Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/319/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517205982
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7517205982.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a

členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky U.
A. rod. N. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Y. Q. XXX zastúpenej advokátom Mgr. Ladislavom Riedlom so
sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove na Levočskej 4703/89 proti manželovi navrhovateľky N. A. nar.
XX.X.XXXX,bytomvU.priA.-X.W.,C.XXzastúpenéhoadvokátkouMgr.JankouKrakovskousosídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na Čajakovej 1 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom F. A. nar. X.XX.XXXX, L. A. nar. XX.X.XXXX, S. A.
nar. XX.X.XXXX a J. A. nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku

Okresného súdu Košice - okolie z 28.6.2017 č.k. 19P 83/2017-119 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o výživnom na čas po rozvode pre maloletú F. nar.
X.XX.XXXX, maloletého L. nar. XX.X.XXXX, maloletú S. nar. XX.X.XXXX a maloletého J. nar.
XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 28.6.2017 č.k. 19P 83/2017-119 manželstvo U. A. rod. N. a N. A.
uzavreté dňa 29.7.2000 v Rímskokatolíckom kostole v Uzovských Q. zapísané v knihe manželstiev
MatričnéhoúraduF.vozväzkuXročníkXXXXnastraneXXpodporadovýmčíslom16rozviedol.Maloleté
deti F. A. nar. X.XX.XXXX, L. A. nar. XX.X.XXXX, S. A. nar. XX.X.XXXX a J. A. nar. XX.XX.XXXX zveril na

čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky (navrhovateľka), ktorá je oprávnená a povinná maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Zaviazal otca (manžel navrhovateľky)
prispievať na výživu maloletej F. 40 Eur mesačne, maloletého L. 40 Eur mesačne, maloletej S. 30 Eur
mesačne a maloletého J. 30 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletých detí
od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletými deťmi po dohode rodičov ponechal bez obmedzenia.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal zo zistenia, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje
matka, ktorá z dôvodu zdravotných ťažkostí je od januára 2017 práceneschopná a jej príjem tvoria
nemocenské dávky 300 Eur mesačne a rodinné prídavky na štyri maloleté deti. Na strane otca vychádzal
zo zistenia, že je zamestnaný v spoločnosti W.. s čistým mesačným príjmom 380 Eur. Maloleté deti F.
a L. navštevujú druhý stupeň základnej školy, maloletá S. je žiačkou druhého ročníka základnej školy
a maloletý J. je v predškolskom veku. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol o výživnom podľa § 62
ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Rozhodnutie odôvodnil tak, že súdom určené výživné je

primerané mesačnému príjmu otca za rozhodujúce obdobie po odpočítaní jeho nevyhnutných výdajov
(náklady na bývanie, stravu a cestovné do zamestnania), ako aj odôvodneným potrebám maloletých
detí. Pri rozhodovaní zohľadnil osobnú starostlivosť matky, ktorá svoj podiel na vyživovacej povinnosti
voči maloletým deťom plní aj hodnotou práce vynakladanej pri ich opatere a uhrádzaní nákladov nakaždodennú starostlivosť o nich. Konštatoval, že výživné je prednostnou pohľadávkou a otec je povinný
si usporiadať svoje majetkové pomery tak, aby neboli na úkor vyživovacej povinnosti, ktorú má voči
deťom a až v prípade, keď sú uspokojené potreby maloletých detí, potom môže uspokojovať aj svoje iné

potreby nemajúce charakter nevyhnutných výdavkov. Rovnako poukázal na to, že odôvodnené potreby
maloletých detí sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, preto ak sú reálne možnosti
rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby maloletých detí, ktoré nepresahujú mieru
nevyhnutných potrieb pre život človeka a naopak, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie,
odôvodnenými sú aj ďalšie potreby, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj

maloletých detí.

