176,80 Sk.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky oznámením číslo 20144/2010-52 zo dňa 24. 11.
2010 adresovaným Advokátskej kancelárii právnej zástupkyne navrhovateľa k žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti Slovenskou advokátskou komorou exekútorov na postup súdneho exekútora U..
U. C. v exekučnom konaní B. XXX/XXXX uviedlo, že po preskúmaní veci zistilo, že súdny exekútor v

exekučnom konaní B. XXX/XXXX porušil: 1. ustanovenie § 40 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože
nevyzval toho, kto podal návrh, aby nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo
doplnil, 2. porušil ustanovenie § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, pretože do rozhodnutia súdu o odklade
exekúcie nevykonával iba úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, ale exekúciu skončil
vymožením. Z týchto dôvodov ministerstvo vyhodnotilo sťažnosť voči súdnemu exekútorovi U.. C. za

opodstatnenú a v súlade s § 223 ods. 2 Exekučného poriadku ministerka spravodlivosti podala návrh
na začatie disciplinárneho konania proti súdnemu exekútorovi U.. U. C., avšak vo vzťahu k porušeniu
pod bodom 1 uplynutím trojročnej lehoty od spáchania disciplinárneho previnenia zanikla disciplinárna
zodpovednosť exekútora.

Žiadosťou zo dňa 5. 5. 2010 navrhovateľ požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o
predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyvovýške714,64€(21529,30Sk)ztitulunesprávneho
úradného postupu súdneho exekútora U.. U. C. v exekúcii vedenej pod spisovou značkou B. XXX/XXXX
a Okresného súdu Žilina a doplnením žiadosti zo dňa 15. 6. 2010 na náhradu škody vo výške 96,56 €
z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Žilina.

Listom zo dňa 7. 10. 2011 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky oznámilo právnej zástupkyni
navrhovateľa, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vyhodnotilo ani
nedôvodnú, nakoľko nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu
za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z..

Navrhovateľ na ním podanom návrhu na začatie konania zotrval. Uviedol, že v zmysle platobného
rozkazu, sp. zn. XX H. XX/XXXX právo na náhradu trov konania prináleží účastníkovi. Odporca v rade
1 účastníkom konania XX H. XX/XXXX nebol, nemohol preto vo vlastnom mene a na svoj účet podať
návrh na vykonanie exekúcie. Z tohto dôvodu odporca v rade 1 konal v rozpore s platnými právnymi

predpismi, a to nielen voči nemu, ale aj voči svojmu klientovi spoločnosti Q.. Ďalej navrhovateľ vo vzťahu
k odporcovi v rade 3 uviedol, že žalobný návrh voči odporcovi v rade 3 bol podaný dňa 16. 6. 2010 a
návrh na predbežné prerokovanie nároku bolo podané už 7. 5. 2010, teda v priebehu vstupu odporcu v
rade 3 už bol návrh na predbežné prejednanie nároku predložený. Pokiaľ odporca v rade 3 poukazuje
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III ÚS 45/2008, uvedené rozhodnutie nerieši

otázku vzťahujúcu sa k danému súdnemu konaniu, ale možnosti podania opravných prostriedkov, čo
nemožno aplikovať v danom súdnom konaní. Odporca v rade 3 nesprávne poukazuje na § 6 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z., že navrhovateľ nesplnil všetky procesnoprávne požiadavky na prípadné
úspešné uplatnenie práva na náhradu škody, nakoľko sa nedomáha náhrady škody z titulu nezákonnéhorozhodnutia, ale z titulu nesprávneho úradného postupu. I odporca v rade 2 je podľa navrhovateľa
správne označený ako účastník, a to vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku.

V konaní vypočutý odporca v rade 1 uviedol, že z platobného rozkazu, sp. zn. XX H. XX/XXXX zo
dňa 13. 1. 2006 jednoznačne vyplýva, že povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 13 271,-- Sk mal
navrhovateľ voči nemu. Vzhľadom k tomu, že povinnosť zo strany navrhovateľa (v konaní XX H. XX/
XXXX v procesnom postavení odporcu) nebola splnená dobrovoľne podal návrh na vykonanie exekúcie
na Okresnom súde Žilina, ktorý po preskúmaní hmotnoprávnych predpokladov vydal poverenie a súdny

