Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. jún 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116010073
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116010073.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha
a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti obžalovanému L. Z., nar. XX.XX.XXXX v Q., pre zločin
podielnictva podľa § 231 ods.1 písm.a), ods.2 písm.a) Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa
5. júna 2018 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podané v neprospech obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. januára 2018 , sp. zn. 4T/4/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. januára 2018, sp. zn. 4T/4/2016, bol obžalovaný L.
Z. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín
zo dňa 15. januára 2016, sp. zn. 1Pv 741/14/3309-56, pre skutok kvalifikovaný ako zločin podielnictva
podľa § 231 ods.1 písm.a), ods.2 písm.a) Tr.zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

dňa 23. mája 2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici ŐMV Zamarovce na diaľnici D1 v smere na
Žilinu odkúpil za účelom ďalšieho odpredaja a dosiahnutia zisku od obvineného I.. D. N. a od obvineného
L.. R. F. tyčový cín s označením 815L1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4 % o váhe
188,5 kg a tyčový cín s označením UHV031 s obsahom olova a striebra 0 % o váhe 156,60 kg spolu
v hodnote 10.992,33 € za ktorý na mieste zaplatil 5.070,- € a následne 24. júna 2014 v čase o 06.00
hod. na čerpacej stanici ŐMV Zamarovce na diaľnici D1 v smere na Žilinu odkúpil od týchto istých osôb

tyčový cín s označením 815L 1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4% o váhe 109,5
kg, tyčový cín s označením UHV031 s obsahom olova a striebra 0% o váhe 56,60 kg spolu v hodnote
5.844,53,- € a 113,1 kg medi v hodnote 475,- €, za ktorý tovar spolu zaplatil 3.110,- € a napokon dňa
21. júla 2014 v čase o 06.00 hod. na čerpacej stanici ŐMV Zamarovce na diaľnici D1 v smere na Žilinu
prevzal od tých istých osôb odcudzený tyčový cín s označením 815L 1100000-G bez obsahu olova a
s obsahom striebra 4% o váhe 110 kg, odcudzený tyčový cín s označením UHV031 s obsahom olova

a striebra 0% o váhe 105,20 kg spolu v hodnote 6.604,45,- €, za ktorý tovar zaplatil 3.270,- €, takto na
seba previedol uvedené kovy v hodnote 23.916,31,- € napriek tomu, že bol uzrozumený o samotnom
pôvode prevedeného tovaru ako veci, ktorá bola odcudzená obvinenými I.. D. N. a L.. R. F.,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení,

teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote, podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného
prokurátor pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného L. Z., t. j. výrokov o vine a treste.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania poukázal na to, že s rozhodnutím okresného súdu
sa nestotožňuje, nakoľko podľa jeho názoru súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom vyhodnotil
zadovážené dôkazy. Predovšetkým je potrebné uviesť, že tovar, ktorý bol predmetom kúpy a predaja

obžalovaným L. Z. jednoznačne vykazuje jeho špecifickosť, tento tovar sa na bežnom trhu nepredáva,
využíva sa iba v určitých špeciálnych odvetviach výroby. Obaja /v čase po podaní obžaloby/spoluobžalovaní I.. D. N. a L.. R. F. iniciatívne sami obžalovanému L. Z. nedokladovali jeho pôvod a
to príslušnými dokladmi o jeho nadobudnutí /faktúry o kúpe tovaru a podobne/. Práve týmto spôsobom
by mohli bez akýchkoľvek pochybností dokumentovať legálny pôvod jeho získania. Toto sa však v

skutočnosti nestalo. Dôvodne je preto možné predpokladať, že tovar bol získaný nelegálnym
spôsobom, napríklad jeho odcudzením, čo sa vykonaným dokazovaním aj potvrdilo. S možnosťou
nelegálneho získania tovaru spoluobžalovanými musel byť obžalovaný L. Z. pri jeho kúpe prinajmenšom
uzrozumený, teda sám nemohol vylúčiť variantu nelegálneho získania tovaru. Preto sa sám z logických
dôvodov ani o pôvod tovaru nezaujímal. Z tohto pohľadu bolo preto namieste v danom prípade aplikovať

