Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 29. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/128/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209918
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414209918.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a
členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu KLÁN Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Štefánikova 21, 811 05 Bratislava, IČO: 35 959 371, právne zastúpeného JUDr. Martinom
Janáčom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Wilsonova 3, 811 07 Bratislava, proti žalovanej
Komunána poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO: 31 595 545, právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so
sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o vypratanie nehnuteľnosti, na základe
odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 12C/132/2014-69 zo dňa 05.
10. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Žiar nad Hronom ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 05. 10. 2016 žalobu žalobcu zamietol (I. výrok). Zároveň
rozhodol, že žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).
1. 2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou
zo dňa 07. 08. 2014, doručenou súdu dňa 11. 08. 2014 domáhal voči žalovanému vypratania
nehnuteľnosti - pozemku, parcelné číslo XX/X, parcela registra „ C “, trvalé trávne porasty, o výmere
XXXX m2, nachádzajúcej sa v okrese H., obec U. C. N., katastrálne územie U. C. N., evidovaného
na liste vlastníctva číslo XXX Okresného úradu H., katastrálny odbor. Zároveň žiadal nahradiť trovy
konania.
1. 3. Ďalej prvoinštančný súd konštatoval, že „žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku:
Uviedol, že ako nájomca na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2005 uzavretej s vlastníkom
nehnuteľností - spoločnosťou KLÁN, spol. s r.o., IČO: 45281564, so sídlom Klánova ul. číslo 332/35,
14700 Praha 4, Česká republika, užíva pozemok ktorého vypratania sa domáha. Dňa 14. 10. 2005
uzavreli žalobca a žalovaný mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo, že žalobca pre žalovaného
zabezpečí predaj motorových vozidiel pochádzajúcich z likvidovaných poistných udalostí. Žalobca
v súlade s ustanoveniami mandátnej zmluvy zabezpečil pre žalovaného odstavné parkovisko pre
uskladnenie týchto motorových vozidiel. Žalobca počas platnosti mandátnej zmluvy prevzal a uskladnil 5
kusov motorových vozidiel. Dňa 30. 06. 2010 mandátna zmluva medzi žalobcom a žalovaným skončila
výpoveďou. Motorové vozidlá do dňa podania žaloby neboli odvezené za odstavného parkoviska a
naďalej sa nachádzajú na predmetnom pozemku bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalobca pripojil k
žalobe nájomnú zmluvu, z ktorej vyplýva, že ako nájomca užíva predmetný pozemok. Doba trvania
nájmu je od 01. 01. 2006 na dobu neurčitú. Z výpisu listu vlastníctva číslo XXX, okres H., obec U.
C. N. vyplýva, že spoločnosť KLÁN, s.r.o. je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na tomto liste