exekútor riadne v exekúcii konal. Z dohody o urovnaní uzatvorenej medzi F. Q. - Q. a navrhovateľom
G.. C. mu nebolo nič vyplatené. Plnenie získal až v rámci exekúcie vedenej pod spisovou značkou B.
XXX/XXXX. Návrh navrhovateľa považuje za zmätočný. Nie je si vedomý, porušenia akej povinnosti,
ktorá by zakladala nárok navrhovateľa na náhradu škody, sa dopustil, nakoľko konal v súlade s riadnym
exekučným titulom. Ustanovenie § 149 O. s. p. upravujúce náhradu trov právneho zastúpenia umožňuje
hradiť trovy konania priamo právnemu zástupcovi úspešného účastníka konania. Uvedené zákonné

ustanovenie tento postup nevylučuje. Tento postup bol v období rokov 2002 - 2006, pokiaľ sa týka
plnenia trov právnemu zástupcovi, v rámci právnickej praxe bežný. Nepamätá si však, či navrhovateľa
najskôr vyzval na dobrovoľné splnenie povinnosti. Z exekučného titulu jednoznačne vyplýva, že trovy
konania mal navrhovateľ povinnosť uhradiť jemu. Pokiaľ navrhovateľ exekučný titul považoval v tejto
časti za nesprávny, mohol sa odvolať. Odporca v rade 1 namietal aj navrhovateľom uvedený začiatok

jeho omeškania. Uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu sa dostal do omeškania dňom 1. 12.
2007, keď sa jedná iba o vyúčtovanie exekučného konania vyhotoveného súdnym exekútorom. Na svoju
obranu odporca v rade 1 tiež uviedol, že zo strany navrhovateľa neboli v rámci exekúcie podané všetky
opravné prostriedky.

Zástupkyňa Okresnej prokuratúry v Čadci navrhla vo vzťahu k odporcovi v rade 3 návrh zamietnuť
v celom rozsahu. Stotožnila sa s vyjadrením odporcu v rade 3, že nebola preukázaná podstatná
podmienka vzniku nároku na náhradu škody, a to príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a
porušením právnych povinností.

Odporca v 2/ rade v rámci výsluchu uviedol, že preskúmal podaný návrh na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom bol platobný rozkaz Okresného súdu Žilina sp. zn. XXRob/XX/XXXX. Tento riadne
preskúmal, nezistil žiadne nedostatky, predložil príslušnému exekučnému súdu návrh so žiadosťou
o vydanie poverenia, na základe ktorej skutočnosti poverenie exekučným súdom bolo aj vydané. V
platobnom rozkaze bolo uvedené, že suma 13.271,- Sk priznaná platobným rozkazom patrí príjemcovi

plnenia, v danom prípade odporcovi v 1/ rade. Mal za to, že žiadne pochybnosti vo vzťahu k príjemcovi
neboli dané, lebo tento mal prijať plnenie od povinného, a teda toho, kto mal plniť od navrhovateľa v
danom súdnom spore. Povinný námietky voči upovedomeniu o začatí exekúcie nepodal. Po márnom
uplynutí lehoty na ich podanie, vydal exekútor exekučný príkaz a pristúpil k vykonaniu exekúcie.
Neporušil zákonné ustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku. Zo strany povinného bol predložený

návrh na zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie. Exekučnému súdu toto procesné podanie
povinného bolo doručené 20.11.2007 a exekútorovi ako odporcovi v 2/ rade 22.11.2007. K vykonaniu
exekúcie došlo pred podaním týchto procesných návrhov 16.11.2007. Nakoľko exekučné konanie bolo
skončené, nemal povinnosť vykonávať ďalšie úkony ako súdny exekútor v exekučnej veci. Vo vzťahu
k stanovisku Ministerstva spravodlivosti SR, resp. jeho oznámenia uviedol, že sa jedná o vyjadrenie

odporcuv3/rade,ktoréjevrozporesoznámenímMSSRč.20144/2010-52zodňa24.11.2010.Odporca
v 3/ rade vo svojom vyjadrení konštatuje, že navrhovateľ mal právo podať námietky voči upovedomeniu
o začatí exekúcie a vzhľadom aj na dátum podaného návrhu na zastavenie a odklad exekúcie, toto
nemá vplyv na riadne vykonanie exekúcie a nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody uplatnenej v
danej súdenej veci. Nestotožnil sa s tvrdeniami navrhovateľa, že návrh riadne nepreskúmal na začatie

exekúcie. Správne posúdil návrh na začatie exekúcie a túto exekúciu, resp. exekučný titul považoval za
riadny. Návrh žiadal zamietnuť, priznať náhradu trov konania v prípade úspešnosti.

