Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/138/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010261
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817010261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov

JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti 1) obžalovanému H. T., nar.
XX.X.XXXX v X., trvale bytom V., Ul. K. armády XX/X, t.č. v inej veci vo výkone trestu odňatia slobody
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová; 2) obžalovanému T. T., nar.
XX.X.XXXX v X., trvale bytom V., Ul. K. armády XX/X, t.č. v inej veci vo výkone trestu odňatia slobody
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. februára
2018,prejednalodvolaniaprokurátorkyKrajskejprokuratúryTrenčínaobžalovanéhoH.T.protirozsudku
Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/56/2017 zo dňa 26. júna 2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr.por. zrušujú sa výroky napadnutého rozsudku o uložených trestoch
a uloženom ochrannom dohľade vo vzťahu k obžalovanému H. T..

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný H. T. odsudzuje pri neznemenom výroku o vine v rozsudku
súdu prvého stupňa podľa § 172 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, n/, 37 písm. h/, m/, 38 ods. 2,
42 ods. 1, 41 ods. 2 Tr.zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zák. ukladá sa mu trest prepadnutia veci, a to jeden kus tablet značky
SAMSUNG model SM - T 111, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, bielej farby, rozmer cca 7 palcov, prasknutý
display, PIN kód: 4635, uzamknutie telefónu kódom: XXXXX.

Podľa § 60 ods. 6 Tr.zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. zrušujú sa výroky o trestoch, ktoré boli uložené obžalovanému H. T. rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č. 1T 142/2016 zo dňa 05. 12. 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu
Trenčín č. 3To 5/2017 zo dňa 22. 02. 2017 ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák. sa ukladá obžalovanému H. T. ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

II.

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduPrievidzazodňa26.júna2017,sp.zn.2T/56/2017bolobžalovaný1)H.T.v
bode 1) uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok,jedovaleboprekurzorov,ichdržanieaobchodovanie snimispolupáchateľstvompodľa§20Tr.zák.
k § 172 ods. 1 písm. a/, d/, ods. 2 písm. a/ Tr.zák. a obžalovaný 2) T. T. v bode 1) a 2) z pokračovacieho
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, d/ Tr.zák. v bode 1) spáchaný spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr.zák. na skutkovom základe, že:

1) obžalovaní H. T. a T. T. od presne neustáleného obdobia až do 27.11.2015 do 16,30 hodiny v poli na
hranici katastrálneho územia obce B. - X. a mesta L. v blízkosti cesty I/64 v smere Prievidza - Nedožery
Brezany - koniec panelovej cesty od železničného priecestia s označením XXXX spoločným konaním
z tabliet Nurofen Stop Grip, ktoré zabezpečil obžalovaný H. T. na zariadení, ktoré mal na uvedenom
mieste skryté obžalovaný H. T. presne nezisteným spôsobom vyrábali pseudoefedrín metamfetamín

presne nezisteného množstva, minimálne pseudoefedrín hydrochlorid o hmotnosti 2,698 gramu, z
ktorého množstva by bolo možné vyrobiť 2,16 gramu metamfetamínu hydrochloridu, čo predstavuje
minimálne40obvyklejednotlivýchdávokmetamfetamínu,ktorýjevzmysle z.č.139/1998Zb.zákonovo
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok,
pričom dňa 27.11.2015 tam vykonanou obhliadkou miesta činu boli nájdené a zaistené rôzne predmety,

určené na výrobu omamných a psychotropných látok, pričom na základe znaleckého skúmania boli na
stope č. 2D - pet fľaša o objeme 1,5 l , na stope č. 11D - pet fľaša o objeme 1 l, na stope č. 13
D - plastová taška bielej farby, v ktorej sa nachádzali použité kávové papierové filtre, na stope č. 17
- zabalené zelené hrdlo z pet fľaše zelenej farby, na stope č. 19D/2 -plastová injekčná striekačka o
objeme 3 ml, prázdna, na stope č. 20D - chirurgické gumené rukavice, stopa č. 21D/2 - plast červenej

fary slúžiaci ako škrabka, na stope č. 26D - sklenená banka, na stope č. 31D/2 - platová striekačka,
na stope č. 32D - sklenená hnedá nádoba, na stope č. 33D- plastová nákupná taška, na stope č. 43D
- rozbitá sklenená banka, na stope č. 45D- biela gumená chirurgická rukavica, bola zistená prítomnosť
látky metamfetamínu, na stope č.9D - veľká hnedá papierová obálka, na stope č. 10D - plastový kufrík
v hnedom papierovom vreci, na stope č. 16D - hnedá papierová obálka so zabalenou hliníkovou rúrkou,

