Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/86/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116011486

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116011486.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Mačuru a prísediacich U. F.
a U.É. R. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. 10. 2017 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

T. U., nar. XX. XX. XXXX U. Q., Č. C., trvale Y. XXX, C., okr. Q., Č. C., prechodne bytom G. Q. XXXX,
C., I.. Q., Č. C.,

j e vinný, že

- v období od 01. 02. 2009 do 20. 11. 2010 v Š. Y., okr. L. a inde ako obchodný zástupca obchodnej
spoločnostiC.L.,L..C..I..,L.L.Q.XX,C.,I..F.,K.:XXXXXXXX,T.V.,postupnepreberalfinančnéúhrady
za faktúry, ktoré mu odberatelia obchodnej spoločnosti C. L., L.. C.. I.. ako obchodnému
zástupcovi platili v hotovosti, pričom tieto následne neodviedol zamestnávateľovi, ale prevzaté finančné
prostriedky použil pre vlastnú potrebu, čím takto svojim konaním spôsobil obchodnej spoločnosti C. L.,
L.. C.. I.. celkovú škodu v sume 13.674,50 Eur,

teda

- prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

čím spáchal

- prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest
vo výške 200 (dvesto) Eur.Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú spoločnosť C. L., L.. C..
I.., L. L. Q. XXX/XX, C., I.. F., K.: XXXXXXXX so svojim nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 29.7.2016 obžalobu sp. zn. XPvXXX/XX na T. U. pre

zločin sprenevery podľa § 213 ods. 3 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v období
od 01. 02. 2009 do 20. 11. 2010 v Š. Y., I.. L. a inde ako obchodný zástupca obchodnej spoločnosti C.
L., L.. C.. I.., L. L. Q. XX, C., I.. F., K.I.: XXXXXXXX, pobočka V., postupne preberal finančné úhrady za
faktúry, ktoré mu odberatelia obchodnej spoločnosti C. L., L.. C.. I.. ako obchodnému zástupcovi platili v
hotovosti, pričom tieto následne neodviedol zamestnávateľovi, ale prevzaté finančné prostriedky použil

pre vlastnú potrebu, čím takto svojim konaním spôsobil obchodnej spoločnosti C. L., L.. C.. I.. celkovú
škodu v sume 28.661,69 Eur.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, a tak súd vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaného, svedkov Y.. Y. C., Y. C., F. F., R. L., R. Q., znalkyne H.. K.. E. F. T.., prečítaním

a čítaním svedeckých výpovedí i ďalších listinných dôkazov.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval pre firmu C. L., L.. C.. I.. od roku 2006
do roku 2010, kde pracoval ako obchodný zástupca na pobočke v Prešove a neskôr na pobočke v V.
(od mája - júna 2007), pričom spoločnosť sa venovala výrobe a montáži plastových okien. Jeho úlohou

ako obchodného zástupcu bolo získavať zákazky, zadávať ich do výroby a kroky s tým spojené. V
Košiciach pracoval až do roku 2010, kedy došlo medzi ním a Y. C. k dohode o ukončení pracovného
pomeru. V spoločnosti mal dohodu na minimálnu mzdu, ale skutočné výplaty boli vyplácané podľa
tabuliek predajnosti. Pri určovaní mesačnej odmeny sa vychádzalo z toho, čo sa za mesiac predalo a
bola stanovená jeho cena (tzv. nákupná) a vyhodnocoval sa rozdiel medzi nákupnou cenou a predanou

cenou. Následne tú tabuľku prešiel Y. C. a následne ju schválil a na základe týchto výpočtov z tej tabuľky
dostalpeniazeodY.C..Dostaltonaúčtovnýdoklad.Ztejtabuľkymunajprvpoodčítavalnákladypobočky
(nájom kancelárie, používanie služobného motorového vozidla, telefón, leasing a pod.) Zvyšok peňazí
išiel obžalovanému ako súčasť mzdy. Výplatná páska bola na minimálnu mzdu, ale reálne vyplácané
sumy boli úplne iné. Obžalovaný nevedel uviesť koľko takto dostal peňazí, ale daň z príjmov neplatil,

uvedené platil len z minimálnej mzdy ako bola dohodnutá. Na začiatku dohody bolo dohodnuté, že má
dostať odmenu ako rozdiel medzi „nákupnou cenou a predajnou“, ale neskôr do toho rozdielu
začali odpočítavať náklady na pobočku. Obžalovaný už pre odstup času nevedel uviesť ako dlho to takto
fungovalo a po akej dobe mu začali „strhávať“ náklady pobočky z rozdielu predajnej ceny a nákupnej,
podľa pôvodnej dohody ako uvádzal. Takto mali byť vyplácaní i iní obchodní zástupcovia, aj keď niektorí

mali pracovať pre spoločnosť na živnosť a niektorí na zmluvu. Niekedy v roku 2010 pred rozviazaním
pracovného pomeru mu pán Y. C. naznačil, že nie je loajálny k jeho firme, a to z dôvodu,
že obžalovaný mal predávať okná aj pre niekoho iného, a preto s ním ukončil pracovný pomer dohodou..
Súčasťou ukončenia pracovného pomeru bola aj dohoda o finančnom vyrovnaní, lebo obžalovaný nemal
vyplatené výplaty za 2 mesiace, pričom sa dohodli na sume, ktorú mu má vrátiť v celkovej výške 14.000,-