Odporca v 1/ rade návrh žiadal v záverečnom vyjadrení zamietnuť v celom rozsahu. Zotrval na
skutočnostiach, ktoré prezentoval počas trvania súdneho konania v danej súdenej veci. Po skutkovej

stránke bolo nesporné, že vo veci XXRob/XX/XXXX bol vydaný Okresným súdom Žilina platobný rozkaz,
ktorým bolo navrhovateľovi označenému v exekučnom titule odporcovi uložená povinnosť zaplatiť trovy
právneho zastúpenia priamo právnemu zástupcovi, to znamená odporcovi v 1/ rade. Vzhľadom k tomu,
že si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia priamo subjektu, ktorý je označený vpredmetnom platobnom rozkaze, to znamená U.. U. Ď., mal legitímne a aktívne právo podať návrh na
výkon exekúcie. Teória tvrdenia ohľadom platobného miesta na plnenie je v teoretickej rovine nesprávna.
Takto vyložený platobný rozkaz by bol v rozpore so súdnou praxou. Navrhovateľ nekonkretizoval, ktorý

zo zákonných dôvodov § 451 a nasl. O.Z. je právne významný vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade. Návrh
žiadal zamietnuť a v prípade úspechu priznať náhradu trov podľa § 142 a nasl. O.s.p.

Súd v konaní na návrh Okresnej prokuratúry Čadca vykonal dôkaz o poskytnutie súčinnosti MS SR vo
veci začatého disciplinárneho konania proti U.. U. C. sp. zn. DK 37/2010. Na základe návrh ministerky

spravodlivosti SR zo dňa 24.11.2010 pod číslom 20144/2010-52. Skutočnosti zistené previerkou
exekučného spisu nasvedčovali záveru, že disciplinárne obvinený sa pri výkone exekúcie B. XXX/
XXXX dopustil porušenia ustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku. Príslušný Disciplinárny senát
Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov v predmetnej veci dňa 21.10.2011 rozhodol, že
disciplinárne obvinený odporca v 1/ rade sa nedopustil disciplinárneho previnenia, ktoré sa mu kládlo za
vinu. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Odvolacej disciplinárnej

komisie č.k. ODK - DK 37/2010 zo dňa 19.3.2013, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené.

Vdôsledkučiastočnéhospäťvzatianávrhuzostranynavrhovateľavčastiozaplatenieúrokuzomeškania
vo vzťahu k odporcovi v 3/ rade vo výške 8,5 % ročne zo sumy 509,60 € od 1.12.2007 do 10.5.2010
a úroku z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 205,03 € od 1.11.2008 do 10.5.2010, vo vzťahu

k odporcovi v 2/ rade na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 205,03 € od
1.11.2008 do 30.1.2009 bolo zastavené uznesením zo dňa 16.12.2015.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.) štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánomverejnejmocipodľa§3ods.1,konávmeneštátuMinisterstvospravodlivosti,akškodavzniklav

dôsledkurozhodnutiavydanéhosúdomaleboakškodabolaspôsobenánesprávnymúradnýmpostupom
súdu.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu právo.

Pri právnom zhodnotení skutkového stavu súd dospel k nasledovným právnym záverom:

V súdenom spore si navrhovateľ uplatnil voči odporcom v rade 1 až 3 viaceré nároky. Voči odporcovi v
rade 1 a 3 si uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 509,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5% ročne od 1. 12. 2007 do zaplatenia, voči odporcom v rade 1 až 3 nárok na zaplatenie istiny vo
výške 205,03 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5% ročne od 1. 11. 2008 do zaplatenia a voči

odporcovi v rade 3 nárok na zaplatenie istiny vo výške 96,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne od 16. 6. 2010 do zaplatenia.

Nárok na zaplatenie istiny vo výške 509,60 € s príslušenstvom si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi
v rade 1 z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a voči odporcovi v rade 3 z titulu zodpovednosti

štátu za nesprávny úradný postup. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu. Plnenie bez právneho dôvodu predstavuje také plnenie, kde od začiatku nebol daný
právny dôvod na plnenie. V konaní bolo nesporným, že uvedená suma, ktorú si navrhovateľ v danom
konaní uplatňuje, pozostáva zo sumy 13 271,-- Sk ako trov právneho zastúpenia základného konania

priznaných platobným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp. zn. XX H. XX/XXXX zo dňa 13. 1. 2006
a trov súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod spisovou
značkouXXB.XXXX/XXXXapredsúdnymexekútorompodspisovouznačkouB.XXX/XXXX.Základom
pre posúdenie, či na strane odporcu v rade 1 vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho
titulu, je to, či odporca v rade 1 bol aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie exekúcie