vlastníctva, a to parcely registra „ C “ parcelné číslo XX/X o výmere XXXX m2, trvalé trávne porasty a
parcelné číslo XX/X o výmere XXXX m2, ostatné plochy. Z mandátnej zmluvy zo dňa 14. 10. 2005
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalobca sa zaviazal, že na účet žalovaného
zriadi odpredaj zvyškov u žalovaného poistených motorových vozidiel pochádzajúcich z likvidovaných
poistných udalostí, vrátane ich riadnej a náležitej prípravy formou dobrovoľnej dražby. K žalobe boli
pripojené aj protokoly o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla evidenčné číslo S., I., M., D. a S..
Žalovaný dňa 28. 05. 2010 vypovedal mandátnu zmluvu žalobcovi. Vo výpovedi je uvedené, že uplynutím
jedného mesiaca po doručení výpovede sa mandátna zmluva skončí, t.j. dňa 30. júna 2010.“
1. 4. Následne prvoinštančný súd poukázal na to, že v skrátenom konaní vydal rozkaz na plnenie
č.k. 12C/132/2014 - 20 zo dňa 15. októbra 2014. Proti rozkazu na plnenie podal žalovaný odpor, v
ktorom „použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: Žalobca sa dňa 16. 06. 2009 stal držiteľom a
vlastníkom motorového vozidla s evidenčným číslom S.. Čo sa týka motorového vozidla s evidenčným
číslom I., žalovaný vyzval p. I. na odhlásenie motorového vozidla na žalobcu a následne zaslanie
originálu technického preukazu so zmenou žalovanému, ktorý predmetné listiny zaslal dňa 05. 06. 2008
žalobcovi. Motorové vozidlo evidenčné číslo M. bolo ukradnuté, následne sa našlo a bolo odovzdané
žalobcovi. Žalovaný dňa 06. 08. 2009 listom vyzval spoločnosť VB LEASING SK s.r.o. na odhlásenie
motorového vozidla evidenčné číslo D. na žalobcu a listom zo dňa 12. 11. 2009 vyzval Y.. B. B. na
odhlásenie motorového vozidla evidenčné číslo S. na žalobcu a následné zaslanie originálu technického
preukazu so zmenou žalovanému, ktorý predmetné listom zo dňa 05. 11. 2009 zaslal žalobcovi. Žalovaný
potvrdil skutočnosti, že motorové vozidlá sa majú nachádzať na pozemku, ktorý užíva žalobca. Uviedol,
že sú prepísané na žalobcu a preto žalovaný uvedenými motorovými vozidlami nemôže disponovať.
Žalovaný ďalej uviedol, že nemá vedomosť, či bol žalobcom v zmysle uvedenej mandátnej zmluvy
urobený prepis vydražených motorových vozidiel na nových vlastníkov alebo nie. Žalovaný pripojil k
podanému odporu aj fotokópie osvedčení o evidencii motorového vozidla evidenčné číslo X., z ktorého
vyplýva že žalobca má predmetné vozidlo v držbe a vo vlastníctve. Žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.“ Žalobca v reakcii na odpor žalovaného uviedol, že „od účinnosti výpovede nemôže ako
mandatár pokračovať v činnosti podľa mandátnej zmluvy. Poukázal na to, že ako vyplýva z listov
žalovaného adresovaných jednotlivým poškodeným, uzavreli poškodení príkazné zmluvy na odpredaj
zvyškov motorových vozidiel so žalovaným. Z týchto listinných dôkazov nevyplýva, že by kupujúcim
týchto zvyškov vozidiel mal byť žalobca. Podľa názoru žalobcu, odpredaj zvyškov vozidiel teda realizoval
žalovaný prostredníctvom žalobcu, t.j. tak ako ich žalovaný mohol žalobcovi odovzdať, mohol si ich po
skončení zmluvného vzťahu odobrať.“
1. 5. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným, a konštatoval: „Za nesporné
súd považoval skutočnosti týkajúce sa vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý bol založený
mandátnou zmluvou uzatvorenou dňa 14. 10. 2005, a ktorá skončila výpoveďou dňa 30. 06. 2010.
Skutočnosti, ktorými sa bránil v konaní žalovaný, žalobca nespochybnil. Spornou zostala otázka, kto
je povinný (aj oprávnený) s motorovými vozidlami nakladať. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu,
že tak ako žalovaný mohol motorové vozidlá žalobcovi odovzdať, mohol ich po skončení zmluvného
vzťahu aj odobrať. Oprávnenie nakladať s motorovými vozidlami žalovaným nevyplývala z predložených
dôkazov. Preskúmavanie vecnej legitimácie, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna sporová strana nenamieta
(napríklad odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo
dňa 29. 06. 2010). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak
žalobca preukáže, že žalovaný je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Súd z vykonaného dokazovania nemal
preukázané, že žalovaný je oprávnený disponovať s predmetnými motorovými vozidlami nachádzajúcimi
sa na pozemku, ktorého vypratania sa žalobca domáha. Vo svojich písomných podaniach, ako aj na
pojednávaní žalobca síce tvrdil, že medzi žalovaným a poškodenými boli uzatvorené príkazné zmluvy
na odpredaj zvyškov motorových vozidiel, avšak takýto dôkaz v konaní nepredložil ani nenavrhol. Súd
na záver poznamenáva, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať
tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a aj navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu.
Sporová strana má povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Na základe vyššie uvedených dôvodov
súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že žalovaný je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti. Z uvedených dôvodov musel súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť
ako nedôvodnú.“