EUR, kde 10.000,- EUR bolo vyplatených v hotovosti vo firme v C. v decembri 2010 a 4.000,- EUR vložil
po novom roku 2011. Všetky dohody boli ústne a po tie roky mu pán C. strhával z toho rozdielu nákupnej
a predajnej ceny leasing auta a všetky náklady na pobočku. Na pobočke mal i pokladňu, kde preberal
hotovosťodzákazníkovapostupnejudávaldobanky,kdemalprístupkúčtomlenakovkladateľ.Bolidva
účty, jeden bol pre peniaze fakturované a druhý pre peniaze bez faktúr. Na pobočke mali denník, ktorý

nebol pre oficiálne účtovníctvo, a kde viedol jednotlivé obchodné prípady s poznámkou v tom denníku
„BF“, čo znamenalo bez faktúry a „FA“, čo znamenalo s faktúrou. Niektoré platby dával fyzicky Y. C. v
C.E. alebo v V. na pobočke. Tieto vyplácania súm boli proti podpisu do internej pokladničnej
knihy. Dohodnuté platby po skončení pracovného pomeru prebehli podľa dohody a nie vplyvom hrozby
trestného stíhania, keďže ich zaplatil tak sa dohodli na prelome rokov 2010 - 2011 a

trestné oznámenie bolo podané na neho až v septembri 2012. Zároveň uviedol, že mu príde absurdné,že 2 roky nikomu údajné chýbajúce peniaze nechýbajú a po 2 rokoch podal poškodený na neho trestné
oznámenie, nikto s ním nekomunikoval, nikto ho nekontaktoval, pričom v spoločnosti po jeho odchode
vedeli kde je, a mali na neho kontakt. Ešte rok a pol po ukončení zmluvy býval v Y. a v júni roku 2012

sa vrátil späť do Č. C..
Vrátená suma vo výške 14.000,- € bola suma, kde boli zohľadnené réžie na pobočku, pri ukončení
pracovného pomeru prišiel do Raslavíc aj s pokladničnou knihou. Na jednaní bol obžalovaný, Y. C. a
účtovníčka pani F.. Už si presne nepamätal, čo konkrétne bolo predmetom toho vysporiadania, ale
súčasťou záverečného vysporiadania boli aj nevyplatené odmeny a výplaty za posledné dva mesiace,

pričom podstata bola v tom, že sa dohodli ústne a dohodli sa na kompromisoch. Peniaze vyplatil z
pokladničnej knihy, v ktorej boli držané v pokladničnej knihe.
Škodu, ktorú si uplatňuje poškodený obžalovaný neuznal, pretože finančné vyrovnanie bolo vecou
dohodou medzi ním a spoločnosťou a samotný pracovný pomer bol ukončený dohodou. Túto dohodu o
ukončení pracovného pomeru podpisoval u firemného právnika Y.. Š..
Pri osobnom stretnutí v Raslaviciach boli do pokladničnej knihy dopísané položky uvádzané pani F.,

ktorá mu hovorila, čo má do denníka ešte ďalej dopísať. Ale na jednotlivé položky, ktoré
mal dopísať si už nepamätal.
Spolupráca so spoločnosťou bola bezproblémová, do posledných dní pracovného pomeru sa vkladali
peniaze na účty a vracali sa.

Svedkyňa F. vypovedala, že náplňou jej práce bola evidencia dokladov, príprava všetkých účtovných
dokladov pre účtovníčku a tok všetkých zákaziek i na jednotlivých pobočkách, kde mala na starosti
vyplácanie miezd na základe podkladov účtovníčky.
Pri kontrole pokladničných kníh zistila, že v „košickej“ boli nezrovnalosti, a chýbali tam doklady, keďže
obžalovaný nebol veľmi dôsledný v zapisovaní, a stále ho musela vyzývať, že jej chýbajú doklady (k