pre vymoženie sumy 13 271,-- Sk priznanej platobným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp. zn. XX H.
XX/XXXX zo dňa 13. 1. 2006 ako trov právneho zastúpenia. Odporca v rade 1 svoju aktívnu legitimáciu
na vymáhanie uvedenej sumy videl v tom, že z gramatického i logického výkladu platobného rozkazu
Okresného súdu Žilina, sp. zn. XX H. XX/XXXX zo dňa 13. 1. 2006 jednoznačne vyplýva záver, že súdtrovy základného konania priznal jemu ako právnemu zástupcovi úspešného účastníka konania a z tohto
dôvodu bol aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie exekúcie pre vymoženie uvedených
trov. Súd sa s uvedeným názorom odporcu v rade 1 nestotožnil. Právny zástupca úspešného účastníka

konania, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, predstavuje vždy iba platobné miesto,
na ktoré má byť priznaná náhrada trov uhradená, a to bez ohľadu na to, ako bol nárok na náhradu
trov formulovaný. Formulácia výroku o náhrade trov konania je právne irelevantná z hľadiska určenia
subjektu oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie na nútené splnenie uloženej povinnosti
uhradiťtrovykonania.Aktívnelegitimovanýmznárokunanáhradutrovkonaniajevždyúspešnýúčastník

konania, ktorému sa nárok na náhradu trov priznáva a na tomto závere nič nemení, ako je výrok
o náhrade trov formulovaný, pretože náhrada trov konania sa vždy priznáva úspešnému účastníkovi
konania, nie jeho advokátovi, ktorý záver vyplýva aj z ustanovení § 142 a nasl. O. s. p.. Ani ustanovenie
§ 149 ods. 1 O. s. p. odporcu v rade 1 neoprávňovalo na podanie návrhu na vykonanie exekúcie.
Uvedené ustanovenie, ktorým sa odporca v rade 1 v konaní bránil, opätovne upravuje iba platobné
miesto, kde majú byť trovy konania uhradené, neupravuje subjekt aktívne legitimovaný domáhať sa

núteného splnenia uloženej povinnosti. Súd preto uvedenú obranu odporcu v rade 1 spočívajúcu v tom,
že na základe gramatického a logického výkladu platobného rozkazu Okresného súdu Žilina, sp. zn. XX
H. XX/XXXX zo dňa 13. 1. 2006 bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie,
vyhodnotil ako nedôvodnú a ako nedôvodnú vyhodnotil aj obranu odporcu v rade 1 spočívajúcu v tom, že
v období rokov 2002 až 2006 bola bežná prax, že trovy konania sa hradili priamo advokátovi úspešného

účastníka konania. Žiadne z ustanovení právneho poriadku platného v uvedenom období neupravovalo
oprávnenie advokáta úspešného účastníka konania, aby sám vo vlastnom mene bez toho, aby právo na
náhradutrovnanehoprešlo,resp.bolnatosplnomocnený,nútenevymáhalsplnenieuloženejpovinnosti
zaplatiť trovy konania. Vo vzťahu k obrane odporcu v rade 1, že súd nerozhoduje podľa judikatúry,
súd iba uvádza, že súdne rozhodnutie musí byť predvídateľné a v obdobných modelových situáciách

obdobné. Zo všetkých uvedených dôvodov bol súd preto toho názoru, že odporca v rade 1, keď prijal
plnenie vo výške spolu 509,60 € z titulu trov konania priznaných platobným rozkazom, sp. zn. XX H. XX/
XXXX zo dňa 13. 1. 2006 a trov vzniknutých v exekučnom konaní ním vyvolanom, prijal toto plnenie bez
právneho dôvodu, nakoľko nebol osobou, ktorá by disponovala aktívnou vecnou legitimáciou na nútený
výkon rozhodnutia, a preto prijatím tohto plnenia od navrhovateľa vzniklo na jeho strane bezdôvodné

obohatenie, ktoré je povinný navrhovateľovi vydať.

Navrhovateľ sa zároveň domáhal zaplatenia uvedenej sumy 509,60 € aj od odporcu v rade 3 ako
solidárneho dlžníka. Od odporcu v rade 3 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia tejto sumy z titulu
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup spočívajúci v konaní súdneho exekútora a v konaní

Okresného súdu Žilina. V zmysle 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z. má odporca v rade 3 pasívnu
legitimáciu v konaní o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora a súdu.