ustanovenie § 15 písmeno b/ Trestného zákona. Okrem toho sa obžalovaný L. Z. pri následnom
odpredaji získaného tovaru od spoluobžalovaných I.. D. N. a L.. R. F. snažil neprezentovať svoju
totožnosť, túto utajiť a tovar predávať anonymne, ktorá
skutočnosť tiež nasvedčuje možnosti získania tovaru nelegálnym spôsobom. Obžalovaný L. Z. s
poukazom na uvedené totiž mohol vedieť, že svojim konaním sa môže dopúšťať protiprávneho konania,
pričompreprípad,žebytakékonanieajspôsobil,bolstýmtosvojimkonanímuzrozumený.Tieto,síceiba

nepriame dôkazy, bolo potrebné pri rozhodovaní súdom l. stupňa náležitým spôsobom vyhodnotiť, tieto
majú svoju výpovednú hodnotu a mohli v súhrnnom vyhodnotení odôvodniť aj rozhodnutie súdu o vine
obžalovaného. Na základe týchto skutočností preto navrhol odvolaciemu Krajskému súdu v Trenčíne,
aby rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. 4T 4/2013 zo dňa 16.01.2018 podľa § 321 odsek 1
písmeno b/, § 322 odsek 1, 4 písmeno a/ Trestného poriadku zrušil a vec vrátil Okresnému súd Trenčín,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s
písomným odôvodneným odvolaním rovnako navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr.
por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný L. Z. v písomnom vyjadrení zo dňa 28.3.2018 (doručeného odvolaciemu súdu dňa 5.4.2018)
k písomným dôvodom odvolania prokurátora i na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu spolu so svojím
obhajcom navrhli, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné

s poukazom na to, že napadnutý rozsudok považujú za vecne správny. Už v úvode treba upriamiť
pozornosť na to, že prokurátor svoje odvolacie dôvody neopiera o žiadne konkrétne a pred súdom
prvého stupňa vykonané dôkazy. Zrejme aj preto, že vo vykonaných dôkazov neexistuje žiaden priamy
či nepriamy dôkaz, ktorý by relevantne vyvrátil jeho obhajobné argumentácie. Naopak, všetky vykonané
dôkazysvedčiavjehoprospech.Tvrdenieprokurátora,ževpreskúmavanomprípadeideotovar,ktorýsa

na bežnom trhu nepredáva, využíva sa iba v určitých špeciálnych odvetviach výroby, nezakladá samo o
sebe a bez ďalšieho jeho nelegálny pôvod, pretože aj bežne dostupný tovar môže mať nelegálny pôvod.
Inak povedané, nie je právne rozhodujúce či ide o tovar, ktorý je bežne dostupný alebo nie. Právne
relevantné je poznanie, či mal vedomosť o nelegálnom pôvode tovaru alebo naopak takú vedomosť
nemal. Nemal žiadnu vedomosť o pôvode tovaru a ani jeho pôvod nikdy nezisťoval, čo opakovane po

zákonnom poučení potvrdili aj I.. D. N. a L.. R. F.. Ich výpovede počas prípravného konania ako aj v
konaní pred súdom sú konzistentné. Osôb, od ktorých kovy kupoval, sa nikdy nepýtal, odkiaľ tieto kovy
majú a oni jemu tiež nikdy pôvod týchto kovov neoznámili, teda nielenže nepoznal pôvod kovov, ale
vôbec nevedel, že kovy majú pochádzať z trestnej činnosti. Uvedené potvrdil aj samotný vyšetrovateľ
PZ na strane 9 svojho uznesenia o vznesení obvinenia, kde uviedol, „Z výpovedí obvinených D. N. a