úhradám, zálohám, keďže ich neustále prekladal neskoro). Pokladničné knihy za jednotlivé pobočky
si viedli obchodníci sami a po ukončení mesiaca, hneď na začiatku nového, jej mali do 10. dňa
nasledujúceho mesiaca poslať podklady za predchádzajúci mesiac (to
znamená vypísanú pokladničnú knihu). Buď jej ju priniesli alebo naskenovali a zaslali mailom spolu s
dokladmi.VKošiciachstáleevidovalivyššípeňažnýzostatoknačoupozorňovalakonateľaY.C.,abytúto

hotovosť vybral. Neskôr pri zisťovaní stavu pokladničnej knihy postupne zisťovali nezrovnalosti ohľadne
nezaplatených zákaziek a následne sa obžalovaný s konateľom dohodli o ukončení pracovného pomeru
vo firme a pri tom ukončovaní mala svedkyňa nejaký súpis zákaziek, na ktorých chýbala
úhrada a keď obžalovaný prišiel do Raslavíc priniesol i pokladničnú knihu, pričom svedkyňa mala súpis
zákaziek z košickej pobočky, ku ktorým im chýbali úhrady a postupne s obžalovaným prechádzala každú

zákazku, či je to doplatené alebo nie, podľa zadania obžalovaného.
Takto po spočítaní príjmov a výdavkov jej vyšla suma okolo 28.000,- EUR, ktorá im „chýbala“. Pri tom bol
prítomný pán Y. C.. Následne do pokladničnej knihy spísala sumu 28.000,- EUR, pričom obžalovaný si
tam dopísal, že si tú sumu vyplatil, a to pred svedkyňou aj pred pánom C.I.. Pán C. na to zareagoval, keď
to videl, že ako došiel k tejto cifre. Svedkyňa si už nespomínala ako na to reagoval pán U. a následne

sa to ukončilo a v rozhovore pokračovali obžalovaný s konateľom, pričom ona ich už nepočúvala.
Následne po stretnutí netrvalo dlho a obžalovaný doručil 10.000,- EUR do firmy. A potom ešte raz im
na účet prišla suma 4.000,- EUR a ako poznámka na výpise z účtu bolo U..
Svedkyňa vypovedala, že v tom čase pokiaľ si dobre pamätá, všetci obchodní zástupcovia mali
minimálne mzdy (od roku 2009 - 2012). Pričom o žiadnych doplatkoch a odmenách nevedela. Náklady

obchodného zástupcu na pobočke platila firma (režijné náklady pobočky, nájom, telefón, energie atď.)
Bolo to platené na základe faktúry, ktorá prišla do Raslavíc. Pokiaľ ide o nájmy, niektorí obchodní
zástupcovia ich mohli platiť v hotovosti.

Svedok Y. C. bol v čase skutku majiteľom firmy a zároveň aj jej konateľom. Okrem problémov

súvisiacich s predmetom konania nemali s obžalovaným žiadne rozpory. Asi okolo roku 2007 sa dohodli
s obžalovaným, že bude zastávať funkciu obchodného zástupcu., pričom vo firme boli v tomto období
možno dvaja - štyria obchodní zástupcovia. Ich náplňou bolo zháňať klientov a predať im ich produkt
(plastové okná). Pán U. bol najprv prijatý na skúšku a postupne ako otvárali novú pobočku v Košiciach,
bol pridelený na túto pobočku ako obchodný zástupca. V roku 2010 mali podozrenie

na predaj výrobkov od iných firiem zo strany obžalovaného a rovnako obžalovaný nepristupoval
svedomito ku svojej práci s adekvátnym časom odvedeným pre firmu a keďže pre firmu mal
málo obchodov, skončila sa spolupráca dohodou o ukončení spolupráce.Ku pokladničnej knihe a nedoplatkom sa dostali až keď podpísali dohodu o ukončení pracovného
pomeru. Až následne začali šetriť nedoplatky a problémy. Po roku a pol to vyčistili a dali trestné
oznámenie na obžalovaného, aby sa dostali k peniazom.

Svedok vypovedal, že potom, čo dostali pokladničnú knihu od obžalovaného a ukončili s
ním spoluprácu, tak prešli všetky jeho neodovzdávané peniaze a tak sa dostali k dlžnej sume, pričom
oslovovali aj zákazníkov, či zobral peniaze alebo nezobral peniaze. Bol to dlhší proces, kým vyčíslili
reálnu sumu. Obžalovaný bol odmeňovaný na základe pracovnej zmluvy, kde dostával minimálnu mzdu
s tým, že raz za čas bol odmeňovaný svedkom takou motivačnou odmenou, kedy dostal od neho aj