Zodpovednosť štátu je zodpovednosťou objektívnou bez možnosti liberácie. Podmienkou vzniku
zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup je preukázaný nesprávny úradný postup, škoda,

príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ako aj predbežné prejednanie nároku.
Pritom vo vzťahu k štátu môže súd priznať nárok iba v rozsahu, ktorý bol predbežne prerokovaný a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

V súdenom prípade mal súd preukázané, že nárok na zaplatenie uvedenej sumy 509,60 € bol

navrhovateľom voči odporcovi v rade 3 uplatnený na predbežné prerokovanie a bol uplatnený z titulu
nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora a nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Žilina. Podmienku predbežného prerokovania nároku uplatneného v súdnom konaní navrhovateľ splnil.
Zároveň mal súd v konaní preukázaný nesprávny úradný postup súdneho exekútora, ktorý exekúciu
vykonával a od navrhovateľa sumu 509,60 € vymohol. Porušenie povinností súdneho exekútora

pri vykonávaní exekúcie, v ktorej bola uvedená suma vymožená, mal súd preukázané oznámením
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 20144/2010-52 zo dňa 24. 11. 2010, z ktorého
jednoznačne vyplynulo, že súdny exekútor pri vykonávaní exekúcie porušil povinnosti vyplývajúce mu
z ustanovení § 40 ods. 1 Exekučného poriadku a § 56 ods. 5 Exekučného poriadku. Súdny exekútor
minimálnepopodanínávrhnaodkladexekúciemalsvykonávanímexekúcievyčkaťdorozhodnutiasúdu

o tomto návrhu. Uvedeným je podľa názoru súdu preukázaná podmienka porušenia právnej povinnosti
zo strany súdneho exekútora, za porušenie ktorej odporca v rade 3 v zmysle ustanovení zákona č.
514/2003 Z. z. zodpovedá. Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup Okresného
súdu Žilina, bol súd toho názoru, aby bolo možné konštatovať nesprávny úradný postup tohto súdu,bolo povinnosťou navrhovateľa, aby využil všetky účinné prostriedky právnej ochrany, ktoré mu právny
poriadok poskytuje, aby ním tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu zabránil a až vtedy, ak napriek
využitiu všetkých účinných prostriedkov právnej ochrany naďalej stav, ktorý hodnotí ako nesprávny

úradný postup existuje, môže sa domáhať nárokov na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu
spôsobenej. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že uvedená povinnosť platí iba v prípade
zodpovednosti za nesprávne rozhodnutie. Podľa názoru súdu i v prípade nárokov zo zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je povinnosťou účastníka, ktorý si nároky z tohto
druhu zodpovednosti uplatňuje, v zmysle požiadavky „každý nech si stráži svoje právo“ využiť všetky

prostriedky ochrany pred nesprávnym úradným postupom. V súdenom prípade súd nemal preukázané,
že navrhovateľ všetky tieto prostriedky právnej ochrany pred ním tvrdeným nesprávnym úradným
postupom voči Okresnému súdu Žilina využil. Najúčinnejším prostriedkom ochrany navrhovateľa v
exekučnom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod spisovou značkou XX B. XXXX/XXXX
pred nesprávnym úradným postupom boli práve námietky, ktoré navrhovateľ napriek tomu, že mu bolo
upovedomenie o začatí exekúcie riadne doručené, nepodal. Nevyužil tak všetky právne prostriedky na

zabránenie nesprávnemu úradnému postupu. Navyše Okresný súd Žilina nemal vedomosť ani o podaní
zamestnávateľa navrhovateľa, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 26. 9. 2007 a ktorým
zamestnávateľ navrhovateľa súdnemu exekútorovi oznámil, že vymáhaná pohľadávka je uspokojená.
Skutočnosť, že súdny exekútor sa týmto podaním nijako nezaoberal a ani toto podanie súdu neoznámil,
nemožno podľa názoru súdu pričítať na ťarchu Okresného súdu Žilina. Rovnako nemožno pričítať na

ťarchu Okresného súdu Žilina, že súdny exekútor porušil ustanovenie § 56 ods. 5 Exekučného poriadku
a nevyčkal na rozhodnutie o podanom návrhu na odklad exekúcie. Z tohto dôvodu, keďže navrhovateľ
nevyužil všetky prostriedky zákonom poskytované na zjednanie nápravy, nie je ani založený jeho nárok
na náhradu škody voči odporcovi v rade 3 z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Žilina. Ako však už bolo vyššie uvedené odporca v rade 3 zodpovedá za porušenie povinností súdneho

exekútora, ktorých porušenie mal súd preukázané oznámením číslo 20144/2010-52 zo dňa 24. 11. 2010.

Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti je škoda. V konaní bolo nesporne preukázané, že suma
509,60 € bola od navrhovateľa vymožená. Uvedená skutočnosť nebola žiadnym z účastníkov konania
rozporovaná. Suma 509,60 € vymožená od navrhovateľa v prospech odporcu v rade 1 preto súčasne

predstavuje škodu, ktorá navrhovateľovi na jeho majetku vznikla, pretože vymoženie uvedenej sumy
od navrhovateľa malo dosah na rozsah jeho majetku a majetok navrhovateľa sa v dôsledku vymoženia
tejto sumy obmedzil. Uvedenému záveru, že suma 509,60 € je i škodou navrhovateľa a je jeho právom
domáhať sa jej náhrady nebráni to, že navrhovateľ si nárok na zaplatenie uvedenej sumy uplatnil aj voči
odporcovivrade1ztitulubezdôvodnéhoobohatenia.Súdnapraxvtomtosmerezaujalaprávnynázor,že

bezdôvodné obohatenie má iba subsidiárny charakter, predstavuje iba podporný titul pre ochranu osoby
postihnutej v majetkovej sfére. Primárnym bude vždy inštitút náhrady škody, ak osobe dlžníka možno
pričítať zodpovednosť za protiprávne konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 2 Cdo 48/2010). Uvedeným je preukázaná podľa názoru súdu podmienka existencie škody. Ďalším
predpokladom je príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. V súdenom

prípade, ako už bolo vyššie uvedené, bolo po predchádzajúcom šetrení konštatované Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky porušenie právnych povinností odporcom v rade 2 (oznámenie číslo
20144/2010-52 zo dňa 24. 11. 2010) ako súdnym exekútorom vykonávajúcim exekúciu, v ktorej bola
suma 509,60 € vymožená a v dôsledku porušenia týchto povinností bola od navrhovateľa suma 509,60
€ vymožená, čím navrhovateľovi vznikla škoda v uvedenej výške. Ak by k porušeniu povinností súdnym

exekútorom vyplývajúcich mu z ustanovenia § 40 ods. 1 a § 56 ods. 5 Exekučného poriadku nedošlo,
nebola by od navrhovateľa suma 509,60 € vymožená a nebola by navrhovateľovi vznikla škoda v
uvedenej výške. Podľa názoru súdu tak bola preukázaná i ďalšia podmienka vzniku zodpovednosti za
škodu, a to podmienka príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou.
Na základe uvedeného bol súd preto toho názoru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny vo

výške 509,60 € voči odporcovi v rade 3 z titulu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora
konštatovaného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 20144/2010-52 zo dňa 24. 11.
2010 je dôvodný.

Navrhovateľ si ďalej v konaní uplatňuje voči odporcom v rade 1 až 3 nárok na zaplatenie istiny vo výške

205,03 € s príslušenstvom z titulu nároku na náhradu škody. V konaní bolo preukázané, že i uvedený
nárok bol na základe žiadosti navrhovateľa na predbežné prerokovanie predbežne prerokovaný a tento
nárokboluplatnenýztitulunesprávnehoúradnéhopostupusúdnehoexekútoraanesprávnehoúradného
postupu Okresného súdu Žilina. Uvedená suma predstavuje trovy exekučného konania vymožené odnavrhovateľa v exekučnom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod spisovou značkou XX B.
XXXX/XXXX a pred súdnym exekútorom pod spisovou značkou B. XXX/XXXX v prospech odporcu v
rade 2. Podmienka predbežného prerokovania splnená bola. Rovnako je splnená podmienka porušenia

povinností zo strany súdneho exekútora, ktorú konštatovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky vo svojom rozhodnutí číslo 20144/2010-52 zo dňa 24. 11. 2010 a v príčinnej súvislosti s
porušením tejto povinnosti navrhovateľovi vznikla škoda vo výške 205,03 € rovnajúca sa sume trov
exekúcie od neho vymožených. Pasívna vecná legitimácia odporcu v rade 3 zo zodpovednosti za
škodu za nesprávny úradný postup odporcu v rade 2 je preto podľa názoru súdu daná. Pasívna

vecná legitimácia odporcu v rade 3 z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Žilina
v nadväznosti na vyššie uvedené dôvody daná nie je. Na základe uvedeného preto podľa názoru
súdu nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 205,03 € voči odporcovi v rade 3 je dôvodný
z titulu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora. Súd ďalej skúmal podmienky na uloženie
povinnosti uhradiť uvedenú sumu aj súdnemu exekútorovi v zmysle § 33 Exekučného poriadku a bol
toho názoru, že podmienky na uloženie povinnosti uhradiť uvedenému sumu navrhovateľovi sú dané

aj vo vzťahu k odporcovi v rade 2. Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu spôsobenú pri výkone
činnosti podľa Exekučného poriadku je rovnako ako zodpovednosť štátu zodpovednosťou objektívnou
bez možnosti liberácie. V konaní bolo oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo
20144/2010-52 zo dňa 24. 11. 2010 preukázané porušenie povinností súdneho exekútora pri vykonávaní
exekúcie pred ním vedenej pod spisovou značkou Ex 490/2007 (porušenie povinností podľa § 40 ods. 1