R. F. vyplýva, že L. Z. nemal od nich informáciu odkiaľ kovy pochádzajú ...“ S ohľadom na subjektívnu
stránku spočívajúcu v úmysle podielnika a objektívnu stránku trestného činu je nutné, aby podielnik
od začiatku vedel, že vec, ktorú ukryl, resp. na seba alebo na iného previedol, prenajal alebo prijal
ako záloh, bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou. Tak ako už uviedol, on nemal žiadnu
vedomosť o pôvode predmetných kovov, čo bolo potvrdené vykonaným dokazovaním. Nielen výpovede

obvinených I.. D. N. a L.. R. F., ale aj všetky ďalšie výpovede vykonané počas prípravného konania
a v konaní pred súdom svedčia v jeho prospech. Keďže nemal žiadnu vedomosť o pôvode tovaru, v
trestnom spise nie je a ani nemôže byť žiadny dôkaz o opaku. Zo stabilnej judikatúry všeobecných súdov
vyplýva, že na naplnenie všetkých znakov žalovaného zločinu je potrebné, aby bola splnená podmienka
protiprávnosti konania, teda, aby páchateľ, v tomto konkrétnom prípade podielnik, vedel o tom, že vec,

s ktorou ďalej disponoval, pochádza z trestnej činnosti. Ak nevedel, že takáto vec pochádza z trestnej
činnosti, resp. konal v domnení, že vec nadobudol legálne, teda zákonne a ďalej môže s ňou zákonne
disponovať, nie je možné hovoriť o protiprávnosti jeho konania a to najmä s ohľadom na objektívnu
stránku znakov skutkovej podstaty trestného činu. Z vykonaného dokazovania nijako nevyplynulo, že byprikúpekovovmalvedomosťotom,žekovypochádzajúztrestnéhočinuspáchanéhoinouosobou,resp.
osobami a teda v danom prípade nedošlo k naplneniu všetkých zákonných znakov zločinu podielnictva
podľa § 231 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. ani iného trestného činu. Naopak, vykonaným

dokazovaním sa preukázalo, že nemal žiadnu vedomosť o pôvode kovov. Inými slovami, k naplneniu
subjektívnej stránky trestného činu podielnictva podľa § 231 Tr. zák. je nutné, aby páchateľ poznal
všetky skutkové okolnosti rozhodné pre záver, že čin spáchaný inou osobou, ktorým bola vec uvedená
v tomto ustanovení získaná, je trestný čin. Argumentácia prokurátora k zavineniu, že: " ... S možnosťou
nelegálneho získania tovaru spoluobžalovanymi musel byť obžalovaný L. Z. pri jeho kúpe prinajmenšom

uzrozumený, teda sám nemohol vylúčiť variantu nelegálneho získania tovaru. Preto sám z logických
dôvodov ani o pôvod tovaru nezaujímal. Z toho pohľadu bolo preto namieste v danom prípade aplikovať
ustanovenie § 15 písmeno b) Trestného zákona .... ", je právne nesprávna, neudržateľná a primárne
v rozpore s § 2 ods. 1 Tr. por. Žiadne trestné stíhanie a už vôbec odsúdenie, nemôžu byť založené
na domnienkach (predpokladoch), resp. dôkazmi nepodložených subjektívnych názoroch. Naopak, k
tvrdeniam prokurátora uvádza, že seriózne jednanie, kultivované vystupovanie a slušné oblečenie tak I..

N. ako aj L.. F. nevzbudzovalo u neho nedôveru voči menovaným ani predávanému tovaru. Prokurátor aj
v ďalšej časti svojho písomného odvolania predostiera svoju ďalšiu subjektívnu úvahu takto: „... Okrem
toho sa obžalovaný L. Z. pri následnom odpredaji získaného tovaru od spoluobžalovaných I.. D. N. a
L.. R. F. snažil neprezentovať svoju totožnosť, túto utajiť a tovar predávať anonymne, ktorá skutočnosť
tiež nasvedčuje možnosti získania tovaru nelegálnym spôsobom ...“ Ani toto tvrdenie prokurátora nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní. Navyše uvádza, že svoju totožnosť neuvádzal len z dôvodu, že
odpredaj (výkup) tovaru za istých okolností by mohlo byť v rozpore s ustanoveniami zákona č. 73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Podľa ustálenej
judikatúry všeobecných súdov pod prospechom treba rozumieť čistý zisk, teda po odpočítaní nákladov

vynaložených na získanie takejto veci. V tomto ohľade vo vzťahu k pojmovému znaku prospech orgány
prípravného konania nevykonali žiadne dokazovanie. Suma 23.916,31 Eur je súčet hodnôt kovov -
tyčového cínu, teda škoda, ktorá bola spôsobená ich krádežou a nie prospech v zmysle stíhaného
zločinu podielnictva. Rovnako za prospech nemožno považovať ani sumu, ktorú mal vynaložiť na kúpu
predmetných kovov. V daných súvislostiach uznesenie o vznesení obvinenia a rovnako i obžaloba sú