niečo iné. Takáto motivačná odmena bola možno 2-krát - 3-krát do roka a svedok ju dával v hotovosti.
Išlo o odmenu 200,- EUR až 300,- EUR a išla z jeho vlastných peňazí. Neboli žiadne
dohody o odmeňovaní obchodných zástupcov iným spôsobom ani s inými. Tým, že svedok nemal
skúsenosti, stále skúšali nejakú metódu nastavenia provízneho systému odmeňovania obchodníkov vo
firme,kdenazákladerôznychtabuliekzisťovali,čitenktorýobchodnýzástupcamáefektivitualebonemá
efektivitu. Či výsledok má efektivitu, či bol ten obchodný zástupca - pobočka v pluse alebo mínuse. Bol to

sumár režijných nákladov a odmien. Porady mali podľa potreby raz za dva mesiace, raz za tri mesiace.
Vyhodnocovali obchod, koľko zákaziek bolo, či tá pobočka, ktorá pobočka je v pluse alebo v mínuse.
Po nejakom zistení, keď zistili, že išlo o dlžnú sumu okolo 30.000,- EUR oslovili obžalovaného s tým,
že by im tie peniaze vrátil, čo sa čiastočne stalo, raz 10.000,- EUR a raz 4.000,- EUR. A ku zvyšku sa
nevedeli nejako dopracovať. V tom čase bol v spoločnosti výrobný program, ku ktorým mali prístup aj

obchodní zástupcovia, z ktorého vedeli vyčítať, aká bola nákupná cena a z toho si vedeli určovať marže.
Ztohtoprehľadusazároveňvypočítavalaefektivitapobočkypozrážanínákladovnadanúpobočku,ktoré
vychádzali z účtovníctva, pričom tieto informácie preberali na poradách, kedy každému jednotlivému
zástupcovi uviedli, že za toľko predali a takéto náklady boli na pobočku. Tieto tabuľky si robili obchodníci
podľa toho, čo zobchodovali a vedenie to kontrolovalo a schvaľovalo alebo nie. Odmena, keď vyšla, tak

sa stále porovnávalo určité obdobie a to dva až tri mesiace a keď vyšla, tak vyšla. A to tak, že napr. keď
boli obdobia zimy, kedy bola celková výroba v mínuse, tak odmeny neboli. Ale keď celková výroba bola v
pluse a plus oni boli v pluse, tak vtedy im dali odmeny. Tá odmena sa určila podľa tabuliek, ktoré dali oni
a plus z účtovníctva nejaké ďalšie náklady firemné. O všetkých týchto nákladoch obchodní zástupcovia
neboli informovaní. Odmena bola vyplácaná v hotovosti svedkom a tá išla z jeho peňazí ako od neho,

fyzickej osoby, keďže bol majiteľom firmy a je ním stále, ale nie ako konateľ.
Svedok nevedel uviesť prečo sa spoločnosť obrátila s vymáhaním len na trestné konanie, pričom trestné
oznámenie dávali po dvoch rokoch preto, lebo ich to stálo čas, kým presne vyzistili od zákazníkov, či
zaplatili za tovar a podobne.
Svedok si už presne nespomínal kedy a ako skončili pracovný pomer, či to bolo na firme

alebo nie, a nepamätal si presne či pri tomto stretnutí bola pani Banková, ale doniesol im pokladničnú
knihu s tým, že vtedy sa dohodli na tom, že si to prejdú a overia stav, či im sedí pokladničná kniha alebo
nie. Takto sa stretli s pánom U., dostali knihu, ukončili pracovný pomer a sa rozlúčili.

Svedok Y. C. bol v čase skutku zamestnancom spoločnosti ako obchodník, pričom v čase výpovede

pred súdom bol už konateľom spoločnosti (od roku 2014). V čase keď bol už konateľom neregistroval,
že by došlo k zaplateniu nejakých platieb zo strany obžalovaného.
V čase keď bol obchodným zástupcom spoločnosti (2008 -2011) poberal minimálnu mzdy, niekedy,
pričom keď jeho aktivita bola aj vyššia, dal mu majiteľ spoločnosti nejakú hotovosť, ale bolo to sporadicky
za prácu navyše, možno 2 - 3 - krát do roka dostal od majiteľa peniaze v hotovosti,

ale na sumu si už nepamätal.
Pri odmeňovaní obchodných zástupcov záležalo od toho v akých maržách sa okná predávali, ale v C.
každý očakával, že dostane nejaké extra zľavy, a tak on žiadne odmeny za objemy predaja nedostal.
Ku odmeňovaniu sa vyjadril, že nejaký výkon obchodníka by tam mal byť, aby dostal obchodník aspoň
minimálnu mzdu. On v tom čase nemal vedomosť ako boli odmeňovaní iní obchodní zástupcovia a ani