a § 56 ods. 5 Exekučného poriadku), škodu na strane navrhovateľa spočívajúcu v trovách tejto exekúcie
vo výške 205,03 €, ako aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinností súdneho exekútora a vznikom
škody na strane navrhovateľa. Porušenie povinností súdneho exekútora bolo príčinou vzniku následku
- škody na strane navrhovateľa vo výške 205,03 €. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či je možné po
preukázaní podmienok zodpovednosti za škodu samostatne voči odporcovi v rade 2 a samostatne voči

odporcovi v rade 3, týchto k náhrade škody zaviazať solidárne. Zákon č. 514/2003 Z. z. v nadväznosti
na úpravu zodpovednosti súdneho exekútora obsiahnutú v § 33 Exekučného poriadku „.....ak osobitný
zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil......“ nikde vo svojich
ustanoveniach nevylučuje možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody súčasne voči štátu i súdnemu
exekútorovi. Je na poškodenom, či svoj nárok uplatní iba voči niektorému zo zodpovedných subjektov

alebo voči obom súčasne. Navrhovateľ preto podľa názoru súdu mohol svoj nárok uplatniť súčasne voči
odporcovi v rade 2 z titulu jeho zodpovednosti podľa § 33 Exekučného poriadku a voči odporcovi v
rade 3 z titulu jeho zodpovednosti podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z.. Na základe uvedeného,
keďže súd mal preukázané predpoklady zodpovednosti odporcu v rade 2 podľa ustanovení Exekučného
poriadku, ako aj predpoklady zodpovednosti odporcu v rade 3 podľa zákona č. 514/2003 Z. z., bol preto

toho názoru, že nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 205,03 € je voči odporcovi v rade 2 a 3
dôvodný. Pokiaľ navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie istiny vo výške 205,03 € uplatnil aj voči odporcovi
v rade 1, súd nemal preukázané naplnenie podmienok na vznik jeho zodpovednosti za uvedenú škodu.
Podľa názoru súdu vo vzťahu k odporcovi v rade 1 navrhovateľ nepreukázal porušenie právnych
povinností odporcom v rade 1, ktoré by boli v priamej a bezprostrednej súvislosti so vzniknutou škodou,

teda nemal preukázané také porušenie povinností odporcu v rade 1, ktoré by bola príčinou následku
- škody vo výške 205,03 €, ktorej náhradu si navrhovateľ v danom konaní uplatnil. Škoda vo výške
205,03 € je v priamej a bezprostrednej súvislosti s porušením právnych povinností súdneho exekútora
vytknutých mu oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 20144/2010-52 zo dňa
24. 11. 2010. Nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 205,03 € voči odporcovi v rade 1 preto

podľa názoru súdu nie je dôvodný.

Navrhovateľ si ďalej v konaní uplatnil voči odporcovi v rade 3 nárok na zaplatenie istiny vo výške 96,56
€ s príslušenstvom z titulu zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup Okresného súdu Žilina.
S prihliadnutím k vyššie uvedenému zdôvodneniu súd bol toho názoru, že navrhovateľovi uvedený

nárok neprináleží. Navrhovateľ nepreukázal, že využil všetky dostupné prostriedky platného práva, aby
ochránil svoje právo pred ním tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žilina. Z
tohto dôvodu potom ani nie je založený jeho nárok na náhradu škody voči odporcovi v rade 3 z titulu
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Žilina.

Zo všetkých uvedených dôvodov súd preto zaviazal odporcu v rade 1 a 3 uhradiť navrhovateľovi
spoločne a nerozdielne sumu 509,60 €, odporcu v rade 2 a 3 zaplatiť navrhovateľovi spoločne a
nerozdielne sumu 205,03 € a vo vzťahu k odporcovi v rade 1 nárok na zaplatenie istiny vo výške 205,03€ zamietol, ako aj zamietol voči odporcovi v rade 3 nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške
96,56 €.

Vo vzťahu k vykonanému dôkazu, a to začatému disciplinárnemu konaniu sp. zn. DK 37/2010 súd
uvádza, že pokiaľ odporca v 2/ rade nebol obvinený Disciplinárnym senátom Disciplinárnej komisie
Slovenskej komory exekútorov, že sa nedopustil disciplinárneho previnenia, ktoré sa mu kládlo za vinu,
súd je toho právneho názoru, že takýmto rozhodnutím nie je v danej súdenej veci viazaný a mal za to,
že v rozsahu uplatneného nároku navrhovateľa tak, ako súd rozhodol vo výrokovej časti rozsudku, je

nárok navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi v 2/ rade dôvodný po právnej stránke.