na stope č. 18 D - polievková kovová lyžica, na stope č. 21D/1 - plast červenej fary slúžiaci ako škrabka,
na stope č. 22D/3 - plast červenej fary slúžiaci ako škrabka, č. 22 D- nákupná taška z plastu bielej
farby, na stope č. 25D - lievik, na stope č. 28D - kovová lyžička, na stope č. 31D/3- plastová striekačka
bola zistená prítomnosť látok metamfetamínu a pseudoefedrínu, na stope č. 12 D - sklenená fľaša s
červeným uzáverom o objeme 1 l, na stope č. 37D- oválna sklenená ohňovzdorná misa, bola zistená

prítomnosť látok amfetamínu a metamfetamínu,na stope č. 42D - pet fľaša s tekutinou bola zistená
prítomnosť pseudoefedrínu, na stope č. 36D - pet fľaša s tekutinou, na stope č. 8D- pet fľaša s
tekutinou i bola zistená prítomnosť fenylmetylketón a pseudoefedrín, na stope č. 23D - zelená plastová
fľaša o objeme l liter zistené skúmaním prítomnosť látky benzylmetylketón, ktorý vzniká pri ilegálnej
výrobe metamfetamínu z efedrínu alebo pseudoefedrínu, a tieto predmety sa dajú použiť ako celok na

ilegálnu výrobu metamfetamínu z pseudoefedrínu, pričom nálezy látok na jednotlivých predmetoch boli
vždy v množstve menšom ako jedna bežná jednotlivá dávka, pričom na rukách obžalovaných H. T. a
T. T. boli zistené stopy metamfetamínu, pričom metamfetamín je uvedený v II .skupine psychotropných
látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených v Zákone č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, efedrín a pseudoefedrín sú

vzmyslezákonaNRSRč. 331/2005Z.z.oorgánochštátnejsprávyvoveciachdrogovýchprekurzorova
o zmene a doplnení niektorých zákonov zaradené medzi určené látky kategórie I. a následne vyrobenú
drogu prechovávali na presne nezistenom mieste, pričom obžalovaný H. T. sa skutku dopustil napriek
tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 2T 111/10 zo dňa 26.05.2010 odsúdený za
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. a), c), d) Trestného zákona na nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 3 roky so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia,
ktorý vykonal 11.11.2012,

2) obžalovaný T. T. si v presne nezistenom čase na presne nezistenom mieste v okrese

Prievidza zadovážil a následne na rôznych miestach v okrese Prievidza, naposledy v osobnommotorovom vozidle zn. K. Q. Q. L. až do 27.11.2015 prechovával v zatavenej injekčnej striekačke
pseudoefedrín hydrochlorid o hmotnosti 2,698 gramu, z ktorého množstva by bolo možné vyrobiť
2,16 gramu metamfetamínu hydrochloridu, čo zodpovedá najmenej 40 obvykle jednotlivým dávkam

psychotropnej látky metamfetamínu, ktorý je v zmysle zákona číslo 139/1998 Zb. zákonom o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok, ktorý
metamfetamín vydal dňa 27.11.2015 policajtom pri policajnej akcii v Prievidzi na Ulici Na záhumní pred
kultúrnym domom.

Boli za to odsúdení:
1) Obžalovaný H. T. podľa § 172 ods. 2, § 42 ods. 1, § 38 ods. 5 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia
slobody v trvaní 12 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr.
zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr.
zák. súd mu uložil trest prepadnutia veci, a to jeden kus tablet značky SAMSUNG model SM-T 111, IMEI:

XXXXXXXXXXXXXXX, bielej farby, rozmer cca 7 palcov, prasknutý display, PIN kód: XXXX, uzamknutie
telefónu kódom: XXXXX. Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Podľa §
42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výroky o trestoch, ktoré boli uložené obžalovanému H. T. rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č. 1T 142/2016 zo dňa 05.12.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne, č. 3To/5/2017 zo dňa 22.02.2017, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 78 ods. 1
Tr. zák. súd uložil obžalovanému H. T. ochranný dohľad v trvaní 2 roky.