neskôr sa to nedozvedel, keďže to neriešil s majiteľom. Minimálna mzda v období, keď tam pracoval
mohla byť okolo 250,- EUR v čistom. V čase, keď robil obchodného zástupcu boli aj porady obchodných
zástupcov, a to asi raz mesačne. Preberali väčšinou technické veci, ale aj objemy predaja.
V prípravnom konaní svedok vypovedal, že dostával okrem minimálnej mzdy dostával k nej i provízie,
pričom na hlavnom pojednávaní vypovedal o odmeňovaní úplne rozdielne, a tak bola jeho výpoveď zo

dňa 22. 4. 2016 prečítaná a predložená k odstráneniu tohto rozporu, pričom svedok uviedol, že svoju
mzdu vnímal ako províziu za sprostredkovanie obchodu.
Takémuto odôvodneniu rozporu súd neuveril, lebo sa prieči vnútornej logike vypovedaného, kedy v
prípravnom konaní svedok jasne vypovedal, že dostával popri mzde i províziu, pričom obe zložkydostával v hotovosti. Práve pre uvedené súd neuveril jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní vo vzťahu
k tomu, že dostával len minimálnu mzdu. Odmeňovanie formou provízií v spoločnosti zodpovedá nielen
jeho prvotnej výpovedi, ale i výpovedi obžalovaného a predložených tabuliek výkonnosti,

ktoré boli vypracované pracovníkmi spoločnosti a ktoré boli využívané pri vyhodnocovaní efektivity
obchodných zástupcov pre jednotlivé pobočky a určovanie provízií (viď položky v tabuľke).
Na druhej strane vypovedal, že za provízny poriadok považuje softvér, ktorý mali vo firme, a
podľa ktorého vypracovávali cenové ponuky. Fungovalo to tak, že keď obchodný zástupca predal tovar,
vedel si vypočítať a odrátať sumu, za ktorú ho kúpil „od spoločnosti“ a potom z tejto sumy vedel odrátať

náklady (telefón, auto a iné), ktoré s tou zákazkou mal a ten zvyšok by mala byť jeho odmena.

Znalkyňa z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo, Personalistika H.. K..
E. F. T.. vypracovala znalecký posudok č . XXX/XXXX, pričom na hlavnom pojednávaní vypovedala v
súlade so svojím znaleckým skúmaním uvedeným v predmetnom znaleckom posudku, ďalej uviedla, že
ako relevantný doklad pre vypracovanie znaleckého posudku bola použitá pokladničná

kniha (bez prepisu - číslovaná) za obdobie od 1. 2. 2009 - evidencia príjmov a výdavkov zamestnanca
Petra U.. Z predložených dokladov vyplynulo, že za sledované obdobie vrátane počiatočného stavu dňa
1. 2. 2009 boli v danej pokladnici k dispozícii finančné prostriedky vo forme príjmov vo výške 147.460,78
EUR. V takejto istej sume sú v predmetnej pokladničnej knihe uvedené aj výdavky, čo znamená,
že rozdiel, teda zostatok ku dňu 20. 11. 2010 bol 0,- EUR v pokladnici. Skúmaním predložených

jednotlivých položiek pokladničnej knihy zistila, že sú tam zaevidované určité výdavky, ktoré nie sú
označené o aký druh výdavku ide alebo sú vo vzťahu k predloženým dokladom (odovzdaným znalkyni
na skúmanie) spochybniteľné. Ako prvý výdavok uviedla výdavok zo dňa 1. 10. 2010 vo výške 2.461,-
EUR, kde ako popis výdavku je uvedené U. - výplata 5, 6, 7. Tento výdavok vnímala ako neadekvátny
vo význame, že jej bola daná aj pracovná zmluva, z ktorej vyplývala mzda obžalovaného, ktorá

nezodpovedá danej výplate, ktorá je tam zaevidovaná, rovnako jej boli dané aj výplatné pásky a tie
nezodpovedajú predmetnej sume. Ďalšia suma, ktorá takisto nebola zdokladovaná alebo javí sa byť ako
nesprávna je suma zo dňa 19. 11., kde je uvedený výdavok vo výške 20.603,89 EUR ako U. - výplata.
Pre tieto výdavky platí to isté ako pri prvej položke. Ďalšie položky, ktoré sú tam uvedené opäť 19. 11. a
nie je nič k tomu napísané iba „U.“ je suma 190,08 EUR a rovnako nasledujúci deň „U.“ 7.867,72 EUR. to

sú tie výdavky, ktoré sú podľa jej názoru nezdokladované alebo nesúhlasia s inými dokumentami, ktoré
majú o ich výške vypovedať. Následne z výpovede svedkov v trestnom spise zistila, že bolo zo
strany obžalovaného uhradených dňa 8. 12. 2010 10.000,- EUR a dňa 5. 1. 2011 vo výške
4.000,- EUR, to znamená, že rozdiel je vo výške ako schodok pokladnice 17.122,69 EUR.

