Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. máj 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611204380
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3611204380.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Topoľčany, so sídlom
Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: NIDAS s.r.o., so sídlom Partizánske,
Moyzesova 418/16, IČO: 35 962 411, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 803,41 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. apríla
2017, č.k. 2Er/878/2011-11, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. o d m i e t a .

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1
písm. h), § 58 ods. 1 Ex. por. (v znení účinnom do 31.03.2017), výrokom II. súdnemu exekútorovi priznal
voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 100 %, výrokom III. oprávnenému uložil
povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,15 Eur, v lehote 15 dní odo dňa
doručeniauzneseniaavýrokomIV.oprávnenémuapovinnémunároknanáhradutrovkonanianepriznal.
Uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 19.08.2011 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre

vymoženie 803,41Eur.ZvýpisuzObchodnéhoregistra(www.orsr.sk)zistil,žepovinnýzanikolvýmazom
z obchodného registra dňa 17.03.2015. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.10.2014, č.k.
40CbR/64/2013-21, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2014 súd zrušil povinného bez likvidácie.
Povinný zanikol bez právneho nástupcu, preto nie je možné v konaní pokračovať ani s jeho právnym
nástupcom. K zániku povinného došlo bez likvidácie, t. j. povinný nemal v čase svojho zániku žiaden
majetok, a preto súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Ex.

por. zastavil. Nárok na náhradu trov exekúcie (výrok II.) odôvodnil § 9a ods. 1 Ex. por. a § 262 ods. 1
CSP. O výške trov exekúcie (výroku III.) súd prvej inštancie rozhodol podľa § 200 ods. 1 veta prvá, §
200 ods. 5, § 196, § 203 ods. 2 Ex. por. (v znení účinnom do 31.03.2017) a vyhl. č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v uplatnenej
výške 53,15 Eur, a to odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových
výdavkov podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. vo výške

11,10 Eur a 20 % DPH (z odmeny a hotových výdavkov), vo výške 8,86 Eur. Súd prvej inštancie o
nároku oprávneného a povinného na náhradu trov exekučného konania výrokom IV. rozhodol tak, že im
nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie,
a povinného, ktorý zanikol bez likvidácie, bez právneho nástupcu nie je možné zaviazať k náhrade trov.

2. Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, podľa ktorého

povinný dňom výmazu z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a to je dôvod
prezastavenieexekučnéhokonania(nieskutočnosť,žespoločnosťbolazrušenábezlikvidácie),nakoľkopodľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to,
či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Strata tejto
spôsobilostirobíexekúciuneprípustnou,apretomalabyťexekúciavyhlásenázaneprípustnúanásledne

zastavená. Primárnou skutočnosťou, pre ktorú nie je možné pokračovať v konaní, je strata spôsobilosti
byť účastníkom konania, čo konštatuje aj súd v napadnutom uznesení a nie zrušenie spoločnosti bez
likvidácie a z toho vyvodená nemajetnosť povinného. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a pri
posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť musí dbať na to, aby dôvod na zastavenie
exekúcie existoval v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie (uznesenie vydané dňa 20.04.2017).

Povinný bol v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie ex offo vymazaný z obchodného
registra, a teda nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Oprávnený mal za to, že uznesenie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V danom prípade mala byť
exekúcia vyhlásená za neprípustnú, pretože povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť
byť účastníkom konania. Následne mala byť exekúcia zastavená s poukazom na ustanovenie § 57 ods.
1 písm. g) Ex. por. Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Ex. por. určujú zásadu, že odmenu patriacu

súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu
času uhrádza povinný. Výnimku z tejto zásady predstavuje ustanovenie § 203 Ex. por. Oprávnený v
danom prípade nemohol pri dôvodne podanom návrhu na vykonanie exekúcie dňa 20.09.2011 ani pri
náležitej opatrnosti predpokladať, že bude povinný dňa 17.03.2015 vymazaný z obchodného registra,
oprávnený ani procesne nezapríčinil zastavenie konania. V prípade, ak došlo k zániku povinného