2) Obžalovaný T. T. podľa § 172 ods. 1, § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), m) Tr.
zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 4 roky, na výkon ktorého trestu bol. Podľa § 48 ods.

2 písm. b) Tr zák. bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42
ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výroky o trestoch, ktoré boli uložené obžalovanému T. T. rozsudkom
Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/38/2015 zo dňa 17.03.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne, sp.zn. 23To/44/2016 zo dňa 21.06.2016 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prievidza,
sp.zn. 3T/16/2016 zo dňa 24.02.2016, právoplatný dňa 24.02.2016, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na

tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej lehote
podala písomne odvolanie prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovaného T. T..
Odvolanie písomne podal v zákonnej lehote aj obžalovaný H. T..

V úvode dôvodov odvolania prokurátorka krajskej prokuratúry poukázala na obsah výrokovej časti
napadnutého rozsudku. Ďalej uviedla nasledovné:

„Predmetný rozsudok prvostupňového súdu považujem v časti týkajúceho sa

výroku o vine obžalovaného H. T. a obžalovaného T. T.
za zákonný a dôvodný a rovnako nemám výhrady proti výroku o treste
u obžalovaného H. T. a tiež nemám žiadne výhrady voči konaniu, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo.
Nestotožňujem sa však s výrokom o treste vo vzťahu k obžalovanému T.

T. predmetného rozhodnutia súdu, ktoré som napadla riadnym opravným
prostriedkom a to z dôvodu uloženia neprimerane mierneho súhrnného trestu odňatia
slobody pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby.
Senát Okresného súdu Prievidza po uznaní, viny obžalovaného T.
T. zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 odsek 1 písm. a), písm. d) Trestného zákona uložil obžalovanému
T. T. podľa § 172 odsek 1 za použitia ustanovenia § 42 odsek 1
Trestného zákona, § 38 odsek 2, Trestného zákona, § 36 písmeno l), písmeno n)
Trestného zákona a § 37 písm. h), m) Trestného zákona súhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne. Senát prvostupňového súdu svoje
rozhodnutie vo výroku o treste odôvodnil tým, že súd zistil existenciu dvoch
poľahčujúcich okolností a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a podľa § 36 písm.
n) Trestného zákona. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákonaspočíva v tom, že obžalovaný T. T. sa k spáchaniu trestného činu
priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n)
Trestného zákona spočíva v tom, že obžalovaný T. T. napomáhal pri

objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Taktiež súd zistil v prípade
obžalovaného T. T. dve priťažujúce okolnosti a to podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona, teda, že spáchal viac trestných činov, podľa ustálenej súdnej
praxe sa za taký počet považuje spáchanie dvoch a viac trestných činov, ďalšia
priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona spočíva v tom že už bol za trestný

čin odsúdený. Táto skutočnosť je zrejmá z obsahu spisu, oboznamovaného registra trestov. Súd
uložil obžalovanému T. T. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, pre výkon trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestnej činnosti, ktorá je predmetom tohto rozsudku, bol vo výkone trestu za úmyselnú
trestnú činnosť. Takto uložený trest považuje súd za primeraný, vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť
konaniaobžalovanéhoazatrestpotrebnýnaochranuspoločnostipredpáchanímapáchateľmiobdobnej

trestnej činnosti.
S uvedeným výrokom o treste a odôvodnením prvostupňového súdu vo vzťahu
k obžalovanému T. T. sa však nestotožňujem a to z nasledovných
dôvodov.
Obžalovaný T. T. sa dopustil závažnej drogovej trestnej činnosti, na

potlačovaní ktorej je prvoradý celospoločenský záujem, pričom senát Okresného
súdu Prievidza s poukazom na množstvo zaistených omamných a psychotropných
látok, správne kvalifikoval jeho konanie ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nim podľa § 172 odsek 1 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona.

Obžalovaný T. T. sa dopustil dvoch skutkov a z jeho výpovede je
zrejmé, že v podstate pomáhal svojmu bratovi, ktorý vyrábal drogy a tieto predával
rôznym ľudom. Súd pri rozhodovaní o treste nedostatočne vyhodnotil aj osobu
obžalovaného T. T., ktorý bol od roku 2008 sedemkrát súdne trestný,
z toho štyrikrát pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, naposledy rozsudkom Okresného

súdu Prievidza zo dňa 17.03.2016 pre prečin podľa § 173 odsek 1 Trestného zákona na nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. V evidencii priestupkov má 4 záznamy.
Naviac vo veci bol ukladaný súhrnný trest odňatia slobody, pričom bol zrušený
predchádzajúci trest vo výmere 3 roky, kde išlo taktiež o drogovú trestnú činnosť.

