Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/143/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201239
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4015201239.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci navrhovateľky: A.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, A., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta
č. 8, Bratislava, o úrazovú rentu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo
7.marca 2016, č. k. 23Sp/148/2015-19, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 7.marca 2016, č. k.
23Sp/148/2015-19, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom zo 7.marca 2016, č. k. 23Sp/148/2015-19, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo
43567-4/2015-BA zo dňa 29.09.2015 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie") a navrhovateľke nepriznal
náhradu trov konania.

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa rozhodla, že navrhovateľka má podľa § 88 a § 89 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon") od 18.02.2007
nárok na úrazovú rentu v sume 54,74 € a od 01.03.2007 v sume 139,25 € mesačne a súčasne rozhodla

o postupnej valorizácii úrazovej renty podľa § 89 ods. 7, resp. podľa § 89 ods. 8 zákona, naposledy
od 01.01.2011 na sumu 174,50 € mesačne, ktorú z dôvodu priznania invalidného dôchodku podľa § 89
ods. 2 znížila za obdobie od 01.10.2011 do 31.10.2011 na 49,90 € a od 01.11.2011 na sumu 20,00 €
mesačne a následne úrazovú rentu valorizovala podľa § 89 ods.8, resp. § 89 ods. 9 zákona, naposledy
od 01.01.2015 na 20,70 € mesačne. Súčasne rozhodla že navrhovateľka v zmysle § 114 ods. 1 zákona
nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období od 18.02.2007 do 26.04.2012.

Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že následkom pracovného úrazu zo dňa
15.01.2007 jej bola od 18.02.2007, teda od skončenia práceneschopnosti určená 50% miera poklesu
pracovnej schopnosti. Denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazovej renty bol podľa § 84 zákona
určený z rozhodujúceho obdobia od 16.01.2006 do 31.07.2006 vo výške 344,7513 Sk (11,4437 €).

Krajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľky o nesprávne zistenom dennom základe,
keď sa domáhala postupu podľa § 84 ods. 3 zákona a vynásobenia denného vymeriavacieho základu

11,4437 € koeficientom 1,0861 € a teda vyššej sumy priznanej úrazovej renty. Súd poukázal na to, že
uvedený prepočítací koeficient by sa použil v prípade, ak by navrhovateľke nárok na úrazovú rentu
z dôvodu úrazu z 21.08.2006 vznikol (až) v roku 2008. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala vyplatenia
úrazovej renty odo dňa jej priznania s odôvodnením, že nárok na úrazovú rentu si nemohla uplatniťskôr ako jej bol 10.04.2015 spätne priznaný invalidný dôchodok, aj túto námietku krajský súd považoval
za neopodstatnenú; poukázal na to, že v prípade nároku na úrazovú rentu ide o samostatný nárok a
odporkyňa je oprávnená uplatniť námietku premlčania, ak žiadosť o dávku bola podaná po viac ako troch

rokoch od vzniku nároku na úrazovú rentu. Keďže navrhovateľka o priznanie úrazovej renty požiadala
až dňa 27.04.2015, odporkyňa posúdila nárok na jej výplatu za obdobie pred 27.04.2012 ako premlčaný
v súlade s § 114 ods. 1 zákona.

Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru jej nárok na úrazovú rentu vznikol na základe Zápisnice -
Lekárskej správy a Odborného lekárskeho posudku z 10.04.2015, ktorým bola uznaná invalidnou od
18.02.2007. Zotrvala tiež na námietke nesprávneho výpočtu úrazovej renty a uviedla, že pri výpočte
úrazovej renty treba určiť rozsah zodpovednosti zamestnávateľa.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznila, že navrhovateľka podala žiadosť o úrazovú rentu až dňa

27.04.2015, preto nárok na výplatu úrazovej renty za obdobie od 18.02.2007 do 26.04.2012 v súlade s §
114 ods. 1 zákona považuje za premlčaný. Keďže nárok na invalidný dôchodok a nárok na úrazovú rentu
sú dva samostatné nároky, o ktorých konanie prebieha samostatne, nepovažovala za dôvodnú námietku
v opravnom prostriedku, že lehota neplynula počas konania o nároku na invalidný dôchodok (§ 114
ods. 2 zákona). Na námietke nesprávneho výpočtu denného vymeriavacieho základu navrhovateľka na

pojednávaní krajského súdu už netrvala; výpočet sumy úrazovej renty odporkyňa považuje za správny.
Pokiaľ ide o rozsah zodpovednosti zamestnávateľa za úraz, tento určil rozsah svojej zodpovednosti na
100% a teda nedošlo k žiadnemu kráteniu úrazovej renty z dôvodu spoluzodpovednosti navrhovateľky,
ktorá bol vylúčená.

Z uvedených dôvodov odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozsudok krajského
súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa vyhovieť nemožno.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu a konštatuje

správnosť jeho odôvodnenia. Na zdôraznenie jeho správnosti (§ 219 ods. 2 O. s. p.) uvádza:

V zmysle § 2 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálnym poistením podľa tohto zákona je
a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a
na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva,

b) dôchodkové poistenie, a to
1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,
2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia,
c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného

úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania.