V konaní vypovedal svedok R. L., ktorý je od roku 2008 zamestnancom spoločnosti C. L., L.. C.. I.., kde v
rozhodnom čase pracoval ako obchodný zástupca na podobnej pozícii ako obžalovaný, pričom
uviedol, že od začiatku bol rovnako odmeňovaný ako doposiaľ, a to minimálnou mzdou a odmenou raz
za rok. Odmeny sú dané v súvislosti od rozhodnutí konateľa a ako ohodnotí jeho výkon.
Odmena je vo výške plus - mínus 100,- Eur a je vyplácaná v hotovosti. Zároveň vypovedal, že

nikdy nebol odmeňovaný na základe množstva predaných okien. Na starosti mal región
v okolí Starej Ľubovni a v Poprade. Každý príjem mal povinnosť zapísať do pokladničnej knihy a každú
sumu, ktorú obdŕžal bol povinný odviesť na účet firmy. Na konci každého mesiaca pokladničnú knihu,
teda jej kópiu odovzdával pani, ktorá mala na starosti kontrolu. Z tejto pokladničnej knihy platil bežné
výdavky, a to pohonné hmoty, prípadne kancelárske potreby. Nájom, auto - leasing, či mobil neplatil, to

mala na starosti centrála.
Nepamätal si, ako často mali v čase skutku porady obchodných zástupcov, či to bolo raz mesačne
alebo každý druhý mesiac alebo štvrťročne. On spracoval podklady pre poradu, a to objem okenných
jednotiek, ktoré boli zadané do výroby. V tom období bolo vo firme 5 - 6
obchodných zástupcov. Cenovú ponuku robil na základe softvéru, ktorý mali, kde zadal rozmer okna a

vyhodil mu cenu. Zľava sa dávala podľa toho, kam ho softvér pustil a aká bola konkurencia.

Svedok R. Q. pracoval v spoločnosti svojho času ako obchodný zástupca, a to v októbri
2009 na pobočke v Giraltovciach, ale neskôr, keďže sa v tíme nedarilo, tak bol preradený na funkciu
vodič, kde pracuje dodnes. Na začiatku vo firme bola dohoda, že bude odmeňovaný minimálnou mzdou,

pričom žiadne odmeny ani provízie nedostal.
Porady obchodných zástupcov mávali a zo začiatku boli porady raz kvartálne. Majiteľ s nimi rozoberal,
s každým jednotlivo ako funguje pobočka, či to bude fungovať, či to zruší alebo to zostane tak. Riaditeľ
mal takú tabuľku podľa čoho on vyhodnocoval, že či bude pobočka fungovať alebo nie. On k tej tabuľkenemal prístup, pre neho bolo rozhodujúce, čo mu šéf povedal. Prvé 3 - 4 roky o odmeny ani
nežiadal, možno sa mu podarilo raz za rok dostať odmenu, ale už si nepamätal, že koľko.

Z prečítaných svedeckých výpovedí Y. Š., K.. X. S., K.. F. H.U., H. H., Q.
E., K.. R. Y., Y. K., F. Š., X. U., K.. U. N., L. T. H., L. R. F., Y.. Y. L., Y. T.V., Y. F., N. V., R. M., F. Y., J. X.,
R. Č., Y. R., R. Q., Y. L., ku vlastnému priebehu skutku neuviedli nič, avšak potvrdili, že v obchodných
praktikách firmy bolo súčasťou dodávanie tovaru na faktúry i bez nich, či že suma uvedená na faktúre
nemusela stále zodpovedať i vyplatenej sume.

Za takto vykonaného, pomerne rozsiahleho dokazovania súd pristúpil k vyhodnocovaniu dôkazov.
Špecifická situácia v danom prípade bola v tom, že svedkovia vypovedali s odstupom času a ich
výpovede už neboli presné, alebo si veľa vecí nepamätali, keďže skutok mal byť spáchaný v období
roku 2009 - 2010.

V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že nevyhnutným predpokladom na vyvodenie
trestnoprávnej zodpovednosti vo vzťahu k trestnému činu sprenevery je, že si páchateľ prisvojí cudziu
vec, ktorá mu je zverená. To znamená v prvom rade, že v istej fáze konania mu veci sú zverené a v
druhej, že sa rozhodne ich prisvojiť, a že ich nevráti. Jedným z logických dôsledkov tejto konštrukcie je,
že je preukázaná v konaní povinnosť tieto prostriedky vrátiť a rovnako i okamih ich vrátenia.