Skutočnosť, že obžalovaný T. T. napomáhal orgánom činným
v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti spolu s priznaním sa obžalovaného k spáchaniu
žalovanej trestnej činnosti súd vyhodnotil u obžalovaného ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.
l), písmeno n) Trestného zákona. Keďže pri existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h), m)
Trestného zákona bol pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností vyrovnaný, súd použil správne

ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona.
Súd zároveň obžalovanému T. T. ukladal súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 odsek 1 Trestného
zákona za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T 38/2015
zo dňa 17.03.2016. Ako bolo vyššie uvedené, išlo o trest vo výmere 3 roky, z čoho je matematickým
výpočtomzrejmé,žezadvaskutkyprávnekvalifikovanépodľa§172odsek1písm.a/,písm.d/Trestného

zákona bol obžalovanému T. T. uložený trest v podstate vo výmere 1 rok, pričom je potrebné podotknúť,
že pri predchádzajúcom odsúdení bol trest ukladaný podľa § 173 odsek 1 Trestného zákona a bol mu
uložený v strede trestnej sadzby, avšak pri ukladaní trestu za dva skutky právne kvalifikované podľa §
172 odsek 1 Trestného zákona, bol trest
ukladaný pri dolnej hranici trestnej sadzby.

Súd pri ukladaní trestu T. T. nedostatočne vyhodnotil osobu
obžalovaného, jeho trestnú minulosť a nedostatočne vyhodnotil zásady ukladania
trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona.
Vzhľadom k uvedenému som toho názoru, že obžalovanému je po zohľadnení
všetkých vyššie uvedených skutočností, okolností prípadu, osoby páchateľa

z hľadiska dosiahnutia účelu trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona,
potrebné uložiť prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici
zákonnej trestnej sadzby podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, ako to bolo intervenujúcim
prokurátorom navrhované aj na hlavnom pojednávaní.Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa §321 odsek 1
písmeno d), písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k
obžalovanému T. T. a aby podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému

T. T. uloží podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona za použitia § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 38
odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného
zákona súhrnný trest. odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby so zaradením pre výkon
trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.“

Obžalovaný H. T. odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V dôvodoch obhajoba
poukázala na nasledovné:

„Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č.k. 2T/56/2017 zo dňa 26.06. 2017, bol
obžalovaný, H. T., nar. XX.XX. XXXX, uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

ust. § 172 ods. 1 písm. a), d), ods. 2 písm. a) Tr. zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 12 (dvanásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne, pričom na výkon uloženého trestu bol
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
V súlade s ust. § 306 a nasl. Tr. poriadku podávam v zákonnej lehote v zastúpení
obžalovaného a v jeho prospech proti rozsudku odvolanie a to proti výroku o treste a podané

odvolanie odôvodňujem nasledovne:.
Okresný súd v Prievidzi uznal obžalovaného, H. T., vinného zo spáchania skutku v plnom rozsahu
podanej obžaloby prokurátorky KP Trenčín, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní učinil
vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku a súd toto jeho vyhlásenie podľa § 257 ods.
7 Tr. poriadku prijal a vykonal len dokazovanie ohľadne výroku o treste.

S prihliadnutím na vyhlásenie obžalovaného o jeho vine prichádzali u neho v rámci
rozhodovania o výške trestu do úvahy dve poľahčujúce okolnosti a to poľahčujúca okolnosť
podľa ust. § 36 písm. 1) Tr. zákona, t.j. že k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento
úprimne oľutoval a zároveň aj poľahčujúca okolnosť podľa ust. § 36 písm. n) Tr. zákona, t.j.
že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, nakoľko vyhlásenie o

vine, ktoré učinil môj klient na hlavnom pojednávaní, je potrebné vnímať a posudzovať ako
najvyššiu formu napomáhania z jeho strany. -
Okresný súd Prievidza však pri rozhodovaní o treste u môjho klienta absolútne nebral
do úvahy uvedené poľahčujúce okolnosti, pričom túto skutočnosť súd odôvodnil takým spôsobom, že
keďže v danom prípade súd ukladal obžalovanému s prihliadnutím na