založené na nesprávnom právnom posúdení, resp. právna kvalifikácia údajného skutku nemohla byť ani
v teoretickej rovine v súlade s príslušným ustanovením hmotného práva, pretože ako už bolo uvedené,
počas prípravného konania nebolo vykonané žiadne dokazovanie ani ohľadom údajného čistého zisku,
ktorý mal predajom predmetných kovov získať. V tejto súvislosti podľa názoru obžalovaného orgány
prípravného konania primárne porušili zákon v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por. Podľa § 231 ods. 2 písm.

a) Tr. zák. odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 a získa ním pre seba alebo iného väčší prospech (najmenej 2 660 Eur). Pod získaním
prospechu väčšieho, značného a prospechu veľkého rozsahu sa rozumie čistý zisk, teda po odpočítaní
nákladov vynaložených na získanie takejto veci. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti ku kvalifikovanej
skutkovej podstate uviedol toto: „... Navyše zo žalovaného skutku ani nevyplýva, aký veľký prospech

mal mať z nákupu a následného odpredaja, čo by bolo potrebné pre náležité ustálenie právneho
posúdenia jeho konania prísnejšie, t.j. aj podľa odsek 2 písm. aj žalovaného zločinu ...“ Okrem toho,
podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov, medzi škodou, ktorá vznikla z majetkového trestného
činu (z krádeže, sprenevery, podvodu a podobne), a konaním podielnika, ktorý ukryje, na seba alebo
iného prevedie vec, ktorá bola získaná majetkovým trestným činom spáchaným inou osobou, spravidla

nebýva príčinný vzťah, a preto podielnik za túto škodu nezodpovedá. Podielnik získava neoprávnený
majetkový prospech, ale účasť na spôsobení škody prevažne nemá. Ojedinele sa však môžu vyskytnúť
prípady, kedy konanie podielnika bude mať vplyv i na spôsobenie škody. Bude to napríklad pri ukrývaní
veci a pri znemožňovaní jej užívania vlastníkovi, čo môže mať vplyv na spôsobenie tzv. inej škody
(R 13/75). Predovšetkým na základe uvedených argumentov je toho názoru, že súd prvého stupňa

vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. (jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach). Rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.01.2018, sp. zn. 4T/412016, ktorým jeho
spod obžaloby prokurátora oslobodil je správny, zákonný, odôvodnený a spravodlivý. Podľa jeho názoru
preto nie sú dané zákonné dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie predmetnej veci
súdu prvého stupňa na nové konanie a vykonanie ďalšieho hlavného pojednávania, ktoré navrhuje

prokurátor.Vzhľadomnauvedenénavrhol,abyodvolacísúdodvolanieprokurátoraOkresnejprokuratúry
Trenčín, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.01.2018, sp. zn. 4T/4/2016 ako
nedôvodné uznesením podľa § 319 Tr. por. zamietol.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 20. marca 2018,

vykonal dňa 5. júna 2018 verejné zasadnutie, na ktorom preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného
spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným
postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

V konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, postupoval súd prvého stupňa pri vykonávaní
dôkazov a pri rozhodovaní vecne správne a v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi
konanie a rozhodovanie po podaní obžaloby pred súdom a v tomto smere krajský súd nezistil žiadne
pochybenie.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa kontradiktórnym spôsobom
vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne a v súlade so zásadou „ v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods.
4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a
dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168

ods. 1 Tr.por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v
súlade s vykonanými dôkazmi presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o
oslobodení obžalovaného L. Z. spod obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté
v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie o
oslobodení obžalovaného L. Z. spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. pre skutok kvalifikovaný

ako zločin podielnictva podľa § 231 ods.1 písm.a), ods.2 písm.a) Tr.zák. z dôvodu, že nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, je založené na starostlivom vyhodnotení celého
dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého
stupňa založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s
nimi stotožňuje. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel o výpovede obžalovaného