VdanejvecibolobžalovanývrozhodnomobdobízamestnanývspoločnostiC.L.,L..C..I..akoobchodný
zástupca, konateľ spoločnosti tvrdil, že bol zamestnaný za minimálnu mzdu
a len príležitostne mu dával peniaze zo svojho ako odmenu. Na druhej strane samotný obžalovaný
uviedol, že bol odmeňovaný podľa svojich výkonov, že bol vyplácaný na základe provízii, ktoré boli

vyhodnocované. Uvedené vyplácanie popreli svedkovia R. Q. E. R. L. (rovnako obchodní zástupcovia
v danej spoločnosti, ktorí tam pracujú doposiaľ), avšak v tom čase obchodný zástupca Y. C. vo svojej
prvotnej výpovedi z prípravného konania priznal, že v spoločnosti fungoval provízny systém, na hlavnom
pojednávaní uvedené poprel s odôvodnením, že “svoju mzdu vnímal ako províziu za sprostredkovanie
obchodu“. Uvedené odôvodnenie rozporov považoval súd za účelové a absurdné, ktorému chýbala

vnútorná logika, keďže mali obchodní zástupcovi dostávať minimálnu mzdu, čo zo svojej podstaty
vylučuje odvíjanie mzdy podľa množstva predaja. Nehovoriac o tom, že samotný svedok Y. C. priznal,
že obchodní zástupcovia mali k dispozícii pri určovaní ceny špeciálny softvér, kde si vedel vypočítať
svoju odmenu.
Tomuto tvrdeniu zodpovedajú i predložené tabuľky na č. l. 436 a 437 - mzda august 2009 a mzda

júl 2009, z ktorých je možné badať nejakú evidenciu zákazníkov a vyhodnocovanie zisku. Rovnako z
prehľadu mesačných nákladov na č. l. 496 a 497 vo vzťahu ku pobočke Košice je možné
vidieť vyhodnocovanie jednotlivých položiek a prípadné odmeňovanie. Samotný konateľ spoločnosti v
období skutku priznal, že boli robené pravidelné porady obchodných zástupcov, kde sa vyhodnocovala
výkonnosť obchodných zástupcov. V zásade v podobnom duchu vypovedali obchodní zástupcovia L.

E. Q., aj keď svedok Q. vypovedal, že k tej tabuľke nemal prístup. Súd považuje za potrebné uviesť,
že v konaní sa nepodarilo bez dôvodných pochybností preukázať spôsob odmeňovania zamestnanca
U. (obžalovaného), avšak preukázanie presného odmeňovanie ani nebolo nevyhnutné pre ďalšie úvahy
súdu. Obžalovaným prezentovaný spôsob odmeňovania rovnako nepriamo potvrdil i ďalší obchodný
zástupca C. V., ktorý vypovedal, že sa pri odmeňovaní zohľadňovali jeho obchodné výsledky a odmena

sa ponížila o náklady pobočky. Rozhodujúce teda bolo, že bolo preukázané, že obžalovaný nedostával
len minimálnu mzdu, ale dostával peniaze od konateľa aj iným spôsobom. Uvedenému konvenuje
nakoniec i tá skutočnosť, že napriek tomu, že znalkyňa K.. F. vo svojom znaleckom
posudku konštatovala, že v pokladničnej knihe eviduje viacero pre ňu nepreukázaných výdavkov napr.
výdavok zo dňa 1. 10. 2010 vo výške 2.461,- EUR, kde ako popis

výdavku je uvedené U. - výplata 5, 6, 7, ale i výdavok z dňa 19. 11., kde je uvedený
výdavok vo výške 20.603,89 EUR ako U. - výplata, ale i výdavok z nasledujúceho dňa „U.“ 7.867,72
EUR, a teda celkové výdavky v hodnote 31.122,69 Eur (bez odrátania platieb dodatočných v decembri
2010 vo výške 10.000,- Eur a v januári 2011 vo výške 2.000,- Eur), samotný
poškodený si v trestnom konaní uplatňoval prakticky od začiatku sumu 13,674,50 Eur.

Z uvedeného je zrejmé, že medzi obžalovaným a poškodeným museli byť vzťahy, dohody, ktoré sa
nepodarilo súdu napriek snahe objasniť, keďže formálne podľa znalkyne ona evidovala nepreukázané
výdavky v konečne celkovej hodnote v sume 19.122,69 EUR a poškodený napriek vedomosti ouvedenom, počas celého trestného konania zotrval na uplatnenom nároku v oveľa
nižšej výške.