predchádzajúce odsúdenie obžalovaného a to rozsudok OS Prievidza sp.zn. 1T/142/2016 zo
dňa 05.12.2016, súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody a z dôvodu, že
v predchádzajúcom trestnom konaní obžalovaný popieral svoju vinu k spáchanému skutku,
nie je možné mu preto priznať v rámci ukladania súhrnného nepodmienečného trestu žiadne
poľahčujúce okolnosti. S týmto postupom Okresného súd Prievidza sa však obhajoba

nestotožňuje a považuje ho nesprávny. Podľa názoru obhajoby otázka priznania sa alebo
nepriznania sa k spáchanému skutku v predchádzajúcom súdnom konaní nemôže mať žiadny
vplyv na priznanie poľahčujúcich okolností pri rozhodovaní o uložení súhrnného trestu
v rámci prebiehajúceho súdneho konania. Pri ukladaní súhrnného trestu totižto súd zrušuje len výrok o
treste a ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, avšak nezrušuje

výrok o vine a preto otázka viny vyplývajúca z predchádzajúceho odsúdenia je právoplatne
ustálená a už nemenná bez ohľadu na to, či sa obžalovaný v predchádzajúcom súdnom konaní
ku skutku doznával alebo skutok popieral. Táto skutočnosť však nemôže mať vplyv na
priznanie poľahčujúcich okolností v rámci aktuálne prebiehajúceho súdneho konania, pretože
v opačnom prípade by vyhlásenie obžalovaného o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr.

poriadku absolútne strácalo svoj zmysel a nepriznanie poľahčujúcich okolností zo strany súdu aj napriek
takémuto vyhláseniu o jeho vine je jednoznačne v neprospech obžalovaného.
Vychádzajúc z toho, že obžalovanému mali byť priznané dve poľahčujúce okolnosti
a zároveň, že u obžalovaného neprichádza do úvahy žiadna priťažujúca okolnosť, potom
v súlade s ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona sa mala upraviť (znížiť) horná hranica zákonnej trestnej sadzby o

1/3-inu z rozdielu hornej a dolnej hranice, t.j. o 20 mesiacov a potom je sadzba od 10 rokov do 13 rokov
a 4 mesiace. Následne sa v zmysle ust. § 38 ods. 5 Tr.zákona mala upraviť (zvýšiť) spodná hranica
trestnej sadzby o 1-icu z rozdielu hornej a dolnej hranice upravenej trestnej sadzby, t.j. o 20 mesiacov atakto upravená trestná sadzby je potom 11rokov8 mesiacov až 13 rokov 4 mesiace, v rámci ktorej mal
súd ukladať nepodmienečný trest.
Obhajoba ďalej poukazuje na to, že u obžalovaného je potrebné ukladať súhrnný trest

podľa § 42 Tr. zákona, pričom pri ukladaní tohto trestu prichádza do úvahy použitie aj
asperačnej zásady za podmienok upravených v § 41 ods. 2 Tr. zákona. S prihliadnutím na
použitie asperačnej zásady je potom možné u obžalovaného potom aplikovať ust. § 38 ods. 7
Tr. zákona a teda nepoužiť ust. § 38 ods. 4 až 6 Tr. zákona, ak by ich použitie bolo pre
obžalovaného neprimerane prísne. Obhajoba preto v tejto súvislosti apeluje na súd, aby

dôkladne zvážil potrebu aplikácie ust. § 38 ods. 5 Tr. zákona, nakoľko podľa názoru obhajoby
uloženie trestu v dolnej polovici zákonného rozpätia trestnej sadzby bez použitia ust. § 38 ods. 5 Tr.
zákona bude pre obžalovaného vzhľadom na závažnosť spáchaného skutku, ako aj pri zohľadnení
všetkých poľahčujúcich okolností, postačujúce a dostatočným spôsobom zaručí nápravu obžalovaného
a zabezpečí ochranu spoločnosti, pričom ukladanie trestu za súčasného použitia ust. § 38 ods. 5 Tr.
zákona považujeme za neprimerane prísne.