L. Z., závery znaleckých posudkov zaoberajúcich sa materiálom, ktorý mal byť odcudzený a ktorý mal
aj obžalovaný L. Z. odkupovať a aj o svedecké výpovede toho času už právoplatne odsúdených I..
D. N. a L.. R. F., ktorí predmetný tyčový cín odcudzili a následne odpredali obžalovanému L. Z., na
ktoré v napadnutom rozsudku poukázal. Na ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v
obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom uvedeným v napadnutom

rozsudku. Tieto svoje skutkové zistenia a právne závery v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por.
vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré
skutočnostioprelsvojezáveryooslobodeníobžalovanéhospodobžaloby,keďajpodľanázorukrajského
súdu tvrdenie v žalovanom skutku, že obžalovaný L. Z. od I.. D. N. a L.. R. F. predmetný tovar v
inkriminovanom čase a na označenom mieste odkúpil napriek tomu, že mal vedomosť o jeho nelegálnom

pôvode, nebolo v žiadnom prípade jednoznačne preukázané a neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by
obžalovaný L. Z. mal vedomosť, že ide o tovar, ktorý I.. D. N. a I.. R. F. získali nelegálnym spôsobom,
teda, že ho odcudzili. Jeho rozhodnutie o oslobodení obžalovaného L. Z. spod obžaloby podľa § 285
písm. a/ Tr. por. pre skutok kvalifikovaný ako zločin podielnictva podľa § 231 ods.1 písm.a), ods.2 písm.a)
Tr.zák. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal tento skutok a že by ho spáchal obžalovaný L. Z., je

založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie
§ 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a
uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré poukázal v odôvodnení

napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa
vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia. Podľa jednej, prezentovanej obžalobou, sa mohol
žalovaný skutok stať a mohol ho obžalovaný L. Z. spáchať spôsobom uvedeným v obžalobe. Avšak
podľa druhej, prezentovanej obhajobnými tvrdeniami a výpoveďami obžalovaného L. Z. a dôkazmi
vykonanými súdom prvého stupňa a z nich vyvodenými závermi okresného súdu, na ktoré poukázal

v odôvodnení napadnutého rozsudku, sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal a obžalovaný
ho teda nespáchal.Vykonané dôkazy teda nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti)
skutkového riešenia, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný
a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií

(možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených
a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti, v danej
veci konkrétne prezentovaných v písomnom odôvodnení odvolania prokurátorom iným, pritom výlučne
v neprospech obžalovaného, hodnotením dôkazov než aké urobil súd prvého stupňa. Takýto záver
nemožno však vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, keď tieto

dôkazy i ďalšie vo veci súdom prvého stupňa vykonané dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné
tvrdenia obžalovaného i dôkazy, na ktoré poukázal súd prvého stupňa (predovšetkým výpovede Ing.
D. N. a L.. R. F.), pripúšťajú aj druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej sa
skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal a obžalovaný ho teda nespáchal. Dôkazy z prípravného
konania i z hlavného pojednávania, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, umožňovali vyvodzovať
len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že

ho obžalovaný mohol spáchať, ale zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej
možnosti skutkového riešenia, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a keď nevylučujú jeho obhajobu,
že nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a žalovaný skutok sa nestal, nepostačujú na
jednoznačný a nepochybný záver o jeho vine.

Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva totiž nielen zásada „in dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná.
Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností
skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia a podľa § 285 písm. a/ Tr.por. ho spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio pro

reo“(vpochybnostiachvprospechobžalovaného)vyplývajúcejzustanovenia§2ods.4Tr.porprichádza
do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú, a
tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných
dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Súd prvého stupňa takto postupoval, preto jeho záver o
oslobodení obžalovaného L. Z. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a
právnymzáveromakosúdprvéhostupňaaosvojilsitieždôvodyaúvahy,ktorýmiokresnýsúdrozviedola
vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné.
Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol

vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania
hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a
podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia
dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno
potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického

konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej
veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne
zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa zásad
uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom,
lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Krajský súd napokon len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti

krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne
skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami prokurátora okresnej prokuratúry
sa súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne a náležitým spôsobom vysporiadal a nenechal
otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za
dôvodné, preto odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. zamietol .Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.