3. Proti výroku rozsudku o výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí, ktoré
odôvodnila nesprávnymi skutkovými zisteniami, ku ktorým súd dospel na základe vykonaných dôkazov
a preto s výškou výživného nesúhlasí. Uviedla, že na ústnom pojednávaní 28.6.2017 výsluchom otca
maloletých detí bolo preukázané, že úver od spoločnosti Q. G. bol už splatený a napriek tomu bol v

jeho písomnom vyjadrení uvádzaný ako momentálny výdavok. Otec tiež uviedol, že jeho reálne náklady
na domácnosť sú vo výške 10 Eur, nakoľko mu vypomáhajú rodičia, čo taktiež nezodpovedá jeho
písomnému podaniu. Z dôvodu, že otec úmyselne uvádzal nepravdy, navrhla rozsudok v napadnutom
výroku zmeniť a zaviazať otca prispievať na výživu maloletej F. a maloletého L. po 100 Eur mesačne a
na výživu maloletej S. a maloletého J. po 50 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.

4. Otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
vecne správny a vychádzajúci z náležite zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia.
Uviedol, že nevlastní majetok hnuteľný či nehnuteľný väčšieho rozsahu, býva v rodinnom dome, ktorý
patrí rodičom a zo svojho čistého mesačného príjmu, ktorý sa pohybuje od 400 Eur do 424 Eur mesačne,

ako to vyplýva zo správy jeho zamestnávateľa, musí hradiť výživné na maloleté deti a tiež uhrádzať svoje
bežnéživotnénákladyvrátanevýdavkovnapresundozamestnania.Sumu,ktorúurčilsúdprvejinštancie
pre jednotlivé deti považuje za sumu výživného, ktorá zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom. Nebráni sa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, ale v súčasnosti jeho finančné
možnosti to neumožňujú, pretože po vyplatení výživného mu zostáva približne suma rovnajúca sa

životnému minimu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne.

5. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu matky nevyjadril a zo strany rodičov neboli podané
ďalšie vyjadrenia vo veci.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario
v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie

riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s
§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci,
preto je odôvodnenie rozsudku o výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré

tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho
konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že súd prvej inštancie
správne ustálil rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom s prihliadnutím na zákonnézásady určovania rozsahu vyživovacej povinnosti vyplývajúcej zo Zákona o rodine, ktorými sú na
jednej strane odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa a na strane druhej možnosti, schopnosti
a majetkové pomery povinného rodiča. Vzhľadom na to, že uspokojovanie odôvodnených potrieb

dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča,
určil rozsah výživného primerane možnostiam a schopnostiam otca, ktoré boli preukázané odpisom
mzdových listov od jeho zamestnávateľa. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností
vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie správne zistil
a následne správne vyhodnotil reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca a s výsledkami

hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku, sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje, pretože vychádzajú zo zisteného skutočného stavu veci, zodpovedajú zásadám logiky a
nie sú v rozpore so zákonom. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky odvolací súd dodáva, že
po dôslednom oboznámení sa s obsahom preskúmavaného spisu a porovnaním každého dôkazu
jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení zhrnul
všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z výpovedí účastníkov a nezistil, že by súd prvej inštancie

vynechal akúkoľvek závažnú skutočnosť, resp. že by zhrnul podstatný obsah výpovede účastníkov
konania do formy, ktorá by nezodpovedala ich prednesu. Na základe uvedeného teda nie je možné
uzavrieť, že by úvaha súdu v rámci vyhodnotenia dôkazov nemala podklad vo vykonanom dokazovaní.
Odvolací súd tiež poznamenáva, že úverová zaťaženosť povinného rodiča sa nezohľadňuje pri určení
výživného pre maloleté deti, preto je bez právneho významu, či otec platí alebo splatil úver a rovnako

je irelevantná argumentácia, že otec eventuálne uviedol nepravdivé skutočnosti, pretože súd prvej
inštancie vykonaným dokazovaním dôsledne zistil všetky relevantné skutočnosti bez ohľadu na tvrdenia
rodičov pre rozhodnutie o výživnom.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutom výroku o výživnom potvrdil ako vecne správny a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
doplnil ďalšie dôvody.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).