Podľa § 13 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona z dôchodkového poistenia sa za podmienok ustanovených
týmto zákonom poskytuje invalidný dôchodok.

Podľa § 13 ods. 3 písm. b) zákona z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom
poskytuje úrazová renta.Podľa § 109 ods. 1 veta prvá zákona nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku,
dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia
podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 109 ods. 2 zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto
zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o
priznanie alebo vyplácanie dávky.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade invalidného dôchodku a úrazovej renty ide o dve
samostatné dávky, u ktorých zákonodarca samostatne upravil podmienky pre vznik nároku na tieto
dávky.
Kým jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona je invalidita,
teda viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 1), podmienkou
vzniku nároku na úrazovú rentu podľa § 88 ods. 1 zákona je viac ako 40-percentný pokles schopnosti

vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca (pokles pracovnej schopnosti).

Pojem „ pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť" nie je totožný s pojmom „pokles schopnosti
vykonávať doterajšiu činnosť". Doterajšou činnosťou sa rozumie činnosť zamestnanca vykonávaná pred
utrpením pracovného úrazu. Naproti tomu pod schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť sa rozumie

schopnosť vykonávať akékoľvek zamestnanie, nielen zamestnanie vykonávané pred vznikom invalidity.

Vzhľadom na uvedené nie je pre posúdenie nároku navrhovateľky na výplatu úrazovej renty podstatné
prebiehajúce konanie o nároku na invalidný dôchodok a uznanie 45% miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Podstatné je podanie žiadosti o úrazovú rentu, ktorú navrhovateľka

podala na pobočke Sociálnej poisťovne Komárno až 27.04.2015. Hoci jej nárok na úrazovú rentu podľa
§ 109 ods. 1 zákona vznikol už dňom 18.02.2007, nárok na výplatu úrazovej renty jej vznikol podľa §
109 ods. 2 zákona až na základe žiadosti o úrazovú rentu.

Podľa § 114 ods. 1 zákona nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo

dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Podľa § 114 ods. 2 zákona lehota ustanovená v odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období,
v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

Konaním o dávke, uvedeným v § 114 ods. 2 zákona sa nerozumie konanie o akejkoľvek dávke, ale
musí ísť o konanie o tej istej dávke, teda v danom prípade by muselo ísť o konanie o úrazovej
rente. Pre premlčanie nároku na výplatu úrazovej renty preto nebolo podstatné a rozhodujúce to, že
navrhovateľka sa v inom správnom konaní voči odporkyni domáhala priznania invalidného dôchodku.
Keďže navrhovateľka o úrazovú rentu požiadala až 27.04.2015, nárok na výplatu úrazovej renty za

obdobie od 18.02.2007 do 26.04.2012 sa podľa § 114 ods. 1 zákona premlčal. Pokiaľ preto odporkyňa
v rozhodnutí o priznaní úrazovej rente rozhodla, že navrhovateľka nemá nárok na výplatu za obdobie
od 18.02.2007 do 26.04.2012 z dôvodu jeho premlčania, rozhodla v tejto časti v súlade so zákonom.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa denný vymeriavací základ navrhovateľky za obdobie od 16.01.2006

do 31.07.2006 bol bo výške 344,7513 Sk (11,4437 €). Navrhovateľka sa domáhala, aby na účely výpočtu
úrazovej renty bol denný vymeriavací základ 11,4437 € vynásobený koeficientom 1,0861 na 12,4290 €.

Podľa § 84 ods. 3 zákona ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 v období po
kalendárnom roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo

v ktorom poškodený naposledy pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa
denný vymeriavací základ podľa odseku 1 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného
vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza kalendárnemu roku, v
ktoromvznikolnároknaúrazovúdávku,avšeobecnéhovymeriavaciehozákladuzakalendárnyrok,ktorý
predchádza kalendárnemu roku, v ktorom poškodený utrpel pracovný úraz alebo v ktorom naposledy

pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta nahor.Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v ňom uvedené vynásobenie denného vymeriavacieho základu
prichádza do úvahy len vtedy, ak by navrhovateľke nárok na úrazovú rentu vznikol najskôr až v roku
2008, teda až po kalendárnom roku 2007, nasledujúcom po kalendárnom roku 2006, v ktorom utrpela

pracovnýúraz.Keďženavrhovateľkevznikolnárokvroku2007,ajodvolacísúdpovažovaljejpožiadavka
na vynásobenie denného vymeriavacieho základu 11,4437 € koeficientom 1,0861 za nedôvodnú.

Podľa § 111 ods. 2 zákona ak sa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu
sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa osobitného

predpisu a osobitný predpis neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou
pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa
alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu zníženého o mieru zavinenia poškodeného.
Odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí nerozhodla o krátení sumy úrazovej renty podľa § 111 ods. 2
zákona, preto odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú a relevantnú požiadavku navrhovateľky, aby
bola určená miera spoluzodpovednosti zamestnávateľa.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom, preto
rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O. s. p. v spojení s § 219 O. s. p. potvrdil ako vecne
správny.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1, § 250l
ods. 2 a § 250k ods. 1 O. s. p. a navrhovateľke nepriznal náhradu trov tohto konania, lebo v konaní
nebola úspešná.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.