1. 6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou ustanovení § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a keďže žalovaná bola v
spore úspešná, priznal jej voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v
zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho
žalobe o vypratanie nehnuteľnosti vyhovel, a aby žalovanú zaviazal k povinnosti nahradiť mu trovy
prvoinštančného i odvolacieho konania.
2. 2. V odôvodnení odvolania uviedol, že podľa jeho názoru konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, a preto sú dané dôvody na odvolanie podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.
d), f) a h) CSP.
2. 3. V súvislosti s uvedením konkrétnych dôvodov odvolania konštatoval, že nesprávnosť napadnutého
rozsudku vidí v tom, že súd prvej inštancie zamietol jeho žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovanej. V tejto súvislosti namietal, že prvoinštančný súd dostatočne neodôvodnil
rozsudok a ani neuviedol, ktoré skutočnosti mal za preukázané, ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy a
ako právne vec posúdil. Týmto postupom došlo podľa jeho názoru k porušeniu ustanovenia § 220
ods. 2 CSP a preto napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný. Ďalej namietal, že nie je
pravdou, že by nespochybnil skutočnosti, ktorými sa žalovaná v spore bránila. V tejto súvislosti uviedol,
že v samotnom vyjadrení k odporu žalovanej uviedol viacero dôvodov, prečo požaduje od žalovanej
vypratanie nehnuteľnosti, ako aj prečo právne závery žalovanej nepovažuje za správne. Bola to práve
žalovaná, ktorá sa proti žalobe bránila odkazom na uzavreté príkazné zmluvy s niektorými poistníkmi
v jednotlivých žalovanou nepodpísaných listoch. Takéto listinné dôkazy ale neboli pripojené v prípade
osobného motorového vozidla zn. A. L. EVČ: M.. Naviac, príkaznú zmluvu je možné uzavrieť aj ústne
a prípadný príkaz jednotlivých poistníkov po vyplatení poistných plnení mohol byť žalovanej daný aj
konkludentne. Má za to, že ak sa chcela žalovaná vyhnúť svojej povinnosti vypratať pozemok, mala to byť
ona, kto by v rámci svojej procesnej obrany mala navrhovať dokazovanie v tomto smere. Nespochybnil,
že na pojednávaní konanom dňa 05. 10. 2016 na otázku súdu uviedol, že medzi žalovanou a jednotlivými
jej poistníkmi s najväčšou pravdepodobnosťou existovala príkazná zmluva. Za podstatnejšie v tomto
spore a za relevantné pre rozhodnutie vo veci však považuje skutočnosť, že sporovými stranami nebolo
spochybnené umiestnenie predmetných motorových vozidiel z vôle žalovanej na pozemku v jeho užívaní
počas platnosti mandátnej zmluvy, ako aj to, že tento stav sa do vyhlásenia rozsudku nezmenil. I
keď mandátna zmluva neobsahovala ustanovenia o spôsobe vyporiadania vzťahov medzi sporovými
stranami po jej zániku, je nepochybné, že nakoľko predmetné motorové vozidlá boli umiestňované na
pozemku výlučne za účelom plnenia mandátnej zmluvy, jej zánikom zanikol aj dôvod ich umiestnenia (v
zmysle čl. III. bod 3 Mandátnej zmluvy). Z
2. 4. V súvislosti s tým, že jeho žaloba bola zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovanej uviedol, že vo všeobecnosti vypratávacia žaloba smeruje proti tomu, kto umiestnil na pozemok
vlastníka svoje veci.
2. 5. V závere odôvodnenia odvolania žalobca uviedol, že je presvedčený, že by bolo nespravodlivé
nepriznať mu súdnu ochranu, ak si svoje povinnosti z mandátnej zmluvy splnil, počas trvania zmluvy
motorové vozidlá uskladnil a po vypovedaní mandátnej zmluvy zo strany žalovanej nemá možnosť užívať
celý pozemok, nakoľko sa na ňom už niekoľko rokov nachádzajú veci vnesené žalovanou.

3. 1. Žalovaná (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.
3. 2. Žalovaná konštatovala, že sa plne stotožňuje s odvolaním napadnutým rozhodnutím
prvoinštančného súdu i s jeho odôvodnením. Podľa jej názoru sa súd prvej inštancie dostatočne zaoberal
skutkovým stavom predmetnej veci, vykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností
a správne ich vyhodnotil, správne a úplne zistil skutkový stav a nakoniec vec správne právne posúdil.
Ďalej konštatovala, že žalobca v rámci odôvodnenia odvolania opakovanie uvádza skutočnosti, ktoré
prezentoval už pred prvoinštančný súdom a na ktoré relevantným spôsobom reagovala, predložila
dôkazy, spochybnila tvrdenia žalobcu a dokázala ich nesprávnosť, čím súdu preukázala nedostatok
svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore.

4. Žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej jeho odvolaniu
uviedol, že i naďalej sa pridržiava všetkých svojich písomných podaní realizovaných v tomto spore,
vrátane podaného odvolania voči rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom dostatočne skutkovo i právne
vyargumentoval, prečo považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. 1 Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6. 2 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava s relevantnými skutkovými a hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi otázkami
a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti
alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa
prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení nevysporiadal.

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty prejednávaného sporu.

10. Z obsahu žaloby je nesporné, že žalobca ako oprávnený držiteľ (nájomca) predmetnej nehnuteľnosti
sa domáhal voči žalovanej jej vypratania podľa ustanovenia § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa
uvedeného ustanovenia oprávnený držiteľ má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho práva oprávnenej
držby neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje. Táto ochrana sa poskytuje v občianskom sporovom konaní buď žalobou vindikačnou (actio
reivindicatio), t.j. žalobou na vydanie veci, alebo žalobou negatórnou (actio negatoria), t.j. zapieracou
žalobou. U nehnuteľností plní funkciu vindikačnej žaloby žaloba na vypratanie, avšak nie je vylúčená ani
vindikačná žaloba, pri ktorej okrem vypratania ide aj o odovzdanie veci vlastníkovi, resp. oprávnenému
držiteľovi. Vlastnícka vindikačná žaloba na vydanie veci (v prípade nehnuteľností - na vypratanie) môže
byť úspešná len vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo, resp. v prípade oprávneného
držiteľa, ak preukáže právo oprávnenej držby, a ak zároveň preukáže, že žalovaný do jeho vlastníckeho
práva, resp. do práva oprávnenej držby neoprávnené zasahuje, napr, tým, že na pozemok, ktorý je vo
vlastníctve, resp. oprávnenej držbe žalobcu umiestnil bez právneho dôvodu, resp. na základe právneho
dôvodu, ktorý neskôr odpadol, veci, ktoré má (žalovaný) vo vlastníctve, alebo v oprávnenej držbe.

11. Skutočnosť, že žalobca je oprávneným držiteľom (nájomcom) predmetnej nehnuteľnosti nebola
sporná a preto možno konštatovať, že žalobca bol v tomto prípade aktívne vecne legitimovaný na
podanie predmetnej žaloby. Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, pre jeho úspech v spore
bolo potrebné, aby okrem svojej aktívnej vecnej legitimácie preukázal i to, že žalovaná je v tomto
spore pasívne vecne legitimovaná, teda konkrétne, že na predmetnom pozemku, ktorý má (žalobca) v
oprávnenej držbe sa bez právneho dôvodu, resp. na základe právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol,
nachádzajú veci, ktoré sú vo vlastníctve, alebo v oprávnenej držbe žalovanej. Ako správne konštatoval
prvoinštančný súd, žalobca túto skutočnosť žiadnym vierohodným a nespochybniteľným spôsobom
nepreukázal. Za preukázanie tejto skutočnosti rozhodne nemožno považovať tvrdenie žalobcu v
rámci prvoinštančného konania, že medzi žalovanou a jednotlivými jej poistníkmi (pravdepodobne
vlastníkmi predmetných motorových vozidiel nachádzajúcich sa na predmetnom pozemku) „s najväčšou
pravdepodobnosťou existovala príkazná zmluva“. Keďže, ako správne konštatoval prvoinštančný súd,
sporové konanie je zásadným spôsobom ovládané zásadou kontradiktórnosti, je nevyhnutné, aby

sporové strany svoje tvrdenia buď priamo preukázali, alebo minimálne, aby označili konkrétne dôkazy
na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Túto procesnú povinnosť si žalobca nesplnil a preto odvolací
súd musí zhodne s prvoinštančným súdom konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
pasívnej vecnej legitimácie žalovanej.

12. Odvolací súd v súvislosti s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní pre úplnosť uvádza, že
skutočnosť, že predmetné motorové vozidlá na predmetnú nehnuteľnosť uložila na základe v tej dobe
platnej mandátnej zmluvy žalovaná, nie je z hľadiska rozhodovania tohto sporu podstatná, pretože, ako
bolo uvedené vyššie, podstatné bolo to, aby bolo preukázané, že v dobe rozhodovania sporu sa na
predmetnej nehnuteľnosti nachádzajú veci (motorové vozidla), ktoré boli v tej dobe vo vlastníctve, alebo
v oprávnenej držbe žalovanej, čo nebolo preukázané.

13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.