Rovnako v konaní nebolo preukázané akým spôsobom, respektíve na čom sa dohodli zamestnávateľ
s obžalovaným pri ukončení pracovného pomeru ku dňu 30. 11. 2010. Vo
vzťahu k záverečnému vyporiadaniu vypovedala i svedkyňa F., ktorá vypovedala, že s obžalovaným za
prítomnosti Y. C. prechádzala pokladničnú knihu, pričom tam boli postupne dopisované sumy, ktoré im
vychádzali ako tie, ktoré neboli vo vzťahu ku spoločnosti vyporiadané a došli k sume 28.661,69 EUR,

pričom ďalej už jednali len pán C. Y. (vtedajší konateľ spoločnosti) a obžalovaný a ona nevedela uviesť
obsah rozhovoru.
Za stavu, že súd nemal preukázané podmienky za akých sa obžalovaný s konateľom Y. C. dohodol na
ukončení pracovného pomeru a presnom preukázaní nielen sumy, ale najmä okamihu na ktorom sa
dohodli strany, že má dlžné peniaze obžalovaný vrátiť, súd vychádzal pri ustaľovaní týchto skutkových
okolností v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech páchateľa, a teda vzhľadom na to, že

obžalovaný po ukončení pracovného pomeru uhradil v dvoch splátkach 14.000 € (dňa 8. 12. 2010
10.000,- EUR a dňa 5. 1. 2011 4.000,- EUR). Súd mal za nepochybne preukázané, že
zvyšok dlžných peňazí mal obžalovaný úmysel si ponechať pre vlastnú potrebu. Keďže poškodený si
uplatnil v trestnom konaní náhradu škody vo výške 13,674,50 Eur mal súd za to, že to bolo suma, ktorá
bolo zo strany obžalovaného neoprávnene prisvojená (všetky ostatné celkové sumy, ktoré sa objavili v

trestnom konaní - napr. znalkyňou uvádzaná suma, či suma v pokladničnej knihe boli vo vyššej výške,
a preto súd v pochybnostiach šiel v prospech obžalovaného).

Na základe vyššie uvedených skutkových úvah súd ustálil priebeh skutku tak, ako je uvedené v skutkovej
vete rozsudku.

Po právnej stránke bolo potrebné takéto konanie posúdiť ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a
spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného činu, tam mal súd za to, že obžalovaný konal v priamom
úmysle, keďže chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa,
pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.

K osobe obžalovaného T. U. súd zistil, že je rozvedeným, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a 3
deťmi, je zamestnaný. Z miesta bydliska bol vysoko pozitívne hodnotený, zapája sa do práce s mládežou
pri tréningu futbalu. Obžalovaný v minulosti nebol súdne trestaný.

Obžalovanému T. U. bol ukladaný trest odňatia slobody vo vzťahu k prečinu sprenevery podľa § 213
ods. 2 Trestného zákona, kde zákon ukladá možnosť uloženia trestu odňatia slobody od jedného roka
až 5 rokov.
Páchateľovi poľahčovalo, že pred spáchaním prečinu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). Súd
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Za stavu ustálenia poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností v pomere 1:0, súd upravoval trestnú sadzbu zmysle § 38 ods. 3 Trestného
zákona, a tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu v trestnej sadzbe od jedného roka až po 3 roky a
8 mesiacov.

Súd berúc do úvahy osobné pomery obžalovaného (doposiaľ nebol súdne trestaný a doterajší život

obžalovaného) mal za to, že účel trestu je možné v danom prípade dosiahnuť i trestom peňažným vo
výške 200,- EUR a pre prípad, že by bol výkon trestu zo strany obžalovaného úmyselne zmarený mu
súd určil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka.

Pri ukladaní trestu súd nemohol nebrať do úvahy, doterajší život obžalovaného a najmä okolnosti, za

ktorých bol skutok spáchaný. Súd vyhodnocoval pri ukladaní trestu nevysporiadané vzťahy medzi
obžalovanýmapoškodenýmohľadnevzájomnýchnárokov(obžalovanýtvrdí,žedlžnásumapredstavuje
dohodnutú odmenu za jeho prácu). Súd na tomto mieste uvádza, že aj keby jeho tvrdenie
bolo pravdivé, nemal právo si peniaze ponechať, ale mal sa ich vyplatenia domáhať súdnou cestou. Uvedené nemá vplyv na posúdenia trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa, avšak
súd uvedené okolnosti vyhodnocoval vo vzťahu k výške a druhu trestu.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody súd odkázal poškodenú spoločnosť C. L., L..
C.. I.., so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, keďže bez dôvodných
pochybností (vyžadovaných v trestnom poriadku) nemal preukázané vzájomné pracovnoprávne nároky
medzi obžalovaným a poškodeným, kedy z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný bol
odmeňovaný inak ako uvádzal poškodený (teda nielen minimálnou mzdou), avšak

uvedené je potrebné a možné prejednať pred súdom v civilnom konaní, kde na hodnotenie dôkazov nie
je nevyhnutné v rozsahu „bez dôvodných pochybností“, avšak „postačuje“ v zmysle zásady „porovnanie
pravdepodobnosti tvrdení“.
Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre

nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom
rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený
môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať

na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.