výmazom z obchodného registra, súd má možnosť rozhodnúť o nepriznaní náhrady
trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Ustanovenie Exekučného poriadku v § 203 ods. 1 vo svojom texte
obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. Oprávnený poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 16.12.2008, č.k. III. ÚS 432/08-16 s ktorým sa stotožnil. Namietol zastavenie
exekúcie, zaviazanie oprávneného na úhradu trov aj priznanie poštovného za doručenie písomnosti s

ukončenímexekúcie,ktoréeštelenvzniknú,atovsume11,10Eur.Dispozičnéoprávnenienazastavenie
exekučného konania má jedine oprávnený, nie súdny exekútor, súdnemu exekútorovi preto neprináleží
poštovné za úkon, na ktorý podľa Exekučného poriadku nemá oprávnenie a ktorý nesúvisí s účelným
vymáhaním nároku. Taktiež poštovné za úkony, ktoré majú vzniknúť v budúcnosti, ako ich súd už teraz
vie preukázať. Oprávnený mal za to, že takéto poštovné v sume 11,10 Eur nie je možné súdnemu

exekútorovi priznať. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II.
zrušil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 100 % nepriznal.

3. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za vecne správne, a ako také ho navrhol potvrdiť.

4. Oprávnený sa k vyjadreniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.

5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým,
či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania

oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa.

6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Podľa § 243b ods. 1 Ex. por., exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.11. Podľa § 243b ods. 3 Ex. por., o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o

ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

12. Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13. V predmetnej veci oprávnený napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním uznesenie súdu prvej
inštancie aj vo výroku II. o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom
v tejto súvislosti žiadal zrušiť napadnutého rozhodnutie a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
vo výške 100 % nepriznať.

14. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom

do 31.10.2013), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by
to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo
v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013)
výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie,

preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie v tejto časti (výroku II.)
ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.

15. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd následne preskúmal vec na podklade podaného odvolania
podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej

len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o zastavení
exekúcie (výroku I.) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

16. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

17. Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo
aj bez návrhu.

18. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že oprávnený sa návrhom na
vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 25.08.2011 domáhal vykonania exekúcie
proti povinnému. Poverením č. 5305 019802 zo dňa 06.09.2011 súd prvej inštancie poveril súdneho
exekútora JUDr. Júliusa Rosinu vykonaním exekúcie na vymoženie 803,41 Eur s príslušenstvom, na

podklade rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany zo dňa 13.06.2011, č. 700-1510651011-
GC04/11, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.08.2011. Následne napadnutým
uznesením výrokom I. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Ex. por. (v
znení účinnom do 31.03.2017), výrokom II. súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému nárok na
náhradu trov exekúcie vo výške 100 %, výrokom III. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu

exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,15 Eur, v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia a
výrokom IV. oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Výrok I. o zastavení
exekúcie odôvodnil tým, že z výpisu z Obchodného registra SR zistil, že povinný zanikol výmazom
z obchodného registra dňa 17.03.2015, pričom Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 24.10.2014,
č.k. 40CbR/64/2013-21, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2014 zrušil povinného bez likvidácie.

Povinný zanikol bez právneho nástupcu, preto nie je možné v konaní pokračovať ani s jeho právnym
nástupcom a k zániku povinného došlo bez likvidácie, preto súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu
podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. zastavil.

19. Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného

súdu Trenčín zo dňa 24.10.2014, č.k. 40CbR/64/2013-21, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
25.11.2014 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť NIDAS s.r.o., so sídlom Partizánske, Moyzesova 418/16,
IČO: 35 962 411. Povinný bol následne dňa 17.03.2015 ex offo vymazaný z obchodného registra.20. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26.
januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.

novembra 2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu
povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie
v zmysle § 57 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) a následne aj na rozhodnutie o
trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm.
h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013), o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa

§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013). Z ustanovenia § 68 Obchodného
zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra.
Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez
likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho
nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného
registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu

spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu, a teda možno vyvodiť,
že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 24.10.2014, č.k. 40CbR/64/2013-21, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.11.2014, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku
dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď exekúciu zastavil
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

21. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP,
ako vecne správne.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).