Na základe uvedených skutočností preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne
v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm. d), é) Tr. poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu
v Prievidzi vo výroku o treste a sám v zmysle ust. § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci rozhodol
tak, že obžalovanému uloží bez požitia ust: § 38 ods. 5 Tr. zákona a zároveň s použitím ust. §
38 ods. 3 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 42 Tr. zákona, nepodmienečný trest odňatia

slobody v dolnom rozpätí zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
V prípade, že sa Krajský súd v Trenčíne nestotožní s právnym názorom obhajoby
o možnosti uloženia trestu odňatia slobody obžalovanému bez použitia ust. § 38 ods. 5 Tr.
zákona a uvedené ustanovenie zákona bude aplikovať, tak alternatívne navrhujem, aby
Krajský súd v Trenčíne v zmysle ust. § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci rozhodol tak, že

minimálne prizná obžalovanému poľahčujúce okolnosti u neho do úvahy pripadajúce a uloží
mu aj s poukazom na ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona nepodmienečný trest odňatia slobody na
spodnej hranici upravenej trestnej sadzby, t.j. v trvaní 11 rokov a 8 mesiacov.“

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade

podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolaniami napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd
okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej

povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky
nie je dôvodné a odvolanie obžalovaného je dôvodné, avšak z iných dôvodov.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaniami prokurátorky a
obžalovaného H. T. napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu podaných odvolaní a ich

dôvodov vyplýva, že v nich nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd
nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Následne odvolací súd skúmal správnosť samotných odvolaniami napadnutých výrokov rozsudku

okresného súdu.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátorky proti výrokom o treste uloženom obžalovanému 2) T. T. (ďalej len
obžalovaný 2/, ak nie je uvedené inak), z obsahu tohto odvolania a najmä návrhu, ako má odvolací
súd rozhodnúť, vyplýva, že prokurátorka vo vzťahu k výrokom o uloženom treste tomuto obžalovanému

namietala existenciu vád podľa § 321 ods. ods. 1 písm. d) Tr. por., teda že napadnutým rozsudkom bolo
porušené ustanovenie Trestného zákona a podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., teda že uložený trest
je neprimeraný.

Z hľadiska prokurátorkou namietanej vady podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., ktorá by mala spočívať

v porušení Trestného zákona výrokmi o treste, uloženom obžalovanému 2/, nie je odvolaciemu súdu
z odôvodnenia odvolania prokurátorky, z obsahu skutkových okolností, ustálených v skutkovej vete
napadnutého rozsudku a ani z obsahu spisového materiálu zrejmé, porušenie ktorého konkrétneho
ustanovenia Trestného zákona mala prokurátorka na zreteli v súvislosti s týmto uplatneným dôvodomodvolania. Z konečného návrhu prokurátorky na verejnom zasadnutí, ako má odvolací súd rozhodnúť na
podklade jej odvolania, pritom vyplýva, že prokurátorka navrhovala odvolaciemu súdu pri ukladaní trestu
obžalovanému 2/ aplikovať iba tie isté ustanovenia Trestného zákona, ktoré aplikoval aj okresný súd

v súvislosti s odvolaním prokurátorky napadnutými výrokmi o treste. Z obsahu odôvodnenia odvolania
pritom vôbec nevyplýva, že by prokurátorka vytýkala okresnému súdu akúkoľvek nesprávnu aplikáciu
zákonných ustanovení, ktoré okresný súd použil pri ukladaní trestu obžalovanému 2/. Z uvedených
dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky vo vzťahu k vytýkaným vadám podľa
§ 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. nie je dôvodné.

Z obsahu odôvodnenia odvolania prokurátorky ďalej vyplýva, že podľa názoru prokurátorky okresný
súd uložil obžalovanému 2/ neprimerane mierny trest, zakladajúci dôvod pre zrušenie odvolaním
prokurátorky napadnutých výrokov rozsudku o treste uloženom obžalovanému 2/ z dôvodu podľa § 321
ods. 1 písm. e) Tr. por. Prokurátorka argumentovala v podstate tým, že obžalovaný bol uznaný vinným
zo spáchania „obzvlášť závažného zločinu“, že od roku 2008 bol sedemkrát súdne trestaný, naposledy

rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 17.3.2016 na trest odňatia slobody so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest bol zrušený. Preto v podstate bol
obžalovanému 2/ uložený v predmetnej veci trest vo výmere 1 rok. Podľa názoru prokurátorky okresný
súd nedostatočne vyhodnotil osobu obžalovaného 2/, jeho trestnú minulosť a nedostatočne vyhodnotil
zásady ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák.