Navrhovateľ si súčasne uplatnil aj nárok na úrok z omeškania, a to z nároku na zaplatenie sumy 509,60
€ voči odporcom v rade 1 a 3 vo výške 8,5% ročne od 1. 12. 2007 do zaplatenia, zo sumy 205,03 €
voči odporcom v rade 1 až 3 vo výške 7,5% ročne od 1. 11. 2008 do zaplatenia a zo sumy 96,56 €
voči odporcovi v rade 3 vo výške 9% ročne od 16. 6. 2010 do zaplatenia. Súd nárok navrhovateľa na

zaplatenie úroku z omeškania vyhodnotil za dôvodný voči odporcovi v rade 1 vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 509,60 € od 1. 12. 2007 do zaplatenia. Dlžník sa dostáva do omeškania dňom nasledujúcim
po dni, v ktorom mu vznikla povinnosť plniť. Veriteľovi z tohto dôvodu vzniká nárok domáhať sa voči
dlžníkovi, ktorý je v omeškaní, požadovať úrok z omeškania. Navrhovateľ bol oprávnený domáhať sa
voči odporcovi v rade 1 vydania bezdôvodného obohatenia dňom nasledujúcim po dni, v ktorom plnenie

bez právneho dôvodu od navrhovateľa prevzal. Navrhovateľ v danom prípade omeškanie odporcu v
rade 1 určil odo dňa nasledujúceho po dni, kedy odporca v rade 2 vykonal vyúčtovanie. Súd sa s takto
navrhovateľom určeným okamihom, kedy sa odporca v rade 1 najneskôr dostal do omeškania, stotožnil.
Pokiaľ odporca v rade 1 namietal tento okamih, zaťažovalo ho dôkazné bremeno preukázať, že plnenie
od súdneho exekútora vo výške 509,60 € prevzal neskôr než dňom 30. 11. 2007. Odporca v rade 1 v

tomto smere žiadny dôkaz ani nenavrhol, ani nepredložil. Preto súd odporcovi v rade 1 uložil povinnosť
uhradiť navrhovateľovi okrem istiny vo výške 509,60 € aj úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne od
1. 12. 2007 do zaplatenia. Vo vzťahu k odporcovi v rade 3 navrhovateľom uplatnený nárok na úrok z
omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 509,60 € od 1. 12. 2007 do zaplatenia a voči odporcom v rade 2
a 3 nárok na úrok z omeškania zo sumy 205,03 € vo výške 7,5 % ročne od 1. 11. 2008 zamietol, nakoľko

bol toho názoru, že až nesplnením povinnosti uloženej daným súdnym rozhodnutím v súdom určenej
lehote, sa odporcovia v rade 2 a 3 dostanú do omeškania a až uplynutím tejto lehoty navrhovateľovi
vznikne nárok požadovať voči odporcom v rade 2 a 3 úrok z omeškania z priznaných nárokov. Nárok
na úrok z omeškania zo sumy 205,03 € vo výške 8,5% ročne od 1. 11. 2008 voči odporcovi v rade 1
a nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 96,56 € voči odporcovi v rade 3 od 16. 6.

2010 do zaplatenia zamietol, nakoľko vzhľadom k vyššie uvedenému zdôvodneniu zamietol i nárok na
zaplatenie istiny vo výške 205,03 € voči odporcovi v rade 1 a nárok na zaplatenie istiny vo výške 96,56
€ voči odporcovi v rade 3/.

Navrhovateľ pokiaľ dispozitívne upravil si omeškanie na strane odporcov v 2/ , 3/ rade súd vo výroku

vo vzťahu k odporcom v 2/, 3/ rade o zaplatenie 7,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 205,03
Eur od 1.2.2009 uvádza, že tento návrh až do zaplatenia, zamietol s odôvodnením, že až nesplnením
povinnosti uloženej daným súdnym rozhodnutím v súdom určenej lehote sa odporcovia v rade 2/ a 3/
dostali do omeškania a až uplynutím tejto lehoty navrhovateľovi vznikol nárok požadovať voči odporcom
v 2/, 3/ rade úrok z omeškania z priznaných nárokov. Súd teda zotrval na svojich právnych dôvodoch,

pre ktoré príslušenstvom pohľadávky vo vzťahu k odporcom v 2/, 3/ rade o zaplatenie 7,5 % ročného
úroku z omeškania zo sumy 205,03 € zamietol.

Vo výroku o trovách konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným § 142 ods. 2 O. s. p.. Každý z
účastníkov daného konania bol úspešný iba v časti a v časti bol neúspešný. Súd preto v súlade s § 142

ods. 2 O. s. p. žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier)
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 11. 2025. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. december 2015