Za nesprávny považoval odvolací súd záver prokurátorky, podľa ktorej mal obžalovaný 2/ spáchať
„obzvlášť závažný“ zločin. Vzhľadom na okresným súdom správne ustálený záver o vine tohto
obžalovaného je zrejmé, že uvedený záver prokurátorky o spáchaní obzvlášť závažného zločinu
obžalovaným 2/ nemá žiadnu oporu v znení ustanovenia § 11 ods. 3 Tr. zák.

Za neodôvodnené považoval odvolací súd aj tvrdenie prokurátorky v odvolaní, podľa ktorého mal byť
obžalovaný 2/ pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti sedemkrát súdne trestaný. Z odpisu z
registra trestov pritom vyplýva, že záznamy pod bodom 1. a 2. sa vzťahujú k jednému odsúdeniu na
súhrnný trest, záznamy pod bodmi 3, 4 a 5 sa vzťahujú k odsúdeniu k ďalšiemu súhrnnému trestu a

záznamy pod bodmi 6 a 7 sú súčasťou odsúdenia obžalovanému k súhrnnému trestu v predmetnej
trestnej veci. Z uvedených dôvodov je preto správny právny záver, podľa ktorého pred spáchaním
trestnej činnosti v tejto trestnej veci bol obžalovaný 2/ dvakrát súdne trestaný.

S poukazom aj na uvedené odvolací súd na základe preskúmania veci dospel k záveru, že skutkové

zistenia okresného súdu v súvislosti s výrokmi o treste uloženom obžalovanému 2/ majú oporu vo
výsledkoch vykonaného dokazovania, tieto boli správne právne posúdené aj v súlade s ustanovením
§ 34 Tr.zák. Preto odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého odvolanie prokurátorky aj vo vzťahu k
nim namietaným vadám v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. zák. nie je dôvodné. Z uvedených dôvodov
dovolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v bode II. výrokovej časti tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o dôvodnosť odvolania obžalovaného 1/ H. T. (ďalej len obžalovaný 1/, ak nie je uvedené inak)
odvolací súd na základe preskúmania veci dospel k záveru, podľa ktorého okresný súd v danom prípade
v rozpore s ustanovením 38 ods. 1 Tr. zák. vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu obžalovaného
1/, uvedenému v skutkovej vete napadnutého rozsudku, aplikoval pri ukladaní trestu aj ustanovenie §

38 ods. 5 Tr. zák. o zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z výrokov o vine
napadnutého rozsudku vyplýva, že predchádzajúce odsúdenie obžalovaného 2/ za zločin, uvedené v
skutkovej vete napadnutého rozsudku bolo okolnosťou, ktorá je zákonným znakom trestného činu aj
podľa § 172 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Z uvedených dôvodov podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na túto okolnosť už
nie je možné prihliadnuť ako na okolnosť, ktorá by mohla podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby.

Keďže skutková veta napadnutého rozsudku neobsahuje žiadne ďalšie skutkové zistenia o existencii
opätovného spáchania zločinu obžalovaným 1/ v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák., odvolací súd dospel k
záveru, že odvolaním obžalovaného 1/ napadnutými výrokmi rozsudku okresného súdu o uloženom
treste bolo porušené ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por., ktoré
porušenie zakladá aj dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Preto odvolací súd zrušil

odvolaním obžalovaného 1/ napadnutý rozsudok o uloženom treste, ako aj nadväzujúce výroky tak, ako
je to uvedené v bode I. výrokovej časti tohto rozsudku.Keďže na základe správne zistených skutkových okolností prípadu, ako aj ostatných skutkových a
právnych záverov okresného súdu vo vzťahu k týmto zrušeným výrokom v odôvodnení napadnutého
rozsudku, na obsah ktorých odvolací súd týmto poukazuje v zmysle zásady jednoty rozhodnutí súdu

prvého a druhého stupňa, odvolací súd dospel k záveru, že v súlade so zásadami pre ukladanie trestu
podľa 34 Tr. zák. bude uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému 1/ na dolnej hranici trestnej sadzby
so súčasným uložením ochranného dohľadu v zmysle § 76 ods. 1 Tr. zák. a trest prepadnutia veci,
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v bode I. výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny

opravný prostriedok.